Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/95/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200648
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200648.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu

JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: ATLANTIS Holding, s.r.o.,
so sídlom Jilemnického 264/18, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 45 386 013, právne zastúpený: Mgr.
Štefanom Slováčikom, advokátom, so sídlom AK Farská 34, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia č. 1100302/1/247684/2013/1042 zo dňa 24.05.2013, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 30.08.2013 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého

rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo v celom rozsahu ako vecne správne potvrdené prvostupňové
rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 9400402/5/702673/2013 zo dňa 21.02.2013, ktorým správca dane
na základe daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie február
2010 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 31.784,80 eur, čo predstavuje neuznaný nárok na odpočet
DPH - daň uvedená v daňovom priznaní v sume - 29.754,90 eur a dane zistenej daňovým úradom v
sume2.029,90eur.Dôvodomvyrubeniarozdieludaneboloneuznanieuplatnenéhoprávanaodpočítanie
dane podľa § 51 - § 54 zák. č. 222/2004 Z.z. z titulu:

· faktúry č. 10-2-003 vystavenej spoločnosťou PRA-STAV, s.r.o., Bratislava, za predaj osobného

motorového vozidla Mercedes Benz S500, celková fakturovaná suma 116.263 eur, z toho DPH 18.563
eur.

·faktúryč.10-2-005vystavenejspoločnosťouPRA-STAV,s.r.o.,Bratislava,zapredajpneumatík,celková
fakturovaná suma 4.833,10 eur, z toho DPH 771,67 eur.

· faktúry č. 10-2-004 vystavenej spoločnosťou PRA-STAV, s.r.o., Bratislava za predaj pracovnej plošiny
X27/33 RT, celková fakturovaná suma 30.107 eur, z toho DPH 4.807 eur.

· faktúry č. 2010/02/002 vystavenej spoločnosťou CONFORT, s.r.o., Bratislava za predaj osobného
motorového vozidla BMW 530, celková fakturovaná suma 25.585 eur, z toho DPH 4.085 eur.

· faktúry č. 2010007 vystavenej spoločnosťou LAHCIM, s.r.o., Bratislava za predaj 6 ks pneumatík
Michelin 315/70R 22,5, 1 ks motora IVECO TECTOR a 2 ks ventilov, celková fakturovaná suma
13.131,65 eur, z toho DPH 2.096,65 eur.· faktúry č. 2010004 vystavenej spoločnosťou LAHCIM, s.r.o., Bratislava za predaj 12 ks pneumatík
Michelin 315/70R 22,5, celková fakturovaná suma 9.153,48 eur, z toho DPH 1.461,48 eur.

Správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania a s poukazom na judikatúru

ESD a povinnosť eurokonformného výkladu právnych predpisov v nadväznosti na právne predpisy
Európskej únie, skonštatoval, že v uvedenom prípade došlo ku konaniu majúcemu za cieľ získanie
daňovej výhody bez toho, aby bol preukázaný reálny vznik práva na odpočítanie dane, nakoľko
kontrolovaná spoločnosť zaúčtovala vo svojom účtovníctve a odpočítala daň z faktúr vystavených
spoločnosťami,ktoréreálnenevykonávalidanúčinnosť,existovaliibaformálne,čopotvrdiliichkonatelia.

V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko napriek

splneniu podmienok pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH správca dane vychádzal z
dokladov poskytnutých vyšetrovateľom Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Prezídia PZ SR,
pričomzaisteniedokladovdaňovéhosubjektusauskutočnilobezvykonaniasúpisuzadržanýchdokladov
na mieste zaistenia, čo je v rozpore so základnými zásadami daňového konania v zmysle § 3 zák. č.
563/2009 Z.z.. Oprávnenosť dane bola spochybnená na základe výpovede z výsluchov obvinených v

trestnom konaní, čo nemôže mať dôveryhodný podklad a vyslovil záver, že dôkazy získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi (pre nemožnosť daňového subjektu byť pri ich získavaní
ani vykonaní súpisu) a možnosť, že sa v spise nenachádzajú všetky účtovné doklady kontrolovaného
daňového subjektu spôsobuje, že takéto dôkazy nemôžu byť použité v daňovom konaní. Správca
dane nemôže s určitosťou tvrdiť, že nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru a prevodu práva nakladať

s hmotným majetkom na odberateľa, nakoľko neuskutočnil daňovú kontrolu na všetkých miestach, na
ktorých si to účel kontroly vyžadoval. Je ľahko preukázateľné, že osobné vozidlá boli spoločnosťou
žalobcu riadne zakúpené, o čom svedčí aj fakt, že bola riadne zaplatená cestná daň, vozidlá sa používali
na podnikateľské účely, bola riadne evidovaná kniha jázd, ktorá bola predložená pri daňovej kontrole
v roku 2010. To, že dodávateľská firma JC Gardenia, s.r.o., nezaevidovala vozidlo Mercedes Benz na

OR PZ nemôže viesť k zodpovednosti žalobcu. Dodávateľské faktúry od firmy CONFORT, s.r.o., ako
aj ďalších firiem, boli iba sprostredkovateľské, čo znamená, že osobné vozidlá iba nakúpili a použili
ich na ďalší predaj. Vozidlá boli riadne evidované na žalobcu, boli dané do evidencie jeho hmotného
investičného majetku. K dodaniu pneumatík došlo tak, ako je uvedené na faktúrach, avšak po dvoch
rokoch boli opotrebené a znehodnotené. Nie je možné uspokojiť sa s konštatovaním žalovaného, že

vierohodnosť dodania pneumatík je spochybnená a aj na základe toho dorubiť rozdiel dane.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.10.2013 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal
na priebeh vykonania daňovej kontroly začatej na základe žiadosti Prezídia PZ, Úradu boja proti
organizovanej kriminalite Oznámením o výkone daňovej kontroly zo dňa 29.04.2011, v ktorom bola
dňa 10.07.2012 vypočúvaná G. Q.. Tá v súvislosti so žiadosťou o predloženie dokladov a dôkazov

za kontrolované zdaňovacie obdobie uviedla, že žiadne nemá. Správca dane vykonal rozsiahle
dokazovanie v súvislosti so všetkými spornými nárokmi na odpočet DPH.

K faktúre č. 10-2-003 vystavenej spoločnosťou PRA-STAV, s.r.o., Bratislava, za predaj osobného
motorového vozidla Mercedes Benz S500, na celkovú fakturovanú sumu 116.263 eur, z toho DPH
18.563 eur, uviedol, že tvrdený dodávateľ PRA-STAV, s.r.o., Bratislava deklaroval nadobudnutie

sporného vozidla od dodávateľa JC Gardenia, s.r.o., Nitra, pričom však vykonaným šetrením bolo
zistené, že táto spoločnosť nikdy nevlastnila, ani nikdy nebola držiteľom uvedeného motorového vozidla.
Pred prihlásením vozidla na spoločnosť žalobcu bol evidovaným držiteľom a vlastníkom spoločnosť
VL EKON, s.r.o.. Naviac spoločnosť PRA-STAV, s.r.o., v uvedenom období nevykonávala žiadnu
podnikateľskú činnosť, neuskutočňovala žiadne obchody. Dôsledkom toho je záver, že žalobca odpočítal

daň z deklarovaného zdaniteľného obchodu, ku ktorému reálne nedošlo. Nepovažoval za relevantný
žalobný dôvod tvrdenie, že zo strany dodávateľov JC Gardenia, s.r.o., a PRA-STAV, s.r.o., sa mohlo
jednať iba o sprostredkovanie, nakoľko na predloženej faktúre bol uvedený predmet dodania automobil,
a nie sprostredkovanie nákupu a predaja.

K faktúre č. 10-2-005 vystavenej spoločnosťou PRA-STAV, s.r.o., Bratislava, za predaj pneumatík,

na celkovú fakturovanú sumu 4.833,10 eur, z toho DPH 771,67 eur, poukázal na zistenie miestnepríslušného správcu dane, že dodávateľ PRA-STAV, s.r.o. (ktorá v predmetnom období nevykonávala
žiadnu podnikateľskú činnosť) deklarovala nadobudnutie pneumatík od dodávateľa WEBISTIX, s.r.o.,
Bratislava, ktorého konateľ sám uviedol, že v predmetnom období spoločnosť nevykonávala žiadnu

podnikateľskú činnosť. Rovnako nevykonávala podnikateľskú činnosť ani spoločnosť PRA-STAV, s.r.o..

K faktúre č. 10-2-004 vystavenej spoločnosťou PRA-STAV, s.r.o., Bratislava za predaj pracovnej
plošiny X27/33 RT, na celkovú fakturovanú sumu 30.107 eur, z toho DPH 4.807 eur, uviedol, že
dodávateľ PRA-STAV, s.r.o. (ako bolo vyššie uvedené v predmetnom období nevykonávajúci žiadnu
podnikateľskú činnosť), mal tovar nadobudnúť od dodávateľa Kinterstav fin services, s.r.o., Martin,

ktorého jediný konateľ v predmetnom období rovnako vypovedal, že od roku 2006 do roku 2011
spoločnosť nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť.

K faktúre č. 2010/02/002 vystavenej spoločnosťou CONFORT, s.r.o., Bratislava za predaj osobného
motorového vozidla BMW 530, na celkovú fakturovanú sumu 25.585 eur, z toho DPH 4.085 eur,
pričom vozidlo malo byť nadobudnuté od dodávateľa REMONT PEZINOK, s.r.o., zdôraznil, že štatutárny
zástupca tvrdeného dodávateľa uviedol, že spoločnosť REMONT, s.r.o., v danom období žiadnu

podnikateľskú činnosť nevykonávala, nenakupovala, nepredávala, nevyrábala, ani neposkytovala
žiadne služby. Z evidencie motorového vozidla na príslušnom OR PZ bolo zistené, že vozidlo bolo
zaevidované ako neobchodný dovoz vozidla zo zahraničia, ani CONFORT, s.r.o., ani REMONT, s.r.o.
Pezinok nikdy neboli vlastníkmi, ani držiteľmi tohto vozidla.

K faktúram č. 2010007 vystavenej spoločnosťou LAHCIM, s.r.o., Bratislava za predaj 6 ks pneumatík

Michelin 315/70R 22,5, 1 ks motora IVECO TECTOR a 2 ks ventilov, na celkovú fakturovanú sumu
13.131,65 eur, z toho DPH 2.096,65 eur a č. 2010004 vystavenej spoločnosťou LAHCIM, s.r.o.,
Bratislava za predaj 12 ks pneumatík Michelin 315/70R 22,5, na celkovú fakturovanú sumu 9.153,48 eur,
z toho DPH 1.461,48 eur poukázal na výsledky dokazovania cestou dožiadania správcu dane daňového
subjektu LAHCIM, s.r.o., ktorým bolo zistené, že v jeho účtovníctve sa nachádzali aj predmetné faktúry,

ale tieto neboli identické v uvádzaných dátumoch a z predložených dokladov nebolo možné preveriť, či
ich má spoločnosť zaúčtované do výnosov, pričom konatelia so správcom dane nespolupracujú. Konateľ
MichalHanckopotvrdillenformálnepodpisovaniefaktúradaňovýchpriznaní,ktorémupredkladalaK.L..

Vzhľadom na dodržanie všetkých procesných náležitostí zák. č. 511/1992 Zb. boli zistené skutočnosti
vyhodnotené tak, že prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami nezakladá podmienku možnosti

uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr ak tieto nesporne nepreukazujú zákonom
vyžadované podmienky pre odpočítanie dane. Zdôraznil, že použitý výklad zákona o DPH zohľadňoval
závery rozsudkov Súdneho dvora ES obsahujúceho výklad Šiestej Smernice o DPH a aj napriek
formálnemu dodržaniu podmienok pri stanovených v príslušných ustanoveniach skonštatoval, že
preukázaný postup viedol len k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie bolo v rozpore so

sledovanými cieľmi. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok C-255/02 a C-110/99, v zmysle ktorého
Šiesta Smernica DPH bráni právu platiteľa dane na odpočet tejto dane zaplatenej na vstupe, keď plnenia
predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie.

K poukazu na porušenie princípu právnej istoty zdôraznil, že kontrola bola začatá na základe žiadosti
OČTK, nakoľko boli zistené nové skutočnosti súvisiace s daňovými subjektami, ktoré boli personálne

a materiálne prepojené s kontrolovaným daňovým subjektom. Zdôraznil, že bola vykonaná obhliadka
prevádzkových priestorov a pracovníci žalobcu boli vyzvaní na ukázanie všetkých objektov zapísaných
na LV č. XXXX, napriek tomu sa nepreukázala existencia fakturovaných položiek. Zdôraznil, že v
daňovom konaní nesie daňovník daňové bremeno, súčasťou ktorého je preukázanie zdaniteľného
plnenia tak, ako bolo deklarované v sporných faktúrach. Správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti v

zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, zohľadnil judikatúru týkajúcu sa definície zneužitia práva
(C-255/02 Halifax), ako aj judikatúru týkajúcu sa preukazovania podmienky bezprostrednej súvislosti
plnenia na vstupe a na výstupe pre vznik práva na odpočítanie dane (C-37/95, C-268/83, C-98/98,
C-169/04, C-16/00) a s prihliadnutím na hodnotenie právnych úkonov podľa skutočného obsahu, t.j.
dodržanie zásady ekonomického dosahu právneho úkonu na daň skonštatoval, že žalobca nepreukázal

splnenie podmienok na odpočítanie dane.Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle ust. § 250f O.s.p. bolo vo veci vyhlásené
rozhodnutie bez jej prejednania na pojednávaní. Vyhlásenie rozhodnutia bolo zákonom stanoveným
spôsobom oznámené najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave, ako aj na

internetovej stránke MS SR.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná.

Podľa § 247 O.s.p.

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba

tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

(1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní

plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

(4) Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.

(5) Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto
smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

(7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 15 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

(1) Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre

správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste,kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom
daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu
na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu,

ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo
kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b)

(2) Správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto
oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a
kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú
kontroluvdeňuvedenývoznámeníovýkonedaňovejkontroly,daňovýsubjektjepovinnýtútoskutočnosť
do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so
správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40

dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom
a správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly.
Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane
a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení
dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v

takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane
správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť
ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len do doručenia protokolu o určení dane
podľa pomôcok (§ 15 ods. 10).

(3) Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 2, ak tak

ustanovuje osobitný zákon 1b) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom
konaní, alebo ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené. V
týchto prípadoch, v deň začatia daňovej kontroly, zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí
daňovej kontroly; okrem náležitostí ustanovených v § 11 v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť
uvedený deň začatia, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet

daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie. Zápisnica o začatí daňovej kontroly je súčasťou
protokolu z daňovej kontroly alebo protokolu o určení dane podľa pomôcok.

(5) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"),
má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia

zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa
odseku 10 druhej vety,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti

s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,
aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

(6) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v
písomnej forme alebo v technickej forme 6ed) vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,

e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia
najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a

umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového
subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

(8) Kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy podľa odseku 10 uplatniť u správcu dane
námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje

zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento
nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému
subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie
je prípustné odvolanie.

(10) O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec

správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania
protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie
kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený
písomnesavyjadriťkprotokolunajneskôrdoôsmichpracovnýchdníododňajehodoručenia.Zmeškanie

lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k
protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve
na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového
subjektuprerokovaťprotokolajvkratšejlehote.Aksakontrolovanýdaňovýsubjektvdeňurčenývovýzve
nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane

je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného
podnetuvprotokoleopraviťchybyainénesprávnostinajneskôrvdeňjehoprerokovaniaskontrolovaným
daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k
protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

(13) Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom
alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania
protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom
spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania
protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa

začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou
zistí,žedaňovémusubjektu,ktorýnemápovinnosťpodávaťdaňovépriznaniepodľaosobitnýchzákonov,
1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa
odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci
na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie

orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
(§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.Podľa § 29 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

(1) Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

(2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené

čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede
na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o

daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.

(6) Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných
povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku
5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému

predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa
§ 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k
dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť
najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky
a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych

orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

(7) Správca dane preukazuje doručenie vlastných písomností daňovému subjektu.

(8) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný

správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

(9) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovom konaní neprihliada.

Podľa § 49 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH

(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo

službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH

Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71

Podľa § 71 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH

(1) Na účely tohto zákona

a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,

b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek

elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,

c)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,

e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača

s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

Z predloženého administratívneho spisu správcu dane pripojeného k súdnemu spisu 14 S/95/2013
vyplynulo, že predmetná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie január - december 2010, ktorej
oznámenie pod č. 827/320/23244/2011/MAT4 zo dňa 29.04.2011 bolo doručené žalobcovi dňa
03.05.2011, bola začatá na základe žiadosti Prezídia PZ SR, Úradu boja proti organizovanej kriminalite,

Odbor Západ č. ČVS:PPZ-327/BOK-Z-2010 zo dňa 11.04.2011. Žiadosť bola odôvodnená tým, že
konateľka spoločnosti Mária Zorková bola obvinená z trestného činu neodvedenia dane a poistného
podľa § 277 ods. 1,2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona,
pričom je dôvodný predpoklad, že uvedenú trestnú činnosť páchala i prostredníctvom uvedeného
daňového subjektu. S podaním žiadosti súhlasil krajský prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra.

V priebehu dokazovania správca dane v prvom rade vyzval Máriu Zorkovú ako štatutárnu zástupkyňu
na predloženie relevantných dokladov, pričom táto sa dostavila na príslušný daňový úrad a oznámila, že
nemá k dispozícii žiadne relevantné doklady. Správcovi dane boli poskytnuté účtovné doklady zaistené
príslušnými policajnými orgánmi. V ďalšom konaní vykonával správca dane dokazovanie ohľadne
dôvodnosti vystavenia predmetných faktúr, ich preukaznosti vo vzťahu k reálnemu vzniku nároku na

uplatnené odpočítanie dane.

Výsledky daňovej kontroly boli obsiahnuté v Protokole č. 9400402/5/117480/2013 zo dňa 10.01.2013,
ktorý bol zákonom predvídaným spôsobom zaslaný žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k
Protokolu a stanovením termínu prerokovania Protokolu na 15.02.2013. Protokol bol žalobcom prevzatý
dňa 16.01.2013. Na určenom termínu prerokovania Protokolu sa žalobca nezúčastnil, ani nezaslal

vyjadrenie k obsahu Protokolu.

Prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 9400402/5/702673/2013 zo dňa 21.02.2013
správca dane na základe daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie
obdobie február 2010 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 31.784,80 eur, čo predstavuje neuznaný
nárok na odpočet DPH - daň uvedená v daňovom priznaní v sume - 29.754,90 eur a dane zistenej

daňovým úradom v sume 2.029,90 eur. Dôvodom vyrubenia rozdielu dane bolo neuznanie uplatneného
práva na odpočítanie dane podľa § 51 - § 54 zák. č. 222/2004 Z.z..Neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane vo výške 18.563 eur, na základe faktúry č.
10-2-003 vystavenej spoločnosťou PRA-STAV, s.r.o., Bratislava, za predaj osobného motorového
vozidla Mercedes Benz S500, na celkovú fakturovanú sumu 116.263 eur, z toho DPH 18.563 eur,

nakoľko tvrdený dodávateľ PRA-STAV, s.r.o. Bratislava deklaroval nadobudnutie sporného vozidla od
dodávateľa JC Gardenia, s.r.o., Nitra, pričom však vykonaným šetrením bolo zistené, že táto spoločnosť
ho nikdy nevlastnila, ani nikdy nebola držiteľom uvedeného motorového vozidla. Pred prihlásením
vozidla na spoločnosť žalobcu bol evidovaným držiteľom a vlastníkom spoločnosť VL EKON, s.r.o..
Naviac spoločnosť PRA-STAV, s.r.o. v uvedenom období nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť,

neuskutočňovala žiadne obchody. Dôsledkom toho je záver, že žalobca odpočítal daň z deklarovaného
zdaniteľného obchodu, ku ktorému reálne nedošlo.

Neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane vo výške 771,67 eur, na základe faktúry
č. 10-2-005 vystavenej spoločnosťou PRA-STAV, s.r.o., Bratislava, za predaj pneumatík, na celkovú
fakturovanú sumu 4.833,10 eur, z toho DPH 771,67 eur. Za rozhodujúce považoval zistenie miestne
príslušného správcu dane, že dodávateľ PRA-STAV, s.r.o., deklaroval nadobudnutie pneumatík od

dodávateľa WEBISTIX, s.r.o., Bratislava, ktorého konateľ sám uviedol, že v predmetnom období
spoločnosť nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť. Rovnako nevykonávala podnikateľskú činnosť
ani spoločnosť PRA-STAV, s.r.o..

Neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane vo výške 4.807 eur, na základe faktúry č.
10-2-004 vystavenej spoločnosťou PRA-STAV, s.r.o., Bratislava za predaj pracovnej plošiny X27/33

RT, na celkovú fakturovanú sumu 30.107 eur, z toho DPH 4.807 eur. Za rozhodujúce považoval, že
dodávateľ PRA-STAV, s.r.o. (ako bolo vyššie uvedené v predmetnom období nevykonávajúci žiadnu
podnikateľskú činnosť), mal tovar nadobudnúť od dodávateľa Kinterstav fin services, s.r.o., Martin
(subjektu nespolupracujúceho so správcom dane), ktorého jediný konateľ v predmetnom období
vypovedal, že od roku 2006 do roku 2011 spoločnosť nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť.

Neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane vo výške 4.085 eur, na základe faktúry č.
2010/02/002 vystavenej spoločnosťou CONFORT, s.r.o., Bratislava za predaj osobného motorového
vozidla BMW 530, na celkovú fakturovanú sumu 25.585 eur, z toho DPH 4.085 eur, ktoré malo byť
nadobudnuté od dodávateľa REMONT PEZINOK, s.r.o.. Za rozhodujúce považoval, že sám štatutárny
zástupca tvrdeného dodávateľa uviedol, že spoločnosť REMONT, s.r.o., v danom období žiadnu

podnikateľskú činnosť nevykonávala, nenakupovala, nepredávala, nevyrábala, ani neposkytovala
žiadne služby. Z evidencie motorového vozidla na príslušnom OR PZ bolo zistené, že vozidlo bolo
zaevidované ako neobchodný dovoz vozidla zo zahraničia, ani CONFORT, s.r.o., ani REMONT, s.r.o.
Pezinok nikdy neboli vlastníkmi, ani držiteľmi tohto vozidla.

Neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane vo výške 2.096,65 eur, na základe faktúry č.

2010007vystavenejspoločnosťouLAHCIM,s.r.o.,Bratislavazapredaj6kspneumatíkMichelin315/70R
22,5, 1 ks motora IVECO TECTOR a 2 ks ventilov, na celkovú fakturovanú sumu 13.131,65 eur, z
toho DPH 2.096,65 eur. Za rozhodujúce považoval výsledky dokazovania cestou dožiadania správcu
dane daňového subjektu LAHCIM, s.r.o., ktorým bolo zistené, že v jeho účtovníctve sa nachádzali aj
predmetné faktúry, ale tieto neboli identické v uvádzaných dátumoch a z predložených dokladov nebolo

možné preveriť, či ich má spoločnosť zaúčtované do výnosov, pričom konatelia so správcom dane
nespolupracujú. Konateľ Michal Hancko potvrdil len formálne podpisovanie faktúr a daňových priznaní,
ktoré mu predkladala K. L..

Neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane vo výške 1.461,48 eur, na základe faktúry
č. 2010004 vystavenej spoločnosťou LAHCIM, s.r.o., Bratislava za predaj 12 ks pneumatík Michelin

315/70R 22,5, na celkovú fakturovanú sumu 9.153,48 eur, z toho DPH 1.461,48 eur. Za rozhodujúce
považoval výsledky dokazovania cestou dožiadania správcu dane daňového subjektu LAHCIM, s.r.o.,
ktorým bolo zistené, že v jeho účtovníctve sa nachádzali aj predmetné faktúry, ale tieto neboli identické
v uvádzaných dátumoch a z predložených dokladov nebolo možné preveriť, či ich má spoločnosť
zaúčtované do výnosov, pričom konatelia so správcom dane nespolupracujú. Konateľ Michal Hancko

potvrdil len formálne podpisovanie faktúr a daňových priznaní, ktoré mu predkladala K. L..Pri svojom rozhodovaní vo veci správca dane vychádzal z vykonaného dokazovania a s poukazom na
judikatúru ESD a povinnosť eurokonformného výkladu právnych predpisov v nadväznosti na právne
predpisy Európskej únie, skonštatoval, že v uvedenom prípade došlo ku konaniu majúcemu za cieľ

získanie daňovej výhody bez toho, aby bol preukázaný reálny vznik práva na odpočítanie dane.
Vyslovené závery podrobne odôvodnil s poukazom na konkretizovanú judikatúru ESD. Skonštatoval, že
vovšetkýchuvedenýchprípadochdošlokukonaniumajúcemuzacieľzískaniedaňovejvýhodybeztoho,
aby bol preukázaný reálny vznik práva na odpočítanie dane. Zdôraznil význam svedeckých výpovedí
Mgr. N. a U. L., ktoré ako osoby poverené vedením účtovníctva ozrejmili okolnosti vystavovania faktúr

v spoločnosti žalobcu, ako aj v prepojených obchodných spoločnostiach na základe pokynov G. Q., G.
Q. alebo ďalších osôb bez toho, aby bolo skúmané, či reálne došlo k zdaniteľnému plneniu.

V odvolaní zo dňa 13.03.2013 podanému proti Dodatočnému platobnému výmeru žalobca uviedol
dôvody zhodné so žalobnými dôvodmi v tom, že s poukazom na spôsob zaistenia účtovných dokladov
a nemožnosť zabezpečiť ich kontrolu a evidenciu prehlásil, že tieto nie sú úplnými dokladmi daňového
subjektu, o čom svedčí aj rozpor vyhodnotenia ich obsahu s výsledkami predchádzajúcej daňovej

kontroly. Považuje za objektívne preukázané, že k zabudovaniu sporných materiálov a vykonaniu
sporných prác došlo a spochybnil správnosť použitého výkladu judikatúry ESD s tým, že vytkol správcovi
dane,žesiprivlastnilprávo,ktoréprináležívnútroštátnemusúduvzmyslerozsudkuC-440/04azdôraznil
rozpor medzi výsledkami predchádzajúcej daňovej kontroly z roku 2010, kedy boli predložené doklady
vyhodnotené ako dostatočné.

Napadnutým rozhodnutím č. 1100302/1/247684/2013/1042 zo dňa 24.05.2013 žalovaný potvrdil
rozhodnutie správcu dane ako vecne správne, vyslovené závery správcu dane vyhodnotil ako
zodpovedajúce zásadám správneho uváženia, vychádzajúce zo skutočností, že daňový subjekt
neuniesol dôkazné bremeno, keď sa právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie
zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúrach, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola správcom

dane spochybnená. Pri dodržaní zásady ekonomického dosahu právneho úkonu na daň boli jednotlivé
právne úkony hodnotené podľa skutočného obsahu, ktorým bolo iba profitovať na odpočítaní DPH za
zdaniteľné obchody s cieľom získať daňovú výhodu. Napadnuté rozhodnutie považuje za dostatočne
odôvodnené, nakoľko správca dane sa vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami
majúcimi význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd skonštatoval, že žalobu nie je možné považovať za dôvodnú,
nakoľko nedošlo k preukázaniu splnenia podmienok na uplatnenie odpočítania dane v stanovenom
rozsahu.

Postup, v rámci ktorého orgány činné v trestnom konaní zabezpečili v súvislosti s trestným konaním
účtovné doklady žalobcu a tieto následne boli odovzdané správcovi dane, nie je možné považovať

za porušenie povinnosti správcu dane rozhodovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a použiť
najvhodnejšie prostriedky vedúce k určeniu a vyrubeniu dane. Ak žalobca tvrdí, že správca dane nemal
k dispozícii všetky potrebné doklady, treba pripomenúť, že v priebehu riadne vedeného konania bolo tak
štatutárnej zástupkyni, neskoršiemu štatutárnemu zástupcovi, ako aj pracovníkom žalobcu na základe
výzvy umožnené predkladať všetky relevantné podklady. Rovnako bol žalobcovi riadne doručený

Protokol o výsledku daňovej kontroly s výzvou na podanie námietok, preukázateľne žiadne nepodal,
ani sa nedostavil na prejednanie Protokolu. Zákon č. 511/1992 Z.z. nevylučuje použitie výpovede z
výsluchov získaných v rámci trestného konania ako dôkazu. Vo vzťahu k akceptácii dôkazu v daňovom
konaní je irelevantné, že daňový subjekt vzhľadom na charakter trestného konania nemal možnosť byť
pri získavaní, ani vykonávaní súpisu zaistenej účtovnej dokumentácie.

Čo sa týka námietky, že správca dane nevykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie a nevyhodnotil
správne doklady preukazujúce nadobudnutie vozidiel, ako aj pneumatík súd uvádza, že správca dane,
akoajžalovanýprisvojejčinnostidôslednevyhodnocovaliobsahpredloženýchdokladovavnadväznosti
na zásadu reálneho dosahu právneho úkonu na daň zhodnotili zistenú skutočnosť tak, že predložená
faktúra 10-2-003 bola vylúčená z nároku na odpočítanie dane z titulu, že nedošlo k preukázaniu dodaniatovaru tvrdeným dodávateľom PRA-STAV, s.r.o., čiže predložené účtovné doklady nie sú preukazné v
zmysle zákona o DPH. Rovnako v prípade dodania pneumatík účtovaných faktúrou č. 10-2-005 nie je
preukázané, že k dodávke došlo práve od tvrdeného dodávateľa a v súvislosti s tým neboli splnené

podmienky nároku na odpočet DPH. Ohľadne pracovnej plošiny podľa faktúry č. 10-2-004 rovnako
nie je nijako preukázané jej dodanie tvrdeným dodávateľom, napriek tomu, že žalobca mal možnosť v
priebehu dokazovania, ako aj vyrubovacieho konania, prípadne v rámci podanej žaloby doložiť príslušné
dôkazy. Rovnakým spôsobom bol zohľadnený zásadný význam (ne) preukázania reálneho dodania
tovarov, ktorých existencia sama o sebe nemusí byť sporná od tvrdených dodávateľov. V prípade

faktúry č. 2010/02/002 za dodávku osobného motorového vozidla BMW 530, sa súd stotožňuje s
rozhodujúcim významom potvrdenia v príslušnej evidencii OOPZ o tom, že automobil bolo dovezený a
prihlásený na Slovensku ako neobchodný dovoz, žalobca nijakým spôsobom nespochybnil tento záver,
ani nepreukázal, že by tvrdený dodávateľ CONFORT, s.r.o. Bratislava, ani REMONT, s.r.o. Pezinok,
preukázateľne boli bývali vlastníkmi, či držiteľmi tohto vozidla.

Ako bolo vyššie uvedené tak v priebehu daňovej kontroly, ako aj v rámci možnosti vyjadrenia námietok

k Protokolu mohol žalobca uviesť konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť záverov o
nepreukázaní nároku na odpočet DPH z konkrétnych faktúr. K ničomu takému nedošlo. Súd zdôrazňuje,
že rozhodujúci význam na vznik nároku na odpočet dane má preukázanie skutočnosti, že faktúra v
zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH nielen formálne obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanovením
§ 71 zákona o DPH, ale odráža reálne uskutočnené plnenie a že predložením týchto dokladov sa

nesleduje zneužitie práva za účelom neoprávneného získania daňovej výhody.

Za dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia nie je možné považovať ani tvrdený zásah do
princípu právnej istoty ako základného princípu právneho štátu. Zákon, ani Ústava nevylučujú, aby na
základe novozistených skutočností, vrátane tých, ktoré boli zistené v neskoršom trestnom stíhaní osôb
zúčastnených na podnikaní žalobcu boli na základe týchto skutočností vyslovené závery odlišné od

záverov vo veci predchádzajúcej daňovej kontroly.

Obsahom predloženého administratívneho spisu je preukázané, že daňová kontrola, aj následné
vyrubovacie konanie boli vedené spôsobom rešpektujúcim základné zásady daňového konania
formulované v ust. § 2 zákona č. 511/1992 Zb., bola rešpektovaná úprava dokazovania v zmysle §
28 zák. č. 511/1992 Zb. a pri svojom rozhodovaní sa daňové orgány správne sústredili na skúmanie

ekonomických dosahov vykonaných právnych úkonov na daň. V súlade s rozsiahlou a ustálenou
judikatúrou súdov je treba rešpektovať zákonné oprávnenie tak vnútroštátnych orgánov, ako aj súdov
nepriznať právo na uplatnený odpočet dane ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že
toto právo sa uplatňuje spôsobom a postupom vychádzajúcim zo zneužitia právnych predpisov.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.