Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214201465
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8214201465.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci navrhovateľky C.. S.

Q., O.. C., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, XXX XX J., zastúpenej JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou
so sídlom Dlhý rad 17, 085 01 Bardejov, proti odporcovi C.. I. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, XXX
XX J., zastúpeného JUDr. Vladimírom Cahajlom, advokátom so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov,
o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

R o z v á d z a manželstvo navrhovateľky a odporcu, ktoré bolo uzavreté dňa X.X.XXXX a ktoré
je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod
poradovým číslom XXX.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Z a m i e t a návrh odporcu na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.2.2014 žiadala, aby súd manželstvo
účastníkov rozviedol. Svoj návrh odôvodnila tým, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko rozvrátené a nie
je možné obnoviť manželské spolužitie. Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadreniami účastníkov, sobášnym listom účastníkov, správou
OOPZ v Bardejove č.l. 24, správou ORHaZZ v Bardejove č.l. 25, výsluchom svedkov P. Q. S. C. C.,
návrhom v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 2C 87/2014, správou C.. L. V.
č.l. 31, ostatným spisovým materiálom.

Účastníci tohto súdneho konania uzavreli manželstvo dňa 3.8.1991. Z manželstva pochádza syn P.,
nar. X.X.XXXX, toho času plnoletý. Účastníci sa zoznámili po asi ročnej známosti, vzťah bol dobrý,

postupne sa však začali prejavovať názorové rozdiely oboch účastníkov na spoločné manželské veci,
ako aj rozdielne povahy, ktoré spôsobili, že účastníci sa začali hádať, stále menej spolu komunikovali a
vyústili do stavu, že navrhovateľka opustila odporcu a presťahovala sa k rodičom, pričom však stále žijú
v tom istom rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a jej rodičov ( po 1/3).
Tento rodinný dom je stavebne prispôsobený na bývanie tak, že jeden byt je na poschodí a jeden na
prízemí. Na poschodí býva odporca, na prízemí navrhovateľka, syn účastníkov a rodičia navrhovateľky.
To trvá od Vianoc 2013. Účastníci spolu 5 rokov intímne nežijú, nechodia na dovolenky, navrhovateľka

opakovane odmieta obnovenie manželského spolužitia a neučinila tak počas priebehu celého konania.
Odporca mal záujem obnoviť manželské spolužitie, avšak nedokázal k tomu presvedčiť navrhovateľku.Natunajšomsúdesapodspisovouznačkou2C87/2014vediekonanieovypratanieodporcuzrodinného
domu, ktorý podali navrhovateľka a jej rodičia.

Podľa § 18 Zákona o rodine muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Sú

povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Odporca podľa samotného vyjadrenia navrhovateľky sa nespráva agresívne, komunikuje normálne,
dôvodom pre podanie návrhu na rozvod manželstva mal byť alkoholizmus odporcu. Navrhovateľka v

konaní nepreukázala, aby odporca inklinoval k alkoholu tak, ako to tvrdila ona, t.j. že odporca pije
pravidelne 3 krát do týždňa a celý víkend. Toto tvrdenie priamo vyvrátil ich spoločný syn na výsluchu a
navrhovateľka to nedokázala preukázať ani výsluchom svedka Mihálika. Z žiadnej zo správ, ktoré si súd
k tomuto konaniu vyžiadal nevyplývalo, že odporca inklinuje k alkoholu. Na druhej strane však takéto
nepreukázané tvrdenia navrhovateľky paradoxne skutočne svedčia o rozvrátenosti vzťahov oboch

manželov, ktoré však zapríčinila práve navrhovateľka tým, že je ochotná tvrdiť o odporcovi čokoľvek v
snahe dosiahnuť rozvod s ním. Je dokonca schopná pred súdom tvrdiť niečo o odporcovi, čo nedokáže
preukázať a čo sa ho negatívne týka. Tento jej vzťah k odporcovi je skutočne taký, že nie je zlučiteľný so
spoločným manželským životom a navrhovateľka svoje rozhodnutie rozviesť sa nechce zmeniť ( alebo
aspoň na čas konanie prerušiť) ani za takých okolností, akou je choroba ich spoločného syna, ktorý jasne

na pojednávaní uviedol, že nechce, aby sa rodičia rozviedli. Navrhovateľka dokonca podala na tunajšom
súde návrh na vypratanie odporcu zo spoločnej domácnosti, v ktorej je podielovou spoluvlastníčkou
( odporca nemá žiadny vlastnícky vzťah k tejto nehnuteľnosti). To svedčí o jej mimoriadne negatívnom
vzťahu k odporcovi, ktorý je nezlučiteľný s manželským inštitútom a pre ktorý súd manželstvo rozviedol.
Súd je toho názoru, že na trvanie manželstva, ako aj na jeho udržanie, je potrebná snaha oboch

manželov, nie iba jedného. V opačnom prípade je manželstvo iba formálnym vzťahom, bez akéhokoľvek
obsahového naplnenia a významu, ktorý predpokladá zákon o rodine. Takéto manželstvo je už iba
na príťaž obom manželom ( a vo svojich dôsledkoch nielen navrhovateľke ale aj odporcovi). Navyše
manželstvo splnilo svoju základnú úlohu a to počatie a výchovu dieťaťa, ktoré je dnes plnoletým mužom
a preto by jeho ďalšie trvanie malo spočívať už iba v spoločnom živote navrhovateľky a odporcu, ktorý

navrhovateľka odmieta a nechce obnoviť, pričom zároveň realizuje voči odporcovi všetko, len aby toto
manželstvo ukončila.

Dôvodom pre rozvod manželstva teda bola neochota navrhovateľky žiť spoločný manželský život s
odporcom, nedostatok jej záujmu o odporcu a intolerancia k jeho osobe. Na spoločný manželský život je
potrebná vôľa oboch manželov, iba jedného nestačí. Obaja účastníci už nebývajú spolu ( odporca sám,navrhovateľka so svojimi rodičmi a synom), nepomáhajú si, nekomunikujú spolu tak, ako by manželia
mali, čo potvrdil aj ich spoločný syn.

Odporca síce namietal správu a závery psychologičky C.. L. V. zo dňa 2.9.2014, súd však s týmto jeho

názorom súhlasí iba v tej časti, že takáto správa veľmi stručná a z odborného hľadiska nedostatočne
vysvetľuje dôvody, prečo psychologička uviedla, že nie je predpoklad aby došlo k obnove spolužitia.
Na druhej strane navrhovateľka navštívila psychologickú poradňu sama, uviedla psychologičke dôvody,
prečo podala návrh na rozvod a na takomto rozvode trvala. Nemala záujem riešiť manželské spolužitie s
odporcomanechcelažiadnuradupretietoúčely.Zosprávaniasanavrhovateľkyjetedabezakýchkoľvek

pochybností zrejmé, že jednoducho nechce žiť s odporcom v spoločnej domácnosti za žiadnych
okolností a takáto správa teda odzrkadľuje vnútorný vzťah navrhovateľky k odporcovi a k manželstvu
s ním.

Súdzamietolnávrhodporcunavypočutiematkynavrhovateľkyakosvedkyne,pretožemalzvykonaného
dokazovania za jednoznačne preukázané, že vzťahy účastníkov sú trvalo rozvrátené a nie je možné
obnoviť manželské spolužitie. Podľa názoru súdu sa tak jednalo o bezdôvodnú snahu predĺžiť toto

konanie najmä s ohľadom na skutočnosť, že neboli pochybnosti o dobrom vzťahu navrhovateľky a
svedkyne, ktorá je jej matkou a s ktorou navrhovateľka žije. Navyše navrhovaná svedkyňa bola jednou
z navrhovateliek, ktorá požiadala súd, aby vypratal odporcu zo spoločnej nehnuteľnosti, v konaní
vedenom pod spisovou značkou 2C 87/2014 a preto by jej výpoveď nemohla byť odporcovi na prospech
a nemala by ako zmeniť názoru súdu na rozvrátenosť vzťahov účastníkov.

Rozhodnutie súdu o trovách konania má svoju oporu v ustanovení § 144 O.s.p..

Na pojednávaní dňa 10.9.2014 navrhol odporca, aby súd prerušil toto konanie z dôvodu, že spoločný
syn účastníkov je chorý a navrhovateľka by na neho z tohto dôvodu mala brať ohľad, keďže ten uviedol,
že nechce, aby sa účastníci rozviedli. Navrhovateľka sa k tomuto návrhu nepripojila naopak, trvala na
rozvode manželstva.

Podľa § 110 O.s.p. Ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho
ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie
o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.

Vzhľadomnaskutočnosť,žeprerušiťkonaniepodľavyššieuvedenéhozákonnéhoustanoveniajemožné
iba vtedy, ak to zhodne navrhnú obaja účastníci, pričom v tomto konaní tak navrhol iba jeden a druhý

účastník s tým nesúhlasil, súd takýto návrh odporcu na prerušenie konania zamietol z dôvodu, že neboli
splnené zákonné podmienky na takýto postup súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.