Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Gazdačková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/138/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712219423
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712219423.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu L. - H. E.. L..,

L. L. XXX XX F., Y. W. XX/b, IČO: 35 910 739, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r.
o., so sídlom v Martine, Jilemnického 30 proti žalovanému U. V., W.. XX.XX.XXXX, F. U., A. XXXX/XX
v konaní o zaplatenie 243,41 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 183,76 eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 22.3.2012 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v sume 98,53 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu vedený v UniCredit bank č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom
XXXXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.12.2012 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 243,41 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 22.3.2012 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že uplatnenú istinu požaduje titulom náhrady
škody, ktorá mu vznikla tým, že v období od 9.2.2012 do 24.2.2012 dochádzalo na odbernom mieste
vo vlastníctve žalovaného v rodinnom dome na ul. Q. Č.. XXXX/XX U. Y. k odberu zemného plynu
bez zmluvy, pričom takýto odber bol v zmysle ustanovenia § 59 Zákona o energetike č. 656/2004 Z. z.
považovaný za neoprávnený odber plynu. V takomto prípade Zákon o energetike ukladá odberateľovi

povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, spôsobenú neoprávneným odberom
plynu. Žalobcovi tým vznikla škoda vo výške 243,41 eur, ktorú vyčíslil v súlade s Vyhláškou č. 155/2005
Z. z..

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát až na pojednávaní dňa 26.9.2013, kde uviedol, že so žalobou
nesúhlasí a nesúhlasí s konštatovaním, že na predmetnom odbernom mieste neoprávnene odoberal
plyn. Šlo o jeho rodinný dom, ktorý kúpil a vklad kúpnej zmluvy bol povolený dňa 2.2.2012. Žalovaný
sa šiel normálne prihlásiť na odber plynu s tým, že si odpísal stav plynomeru a odsúhlasil si
ho s predchádzajúcim majiteľom. Na plynárňach mu bolo povedané, že ich technici si prídu stav

odkontrolovať, takže on pracovníkom plynárni poskytol údaje, ktoré mal k dispozícií. V istý deň uzavrel aj
zmluvunaodber zemnéhoplynuabolinštruovaný,žetechnicisipríduplynomerodkontrolovať.Približnedva týždne sa nič nedialo a jedného dňa ho navštívili technici, ktorí mu tvrdili, že plyn odoberá načierno
a následne mu prišla veľká faktúra, ktorou mu bol vyúčtovaný tzv. čierny odber plynu. Žalovaný tvrdil, že
je ochotný za odobratý plyn zaplatiť, avšak normálnu cenu, pretože nesúhlasí s tým, že by plyn odoberal

bez zmluvy, keďže podľa svojho názoru postupoval v súlade so zákonom. Montážny list vypísaný pri
kontrole plynomeru podpísal jeho priateľ p. T. z toho dôvodu, že žalovaný sa v tomto období nachádzal
pracovne v zahraničí a požiadal svojho priateľa, aby tieto veci za neho vybavil.

Mimo výsluchu žalovaného súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu a
oboznámil sa aj s ďalšími vyjadreniami žalobcu, ako aj ďalšej obchodnej spoločnosti Slovenského

plynárenského priemyslu a. s. so sídlom v Bratislave, ktorý poskytol súdu vo veci vyjadrenie.

Žalobca listom zo dňa 13.12.2013 súdu oznámil, že predmetom činnosti žalobcu je distribúcia plynu
a je obchodnou spoločnosťou, ktorá je odlišná od Slovenského plynárenského priemyslu a. s., ktorá
obchodná spoločnosť, je priamym dodávateľom plynu do domácnosti a ktorá s odberateľmi uzatvára
zmluvy o dodávke plynu a vykonáva fakturáciu za odobratý plyn, nárok na náhradu škody, ktorý si
uplatňuje žalobca za neoprávnený odber plynu je samostatným zákonným nárokom, ktorý žalobcovi

prislúcha, pretože je prevádzkovateľom distribučnej siete. Na odbernom mieste, ktoré mal žalovaný bol
predchádzajúcim odberateľom H. R., ktorý si svoje záväzky neplnil a preto dodávateľ plynu Slovenský
plynárenskýpriemysela.s.požiadalžalobcuakodistribučnúspoločnosťodemontážmeradla.Demontáž
meradla na odbernom mieste žalovaného sa ale nepodarilo vykonať, pretože majiteľ nebol doma
a plynomer bol nedostupný. Za neoprávnený odber plynu je možné považovať aj odber bez platne

uzatvorenej zmluvy a ten je možné ukončiť uzatvorením novej zmluvy o dodávke plynu, pri ktorej
uzatvorení majú pracovníci žalobcu povinnosť, že meradlo je len účtovne zdemontované, ísť na odberné
miesto a skontrolovať stav meradla, jeho funkčnosť, plomby a iné okolnosti, ktoré sú dôležité pre
zistenie správnosti odberu a merania odobratého plynu. Žalovaný uzatvoril zmluvu o odbere zemného
plynu na predmetnom odbernom mieste dňa 9.2.2012. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli

obchodné podmienky SPP a. s., ktoré stanovovali, že zmluva o dodávke plynu nadobúda účinnosť
pripojením odberného plynového zariadenia k distribučnej sieti a pripojenie je dokončené montážou
meradla. V tomto prípade sa tak stalo, až dňa 24.2.2012. Cenu za plyn odobratý v čase od 9.2.2012
do 24.2.2012 žalovaný neuhrádza priamo dodávateľovi plynu, to znamená SPP a. s. vzhľadom na
neexistenciuúčinnéhoprávnehotitulu,alepodľaZákonač.565/2004Z.z.prevádzkovateľovidistribučnej

siete, to znamená žalobcovi. Dňa 24.2.2012 zamestnanci žalobcu zistili stav meradla 26 432 m3, čo je
preukázané montážnym listom meradla z tohto dňa. Teda za žalované obdobie žalovaný odobral 411
m3 zemného plynu, ktoré žalobca ocenil sadzbou 0,0561 eur/1kWh, a to v zmysle Vyhlášky č. 155/2005
Z. z. a v zmysle Vyhlášky č. 559/2007 Z. z..

Ďalším listom zo dňa 2.5.2014 žalobca súdu oznámil, že vlastníkom plynu natlakovaného do potrubia,

ktoré ho privádzajú k jednotlivým koncovým odberateľom, a ktorý slúži na vyrovnanie tlaku v potrubiach,
je žalobca. Jednotliví dodávatelia plynu, napr. SPP a. s. uzatvárajú s koncovými odberateľmi zmluvy
o odbere plynu. Pokiaľ však nedôjde k platnému uzavretiu zmluvy medzi dodávateľom a koncovým
odberateľom plynu, dodávateľ takýto odber nefakturuje a škoda vzniká vlastníkovi, to znamená
žalobcovi, keďže plyn sa reálne odoberie ale nedôjde k úhrade za jeho odber. Výška škody bola

vypočítaná podľa Vyhlášky č. 155/2005 Z. z. a to tak, že skutočný odber, t. j. množstvo odobratého
plynu, ktorý zaznamenal plynomer v spornom období bol ocenený sadzbou 0,0561 eur/1kWh. V tomto
prípade žalobca určoval len cenu za neoprávnene odobratý plyn. V prípade platne uzatvorenej zmluvy o
dodávkeplynu,bymalžalovanýzmluvneurčenýdruhtarify(D1,D2,D3aleboD4)atopreúčelyocenenia
odberu plynu. Druh tarify si odberateľ zvolí sám po dohode s dodávateľom plynu. Ak ale absentuje

platne uzatvorená zmluva, absentuje aj jej podstatná náležitosť a to dohoda o cene, a preto je nutné
cenu odobratého plynu určiť inak podľa právneho predpisu. Vyhláška ustanovuje, že skutočne odobraté
množstvo plynu sa násobí sadzbou cenníkovej ceny pre odberateľov plynu domácnosti v najvyššej
tarife. A táto cena je vždy určená rozhodnutím úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa zápisu zo
dňa 8.2.2012 zamestnanci žalobcu boli u žalovaného demontovať plynomer, nakoľko dodávateľ plynu

informovalžalobcu,ženaodbernommiestedošlokukončeniuzmluvy.Žalovanývšakdemontážmeradla
neumožnil. Na meradle ale nebola zistená žiadna závada a hodnoty ním namerané žalobca nepovažoval
za sporné. Za montáž meradla sa považuje aj jeho kontrola zamestnancami žalobcu, ak sa meradlo už
na odbernom mieste nachádza. Zamestnanci žalobcu sa potom neskôr dostavili na kontrolu odbernéhomiesta v zmysle svojho pracovného rozpisu a plánu práce. Odobratím plynu bez účinnej zmluvy nedošlo
k majetkovej ujme vo sfére dodávateľa plynu ale vo sfére žalobcu.

Na otázku súdu reagoval SPP a. s., teda obchodná spoločnosť, s ktorou nakoniec dňa 9.2.2012

žalovaný uzavrel zmluvu o dodávke plynu, listom zo 14.5.2014, ktorým súdu oznámil, že so
žalovaným uzavrel zmluvu o dodávke plynu č. XXXXXXXXXX na odberné miesto Y., Q. XXXX/
XX dňa 9.2.2012. Neoddeliteľnou prílohou tejto zmluvy boli obchodné podmienky pre opakované
dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti účinné od 1.1.2012. Súčasne s uzatvorením
predmetnej zmluvy o dodávke zemného plynu SPP a. s. dňa 9.2.2012 o 14. hodine 39. minúte a 37.

sekunde požiadal prevádzkovateľa distribučnej siete, teda žalobcu o montáž meradla. Požiadavky boli
zasielané prevádzkovateľovi distribučnej siete prostredníctvom IDE rozhrania prebiehajúceho medzi
dvomi informačnými systémami oboch spoločností, čo zdokumentoval SPP a. s. výpisom zo svojej
databázy. Ďalej uviedol, že dňa 21.3.2012 vystavil žalovanému faktúru vyúčtovania spotreby zemného
plynu za obdobie od 24.2.2012 do 18.3.2012 č. XXXXXXXXXX na základe dodaných odpočtov od
žalobcu. Následne dňa 31.5.2012 vystavil opravnú faktúru č. XXXXXXXXXX k tejto faktúre na základe

dodaných opravných odpočtov od žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca dodal počiatočný stav
meradla k dátumu 24.2.2012, SPP a. s. nefakturovala spotrebu plynu za obdobie odo dňa uzatvorenia
zmluvy o dodávke zemného plynu, teda za obdobie od 9.2.2012 ale až od 24.2.2012. Dôvod, prečo tak
žalobca konal obchodnej spoločnosti SPP a. s. nie je známy, a ani sa ho zistiť nepodarilo.

Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Y. súd zistil, že žalovaný bol vlastníkom rodinného domu číslo súpisné

XXXX zapísaného na tomto liste vlastníctva v k. ú. Martin od 2.2.2012, keď bol povolený vklad kúpnej
zmluvy pod U. XXX/XX Správou katastra Martin.

Zo zmluvy o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti súd potom zistil, že SPP a. s. so sídlom
v Bratislave ako dodávateľ plynu do domácnosti dňa 9.2.2012 so žalovaným uzatvoril zmluvu o dodávke
plynu pre odberateľa plynu v domácnosti pre odberné miesto vyššie uvádzaný rodinný dom na Q. G.

U. Y., s tým, že predpokladaný ročný odber mal byť 7 193 kWh a predpokladaný ročný odber 700 m3.
Zvolená tarifa bola dohodnutá ako tarifa D2. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli aj obchodné
podmienky pre opakované dodávky plynu pre odberateľov

Podľa článku 2 bod 1 obchodných podmienok, dodávateľ je povinný zo svojich nakúpených množstiev
dodávať plyn formou opakovaného dodania každému odberateľovi, ak sú splnené nasledovné

podmienky stanovené všeobecne záväznými právnym predpismi, zmluvou alebo obchodnými
podmienkami, najmä ak odberateľ uzavrel s dodávateľom zmluvu, ktorej súčasťou sú tieto obchodné
podmienky.

V zmysle tohto článku bodu 2 sa odberateľ zaviazal, odoberať plyn v súlade so zmluvou a technickými
podmienkami pripojenia a za dodávky plynu zaplatiť cenu podľa článku 3 obchodných podmienok.

Podľa článku 11 týchto obchodných podmienok bodu 1 zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania
zmluvnými stranami a účinnosť dňom vykonania pripojenia odberného plynového zariadenia odberateľa
do distribučnej siete.

Listinami, ktoré do spisu potom pripojil žalobca bolo nepochybne preukázané, že pracovníci žalobcu
sa na odberné miesto, napriek tomu, že žalobca bol dodávateľom plynu, teda SPP a. s. informovaný

o uzavretí platnej zmluvy na dodávku plynu do odberného miesta žalovaného, v ten istý deň, teda
9.2.2012, dostavili až dňa 24.2.2012 o čom svedčí vypísaný montážny list meradla č. XXXXXXXXXX
zo dňa 24.2.2012.

Následne žalobca vystavil pre žalovaného faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.3.2012, ktorou splatnú
dňa 21.3.2012, ktorou vyúčtoval žalovanému škodu za neoprávnený odber za fakturačné obdobie od

9.2.2012 do 24.2.2012 v sume 243,41 eur a to za 4 338,927 kWh pri cene 5,61 eur/100kWh. K výpočtutejto škody podľa dokladu vystaveného dňa 1.3.2012 dospel žalobca tak, že odber v rozsahu 4 338,927
kWh násobil sadzbou za jednu kWh vo výške 0,0561 eur.

Listom zo dňa 6.3.2012, ktorej prílohou bola vyššie uvádzaná faktúra, vyzval žalobca žalovaného k

náhrade škody za neoprávnený odber v období od 9.2.2012 do 24.2.2012 vo výške 243,41 eur.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by bol žalovaný ku dňu vyhlásenia rozsudku alebo
skôr ku dňu zročnosti predmetnej faktúry, žalobcovi škodu nahradil.

Nároky žalobcu súd posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, najmä § 420 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) a podľa ustanovení Zákona o energetike
č. 656/2004 Z. z..

Podľa § 43 ods. 6 písm. m/ Zákona č. 656/2004 Z. z. stanovuje povinnosť žalobcu, ako prevádzkovateľa
distribučnej siete pripojiť odberateľa plynu k distribučnej sieti.

Podľa § 43 ods. 6 písm. h/ má povinnosť zabezpečiť nediskriminačné zaobchádzanie so všetkými
účastníkmi trhu.

Podľa písm. i/ toho istého ustanovenia, má povinnosť zabezpečiť meranie distribuovaného plynu vrátane

jeho vyhodnocovania...

Podľa § 59 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej
zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou.

Podľa § 59 ods. 2 citovaného zákona, odberateľ ktorý neoprávnene odoberal plyn je povinný,
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,

prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla.

Podľa § 59 ods. 3 citovaného zákona, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov použije sa spôsob výpočtu škody spôsobený neoprávneným
odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Týmto všeobecne záväzným právnym predpisom je vyhláška č. 155/2005 Z. z. Ministerstva

hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin
množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa ods. 2 a sadzby za jeden m3 plynu, ktorá
je v prípade neoprávneného odberu plynu pre domácnosti cenníkovou cenou pre odberateľov plynu v

domácnosti v najvyššej tarife.

Ďalšiu úpravu zodpovednostného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným poskytuje Občiansky zákonník,
z ktorého ustanovenia § 420 ods. 1 vyplýva, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

V ustanovení § 441 rieši však tiež otázku zavinenia poškodeného.Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením znáša ju sám.

V tomto prípade súd dospel k presvedčeniu, že žalobca škodu, ktorá mu vznikla neoprávneným odberom

plynu, spoluzavinil a to vzhľadom na skutočnosť, že kontrolu meradla na odbernom mieste žalovaného,
napriek tomu, že už 9.2.2012 bol informovaný o uzavretí platnej zmluvy medzi SPP a. s. a žalovaným,
uskutočnil až s 15-dňovým omeškaním dňa 24.2.2012. Takýto postup je nepochopiteľný, najmä v
súvislosti so skutočnosťou, že šlo o mesiac február, zimné obdobie, kedy je predpoklad zvýšeného
odberu plynu a predpoklad potreby vykurovania, minimálne temperovania nehnuteľnosti.

Je pravdou, že žalovaný z nedbanlivosti sa zrejme neoboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré tvorili

neoddeliteľnúsúčasťjehozmluvy,inakbybolinformovanýoskutočnosti,žezmluvanadobudneúčinnosť
až pripojením odberného miesta montážou meradla. A táto skutočnosť ho ale nezbavuje zodpovednosti
za vzniknutú škodu. Žalobca si však nepočínal tak, aby ku škode nedochádzalo, nejednal promptne,
napriek tomu, že to bolo žiadúce, a že bol včas informovaný dodávateľom plynu do domácnosti
žalovaného, čím podľa presvedčenia súdu, porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť stanovenú v § 415

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí.

Preto podľa presvedčenia súdu je voči žalovanému spravodlivé, aby žalobca, ktorý vznik škody
oneskorenou montážou meradla spoluzavinil sa podieľal na znášaní škody, v rozsahu ktorý zodpovedá
jeho spoluzavineniu. Podľa presvedčenia súdu, by žalovaný mal znášať škodu v rozsahu, ktorá

zodpovedá rozdielu medzi cenou plynu, ktorú by bol žalovaný zaplatil v prípade riadneho zmluvného
odberu podľa dojednanej tarify a sumou, ktorú musí zaplatiť vzhľadom na skutočnosť, že množstvo
odobratého plynu bolo násobené cenou zodpovedajúcou v najvyššej tarife.

Slovenský plynárenský priemysel a. s. do spisu pripojil aj faktúry, ktorými žalovanému účtoval dodávku
plynu za obdobie od 24.2.2012 do 11.3.2012 a to vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXX a následne aj

opravnú faktúru k tejto faktúre č. XXXXXXXXXX, kde bola na základe dojednanej tarify D2 účtovaná
žalovanému cena za jednu kWh vo výške 0,0424 eur/kWh. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa tvrdení žalobcu, žalovaný spotreboval celkovo
4 338,927 kWh v danom období od 9.2.2012 do 24.2.2012, potom táto suma (4 338,927 kWh) násobená
cenou plynu podľa tarify D2 (0,0424 eur/kWh) predstavuje cenu 183,76 eur. Súd preto žalobcovi priznal

s poukazom na vyššie uvádzané úvahy súdu, a vzhľadom na spoluzavinenie poškodeného žalobcu
náhradu škody len v sume 183,76 eur, čo zodpovedá cene odobratého plynu pri neskôr dohodnutej
sadzbe za 1kWh v tarife D2. Takýto postup vzhľadom na počínanie žalobcu vo vzťahu k žalovanému,
považoval súd za spravodlivý.

Keďže žalovaný bol vyzvaný na náhradu škody vyššie spomínanou faktúrou č. XXXXXXXXX, ktorá

bola zročná dňa 21.3.2012 a v tejto lehote žalobcovi ani len čiastočne škodu nenahradil, je zrejmé,
že sa nasledujúcim dňom dostal s náhradou škody do omeškania. Preto súd v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, priznal žalobcovi nárok na úrok z
omeškania, pričom sadzba úroku z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p..

Žalobca nebol v konaní plne úspešný, ale bol úspešný prevažne, a preto súd náhradu trov konania
pomerne krátil. Istina priznaná žalobcovi oproti pôvodne uplatňovanej istine predstavuje približne 75,5%

pôvodne uplatňovaného nároku, z toho vyplýva, že neúspech žalobcu bol v rozsahu približne 24,5%uplatňovaného nároku. Rozdiel medzi úspechom a neúspechom predstavuje potom 51% (77,5% -
24,5%). Preto len v rozsahu 51% pôvodne vzniknutých trov konania je možné žalobcovi priznať náhradu
trov konania. Trovy žalobcu vznikli zaplatením súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a odmenou

právneho zástupcu žalobcu za 5 úkonov právnych služieb po 21,58 eur. K úkonom právnych služieb patrí
prevzatie a príprava zastúpenie a spísanie žaloby v roku 2012, účasť na pojednávaní dňa 31.10.2013,
spísanievyjadreniazodňa2.5.2014aúčasťnapojednávanídňa21.8.2014.Kúkonomprávnychslužieb,
ktoréboliuskutočnenévroku2012patríprávnemuzástupcovižalobcuajrežijnýpaušál7,63eur,zaúkon
urobený v roku 2013 mu patrí režijný paušál v sume 7,81 eur, a za úkony urobené v roku 2014 patrí za

každý úkon režijný paušál po 8,04 eur, spolu s 20% DPH potom predstavujú trovy právneho zastúpenia
sumu 193,22 eur a 51% z tejto sumy potom predstavuje sumu 98,54 eur. Právny zástupca žalobcu
požadoval vo vyčíslení trov zo dňa 21.8.2014 sumu 98,53 eur. Súd preto žalobcovi priznal náhradu trov
konania podľa vyčíslenia právneho zástupcu žalobcu v sume 98,53 eur. Trovy právneho zastúpenia
boli vyčíslené a priznané podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

výkonom rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.