Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 20Cb/102/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112218069
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112218069.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci

navrhovateľa: TACOM, s.r.o., so sídlom Hálkova 2968/22, 010 01 Žilina, IČO: 36 441 376, zastúpený
JUDr. Martinom Gordíkom, advokátom so sídlom Pivovarská 20, 010 01 Žilina, proti odporcovi: "SVB
Bajzova 8401" - spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, so sídlom Bajzova 8401/48A,
010 01 Žilina, IČO: 42 217 831, zastúpený Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou so sídlom
Severná 14, 036 01 Martin, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 914,13 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi na účet právnej zástupkyne odporcu trovy konania vo výške

624,53 eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 23.05.2012 domáhal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť mu sumu 914,13 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 11.04.2012 do zaplatenia
a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že navrhovateľ je vlastníkom hnuteľnej
veci, a to technologického zariadenia odovzdávacej stanice nachádzajúcej sa v bytovom dome B
súpisné číslo 8401 postavenom na pozemku parcela č. XXXX/XX J. G. W. I. Ž., H. Ú. Ž. L. J. X.
Č.. XXXX (ďalej aj len "bytový dom") typ výrobku: T170/55-PHS, výrobné číslo: 866 (ďalej aj len
"odovzdávacia alebo výmenníková stanica"). Správu bytového domu vykonáva odporca. Navrhovateľ

odvodzuje svoje vlastnícke právo k odovzdávacej stanici z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.9.2014
medzi predávajúcim SSIM Development, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 193/12, 010 01 Žilina,
IČO 36 423 963 (ďalej aj len "SSIM Development, s.r.o." a "kúpna zmluva") a navrhovateľom ako
kupujúcim. Na základe kúpnej zmluvy previedol vtedajší jediný a výlučný vlastník odovzdávacej
stanice, ktorým bol investor a stavebník bytového domu SSIM Development, s.r.o., vlastnícke právo k
odovzdávacej stanici na navrhovateľa, ktorý sa tým stal výlučným vlastníkom odovzdávacej stanice ako
technologického zariadenia, teda hnuteľnej veci. Odporca je toho názoru, že odovzdávacia stanica má

byť predmetom podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,
nakoľko patrí medzi spoločné zariadenia bytového domu. Navrhovateľ s takýmto názorom nesúhlasí,
nakoľko podľa uistenia predávajúceho, teda spoločnosti SSIM Development, s.r.o. ako aj v zmysle
ustanovení jednotlivých zmlúv o prevode vlastníctva bytu, ktorými pôvodný vlastník bytového domu
spoločnosť SSIM Development, s.r.o. prevádzal vlastníctvo bytov a nebytových priestorov na nových
vlastníkov, nie je v ustanoveniach zmlúv odovzdávacia stanica medzi spoločnými zariadeniami domu
uvedená. Navrhovateľ je toho názoru, že technologické zariadenie odovzdávacej stanice nie je v zmysle

ustanovení Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločným zariadením, ktoré by malo
byť priamo zo zákona v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,ale ide o technologické zariadenie, ktoré môže byť vo výlučnom vlastníctve tretej osoby, ktorá takéto
technologické zariadenie nadobudla od pôvodného vlastníka, teda od stavebníka domu ako celku. V
tomto prípade technologické zariadenie nadobudol navrhovateľ od spoločnosti SSIM Development,

s.r.o., ktorá sa zákonným spôsobom slobodne a v súlade s ustanoveniami Zákona o vlastníctve bytov
rozhodla previesť vlastníctvo k technologickému zariadeniu odovzdávacej stanice na navrhovateľa.
Navrhovateľ následne zabezpečil prostredníctvom spoločnosti MPM, s.r.o., Bratislavská 613/16, 010 01
Žilina, IČO: 36 374 326 (ďalej aj len "MPM, s.r.o."), ktorá v tom čase vykonávala na základe zmluvy o
výkone správy správu bytového domu, správu uvedeného technologického zariadenia, ako aj dodávku

tepla a teplej vody do bytového domu. Navrhovateľ uvedené technologické zariadenie - odovzdávaciu
stanicu prenajal na základe nájomnej zmluvy správcovi bytového domu spoločnosti MPM, s.r.o. Po
zmene spôsobu výkonu správy v bytovom dome a po ukončení činnosti správcu MPM, s.r.o. ku dňu
01.09.2011, kedy sa začala správa bytového domu vykonávať prostredníctvom spoločenstva vlastníkov
bytov a nebytových priestorov "SVB Bajzova 8401", t.j. odporcu, neuzavrel odporca do dnešného dňa
dohodu o ďalšom spôsobe a podmienkach užívania predmetného technologického zariadenia s jeho

vlastníkom, teda s navrhovateľom, ktorej predmetom by bola dohoda ohľadne podmienok ďalšieho
užívania technologického zariadenia. Navrhovateľ navrhol odporcovi viacero možností ako vyriešiť
situáciu ohľadne užívania odovzdávacej stanice. Jednou možnosťou bol prenájom technologického
zariadenia odovzdávacej stanice odporcovi ako spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov
za dohodnutých podmienok. Druhou možnosťou bol odpredaj technologického zariadenia odovzdávacej

staniceodporcovizazostatkovúcenu,pričomnáslednebysipriamoodporcazabezpečilprevádzkovanie
výmenníkovej stanice podľa svojich požiadaviek a predstáv. Nakoľko medzi účastníkmi konania k
uzavretiu dohody nedošlo, navrhovateľ vyúčtoval odporcovi za užívanie technologického zariadenia
odovzdávacej stanice sumu 130,59 eur mesačne z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v
užívaní predmetného technologického zariadenia vo vlastníctve navrhovateľa odporcom bez právneho

dôvodu. V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, pokiaľ odporca užíval technologické
zariadenie vo vlastníctve navrhovateľa, išlo o užívanie bez právneho dôvodu, a teda na strane odporcu
došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa. Výška bezdôvodného obohatenia je určená s
prihliadnutím na bežnú cenu nájmu za užívanie obdobných technologických zariadení a s prihliadnutím
na obstarávaciu cenu uvedeného zariadenia a jeho vek v sume 130,59 eur mesačne. Navrhovateľ

vyzval odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie technologického zariadenia v sume
130,59 eur mesačne za obdobie od 01.09.2011 do 31.03.2012, t.j. za obdobie siedmich mesiacov v
celkovej sume 914,13 eur listom zo dňa 12.03.2012, v ktorom odporcovi poskytol lehotu na zaplatenie
do 10.04.2012. Odo dňa nasledujúceho po uplynutí poskytnutej lehoty, t.j. od 11.04.2012 sa odporca
dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a navrhovateľ si uplatnil nárok na zákonný úrok z

omeškania.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 13.11.2012 uviedol, že
nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia v plnom rozsahu neuznáva. Poukázal na
ustanovenia § 2 ods. 4 a 5, § 13 ods. 1 a 2 a § 19 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov (ďalej aj len "Zákon č. 182/1993 Z.z."), ktorý jednoznačne, explicitne

a kogentne špecifikuje, aké súčasti bytového domu tvoria spoločné časti a spoločné zariadenia
bytového domu. Zákon uvádza, že súčasťou spoločných zariadení bytového domu je aj kotolňa vrátane
technologického zariadenia. Pokiaľ Zákon č. 182/1993 Z.z. jasne definuje technologické zariadenie
kotolne ako spoločné zariadenie bytového domu, nemôže byť predmetné zariadenie vo vlastníctve inej
osoby, ako vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí kúpili do svojho vlastníctva

byt, resp. nebytový priestor vrátane spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu. Odporca
sa nestotožňuje s argumentáciou navrhovateľa, že predmetné technologické zariadenie odovzdávacej
stanice je diametrálne odlišným typom zariadenia ako technologické zariadenie v zmysle Zákona
č. 182/1993 Z.z., a preto naň nemožno ani analogicky aplikovať ustanovenia označeného zákona,
ktoré podľa názoru navrhovateľa riešia len právny režim kotolne. Odporca považuje za irelevantné, či

navrhovateľ technologické zariadenie kotolne označí ako odovzdávacia stanica alebo ako technologické
zariadenie kotolne, nakoľko zákon jednoznačne špecifikuje, že súčasťou spoločných zariadení bytového
domu je akékoľvek technologické zariadenie kotolne bez ohľadu na jeho typ alebo druh. Zákon nemôže
pamätať na všetky typy a druhy technologických zariadení kotolne a predmetné ustanovenie Zákona
č. 182/1993 Z.z. je vždy potrebné vykladať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Odporca má za to, že zákonodarca pri koncipovaní ustanovenia § 2 ods. 5 Zákona č. 182/1993
Z.z. mal za cieľ prioritne chrániť vlastníkov bytov a nebytových priestorov pred zneužívaním právtretími osobami, aby sa vlastníci bytov a nebytových priestorov nestali rukojemníkmi tretích osôb, ktoré
by zneužívali svoje práva na ich úkor a nátlakom by ich využívať nevýhodné služby poskytované
tretími osobami. Ak zákonodarca v Zákone č. 182/1993 Z.z. jasne a zreteľne zadefinoval kotolňu,

čím mal na mysli miestnosť slúžiacu na umiestnenie zariadenia určeného na vykurovanie bytového
domu, a súčasne v zákone zákonodarca definoval, že okrem miestnosti slúžiacej na umiestnenie
technologického zariadenia, je spoločným zariadením aj samotné technologické zariadenie kotolne, je
zrejmé, že technologické zariadenie kotolne patrí do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov a
nebytových priestorov ako spoločné zariadenie bytového domu. Ustanovenie § 2 Zákona č. 182/1993

Z.z. je kogentné, nepripúšťa modifikáciu ani vylúčenie jeho účinku dohodou zmluvných strán. Akákoľvek
dohoda v rozpore s ustanovením § 2 Zákona č. 182/1993 Z.z. musí byť vyhodnotená ako dohoda
neplatná. Pokiaľ teda navrhovateľ svoje práva odvodzuje od údajnej kúpnej zmluvy, takúto kúpnu zmluvu
považuje odporca za neplatnú, nakoľko je v rozpore s predpismi občianskeho práva. Odporca ďalej
poukázal na ustanovenie § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že predmetom prevodu
vlastníckeho práva môže byť len vec spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, teda z

právneho hľadiska vec samostatná. Odporca ďalej uviedol, že pokiaľ vlastníci bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome nemali založené spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
ale správu bytového domu vykonávala spoločnosť SSIM Development, s.r.o., nebol vlastníkom bytov
a nebytových priestorov účtovaný žiaden nájom titulom užívania technologického zariadenia kotolne.
Po zmene správcu na spoločnosť MPM, s.r.o. boli vlastníkom bytov a nebytových priestorov účtované

vyššie sumy za teplo. Správca bytového domu spoločnosť MPM, s.r.o. si síce dala schváliť cenu tepla
na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, avšak vlastníkom bytov a nebytových priestorov nebol nový
správca ochotný objasniť, prečo je účtovaná cena tepla vyššia ako doposiaľ. Následne vlastníci bytov a
nebytových priestorov zistili, že v položke za cenu tepla účtuje správca MPM, s.r.o. aj nájom za užívanie
technologického zariadenia kotolne. Odporca zdôraznil, že vlastníci bytov a nebytových priestorov

nepoverili správcu spoločnosť MPM, s.r.o., aby uzatvoril s navrhovateľom akúkoľvek zmluvu o nájme
technologického zariadenia kotolne. Správca spoločnosť MPM, s.r.o. tak konal v rozpore so záujmami
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Odporca poukázal na majetkové a personálne prepojenie
navrhovateľa a spoločnosti MPM, s.r.o. Pokiaľ spoločnosť MPM, s.r.o. ako správca uzatvorila zmluvu
o nájme technologického zariadenia kotolne s navrhovateľom, išlo o zmluvu uzatvorenú neoprávnene,

na uzavretie ktorej nedali vlastníci bytov a nebytových priestorov správcovi nikdy súhlas a táto zmluva
bola uzatvorená jedine z dôvodu, aby došlo k neoprávnenému prospechu u navrhovateľa. Po tom, ako
si vlastníci bytov a nebytových priestorov založili spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
si navrhovateľ uvedomil, že svoje nároky, ktoré má voči tretím subjektom, si nemôže uspokojovať
cez náklady za teplo účtované vlastníkom bytov a nebytových priestorov, nakoľko títo zmenili aj

dodávateľa tepla. Navrhovateľ nemohol uspokojovať svoje nároky voči tretím subjektom, rozhodol sa
preto uplatňovať si nájomné, resp. nároky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia voči vlastníkom
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Vlastníci bytov a nebytových priestorov neboli pred
kúpou bytu upozornení, že technologické zariadenie kotolne by nemalo patriť do spoločných zariadení
bytového domu. Od momentu, kedy vlastníci bytov a nebytových priestorov nadobudli vlastnícke právo

k bytom, boli dobromyseľne presvedčení, že technologické zariadenie kotolne patrí do spoločných častí
a spoločných zariadení bytového domu. Uvedený stav bol navrhovateľom spochybnený až v priebehu
roku 2011, kedy vlastníci bytov a nebytových priestorov vypovedali zmluvu o výkone správy bytového
domu spoločnosti MPM, s.r.o. a založili si spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Vlastníci bytov a nebytových priestorov niekoľkokrát rokovali s navrhovateľom o úprave vzájomných

práv a povinností a vyzývali navrhovateľa na preukázanie jeho vlastníckeho práva k predmetnému
technologickémuzariadeniukotolne.Navrhovateľsvojevlastníckeprávodoposiaľnepreukázal.Odporca
vlastnícke právo navrhovateľa k spornému technologickému zariadeniu kotolne v celom rozsahu
spochybňuje a neuznáva. S poukazom na uvedené skutočnosti, odporca žiadal návrh navrhovateľa
zamietnuť.

V písomnom vyjadrení vo veci samej zo dňa 08.01.2014 odporca spochybnil svoju pasívnu legitimáciu
v prejednávanej veci. Poukázal na to, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáha voči odporcovi
ako spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré mal odporca získať tým, že neoprávnene užíval technologické zariadenie kotolne.
Odporca nemôže byť v súdnom konaní pasívne legitimovaným subjektom, nakoľko odporca sa ako

subjekt na úkor navrhovateľa neobohatil, a ani sa obohatiť nemohol. Poukázal pritom na ustanovenie§ 7 ods. 1 a § 7b ods. 1 a 5 Zákona č. 182/1993 Z.z. upravujúceho postavenie a činnosť spoločenstva
vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 04.02.2014 zotrval na skutkovom a právnom

odôvodnení podaného návrhu. Uviedol, že investor a pôvodný vlastník celého bytového domu
spoločnosť SSIM Development, s.r.o. po kolaudácii bytového domu a po odpredaní prvého bytu novému
vlastníkovi začala vykonávať správu bytového domu a vykonávala ju až do 30.04.2009, kedy zmluvou
o postúpení správcovskej činnosti postúpila správu bytového domu spoločnosti MPM, s.r.o. V čase
výkonu správy spoločnosťou SSIM Development, s.r.o. táto spoločnosť zároveň aj dodávala teplo

do bytového domu od externého dodávateľa Žilinskej teplárenskej, a.s. Technicky to prebiehalo tak,
že pôvodný výrobca tepla spoločnosť Žilinská teplárenská, a.s. cez jej rozvody a potrubia dodávala
paru až po hranicu výmenníkovej stanice, ktorá sa nachádzala v bytovom dome. Správca SSIM
Development, s.r.o. v tomto technologickom zariadení výmenníkovej stanice transformoval paru na
horúcu vodu, ktorú následne dodával do jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome. Uvedené
znamená, že systém dodávky tepla a teplej vody v predmetnom bytovom dome nie je technicky

postavený na tom, že by sa v bytovom dome nachádzala kotolňa na plyn alebo iné palivo, ale
nachádza sa tu technologické zariadenie, ktoré len transformuje dodávanú paru na horúcu vodu a táto
je distribuovaná následne na vykurovanie a dodávku teplej vody do jednotlivých bytov. V uvedenom
období predmetné technologické zariadenie vlastnila spoločnosť SSIM Development, s.r.o. ako správca
a zároveň pôvodný vlastník celej nehnuteľnosti, celého bytového domu vrátane všetkých technológií

a technických zariadení. Spoločnosť SSIM Development, s.r.o. pri prevode jednotlivých bytových
jednotiek do vlastníctva fyzických a právnických osôb prevádzala v zmysle Zákona č. 182/1993 Z.z.
aj prináležiace spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu, avšak jednotlivými zmluvami neprevádzala na jednotlivých kupujúcich aj vlastnícke právo k
technologickému zariadeniu výmenníkovej stanice. Pokiaľ Zákon č. 182/1993 Z.z. uvádza medzi

spoločnými zariadeniami bytového domu kotolňu vrátane jej technologického zariadenia, navrhovateľ
je toho názoru, že v tomto konkrétnom prípade nešlo o kotolňu a jej technologické zariadenie, ale
o výmenníkovú alebo odovzdávaciu stanicu, ktorá je hnuteľnou vecou. Po prevzatí správy bytového
domu spoločnosťou MPM, s.r.o. táto spoločnosť zároveň začala dodávať teplo a teplú vodu pre
jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na základe udeleného súhlasu na

dodávku tepla a schválenej ceny Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Podmienkou udelenia súhlasu
bolo, aby spoločnosť MPM, s.r.o. preukázala vlastnícky alebo iný obdobný vzťah k technologickému
zariadeniu, ktoré slúži na dodávku tepla alebo na jeho rozvod. Spoločnosť MPM, s.r.o. toto právo
preukazovala nájomnou zmluvou uzatvorenou s navrhovateľom, predmetom ktorej bol prenájom spornej
odovzdávacej stanice. Navrhovateľ sa stal vlastníkom odovzdávacej stanice na základe kúpnej zmluvy

uzatvorenej dňa 30.04.2009 s predávajúcim SSIM Development, s.r.o. a následne túto odovzdávaciu
stanicu prenajal spoločnosti MPM, s.r.o., ktorá vykonávala správu bytového domu a dodávala teplo
jednotlivým vlastníkom bytov. Po tom, čo vlastníci bytov a nebytových priestorov vypovedali zmluvu o
výkone správy spoločnosti MPM, s.r.o. a založili spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
spoločenstvo žiadalo od navrhovateľa odovzdanie technologického zariadenia výmenníkovej stanice a

príslušných dokladov. Na základe uvedeného začala vzájomná komunikácia medzi účastníkmi konania,
čo podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa taktiež svedčí o tom, že odporca si bol vedomý
prípadnej pasívnej legitimácie v súdnom spore. Odporca si bol vedomý, že z hmotnoprávnych predpisov
mu vyplýva určitá povinnosť alebo oprávnenie v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a
v rámci vykonávania správy bytového domu vstúpiť do určitého konania alebo právneho vzťahu

s navrhovateľom. Právny zástupca navrhovateľa poukázal na ustanovenie § 7b ods. 5 Zákona č.
182/1993 Z.z., v zmysle ktorého spoločenstvo zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, ktoré vznikli pri výkone správy, až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do
výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv. V tomto prípade ide o skutočnosti, ktoré sa týkajú
správy bytového domu. Ide tu o dodávku tepla, resp. o technologické zariadenie slúžiace na dodávku

tepla, ktorá skutočnosť patrí do kompetencie spoločenstva vykonávajúceho správu. Pokiaľ by bolo
preukázané vlastnícke právo navrhovateľa, odporca ako spoločenstvo by vstúpil do právneho vzťahu
s navrhovateľom, uzavrel by nájomnú alebo inú zmluvu v mene vlastníkov, a teda mal za to, že tým je
preukázaná jeho pasívna legitimácia v konaní. Bol toho názoru, že z výkladu ustanovenia § 7b ods. 5 a
§ 9 ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z.z. možno vyvodiť záver, že veriteľ na vymáhanie svojej pohľadávky je

oprávnený žalovať spoločenstvo vlastníkov ako samostatný subjekt práva a spoločenstvo má pasívnu
legitimáciu v takomto spore. Dodávka tepla jednoznačne spadá do kompetencie spoločenstva aspoločenstvo vstupuje do právnych vzťahov s tretími osobami (dodávateľmi tepla alebo iných energií),
a preto v prípade porušenia záväzkového vzťahu, príp. aj zo zodpovednosti za škodu alebo za vznik
bezdôvodnéhoobohatenia,jespoločenstvopasívnelegitimované.Taktiežjenavrhovateľtohonázoru,že

z dikcie ustanovenia § 7b ods. 5 Zákona č. 182/1993 Z.z. je nepochybné, že zákonodarca chcel umožniť,
abyspoločenstvomohlovyrovnaťzáväzkyvlastníkovvočiichveriteľomprioritneznahromadenýchúhrad
za plnenia zostatku na účte fondu prevádzky, údržby a opráv. Zodpovednosť v zmysle ustanovenia § 7b
ods. 5 a § 9 ods. 2 sa týka všetkých právnych vzťahov, do ktorých vlastníci bytov a nebytových priestorov
prostredníctvom spoločenstva vstupujú, tzn. aj týkajúcich sa dodávky tepla, či to už je priamo cena

za teplo alebo prenájom za technologické zariadenie alebo akákoľvek služba v súvislosti s výkonom
a zabezpečením správy. Záväzky, ktoré vznikajú pri výkone správy, by sa mali uhrádzať z peňažných
prostriedkovvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdomevedenýchnaúčtefonduprevádzky,údržby
a opráv, ktorých správu vykonáva spoločenstvo. Ďalej uviedol, že pokiaľ kotolňa a jej technologické
zariadenie je v zmysle Zákona č. 182/1993 Z.z. v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, tak iný postup sa uplatňuje v prípade, ak sa v bytovom dome nachádza výmenníková

stanica.Pokiaľvýmenníkovástanicaslúživýlučnetomutodomu,neprevádzasadovlastníctvavlastníkov
bytov a nebytových priestorov, ale ostáva vo vlastníctve dodávateľa tepla alebo tretej osoby. Rovnako
pri výstavbe nových bytových domov je na rozhodnutí stavebníka, resp. pôvodného vlastníka celého
bytového domu, akým spôsobom zabezpečí dodávku tepla, t.j. či vybuduje samostatnú kotolňu alebo sa
napojí na verejný zdroj dodávky tepla a v takomto prípade musí technologicky zabezpečiť, aby dodávka

tepelného média do bytového domu mohla byť transformovaná z pary na horúcu vodu a na toto slúži
práve technologické zariadenie výmenníkovej stanice. V praxi sú aj prípady, kedy sa stavebník dohodne
priamo s dodávateľom tepla, že dodávateľ tepla na svoje náklady vybuduje výmenníkovú stanicu a táto
ostávavjehovlastníctve,takžesaneprevádzadospoluvlastníctvaanetvorísúčasťspoločnýchzariadení
bytového domu. Rovnako je možné, aby toto technologické zariadenie ostalo vo vlastníctve pôvodného

stavebníka, ktorý má potom možnosť slobodne s ním nakladať. Cenu tepla dodávateľovi tepla schvaľuje
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý preskúmava, z akých položiek sa cena tepla skladá a aké
náklady si dodávateľ tepla v rámci ceny tepla účtuje. Rovnako v prípade iných médií ako plyn, elektrická
energia alebo voda, môže byť vlastníkom rozvodných zariadení, príp. transformačnej stanice priamo
dodávateľ tejto energie a vzhľadom na zákonnú reguláciu následne nemôže dôjsť k svojvôli pri určovaní

ceny za dodávku energie.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 04.02.2014 zotrvala na písomných vyjadreniach
odporcu v prejednávanej veci. Zotrvala na názore, že odporca nemá pasívnu legitimáciu v súdnom
konaní. Poukázala na ustanovenie § 7b ods. 5 Zákona č. 182/1993 Z.z., ktorý jednoznačne vymedzuje,
kedy spoločenstvo zodpovedá a kedy nezodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových

priestorov. Nespochybnila, že spoločenstvo môže vstupovať do zmluvných vzťahov, avšak len v určitých
prípadoch zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov, napr. za situácie, kedy
spoločenstvo uzatvorí zmluvu o výstavbe alebo rekonštrukcii bytového domu na základe poverenia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov a v takomto prípade je z tohto zmluvného vzťahu zaviazané
priamo spoločenstvo a vlastníci bytov a nebytových priestorov uhrádzajú plnenia do fondu prevádzky,

údržby a opráv. V prejednávanej veci je však situácia odlišná, nakoľko tu neexistuje žiaden zmluvný
vzťah medzi spoločenstvom a dodávateľom určitej služby a zároveň vlastníci neplatia na účet
spoločenstvažiadneplnenietitulomnájomnéhoaleboobdobynájomného.Zuvedenéhodôvoduodporca
nemôže byť zodpovedný vo vzťahu k navrhovateľovi za vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko v
tomto prípade nejde o plnenie za dodávku tepla ako takého. V súlade s ustanovením § 7b ods. 5 veta

druhá Zákona č. 182/1993 Z.z. spoločenstvo zodpovedá za záväzky vlastníkov do výšky splatených
úhrad za tieto plnenia, čo znamená, že vlastníci by museli plniť spoločenstvu nejaké nájomné alebo
obdobu nájomného, aby spoločenstvo za tento záväzok zodpovedalo tretej osobe. Odporca a vlastníci
bytovanebytovýchpriestorovvbytovomdomeodpočiatkuspochybňovalivlastníckeprávonavrhovateľa
k predmetnému technologickému zariadeniu kotolne s poukazom na kogentné ustanovenia Zákona č.

182/1993 Z.z.. Keď odporca vstúpil do rokovaní s navrhovateľom ohľadne spornej výmenníkovej stanice,
navrhovateľ odporcovi na preukázanie jeho vlastníckeho práva tvrdenú kúpnu zmluvu nepredložil.
Pokiaľ sa aj sporná výmenníková stanica neuvádza v jednotlivých zmluvách, ktorými bolo prevádzané
vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom, medzi spoločnými zariadeniami bytového domu, tak
uvedené neznamená, že predmetné technologické zariadenie ostalo vo vlastníctve investora. Pokiaľ aj

investor uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorou predal technologické zariadenie výmenníkovej stanice tretiemu
subjektu, tak takúto zmluvu považuje za neplatnú, nakoľko technologické zariadenie nemôže byťpredmetom samostatného predaja. Samotná kúpna zmluva, ktorou mal navrhovateľ vlastnícke právo k
výmenníkovej stanici nadobudnúť, bola predložená navrhovateľom až súčasne s podanou žalobou, a
tedamohlabyťuzatvorenáajdodatočneanavrhovateľodpočiatkunedisponovalrelevantnýmidokladmi,

ktorými by svoje vlastnícke právo k predmetnému technologickému zariadeniu preukázal.

Právny zástupca navrhovateľa v rámci reakcie na prednes právnej zástupkyne odporcu uviedol, že
navrhovateľ nezneužíval situáciu účtovať vyššiu cenu za teplo, resp. nikdy nerobil obštrukcie alebo
problémy pri dodávke tepla vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Zo strany predávajúceho SSIM
Development, s.r.o. bol navrhovateľ ubezpečený, že predmetná hnuteľná vec je jeho vlastníctvom a

môže s ňou voľne nakladať. Takisto bol ubezpečený, že toto zariadenie spoločnosť SSIM Development,
s.r.o. ako vlastník celej budovy neodpredala jednotlivým vlastníkom bytov a že netvorí spoločné
zariadenie bytového domu a že nadobúdacia cena tohto technologického zariadenia nebola zahrnutá
do kúpnej ceny jednotlivých bytov. K otázke pasívnej legitimácie odporcu opätovne poukázal na
ustanovenie § 7b ods. 5 Zákona č. 182/1993 Z.z., z ktorého vyplýva, že spoločenstvo zodpovedá
za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré vznikli pri výkone správy, nielen

do výšky splatených úhrad za plnenia, ale alternatívne do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby
a opráv v príslušnom dome. Bol toho názoru, že pokiaľ aj nájomné alebo nejaké finančné plnenie
za prenájom sporného technologického zariadenia vlastníci bytov neplatili ako samostatnú položku,
tak platili príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv. Tento fond je vytvorený práve na úhrady
za plnenia alebo nepredvídateľné skutočnosti, či to už opravy alebo havarijné stavy, príp. aj náhradu

škody alebo bezdôvodné obohatenie, pokiaľ takáto povinnosť u spoločenstva vlastníkov bytov vznikne.
Do tohto fondu vlastníci prispievajú určitou čiastkou, avšak nie je dopredu uvedené, na čo bude
použitá alebo čo z nej môže byť uhradené. Mal teda za to, že spoločenstvo zodpovedá až do výšky
zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv, aj keď položka nájomné alebo bezdôvodné obohatenie tam
nefiguruje. Extenzívnym a ústavne konformným výkladom ustanovení Zákona 182/1993 Z.z. možno pod

pojem zodpovednosti spoločenstva za záväzky vlastníkov bytov subsumovať všetky druhy záväzkov a
nárokov, ktoré vlastníkom a spoločenstvu z titulu výkonu správy vyplývajú, tzn. aj náhradu škody alebo
bezdôvodné obohatenie, teda aj záväzky, ktoré nevyplývajú zo zmlúv ale z mimozmluvných vzťahov.

Na pojednávaní dňa 29.04.2014 právna zástupkyňa odporcu doplnila argumentáciu ohľadne námietky
nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v prejednávanej veci. Poukázala na to, že v čase výkonu

správy predchádzajúcim správcom bol vlastníkom bytov účtovaný nájom technologického zariadenia,
ktorý bol skrytý do ceny tepla, nakoľko nájomná zmluva bola uzatvorená bez ich vedomia. Pokiaľ aj
toto nájomné bolo účtované, tak bolo účtované jednotlivým vlastníkom, nie inému subjektu. Teplo slúži
výlučne jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Spoločenstvo nemá z tepla žiadne úžitky
a tieto majú práve len vlastníci bytov a nebytových priestorov. Rovnako, pokiaľ by aj správu bytového

domu vykonával správca na základe uzatvorenej zmluvy, taktiež by nebol v takomto spore pasívne
legitimovaný. Spoločenstvo nemôže byť v prejednávanej veci pasívne legitimované, nakoľko nepoberá
žiadne úžitky, poberanie ktorých bezdôvodné obohatenie predpokladá a taktiež z dôvodu, že Zákon č.
182/1993 Z.z. jednoznačne špecifikuje, kedy spoločenstvo môže byť žalovaným subjektom

K argumentácii právnej zástupkyne odporcu právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa

29.04.2014 uviedol, že žiadne plnenia ani služby nie sú poskytované priamo spoločenstvu, ale práve
jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Následne funkcia spoločenstva je v tom, aby
vlastníkov bytov a nebytových priestorov zastupovalo a bol zjednodušený praktický život pokiaľ ide
o uplatňovanie pohľadávok súvisiacich s poskytovanými plneniami. Za poskytované služby následne
spoločenstvo uhrádza plnenia z prostriedkov, ktoré sú akumulované vo fonde prevádzky, údržby a

opráv. Argumentáciou odporcu by sa dospelo k tomu, že spoločenstvo by nikdy nebolo pasívne
legitimované a poskytovateľ služieb by bol odkázaný vždy žalovať všetkých vlastníkov. Pokiaľ ide o
postuppredchádzajúcehosprávcuspoločnostiMPM,s.r.o.,taktentonemoholnájomúčtovaťjednotlivým
vlastníkom, nakoľko nájom účtoval vlastník tohto zariadenia, t.j. navrhovateľ správcovi bytového domu
spoločnosti MPM, s.r.o. Táto spoločnosť následne účtovala vlastníkom len cenu tepla, nie nájom za

sporné technologické zariadenie. Cena tepla bola stanovená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví,
nebola preto v rozpore s právnymi predpismi.Konateľ navrhovateľa vo výpovedi na pojednávaní dňa 29.04.2014 uviedol, že asi v januári 2009
spoločnosť SSIM Development, s.r.o. oslovila spoločnosť MPM, s.r.o., či neprevezme do správy objekty,
ktoré pred tým spravovala. Spoločnosť SSIM Development, s.r.o. zároveň oznámila spoločnosti MPM,

s.r.o., že je vlastníkom výmenníkovej stanice a pokiaľ by došlo k zmene správy, tak má záujem toto
zariadenie odpredať. Spoločnosť MPM, s.r.o. nemala finančné prostriedky na odkúpenie výmenníkovej
stanice, a tak sa dohodli, že výmenníkovú stanicu odkúpi spoločnosť TACOM, s.r.o., aby spoločnosť
MPM, s.r.o. mohla ako správca reálne správu vykonávať a dodávať teplo do bytového domu. Zároveň
chceli predísť tomu, aby spoločnosť SSIM Development, s.r.o. odpredala výmenníkovú stanicu inému

subjektu, nakoľko spoločnosť MPM, s.r.o. by potom nemohla riadne správu bytového domu vykonávať.
Výmenníkovú stanicu navrhovateľ odkúpil, za jej odkúpenie zaplatil a bol v dobrej viere, že k nej
nadobudol vlastnícke právo. Konateľ navrhovateľa ďalej ozrejmil, že výmenníková stanica je zariadenie,
ktoré transformuje jedno médium na iné, napr. paru na vodu a následne rozdeľuje vodu na vykurovanie
a teplú úžitkovú vodu. Toto zariadenie má reguláciu, ktorou sa riadi a vykonáva doprava tepla do
objektov. Konkrétne sporná výmenníková stanica transformuje paru na vodu. Nachádza sa na prízemí

bytového domu v samostatnej miestnosti. Slúži pre potreby vlastníkov, resp. bytov v bytovom dome
a v tomto konkrétnom prípade len tomuto jednému bytovému domu. V prípade, že sa zariadenie ako
výmenníková stanica kupuje, tak všetky vývody končia guľovými uzávermi a následne sa pripája k
jednotlivým vetvám, ako je kúrenie, teplá voda a pod. Na vstupe aj výstupe tohto zariadenia sú ventily,
ktoré keď sa pozatvárajú a zariadenie sa odpojí, tak sa nekúri a nedodáva teplá voda. Predmetná

výmenníková stanica je parným zariadením, čo znamená, že vyžaduje obsluhu, ktorá spĺňa parametre
obsluhy tlakových zariadení. Takéto zariadenia musia byť pravidelne monitorované a kontrolované. V
prípade, že výmenníková stanica je pripojená na dispečing, tak vyžaduje kontrolu podľa potreby. Závisí
od rozhodnutia prevádzkovateľa výmenníkovej stanice, v akých intervaloch kontrolu vykonáva. V čase,
kedy spoločnosť MPM, s.r.o. vykonávala správu bytového domu, predmetnú výmenníkovú stanicu aj

prevádzkovala a táto bola pripojená na jej centrálny dispečing. Od roku 2011 spoločnosť MPM, s.r.o.
k výmenníkovej stanici nemá prístup. Konateľ navrhovateľa sa preto nevedel vyjadriť, kto zariadenie v
súčasnosti prevádzkuje. Keď spoločnosť MPM, s.r.o. v roku 2011 ukončovala správu bytového domu,
diskutovala o tom, že by bytovému domu, resp. vlastníkom odpredala výmenníkovú stanicu alebo im
ju dala do nájmu a výmenníková stanica by ostala napojená na jej dispečing. K takejto dohode však

nedošlo. Vlastníci bytov však mali vedomosť, že výmenníková stanica nie je ich. Výmenníková stanica
bolavroku2011odpojenáoddispečinguspoločnostiMPM,s.r.o.Konateľnavrhovateľanemalvedomosť,
či z bytového domu bolo odmontované zariadenie slúžiace na jej monitorovanie. K okolnostiam kúpy
spornej výmenníkovej stanice konateľ navrhovateľa uviedol, že kúpna cena bola okolo 19.000,- eur
a bola vyplatená v hotovosti v kancelárii spoločnosti SSIM Development, s.r.o. Kúpna zmluva bola

uzatvorená súbežne so zaplatením kúpnej ceny, resp. to bolo asi deň vopred. Kúpnu zmluvu má
navrhovateľ podpísanú zo dňa 29.04.2009, následne sa do nej na druhý deň dopĺňal Článok V. Mal byť
vypracovaný dodatok k zmluve, avšak spravila sa nová kúpna zmluva. Zmluvy zo dňa 29.04.2009 a
30.04.2009 sú identické, bol doplnený len Článok V.

Predseda odporcu vo výpovedi na pojednávaní dňa 29.04.2014 uviedol, že odporca nemá uzatvorenú

zmluvu so spoločnosťou TACOM, s.r.o., ani so spoločnosťou MPM, s.r.o. a nie je s nimi v žiadnom
zmluvnom vzťahu. Pokiaľ spoločenstvo robí nejakú službu pre vlastníkov bytov, tak uzatvára v ich mene
zmluvu a následne zodpovedá za jej plnenie. Pri výkone správy sa spoločenstvo stará predovšetkým o
nebytové priestory, v ktorých v tomto bytovom dome nie je žiaden radiátor. Spoločenstvo teda priamo
z výmenníkovej stanice žiaden prospech nemá. K spornej výmenníkovej stanici spoločnosť MPM, s.r.o.

neposkytla odporcovi žiadne doklady, z ktorých by bolo zrejmé oprávnenie spoločnosti MPM, s.r.o.
alebo TACOM, s.r.o. vystupovať vo vzťahu k výmenníkovej stanici voči vlastníkom bytov. Rovnako
nikdy nebola odporcovi predložená kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou SSIM Development,
s.r.o. a navrhovateľom. Predseda odporcu sa zúčastnil na všetkých schôdzach bytového domu, a
to aj z titulu toho, že je vlastníkom jedného z bytov, pričom nikdy nebola spomenutá ako vlastník

výmenníkovej stanice spoločnosť TACOM, s.r.o. Keď kupoval byt do svojho vlastníctva, správu bytového
domu vykonávala spoločnosť SSIM Development, s.r.o. Každý majiteľ dostal informáciu, že v dome
sa nachádza výmenníková stanica, ktorá slúži len pre tento bytový dom a nie sú na ňu napojené
žiadne iné objekty. Spoločnosť SSIM Development, s.r.o. dodávala teplo bez akýchkoľvek navýšení v
cene tepla, čo bolo relevantným faktorom pri rozhodovaní pri kúpe bytu v tomto bytovom dome. Keď

spoločnosť SSIM Development, s.r.o. prevádzala správu na spoločnosť MPM, s.r.o., neupovedomila
jednotlivých vlastníkov bytov o tom, že výmenníková stanica naďalej nebude jej majetkom. V žiadnejkúpnej zmluve na byt nie je uvedený údaj o vlastníctve výmenníkovej stanice. Zmluvu o dodávke tepla
mala spoločnosť SSIM Development, s.r.o. uzatvorenú s jednotlivými vlastníkmi bytov a rovnako aj
spoločnosť MPM, s.r.o. Spornú výmenníkovú stanicu dodala firma Termel, s.r.o., a nakoľko spoločnosť

MPM, s.r.o. neposkytla odporcovi žiadnu dokumentáciu k výmenníkovej stanici, tak oslovili dodávateľa o
doručenie dokumentácie a za túto zaplatili. Výmenníková stanica sa nachádza v spoločnom priestore a
jej údržba je zabezpečená prostredníctvom tretieho subjektu. Monitoring výmenníkovej stanice patriaci
spoločnosti MPM, s.r.o. zmizol niekoľko týždňov pred založením spoločenstva. Výmenníková stanica
slúži výhradne len jednému bytovému domu a nie sú na ňu napojené iné subjekty. Spoločnosť SSIM

Development, s.r.o. chcela v blízkosti bytového domu uskutočniť ešte ďalšiu výstavbu a tento plánovaný
dom mal byť napojený na rovnakú vetvu dodávky tepla. Podľa jeho názoru však v súčasnosti nie je
možné na spornú výmenníkovú stanicu napojiť iný bytový dom, hoci spoločnosť SSIM Development,
s.r.o. to pravdepodobne plánovala. Spoločenstvo z titulu výkonu správy uzatvorilo zmluvu o servisovaní
a monitoringu výmenníkovej stanice s firmou Konter. Spoločenstvo v rámci zabezpečovania dodávky
tepla pre vykurovanie a na ohrev teplej vody môže uzatvoriť zmluvu s dodávateľom, napr. zmluvu na

odber tepla so Žilinskou teplárenskou, ktorá následne účtuje teplo priamo spoločenstvu a úhrada za
toto teplo sa vykonáva z účtu, na ktorý prispievajú vlastníci bytov. Spoločenstvo má najatú firmu, ktorá
sa ekonomicky stará o fond opráv, teda o ekonomickú agendu súvisiacu so správou bytového domu.
Spoločenstvo má založený účet v banke a jeho správu má na starosti táto firma. Odplata za výkon
činnosti, ktorú pre bytový dom vykonáva spoločnosť starajúca sa o výmenníkovú stanicu a spoločnosť

vykonávajúca ekonomickú činnosť je platená z účtu, na ktorý prispievajú vlastníci bytov a ide o odplatu,
ktorá bola schválená na schôdzi majiteľmi bytov.

Na pojednávaní dňa 29.04.2014 bola vypočutá svedkyňa F.. M. Y., členka rady spoločenstva odporcu a
vlastníčkajednéhozbytovvbytovomdome.Uviedla,žebytkupovalaodspoločnostiSSIMDevelopment,
s.r.o.. Pred kúpou bytu jej bolo oznámené, že bytový dom vlastní výmenníkovú stanicu, cez ktorú sú

realizované dodávky tepla, pričom ani na liste vlastníctva nebolo zaznamenané, že by stavebná časť
výmenníkovej stanice patrila developerovi alebo že by k nej bolo zriadené vecné bremeno. Po prevode
správy na spoločnosť MPM, s.r.o., táto spoločnosť vlastníkov bytov nepovedala, že im bude účtovať za
prenájom výmenníkovej stanice. Túto skutočnosť sa dozvedeli až po tom, čo sa zaujímali o účtovanú
cenu tepla. Vlastníci bytov v bytovom dome neodsúhlasili žiadne nájomné za výmenníkovú stanicu.

Toto si medzi sebou určili spoločnosť TACOM, s.r.o. a MPM, s.r.o. a spoločnosť MPM, s.r.o. im ju
následne účtovala v rámci ceny tepla. Uvedený postup predchádzajúcich správcov viedol k tomu, že
sa vlastníci bytov rozhodli založiť spoločenstvo. Developer ich v čase kupovania bytu neupozornil na
to, že výmenníková stanica má byť vo vlastníctve inej osoby. Rovnako sporná výmenníková stanica
nebola v zmluve o kúpe bytu uvedená ako spoločné zariadenie, čo sa však týkalo aj ďalších zariadení.

Správcu MPM, s.r.o. vlastníci na uzatvorenie nájomnej zmluvy k výmenníkovej stanici nepoverili. O tejto
zmluve vlastníci nemali vedomosť a správca pri jej uzatvorení konal bez ich vedomia. V prípade, že
spoločenstvo uzavrie s tretím subjektom zmluvu o dodávke určitého plnenia, tak je zo zákona zriadený
účet, na ktorý prichádzajú prostriedky vlastníkov. Tento sa člení na fond opráv a na úhrady za služby a
všetky služby na základe uzatvorených zmlúv sú z týchto prostriedkov hradené. Účet patrí vlastníkom

bytom a nebytových priestorov.

V písomnom vyjadrení zo dňa 23.06.2014 odporca nad rámec skutočností uvádzaných v priebehu
konania uviedol, že pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že je vlastníkom odovzdávacej stanice, tak zmluva, ktorou
mal údajne vlastnícke právo nadobudnúť, mala obsahovať aj označenie nebytového priestoru, v ktorom
je predmetné technologické zariadenie umiestnené, a tento nebytový priestor mal navrhovateľ taktiež

nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva. Rovnako, pokiaľ spoločnosť SSIM Development, s.r.o.
mala v úmysle ponechať si vlastnícke právo k technologickému zariadeniu kotolne, resp. odovzdávacej
stanici, mala si ponechať aj vlastnícke právo k nebytovému priestoru, v ktorom je umiestnená. Pokiaľ
uvedeným spôsobom navrhovateľ nepostupoval, t.j. nenadobudol do svojho vlastníctva aj nebytový
priestor, v ktorom sa výmenníková stanica nachádza, nemožno v tomto prípade hovoriť o platnom

nadobudnutí vlastníckeho práva k technologickému zariadeniu kotolne, nakoľko toto je v rozpore so
zákonom. Uvedené odporca vyvodzuje zo znenia ustanovenia § 13 ods. 2 Zákona č. 182/1993
Z.z.,zktoréhovyplýva,žespoluvlastníctvospoločnýchčastíaspoločnýchzariadenídomu,príslušenstva
a pozemku je nerozdielne spoluvlastníctvo a nikto iný ako vlastník bytu alebo nebytového priestoru
nemôže platne nadobudnúť vlastnícke právo k spoločným zariadeniam nachádzajúcim sa v bytovom

dome. V tejto súvislosti odporca poukázal na obdobný postup v spoločnosti Bytterm, a.s. v podobnýchprípadoch, ktorý preukázal výpismi z LV č. XXXX, XXXX M. XXXX nachádzajúcimi sa na č.l. 165 - 190
spisu. Spoločnosť SSIM Development, s.r.o. teda po tom, ako predala všetky byty a nebytové priestory v
bytovom dome tretím osobám, nebola vlastníkom technologického zariadenia kotolne, v dôsledku čoho

nemohla platne previesť vlastnícke právo na navrhovateľa a z uvedeného dôvodu odporca považuje
kúpnuzmluvuzodňa30.04.2009zaneplatnúpodľaustanovenia§39Občianskehozákonníkaarovnako
aj všetky zmluvy na ňu nadväzujúce, ktoré boli uzatvorené navrhovateľom. Ďalej odporca poukázal na
znenie ustanovenia § 5 ods. 1 písm. c) Zákona č. 182/1993 Z.z. a uviedol, že žiadna zmluva o prevode
vlastníctva bytu a nebytového priestoru v bytovom dome neobsahuje vymedzenie, ktoré spoločné časti

domu a spoločne zariadenia domu užívajú len niektorí vlastníci bytov a nebytových priestorov, a preto je
zrejmé, že žiadne zo spoločných zariadení domu nie je vylúčené zo spoluvlastníctva vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, a teda všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov sú oprávnení podieľať sa na
vlastníctve všetkých spoločných zariadení domu. Pokiaľ spoločnosť SSIM Development, s.r.o. nemala v
úmyslepreviesťvlastníckeprávoktechnologickémuzariadeniukotolnenavlastníkovbytovanebytových
priestorov, tak na túto skutočnosť mala vlastníkov bytov a nebytových priestorov vopred upozorniť a v

zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm. c) Zákona č. 182/1993 Z.z. bola povinná túto skutočnosť uviesť
v zmluve o prevode vlastníctva bytu ako jednu z jej podstatných náležitostí. Pokiaľ by sa spoločnosť
SSIM Development, s.r.o. po prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov na tretie osoby stále
považovala za legitímneho vlastníka technologického zariadenia kotolne, účtovala by vlastníkom bytov a
nebytových priestorov nájomné za prenájom alebo užívanie tohto technologického zariadenia. Odporca

ďalej uviedol, že kúpna zmluva o prevode vlastníckeho právo k technologickému zariadeniu kotolne
uzatvorená medzi spoločnosťou SSIM Development, s.r.o. ako predávajúcim a navrhovateľom ako
kupujúcim zo dňa 30.04.2009 v skutočnosti nepredstavovala vôľu ani predávajúceho previesť vlastnícke
právo, a ani vôľu kupujúceho nadobudnúť vlastnícke právo k technologickému zariadeniu kotolne.
Ide teda o simulovaný právny úkon, zatiaľ čo disimulovaným a platným právnym úkonom je dohoda

o vzájomnom vysporiadaní záväzkov spoločnosti SSIM, s.r.o. voči navrhovateľovi. Uvedené podľa
názoru odporcu vyplýva aj z toho, že kúpna zmluva za prevod technologického zariadenia kotolne bola
dohodnutá vo výške 17.411,- eur a podľa názoru odporcu nebola spoločnosti SSIM Development, s.r.o.
skutočne nikdy vyplatená, nakoľko z príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že mala byť vyplatená
v hotovosti, čo nie je pri takejto sume bežným javom. Podľa názoru odporcu tak medzi spoločnosťou

SSIM Development, s.r.o. a navrhovateľom v súvislosti s príjmovým pokladničným dokladom išlo len
o účtovnú operáciu. Spoločnosť SSIM Development, s.r.o. a navrhovateľ si vystavili príjmové doklady
a tieto založili do účtovníctva, avšak k skutočnému vyplateniu finančných prostriedkov fakticky nikdy
nedošlo.

Na pojednávaní dňa 29.07.2014 právna zástupkyňa odporcu uviedla, že odporca spochybňuje sumu vo

výške 130,59 eur mesačne, ktoré sa navrhovateľ domáha voči odporcovi titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Uviedla, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že ide o bežnú, resp. obvyklú cenu
nájmu.

Z listinných dôkazných prostriedkov predložených účastníkmi konania mal súd zistené nasledovné
skutočnosti:

Dňa 30.04.2009 bola uzatvorená Kúpna zmluva (č.l. 9) medzi predávajúcim SSIM Development, s.r.o. a
navrhovateľom ako kupujúcim. Predmetom zmluvy bol odpredaj odovzdávacej stanice na Bajzovej ulici
v Žiline, typ výrobku: T170/55-PHS, výrobné číslo: 866. V zmysle Článku VII. predávajúci touto zmluvou
prevádzal svoje vlastnícke právo k predmetu zmluvy špecifikovanému v Článku I. Kúpnej zmluvy na
kupujúceho, ktorý ho nadobúdal do svojho výlučného vlastníctva. Vlastnícke právo k predmetu zmluvy

prechádzalo na kupujúceho úplným zaplatením dohodnutej kúpnej ceny špecifikovanej v Článku III.
Kúpnej zmluvy. V zmysle Článku III. kúpna cena bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami vo výške
17.411,- eur bez DPH s tým, že kupujúci uhradí kúpnu cenu v zmysle fakturácie, ktorú predávajúci
uskutoční bezodkladne po podpise preberacieho protokolu odovzdávacej stanice.

Dňa 29.04.2009 bola uzatvorená Zmluva o postúpení správcovskej činnosti (č.l. 12) medzi zmluvnými

stranami SSIM Development, s.r.o. a MPM, s.r.o.,. V zmysle Článku I. bod 2. Na jej základe
postúpil postupca na postupníka správu objektu uvedeného v Článku II. bod 1. V zmysle Článku I.bod 3. podnetom pre uzatvorenie tejto zmluvy je záujem postupcu ukončiť správu objektu, záujem
postupníka prevziať od postupcu správu objektu a súhlas vlastníkov bytov so zmenou správcu v
prospech postupníka. V zmysle Článku II. bod 1. predmetom tejto zmluvy je záväzok postupcu postúpiť

postupníkovi správu objektu (bytového domu) v Žiline na Bajzovej ulici č.p. 8401/48A za podmienok
uvedených v tejto zmluve. V zmysle Článku III. bod 2. správa objektu je postúpená z postupcu na
postupníka bez nároku na akékoľvek finančné vysporiadanie.

Dňa 30.05.2009 bola uzatvorená Zmluva o nájme (č.l. 15 spisu) medzi navrhovateľom ako
prenajímateľom a spoločnosťou MPM, s.r.o. ako nájomcom. Predmetom zmluvy bol prenájom

odovzdávacej stanice, typ výrobku: T170/55-PHS, výrobné číslo: 866 na Bajzovej ulici v Žiline. V zmysle
Čl. I bod 1.1. prenajatá odovzdávacia stanica je vlastníctvom prenajímateľa a nájomca si počas trvania
zmluvy nebude uplatňovať právo na vlastníctvo na prenajatú odovzdávaciu stanicu. V zmysle Čl. II. bod
3.1. doba prenájmu bola stanovená na dobu určitú, a to na 12 rokov odo dňa podpisu zmluvy. V zmysle
Čl. II. bod 2.1. nájomca sa zaviazal platiť mesačné nájomné vo výške 290,- eur bez DPH.

Ako prílohu návrhu na začatie konania navrhovateľ ďalej predložil predsporovú komunikáciu právnych

zástupcov účastníkov konania nachádzajúcu sa na č.l. 17 - 26 spisu.

Dňa 06.12.2007 bola uzatvorená Servisná zmluva č. 07104-S001 (č.l. 81 spisu) medzi objednávateľom
SSIM Development, s.r.o. a zhotoviteľom MPM, s.r.o. Predmetom zmluvy bolo zaistenie kompletných
servisných prác technologických rozvodov v oblasti voda, kúrenie, plyn a vykonávanie odborných
prehliadok tlakových a elektrických zariadení na zariadení objednávateľa umiestnenom na Bajzovej ulici

Žilina - parná VS pre polyfunkčný dom, a to podľa špecifikácie uvedenej v Čl. II. Servisnej zmluvy a za
dojednanú cenu v zmysle Čl. III. Servisnej zmluvy.

Dňa 30.04.2009 bola uzatvorená Zmluva o prevode práv a povinností a o vzájomnom vysporiadaní (č.l.
84) medzi spoločnosťou SSIM Development, s.r.o. ako účastníkom 1/, spoločnosťou MPM, s.r.o. ako
účastníkom 2/ a navrhovateľom ako účastníkom 3/. Z obsahu predmetnej zmluvy Čl. II. bod 2.1 a 2.2

vyplýva, že účastník 1/ uzavrel s účastníkom 2/ Rámcovú zmluvu o spolupráci a poskytovaní služieb
v súvislosti s vybudovaním a prevádzkou odovzdávacej stanice v polyfunkčnom dome na Bajzovej
ulici v Žiline, v zmysle ktorej účastník 2/ sa zaviazal poskytnúť účastníkovi 1/ know how pri budovaní
výmenníkovej stanice a zároveň sa zaviazal uvedenú výmenníkovú stanicu prevádzkovať, udržiavať ju,
vykonávať jej opravy a revízie a zároveň účastník 1/ sa zaviazal, že neprevedie výmenníkovú stanicu

na budúcich vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ale ju v budúcnosti na základe vzájomnej
dohody odpredá účastníkovi 2/ alebo inej osobe určenej na základe vzájomnej dohody účastníkovi
1/ a 2/. Účastník 1/ uzavrel s účastníkov 2/ Servisnú zmluvu, podľa ktorej účastník 2/ sa zaviazal
vykonávať pre účastníka 1/ servisné a s tým súvisiace práce (prevádzka, údržba, opravy, revízie) na
technologickom zariadenie - parná výmenníková stanica v dome na Ulici Bajzova v Žiline a zároveň

účastník 1/ sa zaviazal platiť účastníkovi 2/ za vykonané práce a služby dohodnutú cenu. Účastník 3/
poskytolúčastníkovi2/vminulostipôžičkuvdohodnutejsume.Zvyššieuvedenýchvzájomneuzavretých
zmlúv ostali medzi účastníkmi niektoré nevysporiadané vzájomné práva a povinnosti, resp. záväzky a
pohľadávky a v záujme ich vysporiadania a vyriešenia vzniknutej situácie sa dohodli na obsahu tejto
zmluvy. V zmysle Čl. III. Predmet zmluvy, medzi účastníkom 1/ a účastníkom 2/ ostali nevysporiadané

vzájomné práva a povinnosti z uzavretej Servisnej zmluvy č. 07104-S001, a to neuhradené záväzky
účastníka 1/ voči účastníkovi 2/ z titulu vyfakturovanej ceny za vykonané práce a služby v celkovej
výške 4.400,50 eur podľa zoznamu neuhradených faktúr ku dňu zdaniteľného plnenia 30.04.2009, ktorý
tvorí prílohu tejto zmluvy. Medzi účastníkom 3/ a účastníkom 2/ ostali nevysporiadané vzájomné práva
a povinnosti z uzavretej zmluvy o pôžičke, a to nesplatená pôžička účastníka 2/ voči účastníkovi 3/

z titulu poskytnutej pôžičky vo výške 188.541,47 eur ku dňu 30.04.2009. Účastníkovi 2/ vznikol voči
účastníkovi 1/ v zmysle uzavretej rámcovej zmluvy o spolupráci nárok na odkúpenie technologického
zariadenia výmenníkovej stanice v dome na Bajzovej ulici v Žiline. Účastníci tejto zmluvy spoločne medzi
sebou vysporiadavajú svoje vzájomné nároky tak, že účastník 1/ a účastník 2/ súhlasia s tým, aby bolo
technologické zariadenie - výmenníková stanica v dome na Bajzovej ulici v Žiline odpredané účastníkovi

3/ s tým, že účastník 3/ je povinný prenechať uvedené technologické zariadenie v správe, prevádzke
a údržbe účastníkovi 2/, a to uzatvorením nájomnej zmluvy. Za týmto účelom uzatvoria účastník 1/ aúčastník 3/ kúpnu zmluvu s predmetom zmluvy: Prevod odovzdávacej stanice na Bajzovej ulici v Žiline.
Účastník3/zaplatíúčastníkovi1/kúpnucenuzatechnologickézariadenie-výmenníkovústanicuvdome
na Bajzovej ulici, ktorá bude dohodnutá v kúpnej zmluve. Následne účastník 1/ vyrovná svoje záväzky

voči účastníkovi 2/.

Odporca predložil v konaní na výzvu súdu Zmluvu o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, z obsahu ktorej vyplýva, že zmluvné strany tejto zmluvy sú vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov bytového domu na Ulici Bajzova 010 01 Žilina, súpisné číslo 8401/48A a za účelom
zabezpečenia správy domu sa rozhodli založiť spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov

s názvom "SVB Bajzova 8401", so sídlom Bajzova ulica č. 8401/48A, 010 01 Žilina. V zmysle Čl. VII.
Spôsob správy spoločných častí, spoločných zariadení domu a pozemku bod 4, spoločenstvo uzatvára
zmluvy v rozsahu svojej činnosti, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových
priestorov a o poistení domu. V zmysle Čl. VIII. Predmet činnosti spoločenstva bod 1, spoločenstvo je
právnická osoba založená podľa zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenie
domu, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov vrátane ich údržby a obnovy.

Spoločenstvo je povinné sa ďalej starať o: a) vyhradené technické zariadenia a protipožiarnu
ochranu v dome, b) poskytovanie služieb spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, a to
dodávku tepla pre vykurovanie a na ohrev TUV, dodávku vody z verejných vodovodov a odvádzanie
odpadových vôd, osvetlenie spoločných priestorov, poistenie domu, revízie spoločných zariadení domu,
upratovanie spoločných priestorov, dezinfekcia a deratizácia, c) zabezpečovanie ďalších služieb a

plnenie ďalších úloh, na ktorých sa uznesú vlastníci bytov a nebytových priestorov.

Navrhovateľ ďalej predložil záručný list spoločnosti Termel, spol. s r.o. týkajúci sa výmenníkovej stanice
tepla (č.l. 104), záznam z účtovnej evidencie dlhodobého majetku spoločnosti SSIM Development, s.r.o.,
z ktorého vyplýva evidencia výmenníkovej stanice tepla v období do 31.12.2007 do 29.04.2009 (č.l.
105), faktúru č. 2009/04/002, ktorou spoločnosť SSIM Development, s.r.o. vyúčtovala navrhovateľovi

sumu 20.719,09 eur s DPH za odpredaj odovzdávacej stanice na Bajzovej ulici zo dňa 29.04.2009 (č.l.
106 spisu). Na preukázanie úhrady kúpnej ceny predávajúcemu SSIM Development, s.r.o. navrhovateľ
predložil výdavkový pokladničný doklad č. PPD/04/034 zo dňa 29.04.2009 na sumu 20.719,09 eur (č.l.
107 spisu) a príjmový pokladničný doklad vystavený spoločnosťou SSIM Development, s.r.o. (č.l. 108
spisu), o ktorom súd konštatuje, že je nečitateľný. Súd sa ďalej oboznámil s navrhovateľom predloženou

dokumentáciou správneho konania o povolení na podnikanie v tepelnej energetike týkajúcou sa
spoločnosti MPM, s.r.o. Uvedené doklady sa nachádzajú na č.l. 109 - 113 spisu. Navrhovateľ ďalej
predložil písomné stanovisko k požiadavkám a reklamáciám spoločnosti MPM, s.r.o. adresované
vlastníkom bytov a nebytových priestorov zo dňa 17.09.2010 (č.l. 114 spisu), oznámenie o ukončení
zmluvného vzťahu o dodávke tepla č. odberu 0241 na Ulici Bajzova 8401/48A Žilina k 31.08.2011 z

dôvodu ukončenia výkonu správy uvedeného objektu k termínu 31.08.2011 adresované spoločnosťou
MPM, s.r.o. spoločnosti Žilinská teplárenská, a.s. dňa 09.08.2011 (č.l. 116 spisu) a dokumentáciu
správneho konania, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie o ukončení povolenia dodávať teplo na objekt
Bajzova ulica č. 8401/48A spoločnosti MPM, s.r.o. (č.l. 117 - 120 spisu).

Na pojednávaní dňa 29.04.2014 boli predložené fotografie výmenníkovej stanice (č.l. 130 - 132 spisu)

a projektová dokumentácia odovzdávacej stanice č. l. 138 - 152 spisu, z ktorých si súd urobil obraz o
charaktere predmetného zariadenia.

Na pojednávaní dňa 29.04.2014 bola ďalej predložená kúpna zmluva medzi predávajúcim SSIM
Development, s.r.o. a kupujúcim- navrhovateľom, predmetom plnenia ktorej bol odpredaj odovzdávacej
stanice na Bajzovej ulici v Žiline, typ výrobku: T170/55-PHS, výrobné číslo: 886 za dohodnutú kúpnu

cenu 17.411,- bez DPH s dátumom uzatvorenia 29.04.2009. K existencii dvoch kúpnych zmlúv s
dátumom 29.04.2009 a 30.04.2009 k rovnakému predmetu predaja sa právny zástupca navrhovateľa
vyjadroval na pojednávaní dňa 29.04.2014.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 5 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
(Zákon č. 182/1993 Z.z.), spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú

zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade,ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane
technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny,
vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

Podľaustanovenia§5ods.1písmenob)ac)Zákonač.182/1993Z.z.,zmluvaoprevodevlastníctvabytu
a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať

(b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na
spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom
domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom

podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a
nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),

(c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého
pozemkuaprípadnéurčenie,ktoréspoločnéčastidomuaspoločnézariadeniadomu,častipríslušenstva
a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 Zákona č. 182/1993 Z.z.:

(1) Na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej
len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou
právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.

(2) Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome

a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
priľahlého pozemku a príslušenstva,

b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,

c) vedenie účtu domu v banke,

d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,

e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z., spoločenstvo je právnická osoba založená podľa
tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory,

ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové
priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje
plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do
registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným
podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register").

Podľa ustanovenia § 7b ods. 1 , 2 a 5 Zákona č. 182/1993 Z.z.:

(1) Spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového
priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza
priamo dodávateľovi (ďalej len "úhrady za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa

tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou
činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže
nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže vmene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu,
príslušenstvo a priľahlý pozemok.

(2) Spoločenstvo uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení

spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa odseku
1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis. Pri rozúčtovaní
je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať

plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.

(5) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu
prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Spoločenstvo zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome, ktoré vznikli pri výkone správy, až do výšky splatených úhrad za
plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť
za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva spoločenstvo v rámci zmluvy o

spoločenstve, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za
plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv spoločenstvu.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z.z., právne úkony týkajúce sa domu, spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa
spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a 2 Zákona č. 182/1993 Z.z.:

(1) S vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné
práva k pozemku.

(2) Spoluvlastníci spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku sa

nemôžu dožadovať zrušenia spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z., spoločné časti domu a spoločné zariadenia
domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa
nedohodnú vlastníci inak. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome
prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako

aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s
vlastníctvom bytu a nebytového priestoru.

Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej
len Občiansky zákonník), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Predmetom konania v prejednávanej veci bol navrhovateľom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 914,30 eur s príslušenstvom, ktoré malo vzniknúť v dôsledku užívania hnuteľnej
veci vo vlastníctve navrhovateľa, a to technologického zariadenia odovzdávacej stanice nachádzajúcejsa v bytovom dome B súpisné číslo 8401 postavenom na parcele č. XXXX/XX J. G. W. I. Ž., H. Ú. Ž.
L. J. X. Č.. XXXX, typ výrobku: T170/55-PHS, výrobné číslo: 866 pre potreby bytového domu v období
od 01.09.2011 do 31.03.2012. Výšku bezdôvodného obohatenia navrhovateľ určil v sume 130,59 eur

mesačne s prihliadnutím na bežnú cenu nájmu za užívanie obdobných technologických zariadení a s
prihliadnutím na obstarávaciu cenu technického zariadenia a jeho vek. Navrhovateľ svoje vlastnícke
právo k predmetnej odovzdávacej stanici odvodzoval od kúpnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcim
SSIM Development, s.r.o. dňa 30.04.2009 tak, ako táto bola predložená do obsahu spisového materiálu.
Hoci v predmetnej kúpnej zmluve nie je uvedené súpisné číslo bytového domu, v ktorom sa má

odovzdávacia stanica, ktorá bola predmetom tejto zmluvy nachádzať, v kúpnej zmluve je odovzdávacia
stanica identifikovaná druhovým označením, typom a výrobným číslom, pričom v konaní nebolo sporné,
že ide o odovzdávaciu stanicu nachádzajúcu sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX J. G. W. I. Ž.F.
K. J. K. K. Č.. XXXX/XX, H. Ú. Ž., ktorého správu vykonáva odporca. Spornou otázkou v prejednávanej
veci bol charakter a vlastníctvo technologického zariadenia odovzdávacej (výmenníkovej) stanice, kedy
navrhovateľ tvrdil, že ide o hnuteľnú vec, vlastnícke právo ku ktorej nadobudol na základe označenej

kúpnej zmluvy, zatiaľ čo odporca argumentoval, že predmetná odovzdávacia stanica je spoločným
zariadením bytového domu, a teda je v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome, v dôsledku čoho spoločnosť SSIM Development, s.r.o. nemohla platne previesť vlastnícke právo
k tejto odovzdávacej stanici na navrhovateľa, z ktorého dôvodu je kúpna zmluva uzatvorená medzi
predávajúcim SSIM Development, s.r.o. a navrhovateľom dňa 30.04.2009 absolútne neplatným právnym

úkonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Zákon č. 182/1993 Z.z. v ustanovení § 2 ods. 5 uvádza, že spoločnými zariadeniami domu sa na
účelu tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto
domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy,
práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény,

bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
Z citovaného ustanovenia § 2 ods. 5 Zákona č. 182/1993 Z.z. vyplývajú pojmové znaky spoločných
zariadení bytového domu, a to určenie na spoločné užívanie a slúženie výlučne danému bytovému
domu. Zároveň v druhej vete citovaného zákonného ustanovenia zákon uvádza demonštratívny
výpočet zariadení, ktoré sa za spoločné zariadenia domu považujú. Z výsluchu účastníkov konania

na pojednávaní dňa 29.04.2014 mal súd zistené, že sporná výmenníková stanica je technologické
zariadenie, ktoré slúži na transformovanie pary na teplú vodu, ktorá sa následne rozdeľuje na vodu
na vykurovanie a teplú úžitkovú vodu do jednotlivých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
Predmetná výmenníková stanica slúži pre potreby všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome a slúži len tomuto jednému bytovému domu. V bytovom dome sa teda nenachádza

kotolňa ako miestnosť, v ktorej je umiestnené technologické zariadenie kotolne (kotol ústredného
kúrenia), ale nachádza sa tu práve technologické zariadenie výmenníkovej stanice, ktoré transformuje
paru dodávanú zo Žilinskej teplárenskej, a.s. na horúcu vodu a táto je následne distribuovaná na
vykurovanie a dodávku teplej vody do jednotlivých bytov a nebytových priestorov. Uvedené skutočnosti
neboli v konaní medzi účastníkmi konania sporné. Z hľadiska zistenia povahy a účelu predmetnej

odovzdávacej (výmenníkovej stanice) ide o zariadenie obdobné technologickému zariadeniu kotolne
slúžiacemu na ohrev vody na dodávanie teplej úžitkovej vody a vykurovanie jednotlivých bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome. Hoci teda nejde priamo o technologické zariadenie kotolne,
ide o zariadenie svojou povahou, charakterom a účelom, ktorému slúži, obdobné ako je technologické
zariadenie kotolne, ktoré je v zmysle demonštratívneho výpočtu uvedeného v ustanovení § 2 ods. 5

Zákona č. 182/1993 Z.z. spoločným zariadením domu. Sporná odovzdávacia (výmenníková) stanica
spĺňa pojmové znaky spoločného zariadenia bytového domu tak, ako tieto vyplývajú z ustanovenia
§ 2 ods. 5 Zákona č. 182/1993 Z.z., nakoľko je určená na spoločné užívanie všetkými vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a slúži výlučne tomuto domu. Nakoľko výpočet
konkrétnych zariadení, ktoré sú považované za spoločné zariadenia domu v zmysle uvedeného

zákonného ustanovenia je len demonštratívny, pre posúdenie charakteru spornej odovzdávacej
(výmenníkovej) stanice považuje súd za rozhodujúce práve naplnenie samotných pojmových znakov
spoločného zariadenia bytového domu tak, ako tieto z citovaného zákonného ustanovenia vyplývajú.
Súd nepovažuje za rozhodujúce, že sporná odovzdávacia stanica môže byť od bytového domu
oddelená, nakoľko nie neoddeliteľne spojená s jeho stavebnou konštrukciou.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že sporná odovzdávacia (výmenníková)
stanica je spoločným zariadením bytového domu tak, ako jeho definícia vyplýva z ustanovenia § 2
ods. 5 Zákona č. 182/1993 Z.z. Právny (vlastnícky) režim spoločných zariadení bytového domu je

upravený ustanovením § 13 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého s vlastníctvom bytu
a nebytového priestoru je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo o.i. spoločných zariadení domu, v
spojení s ustanovením § 19 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého spoločné zariadenia
domu sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa nedohodnú
vlastníci inak. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza

aj spoluvlastníctvo spoločných zariadení domu. Citované zákonné ustanovenia upravujú akcesoritu
spoluvlastníctva spoločných zariadení domu k vlastníctvu bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome. Nerozlučná spätosť (akcesorita) spoluvlastníctva k spoločným zariadeniam domu znamená, že
spoluvlastnícky podiel vždy sleduje právny osud bytu alebo nebytového priestoru a ex lege prechádza
na jeho nadobúdateľa, čo je explicitne uvedené v ustanovení § 19 ods. 1 veta druhá Zákona č.
182/1993 Z.z. Každý vlastník bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome spadajúcom pod režim

Zákona č. 182/1993 Z.z. súčasne s nadobudnutím vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru sa ex
lege stáva spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu a ustanovenie
§ 5 ods. 1 písm. b) Zákona č. 182/1993 Z.z. kogentne určuje výšku jeho spoluvlastníckeho podielu.
Pre nadobudnutie spoluvlastníctva k spoločným zariadeniam bytového domu v zmysle ustanovenia
§ 19 ods. 1 veta druhá Zákona č. 182/1993 Z.z. pritom nie je právne relevantné, či je v zmluve

o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru určité spoločné zariadenie bytového domu
explicitne uvedené. Uvedené znamená, že pokiaľ určité zariadenie spĺňa pojmové znaky spoločného
zariadenia bytového domu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 5 Zákona č. 182/1993 Z.z., je priamo zo
zákona v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome bez
ohľadunato,čibolototozariadenieakospoločnézariadeniebytovéhodomuzadefinovanévjednotlivých

zmluvách, na základe ktorých vlastníci bytov a nebytových priestorov tieto od pôvodného vlastníka
celého bytového domu nadobudli. Zároveň je potrebné uviesť, že ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona č.
182/1993 Z.z. pripúšťa inú dohodu vlastníkov bytov a nebytových priestorov o určení spoluvlastníctva
k spoločným zariadeniam bytového domu. Takáto dohoda však vyžaduje dohodu všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie

týkajúce sa správy bytového domu tak, ako jej definícia vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 2 Zákona č.
182/1993 Z.z. Súd konštatuje, že existencia takejto dohody všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome o tom, že sporná odovzdávacia (výmenníková) stanica bude vo vlastníctve
len niektorého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome, ku dňu uzavretia kúpnej
zmluvy medzi navrhovateľom a predávajúcim SSIM Development, s.r.o. dňa 30.04.2009 preukázaná

nebola. Zároveň, ustanovenia § 13 ods. 1 a § 19 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. ako
kogentnéustanovenianemôžestavebníkbytovéhodomuobísťtým,žepredprvýmprevodomvlastníctva
prvého bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome prevedie vlastnícke právo k spoločnému
zariadeniu bytového domu na tretiu osobu, t.j. na subjekt, ktorý nenadobúda vlastnícke právo k bytu
alebo nebytovému priestoru v bytovom dome. Prvú výšku spoluvlastníckeho podielu na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach bytového domu je povinný určiť vlastník bytového domu pri prvom
prevode bytu alebo nebytového priestoru v dome v zmysle ustanovenia § 5 Zákona č. 182/1993 Z.z.
Uvedené vyplýva z toho, že pri prevode vlastníctva prvého bytu alebo nebytového priestoru v bytovom
dome sa celý dom ako nehnuteľnosť právne rozdelí na niekoľko bytov, resp. nebytových priestorov a
spoločné zariadenia domu (o.i.) sa stávajú predmetom spoluvlastníctva. Kogentné ustanovenia § 13

ods. 1 a § 19 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. nemohol stavebník bytového domu spoločnosť SSIM
Development, s.r.o. obísť ani tým, že spornú odovzdávaciu (výmenníkovú) stanicu, ktorá mala charakter
spoločného zariadenia bytového domu, neuviedol ako súčasť spoločných zariadení bytového domu
v zmluvách o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, ale
túto si "ponechal" ako domnelý predmet svojho vlastníckeho práva a následne ju kúpnou zmluvou

previedolnatretísubjektodlišnýodvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvbytovomdome.Charakter
spoločného zariadenia bytového domu mala sporná odovzdávacia stanica aj v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy medzi predávajúcim SSIM Development, s.r.o. a navrhovateľom ako kupujúcim dňa 30.04.2009.
K uvedenému dňu teda nebola vo výlučnom vlastníctve spoločnosti SSIM Development, s.r.o., ale v
súlade s ustanoveniami Zákona č. 182/1993 Z.z. bola v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a

nebytovýchpriestorovvbytovomdome.NakoľkopredávajúciSSIMDevelopment,s.r.o.nebolvlastníkom
spornej odovzdávacej (výmenníkovej) stanice, nemohol s touto odovzdávacou stanicou nakladať v
zmysle prevodu vlastníckeho práva na navrhovateľa a navrhovateľ nemohol na základe kúpnej zmluvy
uzavretejdňa30.4.2009vlastníckeprávokodovzdávacejstanicinadobudnúť.Kúpnazmluvauzatvorenámedzi navrhovateľom ako kupujúcim a spoločnosťou SSIM Development, s.r.o. ako predávajúcim dňa
30.04.2009 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka,
nakoľko svojím obsahom odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniu § 123 Občianskeho zákonníka a

ustanoveniam § 13 ods. 1 a § 19 ods. 1 a 2 Zákona č. 182/1993 Z.z. Nakoľko navrhovateľ z uvedených
dôvodov nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k spornej odovzdávacej (výmenníkovej), nie je ani
aktívne legitimovaný vo vzťahu k ním uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá
skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie návrhu navrhovateľa v prejednávanej veci. Pokiaľ odporca v
priebehukonaniauvádzal,žekúpnazmluvauzavretádňa30.4.2009bolasimulovanýmprávnymúkonom

(§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka), nakoľko nevyjadrovala skutočnú vôľu zmluvných strán, uvedené
tvrdeniaodporcunebolivykonanýmdokazovanímpreukázané,rovnakoanitvrdeniao"fiktívnosti"úhrady
kúpnej ceny.

Druhou nosnou námietkou odporcu v rámci procesnej obrany bola námietka nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie v konaní, nakoľko na jeho strane nemohlo dôjsť k získaniu bezdôvodného obohatenia na
úkor navrhovateľa. Pasívna vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy súd na základe

vykonaného dokazovania dospeje k záveru, že odporca je/nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,
ktorá je voči nemu zo strany navrhovateľa v konaní uplatnená. V prejednávanej veci mala otázka
pasívnej vecnej legitimácie odporcu súvis práve s posúdením charakteru a vlastníckeho režimu spornej
odovzdávacej (výmenníkovej) stanice. Posudzovanie otázky pasívnej legitimácie odporcu v kontexte
skutočnostíuvádzanýchúčastníkmikonaniabymalozásadnúrelevanciuvtomprípade,akbysúddospel

k záveru, že sporná odovzdávacia (výmenníková) stanica je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa.
Pre prípad odlišného právneho posúdenia vlastníckeho režimu spornej odovzdávacej (výmenníkovej)
stanice súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k tejto časti argumentácie účastníkov konania.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, sporná odovzdávacia (výmenníková) stanica slúži pre
potreby zabezpečenia vykurovania a ohrevu teplej úžitkovej vody v bytovom dome a slúži všetkým

vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Pokiaľ by toto zariadenie bolo vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľa, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že by bolo užívané v bytovom dome bez
právneho dôvodu, t.j. bez existencie záväzkového vzťahu, ktorý by vlastníkov bytov a nebytových
priestorov oprávňoval toto zariadenie užívať. V takom prípade by na úkor navrhovateľa dochádzalo
k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko majetkové hodnoty subjektu, ktorý by túto odovzdávaciu

(výmenníkovú) stanicu užíval, by sa nezmenšili tak, ako by ich zmenšenie bolo možné dôvodne
predpokladať v prípade existencie zmluvného základu jej užívania. V prípade užívania cudzej veci bez
nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu, majetkový prospech získava ten, kto plnenie prijíma bez
právneho dôvodu a bez poskytovania náhrady za ním vykonávané oprávnenia a bez toho, aby sa
jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo

vec užívať. Proti vôli vlastníka veci tak dochádza k tomu, že fakticky poskytuje plnenie bez toho,
aby mu zaň bola platená náhrada. Vzhľadom na povahu tohto plnenia ho príjemca nemôže vrátiť, a
preto je povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady. V prípade uplatneného
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je pasívne legitimovaný vo všeobecnosti ten, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatil (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V prípade užívania spornej

odovzdávacej stanice (za predpokladu vlastníckeho práva navrhovateľa) bez právneho dôvodu by
bezdôvodné obohatenie vzniklo na strane jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
pre potreby ktorých odovzdávacia (výmenníková) stanica slúži.

Pasívna legitimácia odporcu ako spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so
samostatnou právnou subjektivitou by mohla vyplývať jedine z ustanovení Zákona č. 182/1993 Z.z.,

nakoľko spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov inak nie je v postavení subjektu, ktorý
by sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohacoval. Postavenie odporcu, jeho práva a povinnosti sú
upravené v Zákone č. 182/1993 Z.z. Spoločenstvo predstavuje jednu z foriem správy bytového domu
v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. a v zmysle ustanovenia
§ 7b ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto

zákonom. Základným účelom spoločenstva je vykonávanie správy bytového domu. Správa domu je
definovaná v ustanovení § 6 ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z.z. ako obstarávanie služieb a tovaru, ktorými
správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a)
prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahléhopozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie
účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatku vo fonde prevádzke, údržby a opráv a iných
nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku, jednotlivými

vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Navrhovateľ pasívnu vecnú legitimáciu odporcu
odvodzoval od ustanovenia § 7b ods. 5 a § 9 ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z.z.. Pokiaľ ustanovenie §
7b ods. 5 Zákona ´ č. 182/1993 Z.z.. stanovuje, že spoločenstvo zodpovedá za
záväzkyvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdome,ktorévznikliprivýkonesprávy,atoaždovýšky
splatných úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome,

súd uvádza, že zodpovednosť spoločenstva v zmysle tohto zákonného ustanovenia je potrebné vykladať
tak, že sa vzťahuje len na záväzky, ktoré vznikli pri výkone správy domu tak, ako jej definícia vyplýva z
ustanovenia § 6 ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z.z., ktorou bolo spoločenstvo poverené v rámci zmluvy o
spoločenstve a v súvislosti s obstarávaním služieb, ktoré spoločenstvo v rámci zmluvy o spoločenstve
obstaráva. Z oboznámenej zmluvy o spoločenstve vyplýva, že odporca ako spoločenstvo nebol v rámci
zmluvy o spoločenstve poverený obstarávaním užívania výmenníkovej stanice, v nadväznosti na čo

by cena za jej užívanie bola súčasťou úhrad za plnenia uhrádzaných vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov v zmysle ustanovenia § 7b ods. 5 Zákona č. 182/1993 Z.z. Zodpovednosť spoločenstva za
záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov je bezprostredne spojená s úhradami za plnenia, ktoré
vlastníci uhrádzajú a pokiaľ úhrady za určité plnenia, napr. užívanie veci vo vlastníctve tretej osoby
neuhrádzajú, nemôže podľa citovaného zákonného ustanovenia nastúpiť zodpovednosť spoločenstva

za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov tak, ako to uvádzal navrhovateľ. Pokiaľ ďalej v
súvislostisotázkoupasívnejvecnejlegitimácieodporcunavrhovateľpoukazovalnaustanovenie§9ods.
2 Zákona č. 182/1993 Z.z., tak súd uvádza, že aplikácia tohto ustanovenie je v rozpore so samotnými
tvrdeniami, na ktorých je postavený navrhovateľom uplatnený nárok. Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že
sporná odovzdávacia (výmenníková) stanica nie je spoločným zariadením bytového domu, ale je vo

výlučnom vlastníctve navrhovateľa, tak v takomto prípade nie je naplnená dikcia ustanovenia § 9 ods. 2
"právny úkon týkajúci sa domu, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, príslušenstva
alebo pozemku", ktorý by zaväzoval spoločenstvo. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd
konštatuje, že v prípade záveru o existencii vlastníckeho práva navrhovateľa k spornej odovzdávacej
stanici, ktorú by užívali vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome bez právneho dôvodu,

by bezdôvodné obohatenie z tohto titulu na úkor navrhovateľa získavali jednotliví vlastníci bytov a
nebytových priestorov, pre potreby ktorých táto odovzdávacia (výmenníková) stanica slúži. Nebola by
tak daná pasívna vecná legitimácia odporcu v prejednávanej veci, nakoľko by nešlo o zodpovednosť
spoločenstva za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle ustanovenia § 7b ods. 5
a ani o právny úkon zaväzujúci spoločenstvo v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona č. 182/1993

Z.z. a Zákon č. 182/1993 Z.z. neobsahuje osobitné ustanovenie, ktoré by oprávňovalo spoločenstvo v
takomto prípade konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov pred súdom. Z uvedeného dôvodu
ani v prípade odlišného posúdenia charakteru spornej odovzdávacej (výmenníkovej) stanice, by návrhu
navrhovateľa voči odporcovi nebolo možné vyhovieť.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v prejednávanej veci v
celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči navrhovateľovi plnú náhradu trov konania potrebných
na účelné bránenie práva. Odporca si uplatnil náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia,
spolu vo výške 624,53 eur špecifikovaných písomným podaním zo dňa 30.07.2014 nasledovne:

- príprava a prevzatie zastúpenia 07.11.2012 51,45 eur + 7,63 eur režijný paušál,

- vyjadrenie k návrhu z 13.11.2012 51,45 eur + 7,63 eur režijný paušál,

- vyjadrenie vo veci samej z 08.01.2014 51,45 eur + 8,04 eur režijný paušál,

- účasť na pojednávaní 04.02.2014 51,45 eur + 8,04 eur režijný paušál,

- účasť na pojednávaní 29.04.2014 51,45 eur + 8,04 eur režijný paušál,

- vyjadrenie vo veci samej z 23.06.2014 51,45 eur + 8,04 eur režijný paušál,- účasť na pojednávaní 29.07.2014 51,45 eur + 8,04 eur režijný paušál,

- cestovné výdavky za cestu osobným motorovým vozidlom podľa pripojeného osvedčenia o evidencii
za účelom účasti na pojednávaniach na Okresnom súde Žilina dňa 04.02.2014 vo výške 16,07 eur, dňa

29.04.2014 vo výške 15,98 eur, dňa 29.07.2014 vo výške 16,07 eur,

- náhrada za stratu času za čas strávený cestou Martin - Žilina a späť za účelom účasti na
pojednávaniach na Okresnom súde Žilina dňa 04.02.2014 4 polhodiny x 13,40 eur, spolu 53,60 eur,
dňa 29.04.2014 4 polhodiny x 13,40 eur, spolu 53,60 eur a dňa 29.07.2014 4 polhodiny x 13,40 eur,
spolu 53,60 eur.

Súd preskúmal odporcom špecifikované trovy právneho zastúpenia a dospel k záveru, že tieto boli

uplatnené a vyčíslené v súlade s ustanovením § 137 OSP a príslušnými ustanoveniami Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom
ku dňu realizácie jednotlivých úkonov právnej služby. Náhradu trov konania titulom trov právneho
zastúpenia je navrhovateľ povinný v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP zaplatiť na účet právnej
zástupkyne odporcu, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).