Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/138/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5909205418
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5909205418.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu:
ESCO Krupina, s.r.o., so sídlom Svätotrojičné nám. č. 1, 963 01 Krupina, IČO: 36 031 623, zastúpeného
právnym zástupcom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom Vajnorská 20, 831 03
Bratislava, proti žalovanému: SLOVWOOD Ružomberok, a.s., so sídlom Tatranská cesta 3, 034 17
Ružomberok, IČO: 36 406 317, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Lehotským,
advokátom, so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, v konaní o zaplatenie 2.877,96
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k.

9Cb/8/2009-850 zo dňa 03.04.2013 v spojení s doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu Ružomberok
č.k. 9Cb/8/2009-863 zo dňa 15.04.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 9Cb/8/2009-850 zo dňa 03.04.2013 v spojení s
doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 9Cb/8/2009-863 zo dňa 15.04.2013 p o
t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 2.593,68 Eur

spolu s 3,65 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.593,68 Eur od 31.07.2009 až do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Doplňujúcim rozsudkom doplnil výrok, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 284,28 Eur spolu s 3,65 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 284,28 Eur od
31.07.2009 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 409 ods. 1 Obchodného

zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), §
420 ods. 1 OBZ, § 422 ods. 1 OBZ, § 440 ods. 2 OBZ, § 369 ods. 1 OBZ, žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 2.593,68 Eur s príslušenstvom. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že
žalobou doručenou okresnému súdu dňa 12.10.2009 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 93.775,62 Eur spolu
s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 39.736,88 Eur od 31.07.2009 až do zaplatenia,
zo sumy 35.312,54 Eur od 13.08.2009 až do zaplatenia a zo sumy 18.726,20 Eur od 31.08.2009 až do

zaplatenia a súčasne, aby žalobcovi žalovaný nahradil trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia.
Po skutkovej a právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom v právnom postavení
predávajúceho a žalovaným v právnom postavení kupujúceho bola dňa 20.09.2004 uzavretá Rámcová
zmluva č. 16242/2004, ktorej predmetom boli pravidelné dodávky listnatého vlákninového dreva (ďalejlen „rámcová zmluva"). Podľa čl. V. bod 5.2. predmetnej rámcovej zmluvy bola základom pre určenie
konečnej fakturačnej ceny dodávok vlákninového dreva, prebierka bola zabezpečovaná žalovaným ako
kupujúcim, pričom údaje z prebierky boli podkladom k vystaveniu „hlásenia o dodávkach", v ktorom

boli uvedené objemy a ceny týždenných dodávok podľa drevín. Medzi žalobcom a žalovaným bola
súčasne uzavretá Dohoda o vyhotovovaní faktúr - samofakturácia č. 21582/2007 zo dňa 03.09.2007,
predmetom ktorej bolo vyhotovovanie faktúr a dobropisov kupujúcim, t.j. žalovaným, v mene a na účet
predávajúceho, t.j. žalobcu v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Žalobca potom na základe rámcovej
zmluvy dodal žalovanému v dňoch od 16.06.2009 do 30.06.2009, od 01.07.2009 do 13.07.2009 a od

14.07.2009do31.07.2009vlákninovédrevo,ktoréžalovanývzmyslečl.V.bod5.2.predmetnejrámcovej
zmluvy prevzal a potvrdil predmetné prevzatie čo do množstva, druhu, kvality dodanej drevnej hmoty,
nakoľko v zmysle čl. V. bod 5.2. rámcovej zmluvy zabezpečoval prebierku, ktorá bola základom pre
určenie konečnej fakturačnej ceny dodávok dreva. Údaje z uvedených prebierok použil žalovaný k
vypracovaniu „hlásenia o dodávkach“, ktorého vzor bol pripojený k predmetnej rámcovej zmluve ako
príloha č. 2. Na základe týchto dokladov v zmysle rámcovej zmluvy a dohody o samofakturácii žalovaný

vystavilsámfaktúryzadodanévlákninovédrevovmeneanaúčetpredávajúceho,t.j.žalobcuanásledne
ich doručil žalobcovi s tým, že ich mal žalobca v lehote splatnosti zaplatiť. Na základe uvedeného
vystavil žalovaný faktúry, ku ktorým pripojil prílohy v zmysle uzavretej rámcovej zmluvy, a to „faktúru č.
82576 znejúcu na sumu 39.807,20 eur splatnú dňa 30.07.2009 (k predmetnej faktúre pripojil "hlásenie o
dodávketovaru"dodanéhonavrhovateľomvobdobíod16.06.2009do30.06.2009anáslednekuvedenej

faktúre vystavil dobropis č. 82783 na sumu 70,32 eur; po zohľadnení dobropisu k uvedenej faktúre mal
odporca povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom predmetnej faktúry sumu 39.736,88 eur)“, „faktúru č.
834448znejúcunasumu35.644,11eur,splatnúdňa12.08.2009(kpredmetnejfaktúrepripojil"hlásenieo
dodávketovaru"dodanéhonavrhovateľomvobdobíod01.07.2009do13.07.2009anáslednekuvedenej
faktúre vystavil dobropis č. 83621 znejúci na sumu 331,57 eur; po zohľadnení dobropisu k uvedenej

faktúre mal odporca povinnosť zaplatiť z uvedenej faktúry sumu 35.312,54 eur)“ a „faktúru č. 84952
znejúcu na sumu 18.886,29 eur, splatnú dňa 30.08.2009, (ku ktorej pripojil "hlásenie o dodávke tovaru"
dodaného navrhovateľom v období od 14.07.2009 do 31.07.2009 a následne k uvedenej faktúre vystavil
dobropis č. 85142 znejúci na sumu 160,09 eur“, a teda po zohľadnení dobropisu v uvedenej faktúre
mal žalovaný z uvedenej faktúry povinnosť zaplatiť sumu 18.726,20 Eur. Žalovaný však žalovanú sumu

žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradil.

V podaní doručenom okresnému súdu dňa 02.03.2010 v znení opráv predmetného podania okresnému
súdu doručených dňa 08.03.2010 a 31.03.2010 zobral žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žalobu v časti, v ktorej sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu

74.749,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 35.312,54 Eur od 13.08.2009
do 25.02.2010, zo sumy 20.710,43 Eur od 31.07.2009 do 25.02.2010 a zo sumy 18.726,20 Eur od
31.08.2009 do 25.02.2010 a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,35 % zo sumy 19.026,45 Eur
od 31.07.2009 do zaplatenia späť a navrhol, aby okresný súd konanie v tejto časti zastavil. Dôvodom
späťvzatiabolaskutočnosť,že žalovanývtejtočastisplnilsvojpeňažnýzáväzokvočižalobcovi.Okresný

súduznesenímč.k.9Cb/8/2009-155zodňa01.04.2010(predmetnéuznesenienadobudloprávoplatnosť
a vykonateľnosť dňom 15.05.2010) konanie vo vyššie špecifikovanej časti zastavil.

Rozsudkom okresného súdu č.k. 9Cb/8/2009-664 zo dňa 20.07.2011 bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.432,77 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,65 % ročne

zo sumy 16.432,77 Eur od 31.07.2009 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku
tohto rozsudku a vo zvyšnej časti bol návrh na začatie konania zamietnutý. Na základe odvolania
žalobcu voči výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu
zamietol, ako aj na základe odvolania žalovaného v časti, v ktorej mu bola uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 284,28 Eur s príslušenstvom, Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č.k.

14Cob/248/2011-798 zo dňa 19.12.2012 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 284,28 Eur s príslušenstvom, vo výroku, ktorým súd
návrh vo zvyšku zamietol a vo výroku vo vzťahu k trovám konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Odvolací súd v odôvodnení predmetného uznesenia poukázal na to, že pokiaľ okresný súd
pri rozhodovaní o nároku žalobcu, ktorý si uplatnil v súdenej veci zmluvné plnenie z rámcovej zmluvy,

posúdil predmetný nárok ako bezdôvodné obohatenie, tak s takýmto záverom sa nemožno stotožniť,
a to s poukazom na to, že zo žaloby jednoznačne vyplývalo, že žalobca sa v súdenej veci domáhal,
aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 19.026,45 Eur s príslušenstvom titulom
zmluvného plnenia, pričom z obsahu spisového materiálu nevyplynulo, že by žalobca v súdenej vecipodal návrh na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania v tom zmysle, aby bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie. V nadväznosti na uvedené odvolací
súd upriamil pozornosť na odôvodnenie rozsudku „Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/1934/2001“,

podľa ktorého prekročením návrhu a porušením dispozičnej zásady konania je priznanie iného plnenia,
než ktoré žalobca v žalobnom petite požadoval, alebo priznanie plnenia na základe iného skutkového
stavu, než ktorý bol tvrdený v žalobe a bol predmetom dokazovania v súdnom konaní. Odvolací
súd taktiež poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. Obdo V68/2001 (ZSP č. 1/2003), podľa právnej vety

ktorého rozhodnutia v bode 2 je občianske súdne konanie ovládané dispozičnou zásadou a teda platí,
že súd je viazaný žalobou, nemôže preto žalobcovi priznať viac, než požadoval v žalobnom petite a
žalovanému nemožno uložiť inú povinnosť, než žalobcom navrhovanú. Opačný postup by bol v rozpore
s § 79 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). S poukazom na uvedené odvolací
súd prijal záver, že súd prvého stupňa postupoval nesprávne vo veci, keď nerozhodoval o tom nároku,
ktorý si žalobca uplatnil (vymedzil) v žalobe, a to tak v peňažnom vyjadrení v petite žaloby, ako aj

skutkovým vymedzením v odôvodnení žaloby a návrh žalobcovi zodpovedajúci odvolaním napadnutej
častipriznaltitulombezdôvodnéhoobohatenia,priktoromjepotrebnévychádzaťzkvalitatívneodlišného
skutkového základu nároku tak, ako ho vymedzil žalobca v rámci uplatneného návrhu na začatie
konania v spojení s prednesmi a vyjadreniami žalobcu v konaní pred súdom prvého stupňa. Na základe
uvedeného pri tomto viazaní skutkovým vymedzením v návrhu na začatie konania následne z neho sa

odvíjajúcim dokazovaním a zisteným skutkovým stavom, nebolo podľa názoru odvolacieho súdu možné
žalobou uplatnený nárok priznať z iného skutkového a následne i právneho titulu tak, ako to učinil súd
prvého stupňa, teda z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorý skutkový a právny titul nebol žalovaným
ani žalobcom tvrdený a preukazovaný. Odvolací súd súčasne poukázal na námietky žalobcu ohľadne
záverovsúduprvéhostupňavsúvislostisvyhodnotenímprávnehoúkonužalovaného,atoodstúpeniaod

zmluvy. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že odstúpenie žalovaného z 23.07.2009
od rámcovej zmluvy je platné, s čím sa odvolací súd nestotožnil, pričom poukázal na to, že v predmetnej
sporovej právnej veci bolo podstatné a rozhodné, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol
súkromnoprávny záväzkový vzťah založený uzavretou rámcovou zmluvou, ktorou si zmluvné strany
vymedzili vzájomné práva a povinnosti. Podľa predmetu rámcovej zmluvy v čl. V. bodu 4.1 malo

ísť o pravidelné štvrťročné dodávky LVD (listnatého vlákninového dreva) v kvalite podľa technicko-
preberacích podmienok kupujúceho - žalovaného v objeme 5.000 m3/ štvrťrok v zmysle Prílohy č.1.
Práve technicko-preberacie podmienky dodávok vlákninového dreva, ktoré tvorili Prílohu č.1 rámcovej
zmluvy, obsahovali parametre a kritériá pre listnaté vlákninové drevo. V zmysle čl. 2 bodu 2.1 technicko-
preberacích podmienok dodávok vlákninového dreva bolo dohodnuté, že preberači zmluvného partnera

žalovaného, a to spoločnosti MONDI SCP, a.s., boli povinní kontrolovať nielen kvalitu dreva, ale aj druh
dreva s tým, že podľa bodu 2.2 článku 2 technicko-preberacích podmienok dodávok vlákninového dreva,
boli vyjadrené percentuálne zrážky z ceny zásielky za nedodržanie technických podmienok dodávok.
Príloha č. 1 rámcovej zmluvy, a to technicko-preberacie podmienky dodávok vlákninového dreva,
nadväzovala na čl. XI, bodu 11.1 uzavretej rámcovej zmluvy, v zmysle ktorého, ak zásielka nezodpovedá

technicko-preberacím podmienkam žalovaného ako kupujúceho, tak žalovaný ako kupujúci bude tovar
reklamovať v zmysle Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka a uplatní si zrážku z dohodnutej
ceny dreva, ktorá bola uvedená v čl. 2 technicko-preberacích podmienok dodávok vlákninového dreva.
Zo zisteného dôkazného stavu v konaní pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že ak by aj bol dodaný
iný druh dreva, vždy sa jednalo o drevo listnaté. Pokiaľ aj svedecké výpovede mali potvrdiť, že bolo

dodané drevo tretej skupiny, a to topoľ a vŕba, pričom v systéme bolo deklarované, že prišiel dub a medzi
drevom prvej skupiny a drevom tretej skupiny, je cenový rozdiel, táto skutočnosť v súvislosti s technicko-
preberacími podmienkami dodávok vlákninového dreva ako prílohy č. 1 zmluvy a článku XI. rámcovej
zmluvy,ktoráobsahovalapodmienkypreberaniazásielok-chybytovaru-reklamácie,predstavovalastav
vovadnostitovaru.Žalobcapotomakopredávajúcibolpovinnýžalovanémuakokupujúcemudodaťtovar

čo do množstva, druhu a vlastností presne podľa rámcovej zmluvy a prílohy č. 1 - technicko-preberacích
podmienok dodávok vlákninového dreva a pre prípad porušenia tejto primárnej povinnosti žalobcu ako
predávajúceho sa jedná o vadné plnenie, ktoré má za následok vznik zodpovednosti za vady. V tejto
súvislosti odvolací súd v odôvodnení predmetného uznesenia poukázal na to, že z § 422 ods. 1 OBZ
nesporne vyplýva, že dodanie iného tovaru, než určuje zmluva - (aliud) je zaradené medzi vady tovaru.

Táto zákonná úprava korešponduje aj s Viedenským dohovorom, podľa ktorého „...dodávky iného druhu
tovaru, než určuje zmluva (aliud), treba posudzovať ako vadné plnenie“, čo vyplýva zo všeobecnej
formulácie článku 35, odsek 1 Viedenského dohovoru. Z týchto podstatných záverov odvolacieho
súdu bol relevantný odvolací dôvod žalobcu v tom smere, že by dodanie iného druhu dreva, ako boldeklarovaný, nemalo mať za následok absolútne nesplnenie zmluvy. Podľa krajského súdu v zmysle
zisteného skutkového stavu nebolo možné aplikovať ani komentár k § 422 ods. 1 OBZ (Pelikánová,
I.: komentár k Obchodnému zákonníku, štvrtý diel, Linde Praha, a.s., 1997, strana 81), pretože tovar

dodávaný žalobcom nebol natoľko vzdialený dohode strán, že by ho bolo potrebné posudzovať ako
nesplnenie zmluvy, a teda v danej veci sa jednalo o vadné plnenie. V súdenej veci pri dodávke dreva
ako tovaru bolo určujúce jeho množstvo, druh a vlastnosti (kvalita) vymedzené rámcovou zmluvou v
spojení s technicko-preberacími podmienkami dodávok vlákninového dreva a pokiaľ tieto atribúty v
zmysle obrany žalovaného nemali byť splnené, tak podľa odvolacieho súdu išlo o zodpovednostný

nárok, ktorý žalovaný neuplatňoval spôsobom dohodnutým v rámcovej zmluve, ani v zmysle § 436 a
nasl. OBZ. Pokiaľ potom súd prvého stupňa skutkovo, ako aj po právnej stránke správne skonštatoval
nesúlad medzi dodaným drevom a drevom vykázaným žalobcom v súhlasnom dodacom liste v rovine
vadnosti tovaru, uvedené malo za následok, že v prípade vadného plnenia pôvodný zmluvný záväzok
nezaniká, dochádza však ku zmene obsahu tohto záväzku, ktorá zmena bude zodpovedať nárokom
kupujúceho - žalovaného vzniknutým z vadného plnenia, nároky z ktorého upravuje § 436 a nasl. OBZ.

Odvolací súd taktiež poukázal na to, že výsledky doterajšieho dokazovania pred súdom prvého stupňa
potvrdili, že žalovaný pri námietke dodania tovaru - dreva žalobcom v inom druhu, než tento deklaroval
v dokladoch, nepostupoval v zmysle zodpovednostných nárokov a svojím správaním ani nepreukázal,
že dodaním tovaru s vadami bola porušená rámcová zmluva podstatným spôsobom. Pokiaľ súd prvého
stupňa viazal vedomosť žalovaného ohľadom manipulácie s drevom na časový moment policajnej

akcie uskutočnenej dňa 21.07.2009, ktorá sa síce netýkala sporných dodávok, ale podľa súdu prvého
stupňa mala vplyv na posúdenie vierohodnosti výpovedí svedkov a práve pri tejto akcii jednoznačne
vyplynuli rozdiely skutočne dodávanej a vykazovanej drevnej hmoty, poukazoval na výpovede svedkov
Ing. Q. a Ing. Y., zamestnancov MONDI SPC a.s., ktorých výpovede sa viazali k dátumu dodávok dňa
09.07.2009, tak odvolací súd poukázal na svedeckú výpoveď Ing. R. Q., zamestnanca Mondi SCP,

a.s. a konateľa „SBS“, ktorá zabezpečuje ochranu závodu MONDI SCP, a.s. ktorý vo svojej výpovedi
pred súdom prvého stupňa dňa 15.11.2010 poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých bolo možné
ustáliť, že vedomosť žalovaného o machináciách s dodávaným drevom sa viaže k mesiacu máj 2009.
Uvedená výpoveď Ing. Q. korešpondovala jeho výpovedi uvedenej v listinnom dôkaze na č.l. 229
spisu, v zmysle ktorého potom krajský súd ustálil, že vedomosť na strane žalovaného o manipulácii

drevnej hmoty bola získaná už koncom mája 2009. Uvedené závery vyplývali aj zo samotnej následnej
dispozície s dodávkami tovaru žalovaným, u ktorých bolo preukázané, že tovar - drevo nebol žalobcovi
vrátený, bol spotrebovaný a vo vzťahu k nemu nebol ani uplatnený zodpovednostný nárok. Pokiaľ by sa
jednalo o podstatné porušenie rámcovej zmluvy, tak by sa vyžadovalo, aby žalovaný od nej odstúpil bez
zbytočného odkladu potom, čo sa o porušení zmluvy dozvedel. Táto vedomostná zložka u žalovaného

bola splnená už v mesiaci máj 2009, preto sa relevantne nemožno brániť argumentáciu žalovaného, že
stav v manipulovaní s dodávkou dreva bol stavom prebiehajúcim, pokračujúcim, a teda rozhodným bol
moment získania vedomostí žalovaného a nie prebiehajúci stav pri realizovaní dodávok. Najneskôr v
priebehu mesiaca jún 2009 tak žalovaný podľa odvolacieho súdu získal vedomosť o tom, že malo dôjsť
k vadnosti pri dodávaní dreva jeho druhu a kvality. Pokiaľ išlo o úkon žalovaného zo dňa 23.07.2009

(na č.l. 567 spisu) a v ňom prejavenej vôli žalovaného, tento úkon bol nepochybne odstúpením od
rámcovej zmluvy, ako aj stornovaním objednávky č. 4500230155/01.07.2009.
Ako dôvod odstúpenia žalovaný uviedol pozmeňovanie dokladov a manipuláciu s jednotlivými drevinami
dodávaného dreva. Podľa výsledkov dokazovania pred okresným súdom bolo tvrdené dodanie iného
druhu, kvality dreva, než bolo prezentované v dokladoch žalobcu. Na základe vyššie uvedeného v

spojení aj so záverom okresného súdu odvolací súd poukázal na to, že nepochybne dodanie iného druhu
dreva, resp. nedodržanie jeho akosti - kvality podľa uzavretej rámcovej zmluvy a doložených technicko-
preberacích podmienok dodávok vlákninového dreva, bolo vadou plnenia. Ak však vada dodávky tovaru
nebola zo strany žalovaného namietaná v rovine zodpovednostného nároku bez zbytočného odkladu
po tom, čo žalovaný tieto vady zistil, tak úkon odstúpenia žalovaného zo dňa 23.07.2009 nie je úkonom

odstúpenia pre porušenie rámcovej zmluvy podstatným spôsobom pri dodaní tovaru s vadami podľa §
436 ods. 1 v spojení s § 345 ods. 2 OBZ, a to ani v súvislosti s tvrdením, že bol nesúlad medzi druhom
dodaného dreva a tým, čo bolo uvádzané v dokladoch o jeho dodaní. Úkon odstúpenia žalovaného
zo dňa 23.07.2009 nespĺňal podľa vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu podmienky pre
odstúpenie z titulu porušenia rámcovej zmluvy podstatným spôsobom v súvislosti s dodaním tovaru

žalobcom, keďže k úkonu odstúpenia nedošlo bez zbytočného odkladu po tom, čo žalovaný mal zistiť
vadnosť plnenia žalobcom, preto nemohol tento úkon odstúpenia zo dňa 23.07.2009 vyvolať právne
účinky. Navyše, odvolací súd v súvislosti s uvedeným odlišným právnym vyhodnotením tejto rozhodnej
skutočnosti poukázal na to, že pokiaľ okresný súd posúdil porušenie zmluvy žalobcom za podstatné, spoukazom na jednoznačné špecifikovanie predmetu kúpy v rámci jednotlivých štvrťročných objednávok,
z ktorého dôvodu muselo byť žalobcovi zrejmé, že žalovaný nebude mať záujem na splnení povinnosti
z rámcovej zmluvy spočívajúce v dodaní iného ako vykazovaného druhu drevnej hmoty, tak s týmto

záveromprvostupňovéhosúdusanestotožnilauvedenýzáverpovažovalzapredčasný.Vtejtosúvislosti
poukázal na to, že rámcová zmluva v čl. XVI. nezakotvovala ako jeden z dôvodov odstúpenia od zmluvy
dodanie iného druhu, resp. kvality drevnej hmoty a v zmysle čl. 2. bodu 2.1 technicko-preberacích
podmienok dodávok vlákninového dreva bolo dohodnuté, že preberači zmluvného partnera žalovaného
(MONDI SCP a.s.) boli povinní kontrolovať nielen kvalitu dreva, ale aj druh dreva s tým, že podľa bodu

2.2 článok 2 technicko-preberacích podmienok dodávok vlákninového dreva boli vyjadrené percentuálne
zrážky z ceny zásielky za nedodržanie technických podmienok dodávok. V nadväznosti na uvedené
odvolací súd konštatoval, že nenastali účinky z titulu úkonu odstúpenia od zmluvy žalovaným listom zo
dňa 23.07.2009, a preto zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným za obdobie od 01.07.2009 do
30.09.2009 trval, a keďže tento zmluvný vzťah trval, tak žalobca, ako aj žalovaný boli povinní si plniť
dohodnuté zmluvné povinnosti. Pokiaľ žalovaný v rámci odvolania poukázal na to, že pri rozhodovaní

je potrebné aplikovať § 135 ods. 1 OSP v spojení s predmetnými trestnými konaniami, odvolací
súd poukázal na to, že súdy sú viazané rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho
spáchal, avšak súčasne je potrebné rozlišovať trestnoprávnu rovinu a zodpovednosť fyzických osôb
a obchodno-záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného podľa uzavretej rámcovej zmluvy a kreovaných
zmluvných práv a povinností. Pokiaľ aj bola zistená trestnoprávna zodpovednosť konkrétnych fyzických

osôb, tak v danej sporovej právnej veci bolo určujúce, či žalovaný v zmysle uzavretej rámcovej
zmluvy a jej prílohy č. 1 aj postupoval. Predsa žalovaný nielen uzavretou rámcovou zmluvou, ale i v
zmysle Obchodného zákonníka, ako hmotného práva, mal zadefinované oprávnenia, pokiaľ tvrdil, že
dochádzalo k plneniu iného druhu dreva, v inej kvalite a v iných parametroch, než ktoré prezentoval
žalobca v dokladoch. Odvolací súd súčasne poukázal na to, že pokiaľ prvostupňový súd v sume

2.593,68 Eur vyhodnotil kompenzačnú námietku žalovaného ako dôvodnú, tak nedôsledne skúmal
základné predpoklady zodpovednosti za škodu.

V odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej okresný súd uviedol, že v písomnom podaní zo dňa
22.02.2013 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na svojej kompenzačnej

námietke vo výške 2.877,96 Eur, pričom poukázal na to, že v predmetných 14-ich prípadoch dodávok
dreva bolo vykonanými dôkazmi (jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti) preukázané, že tovar nebol
dodaný v takej kvalite, množstve a cene, ako bol fakturovaný, pričom uvedené skutočnosti majú za
následok, „že dodávky tovaru v dňoch 22.06.2009 (ktorú vykonal vodič J. L. na vozidle Volvo ev.č.:
KA - 489 AH; rozdiel v sume 427,12 eur), 22.06.2009 (ktorú vykonal vodič K. Y. vozidlom Volvo ev.č.:

KA - 481 AH; rozdiel v sume 374,17 eur) a 23.06.2009 (ktorú vykonal vodič T. K. vozidlom Volvo
ev.č. KA - 961 AJ, rozdiel v sume 67,73 eur) sú predmetom neuhradenej faktúry č. 940001420 zo
dňa 19.10.2009 s neuhradeným zostatkom 2.877,96 eur.“ Pri dodávke tovaru v týchto troch dňoch
rozdiel medzi hodnotou skutočne dodaného dreva a hodnotou fakturovaného dreva bol 869,02 Eur
(427,12 Eur + 374,17 Eur + 67,73 Eur), a preto „súd nemôže v tejto časti nárok navrhovateľa na

zaplatenie tejto faktúry priznať, inak by svojím rozhodnutím založil bezdôvodné obohatenie na strane
navrhovateľa. Pokiaľ ide o tieto tri dodávky, odporca súčasne poukázal na to, že takto vyčíslené rozdiely
v hodnote skutočne dodaného a fakturovaného dreva navrhovateľ žiadnym spôsobom čo do základu
ani výšky nerozporoval.“ Pokiaľ išlo o dodávky tovaru v ostatných 11 prípadoch (t.j. v dňoch 02.07.2009
- 20.07.2009), ktoré už boli zo strany žalovaného žalobcovi zaplatené, a preto si žalovaný v tejto časti

uplatnil proti žalobcovi kompenzačnú námietku vo výške 1.799,52 Eur „ako vyčíslený rozdiel medzi
hodnotami skutočne dodaného a fakturovaného dreva, a to dodávku zo dňa 02.07.2009 vykonanú
vodičom J. L. vozidlom Volvo ev. č. KA - 489 AH, kde rozdiel medzi hodnotou skutočne dodaného dreva
a hodnotou fakturovaného dreva bol 154,68 eur, dodávku zo dňa 02.07.2009 vykonanú vodičom T. K.
vozidlom Volvo ev.č.: KA - 961 AJ, kde rozdiel medzi hodnotou skutočne dodaného dreva a hodnotou

fakturovaného dreva bol 207,32 eur, dodávku zo dňa 08.07.2009 vykonanú vodičom T. K. vozidlom Volvo
ev. č.: KA - 961 AJ, kde rozdiel medzi hodnotou skutočne dodaného dreva a hodnotou fakturovaného
dreva bol 155,52 eur, dodávku zo dňa 08.07.2009 vykonanú vodičom I. vozidlom Volvo ev. č.: KA - 251
AI, kde rozdiel medzi hodnotou skutočne dodaného a hodnotou fakturovaného dreva bol 277,99 eur,
dodávku zo dňa 09.07.2009 vykonanú vodičom J. L., vozidlom ev. č.: KA - 489 AH, kde rozdiel medzi

hodnotou skutočne dodaného dreva a hodnotou fakturovaného dreva bol 195,84 eur, dodávku zo dňa
09.07.2009 vykonanú vodičom K. Y. vozidlom Volvo ev.č.: KA - 481 AH, kde rozdiel medzi hodnotou
skutočne dodaného dreva a hodnotou fakturovaného dreva bol 173,67 eur, dodávku zo dňa 10.07.2009
vykonanú vodičom T. K. vozidlom Volvo ev. č.: KA - 961 AJ, kde rozdiel medzi hodnotou skutočnedodaného dreva a hodnotou fakturovaného dreva bol 136,17 eur, dodávku zo dňa 17.07.2009 vykonanú
vodičom J. L. vozidlom Volvo ev. č.: KA - 489 AH, kde rozdiel medzi hodnotou skutočne dodaného
dreva a hodnotu fakturovaného dreva bol v sume 101,59 eur, dodávku zo dňa 17.07.2009 vykonanú

vodičom I. I. vozidlom Volvo ev. č.: KA - 251 AI, kde rozdiel medzi hodnotou skutočne dodaného dreva
a hodnotou fakturované dreva bol v sume 128,76 eur, dodávku zo dňa 20.07.2009 vykonanú vodičom
K. Y. vozidlom Volvo ev. č.: KA - 481 AH, kde rozdiel medzi hodnotou skutočne dodaného dreva a
hodnotou fakturovaného dreva bol 112,93 eur, a dodávku zo dňa 20.07.2009 vykonanú vodičom T. K.
vozidlom Volvo ev.č.: KA - 961 AJ, kde rozdiel medzi hodnotou skutočne dodaného dreva a hodnotou

fakturovaného dreva bol v sume 155,05 eur.“ „Z uvedeného dôvodu odporca zotrval na kompenzačnej
námietke vo výške 2.877,96 eur, keď v časti čo do zaplatenia sumy 869,02 eur by sa podľa názoru
odporcu v prípade priznania tejto sumy navrhovateľovi v súdenej veci jednalo o založenie bezdôvodného
obohatenia a pokiaľ ide o sumu 1.799,52 eur, tak v tejto časti, keďže táto suma už bola zo strany
odporcu navrhovateľovi uhradená, tak sa odporca domáha svojou kompenzačnou námietkou vydania
bezdôvodného obohatenia.“

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že dňa 16.09.2004 uzatvoril žalovaný v
právnom postavení kupujúceho so žalobcom v právnom postavení predávajúceho Rámcovú zmluvu
č. 16242/2004, predmetom ktorej boli pravidelné štvrťročné dodávky listnatého vlákninového dreva
v kvalite podľa technicko-preberacích podmienok odporcu v objeme 5.000 m3 za štvrťrok, pričom v

zmysle čl. V. bod 5.2 základom pre určenie konečnej fakturačnej ceny dodávok vlákninového dreva
bola prebierka zabezpečovaná žalovaným. Údaje z prebierky boli následne podkladom k vystaveniu
„hlásenia o dodávkach“, v ktorom boli uvedené objemy a ceny týždenných dodávok podľa drevín.
Cena uvedená v hlásení o dodávkach mala v zmysle predmetného ustanovenia rámcovej zmluvy byť
upravená o prípadné reklamačné zrážky. Práve technicko-preberacie podmienky dodávok vlákninového

dreva, ktoré tvorili prílohu č. 1 rámcovej zmluvy, obsahovali parametre a kritériá pre listnaté vlákninové
drevo. V zmysle článku 2 bodu 2.1 technicko-preberacích podmienok dodávok vlákninového dreva
bolo dohodnuté, že preberači zmluvného partnera žalovaného, t.j. preberači spoločnosti MONDI SCP,
a.s. boli povinní kontrolovať nielen kvalitu dreva, ale aj druh dreva s tým, že v bode 2.2 článku 2
technicko-preberacích podmienok dodávok vlákninového dreva boli vyjadrené percentuálne zrážky z

cenyzásielkyzanedodržanietechnickýchpodmienokdodávok.Predmetnáprílohač.1rámcovejzmluvy,
a to technicko-preberacie podmienky dodávok vlákninového dreva nadväzovala na dojednania uvedené
v čl. XI. bod 11.1 uzavretej rámcovej zmluvy, v zmysle ktorého, ak zásielka nezodpovedala technicko-
preberacím podmienkam žalovaného ako kupujúceho, tak žalovaný ako kupujúci bol oprávnený tovar
reklamovať v zmysle OBZ a OZ a uplatniť si zrážku z dohodnutej ceny dreva, ktorej výška bola uvedená

v čl. 2 bode 2.2 technicko-preberacích podmienok dodávok vlákninového dreva. Podľa článku XI. bodu
11.2 rámcovej zmluvy mal byť o preberaní reklamovanej zásielky žalovaným vystavený „reklamačný
zápis“, ktorý mal byť bezodkladne odovzdaný žalobcovi na ním určené číslo faxu, pričom žalobca bol
povinný doručiť písomné stanovisko k reklamácii najneskôr do 3 pracovných dní; v opačnom prípade
žalovaný považoval reklamáciu za uznanú. Dňa 03.09.2007 uzatvoril žalobca so žalovaným dohodu

o vyhotovovaní faktúr - samofakturácia č. 21552/2007, predmetom ktorej bolo vyhotovovanie faktúr a
dobropisov žalovaným v mene a na účet žalobcu, za dodávky tovaru, ktoré žalobca dodal žalovanému.
Žalobca na základe predmetnej rámcovej zmluvy dodal žalovanému v dňoch od 16.06.2009 do
30.06.2009, od 01.07.2009 do 13.07.2009 a od 14.07.2009 do 31.07.2009 listnaté vlákninové drevo,
ktoré žalovaný prevzal a jeho prevzatie potvrdil čo do množstva, druhu a kvality dodanej drevnej hmoty.

V konaní bolo preukázané, že žalobca v rámci vyššie špecifikovaných 14-tich dodávok dreva dodal
žalovanému drevo III. skupiny, a to topoľ a vŕbu, pričom v systéme bolo deklarované, že bol dodaný dub,
dub cerový, prípadne jaseň a medzi drevom I. skupiny a drevom III. skupiny je cenový rozdiel, avšak táto
skutočnosť v súvislosti s technicko-preberacími podmienkami dodávok vlákninového dreva prílohy č. 1
rámcovej zmluvy a článku XI. rámcovej zmluvy, predstavovala stav vadnosti tovaru, a teda žalovaný bol

oprávnený si uplatniť nároky titulom zodpovednosti za vady tovaru v zmysle § 436 a nasl. OBZ. Pokiaľ
žalovaný poukazoval na to, že žalobca tým, že dodal žalovanému drevo iného druhu, bol v omeškaní
s riadnym plnením zo zmluvy, a teda uvedené malo za následok podstatné porušenie zmluvných
povinností zo strany žalobcu a vznik nároku žalovaného na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 345 ods.
1 OBZ, tak okresný súd zvýraznil závery odvolacieho súdu, v zmysle ktorých sa v súdenej veci síce

jednalo o dodanie iného tovaru, ktorý však nebol natoľko vzdialený dohode strán, že by dodanie tohto
iného tovaru (iného druhu dreva) bolo potrebné posudzovať ako nesplnenie zmluvy, a to aj s poukazom
na to, že v súvislosti s dodávkami dreva sa vždy jednalo o drevo listnaté, a preto žalovanému vznikol
zodpovednostný nárok, ktorý si však tento neuplatňoval spôsobom dohodnutým v rámcovej zmluve aani podľa § 436 a nasl. OBZ „(týmito závermi bol súd viazaný, nakoľko po zrušení rozsudku súdu prvého
stupňa nedošlo k takej zmene skutkového a právneho stavu veci, pre ktorú by závery odvolacieho
súdu nemohli obstáť).“ Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že on písomným úkonom zo dňa 23.07.2009

odstúpil od rámcovej zmluvy, okresný súd opätovne poukázal na závery odvolacieho súdu, v zmysle
ktorých si žalovaný neuplatnil toto právo bez zbytočného odkladu, „nakoľko z vykonaného dokazovania
(a to konkrétne z výpovede svedka S.. Q.) bolo preukázané, že najneskôr v priebehu mesiaca jún 2009
získal žalovaný vedomosť o tom, že malo dôjsť k vadnosti pri dodávaní dreva, jeho druhu a kvality a teda
tento úkon odstúpenia zo dňa 23.07.2009 nemohol vyvolať právne účinky.“ Žalovaný v konaní poukázal

na výsledky trestných konaní vedených na Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn. 1T/54/2011 a
sp.zn. 8T/146/2010, v ktorých bola riešená trestnoprávna zodpovednosť pri splnených dodávkach dreva
žalobcom žalovanému, pričom okresný súd poukázal „na závery odvolacieho súdu, v zmysle ktorých
uvedená skutočnosť nemá vplyv na existenciu obchodno-záväzkového vzťahu navrhovateľa a odporcu
založeného na základe predmetnej rámcovej zmluvy, nakoľko v rámci predmetných trestných konaní
sa riešila trestnoprávna zodpovednosť fyzických osôb, ktorá nemá vplyv na zodpovednosť obchodno-

záväzkovú, ktorá bola založená medzi účastníkmi konania predmetnou rámcovou zmluvou.“

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobe v zostávajúcej časti predmetu
konania v celom rozsahu vyhovel, pretože mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným existoval
právnyvzťahzaloženýnazákladerámcovejzmluvy,predmetomktoréhobolapovinnosťžalobcudodávať

žalovanému tovar (drevnú hmotu) a súčasne povinnosť žalovaného platiť žalobcovi cenu dodaného
dreva. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil časť faktúry č. 82576 žalobcovi v rozsahu, ktorý po
zrušení rozsudku súdu prvého stupňa zostal predmetom konania, žalobca sa podľa okresného súdu
oprávnene domáhal zaplatenia uvedenej sumy.

Pokiaľ žalovaný v konaní vzniesol kompenzačnú námietku vo výške 2.877,96 Eur, a to v časti čo
do zaplatenia sumy 869,02 Eur titulom toho, že priznaním tejto sumy žalobcovi „by súd rozsudkom
založil bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi a pokiaľ ide o sumu 1.799,50 eur titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, súd poukazuje na § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého
uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a

§ 437 Obchodného zákonníka nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.“
Keďže žalovaný nepostupoval v zmysle zodpovednostných nárokov v zmysle § 436 a nasl. OBZ, ktoré
ustanovenia obsahujú nároky z vád tovaru, konkrétne si neuplatnil nárok titulom zodpovednosti za
vady (napr. nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny), nemohol sa žalovaný účinne domáhať voči
žalobcovi uspokojenia svojich nárokov v rámci obrany proti návrhu uplatnením nároku z iného právneho

dôvodu,atokonkrétnetitulomvydaniabezdôvodnéhoobohatenia,resp.poukazujúcnato,žebyokresný
súd svojím rozhodnutím založil bezdôvodné obohatenie žalobcu. „Pokiaľ substitút právneho zástupcu
navrhol na pojednávaní vykonať dôkaz opätovným výsluchom svedka Ing. Q. za účelom, aby sa
podrobnejšie vyjadril ohľadne vzniku podozrenia týkajúceho sa vadnosti dodávok dreva a preverovania
všetkých rozhodných skutočností potrebných na uplatnenie príslušných nárokov zo zodpovednosti za

vady, súd tento návrh s poukazom na to, že menovaný bol už k uvedeným skutočnostiam podrobne
vypočutý na pojednávaní zo dňa 15.10.2011, kde sa vyjadril k vzniku podozrenia o machináciách s
drevnou hmotou, k okolnostiam preverovania týchto dodávok, ako aj časovým okolnostiam vzniku týchto
podozrení, zamietol.“ Okresný súd súčasne priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v ním uplatnenej
výške „(účastníci konania si dohodli úrok z omeškania vo výške 0,01 % denne, t.j. 3,65 % ročne) a to odo

dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 82576, t.j. od 31.07.2009 zo sumy 2.593,68 eur.“ Okresný
súd rozhodol, že o trovách prvostupňového konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej podľa § 151 ods. 3 OSP.

Doplňujúcim rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že „Výrok rozsudku Okresného súdu Ružomberok,

č.k. 9Cb/8/2009-850 zo dňa 03.04.2013 sa dopĺňa nasledujúcim výrokom: Odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi sumu 284,28 eur spolu s 3,65 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 284,28 Eur
od 31.07.2009 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku“.
V doplňujúcom rozsudku zo dňa 15.04.2013 okresný súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa
12.10.2009 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 93.775,62 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 %
zo sumy 39.736,88 Eur od 31.07.2009 až do zaplatenia, zo sumy 35.312,54 Eur od 13.08.2009 až
do zaplatenia a zo sumy 18.726,20 Eur od 31.08.2009 až do zaplatenia a súčasne, aby žalobcovi
žalovaný nahradil trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia. V podaní doručenom okresnémusúdu dňa 02.03.2010 v znení opráv predmetného podania okresnému súdu doručených dňa 08.03.2010
a 31.03.2010 zobral žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh v časti, v ktorej sa
domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 74.749,17 Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 35.312,54 Eur od 13.08.2009 do 25.02.2010, zo sumy 20.710,43 Eur od
31.07.2009 do 25.02.2010 a zo sumy 18.726,20 Eur od 31.08.2009 do 25.02.2010 a spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,35 % zo sumy 19.026,45 Eur od 31.07.2009 do zaplatenia späť a navrhol,
aby okresný súd konanie v tejto časti zastavil. Dôvodom späťvzatia bola skutočnosť, že žalovaný v
tejto časti splnil svoj peňažný záväzok voči žalobcovi. Okresný súd uznesením č.k. 9Cb/8/2009-155

zo dňa 01.04.2010 (predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 15.05.2010)
konanie vo vyššie špecifikovanej časti zastavil. Rozsudkom okresného súdu č.k. 9Cb/8/2009-664 zo
dňa 20.07.2011 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.432,77 Eur, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 3,65 % ročne zo sumy 16.432,77 Eur od 31.07.2009 až do zaplatenia, a
to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku a vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá.
Na základe odvolania žalobcu voči výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým okresný súd vo zvyšnej

častižalobuzamietol,akoajnazákladeodvolaniažalovanéhovčasti,vktorejmubolauloženápovinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 284,28 Eur s príslušenstvom, Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením
č.k. 14Cob/248/2011-798 zo dňa 19.12.2012 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 284,28 Eur s príslušenstvom, vo výroku, ktorým súd
návrh vo zvyšku zamietol a vo výroku vo vzťahu k trovám konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Rozsudkom okresného súdu č.k. 9Cb/8/2009-850 zo dňa 15.04.2013 bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.593,68 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,65 % ročne
zo sumy 2.593,68 Eur od 31.07.2009 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku
tohto rozsudku a vo zvyšnej časti bol návrh na začatie konania zamietnutý. V odôvodnení doplňujúceho
rozsudku okresný súd uviedol, že „Vzhľadom k tomu, že súd v rozsudku č.k. 9Cb/8/2009-850 zo dňa

03.04.2013 nerozhodol o časti predmetu konania, a to konkrétne rozhodol o predmete konania iba v
časti žalovanej istiny vo výške 2.593,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,65 % ročne zo
sumy 2.593,68 eur od 31.07.2009 až do zaplatenia a v časti, v ktorej sa navrhovateľ nad rámec vyššie
špecifikovanej istiny spolu s príslušným úrokom z omeškania, t.j. v časti čo do zaplatenia sumy 284,28
eur s úrokom z omeškania vo výške 3,65 % ročne zo sumy 284,28 eur od 31.07.2009 až do zaplatenia,

opomenul rozhodnúť, súd vo veci vydal doplňujúci rozsudok v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto
rozsudku tak, že okrem už priznanej istiny s príslušenstvom, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom č.k.
9Cb/8/2009-850 zo dňa 03.04.2013 súd doplňujúcim rozsudkom priznal navrhovateľovi aj zostávajúcu
časť istiny o ktorej súd nerozhodol, a to vo výške uvedenej vo výrokovej časti tohto doplňujúceho
rozsudku, nakoľko súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázanú dôvodnosť navrhovateľom

uplatneného nároku v celej (po zrušení rozsudku tunajšieho súdu 9Cb/8/2009-664 zo dňa 20.07.2011
uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/248/2011-798 zo dňa 19.12.2012)zostávajúcej časti
predmetu konania, t.j. vo výške 2.877,96 eur s príslušenstvom.“

Proti tomuto rozsudku (v spojení s doplňujúcim rozsudkom), v zákonom stanovenej lehote podal

odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 03.05.2013, doručenom
okresnému súdu dňa 06.05.2013. Žalovaný v odvolaní uviedol, že s napadnutým rozsudkom nesúhlasí,
tento nie je vecne správny, keďže okresný súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne
aplikoval príslušné právne predpisy a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca sa v tomto konaní domáhal
zaplatenia sumy 2.877,96 Eur s prísl. ako nároku na zaplatenie zostatku kúpnej ceny za dodanú drevnú

hmotu vyúčtovanú faktúrou č. 82576, splatnou dňa 30.07.2009, a to na základe predmetnej Rámcovej
zmluvy o dodávke dreva č. 16242/2004 zo dňa 20.09.2004 (ďalej „Rámcová zmluva"). Žalovaný
spochybnil celý základ a aj výšku takto uplatneného nároku. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku
vychádzal z právnych názorov odvolacieho súdu vyslovených v uznesení Krajského súdu v Žiline sp.zn.
14Cob/248/2011 zo dňa 19.12.2012 (ďalej aj „uznesenie č.k. 14Cob/248/2011"), ktorým bol zrušený

skorší rozsudok súdu prvého stupňa „vynesený“ v tejto veci a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.Odvolacísúdvtomtozrušujúcomuzneseníč.k.14Cob/248/2011taktiežodkázalnaprávoplatný
rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/355/2011 zo dňa 21.3.2012 „vynesený“ v konaní vedenom
na Okresnom súde v Ružomberku pod sp.zn. 3Cb/l/2011 (ďalej aj „rozsudok č.k. 13Cob/355/2011") a
tam uvedené skutkové a právne závery týkajúce sa vyhodnotenia (ne)platnosti odstúpenia žalovaného

zo dňa 23.07.2009 od predmetnej Rámcovej zmluvy o dodávke dreva. S uznesením odvolacieho súdu
č.k. 14Cob/248/2011 a aj rozsudkom č.k. 13Cob/355/2011 sa žalovaný „absolútne nestotožňuje z ďalej
uvedených dôvodov. Z tých istých dôvodov je nesprávny aj napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa.“Žalovaný v odvolaní poukázal na skutkový stav veci „nepochybne zistený v tomto konaní a aj v
uvedených iných konaniach vedených medzi účastníkmi na Okresnom súde v Ružomberku.“ Medzi
žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, bola uzavretá Rámcová zmluva, predmetom

ktorej boli dodávky listnatého vlákninového dreva v kvalite podľa Technicko - preberacích podmienok
kupujúceho (ďalej aj „Technicko-preberacie podmienky"), ktoré boli súčasťou zmluvy. Na základe
tejto Rámcovej kúpnej zmluvy žalobca dodával drevo žalovanému s miestom plnenia v prevádzke
spoločnosti Mondi SCP, a.s., Ružomberok (ďalej aj „MONDI SCP"). V mesiaci máj 2009 vzniklo
v spoločnosti MONDI SCP podozrenie, že žalobca, v spolupráci so zamestnancom MONDI SCP,

manipuluje s dodaným druhom drevnej hmoty a dokladmi naň sa vzťahujúcimi. Na základe toho
spoločnosť MONDI SCP túto skutočnosť oznámila policajným orgánom, pričom policajné orgány
v nasledujúcom období začali monitorovať takúto činnosť žalobcu, príp. zamestnancov spoločnosti
MONDI SCP. Podstatou tohto podozrenia bola skutočnosť, že pri dodávke listnatého vlákninového
dreva žalobca v dokladoch vzťahujúcich sa k tejto dodávke vykazoval iný druh drevnej hmoty (drahší)
než bol dovezený. Spoločnosť MONDI SCP, ako konečný odberateľ dodávaného dreva, bola zo

strany policajných orgánov upozornená, aby nevykonávala žiadne aktivity vo vzťahu k tejto činnosti
vykonávanej žalobcom a zamestnancom spoločnosti tak, aby bola táto činnosť zo strany policajných
orgánov riadne zadokumentovaná, nakoľko už v minulosti podobné podozrenia zostali nepreverené
pre nedostatok dôkazov. Následne v priebehu mesiacov jún a júl 2009 bola takáto činnosť žalobcu
monitorovaná policajnými orgánmi, pričom bola zistená manipulácia s dodaným druhom drevnej hmoty

a dokladmi naň sa vzťahujúcimi minimálne v pätnástich prípadoch v dňoch od 22.06.2009 do 21.07.2009
(len na okraj žalovaný uviedol, „že zamestnanec MONDI SCP Ľubomír Q. sa v trestnom konaní priznal,
že k takejto manipulácii dochádzalo už od mesiaca január 2009).“ Dňa 21.07.2009 bola policajnými
orgánmi zadržaná posledná takto žalobcom zmanipulovaná dodávka dreva, pričom toto motorové
vozidlo a proces manipulácie s dokladmi boli zadokumentované policajnými orgánmi a aj poverenými

osobami zo strany MONDI SCP (v uvedených konaniach boli vypočutí aj svedkovia Q., Q.), pričom z
výsluchu preberača B. Q. a vodiča R. Q. v trestnom konaní vyplynulo, akým spôsobom bolo v tomto
konkrétnom prípade dňa 21.7.2009 naložené drevo na kamión, o aký druh drevnej hmoty šlo, akým
spôsobom bol vyznačený na dodací (súhlasný) list iný druh drevnej hmoty, než bol skutočne dovezený,
pričom vôbec nebolo v príslušných dokladoch vykázané žiadne miešanie drevnej hmoty a ani zrážky a

na vozidle bola vykázaná na 100 % dodávka dubu, hoci bol dovezený topoľ. Preberač MONDI SCP B.
Q. bol za túto trestnú činnosť (za manipuláciu s dodávkami dreva a dokladmi naň sa vzťahujúcimi v 15
prípadoch v dňoch od 22.6.2009 do 21.7.2009) odsúdený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k.
1T/54/2011-1357 zo dňa 13.06.2011, právoplatným a vykonateľným dňom 13.06.2011. Taktiež konatelia
žalobcu Y. Q. a I. Q. boli za túto trestnú činnosť právoplatne odsúdení rozsudkom Okresného súdu

Ružomberok č.k. 8T/56/2011-1614 zo dňa 15.02.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
č.k. 1To/43/2012- 1715 zo dňa 03.07.2012, právoplatným a vykonateľným dňom 03.07.2012. Žalovaný
následne listom zo dňa 23.07.2009 (bezodkladne po zadržaní poslednej dodávky dňa 21.07.2009)
od predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy odstúpil. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že „Je potrebné
poukázať na to, že v konaní vedenom na OS Ružomberok pod sp. zn. 3Cb/l/2011 tak súd prvého

stupňa (str. 13 posl. odsek; str. 14 prvý odsek rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 29.6.2011), ako
aj odvolací súd (str.15 druhý odsek rozsudku zo dňa 21.3.2012) tento list z hľadiska jeho určitosti a
zrozumiteľnosti a prejavenej vôle zhodne posúdili, že ide o právny úkon odstúpenia od zmluvy !!! To isté
konštatoval aj odvolací súd v tejto veci v uznesení č.k. 14Cob/248/2011!!!“ V uvedených konaniach bolo
taktiež nepochybne a nesporne podľa žalovaného zistené, že žalobca (a to i napriek tomu, že namietal

neplatnosť odstúpenia od zmluvy) už ďalšie drevo žalovanému nedodal a ani neurobil žiadne úkony
smerujúce k jeho dodaniu.

V odvolaní žalovaný zdôraznil, že podstatné porušenie zmluvnej povinnosti zo strany „žalobkyne:
Žalovaná listom zo dňa 23.07.2009 odstúpila od Rámcovej zmluvy z dôvodu, že žalobkyňa pozmeňovala

doklady a manipulovala s jednotlivými druhmi dodávaného dreva (takto sú formulované dôvody
odstúpenia od Rámcovej zmluvy !!!). Preto je v tomto konaní rozhodné, či takéto (v odstúpení popísané)
konanie žalobkyne je dôvodom na odstúpenie od zmluvy a či znamená podstatné porušenie zmluvnej
povinnosti žalobkyňou v zmysle § 345 ods.2 Obchodného zákonníka.“ Pri posudzovaní tejto otázky sa
„konajúce súdy“ zaoberali touto skutočnosťou (či došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností)

len z hľadiska zodpovednosti žalobcu za vady tovaru. Súd prvého stupňa v konaní sp.zn. 3Cb/l/2011
takto ustálil (str.14 posledný odsek; str.15 rozsudku súdu prvého stupňa), že v zmysle § 420 ods.
l OBZ je predávajúci povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a
ak predávajúci poruší túto svoju povinnosť, má tovar vady (§ 422 OBZ). Okresný súd ustálil, že zavady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva a vady v dokladoch potrebných
na užívanie tovaru. S týmto názorom sa stotožnil aj odvolací súd (str.14 tretí odsek rozsudku sp.zn.
13Cob/355/2011 zo dňa 21.3.2012), ktorý taktiež konštatoval, že v tomto prípade išlo len o vady tovaru.

Také isté závery vyslovil aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení sp.zn. 14Cob/248/2011. Súd prvého
stupňa a aj odvolací súd sa takto zaoberali len otázkou vadnosti plnenia vo vzťahu k ustanoveniu §
422 ods. 1 veta druhá OBZ, podľa ktorého za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru než
určuje zmluva a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru. Súdy takto ustálili (vychádzajúc len
z vymedzenia dodávaného tovaru čo do jeho množstva, druhu a vlastností /kvality/ rámcovou kúpnou

zmluvou v spojení s Technicko-preberacími podmienkami), že nešlo „o vadné plnenie z dôvodu, že
predsa vždy bolo dodávané drevo listnaté.“ „Ako bolo už uvedené, súd prvého stupňa a aj odvolací súd
sa v tomto konaní a aj v uvedených konaniach vyslovene zaoberali len vadami tovaru (aj to spôsobom,
ktorý nezodpovedá zistenému skutkovému stavu veci). V súvislosti s tým sa potom súdy zaoberali len
uplatnením zodpovednostných nárokov v zmysle § 436 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú
nároky z vád tovaru“

Žalovaný v odvolaní konštatoval, že „Odvolací súd sa však v zrušujúcom uznesení č.k. 14Cob/248/2011
vôbec nevysporiadal s obranou žalovanej v tom smere, že ust. § 345 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka
umožňuje zmluvnej strane odstúpiť od zmluvy v dôsledku omeškania dlžníka znamenajúceho podstatné
porušenie jeho zmluvnej povinnosti, t.j. nie pre vady tovaru.“ Pre vznik práva odstúpiť od zmluvy

v zmysle § 345 ods. 1 OBZ je rozhodné len posúdenie, či došlo k omeškaniu dlžníka, a či toto
omeškanie znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti. Ide teda o odstúpenie od zmluvy
úplne z iných dôvodov, než je odstúpenie v zmysle § 436 ods. l písm. d) OBZ, t.j. odstúpenie pre
vady tovaru. „K týmto tvrdeniam žalovanej konajúce súdy nedali žiadnu relevantnú odpoveď.“ Žalovaný
v tomto konaní a aj v uvedených konaniach poukazoval na to, že žalobca sa v zmysle § 365 OBZ

dostal do omeškania, keďže svoj záväzok neplnil riadne a včas. Uvádzal, že omeškanie dlžníka s
plnením svojich záväzkov sa netýkalo len času plnenia, ale aj ostatných atribútov plnenia (spôsob
plnenia, predmet plnenia a pod.). Aby sa plnenie považovalo za riadne musia byť dodržané všetky
atribúty tohto plnenia dohodnuté v zmluve. Takto žalovaný poukazoval na to, že žalobca (ako dlžník)
nedodal predmet zmluvy riadne (v súvislosti so zamieňaním tovaru a údajov o ňom na dodacom -

súhlasnom liste), čím sa dostal do omeškania v zmysle § 365 OBZ. Bez ohľadu na to, či a aké
drevo žalobca dodával a či takúto dodávku možno považovať za vadnú dodávku, žalobca si svoje
záväzky zo zmluvy neplnil riadne. V uvedených konaniach bola nepochybne preukázaná manipulácia s
dodaným druhom drevnej hmoty a dokladmi naň sa vzťahujúcimi za účelom fakturovania vyššej kúpnej
ceny. Podľa čl. VIII, bod 8.1.1 rámcovej kúpnej zmluvy, kupujúci vystavoval a zasielal predávajúcemu

súhlasné listy, ktoré mali slúžiť na reguláciu dodávok v objeme a v čase a ako doklad o pôvode dreva,
pričom predávajúci (žalobca) zodpovedal za pravdivé, úplné a zhodné vypísanie hrubo orámovanej
časti originálu a kópie súhlasného listu. Ak v uvedených konaniach bola preukázaná neoprávnená
manipulácia s jednotlivými dodacími (súhlasnými) listami v jednotlivých popísaných prípadoch a táto
manipulácia mala za následok, že žalobca mohol fakturovať dodávku dreva s vyššou kúpnou cenou,

nepochybne nešlo o riadne plnenie záväzku. Okrem toho bolo v uvedených konaniach preukázané,
že žalobca v rozpore so zmluvou tieto doklady nevystavoval už pri nakládke tovaru, ale až na mieste
plnenia v MONDI SCP (zo známych dôvodov manipulácie s dokladmi). V dôsledku toho sa žalobca
dostal do omeškania v zmysle § 365 OBZ, pričom toto omeškanie vzhľadom na všetky okolnosti prípadu
nepochybne znamenalo podstatné porušenie zmluvných povinností žalobcom tak, ako na to poukazoval

žalovaný „(od žiadnej rozumnej osoby nie je možné očakávať, že by ktorákoľvek zmluvná strana mala
záujem na takomto plnení !!!). Žalovanej, ako kupujúcej, tak vzniklo právo odstúpiť od zmluvy v zmysle
týchto ustanovení Obchodného zákonníka“. S touto obranou žalovaného sa však podľa žalovaného
„súdy vôbec nevysporiadali, zamerali sa len na otázku zisťovania skutočností, či možno považovať
dodávky tovaru za vady tovaru a v súvislosti s tým sa zaoberali len otázkou uplatnenia týchto nárokov

v zmysle § 436 a nasl. Obchodného zákonníka. Avšak aj tieto otázky súdy nesprávne vyložili.“ Otázku
vadnosti tovaru súdy posúdili len z hľadiska toho, že dodávané drevo nevybočovalo zo všeobecného
vymedzenia predmetu dodávky uvedeného v rámcovej kúpnej zmluve, ako aj z toho, že Technicko-
preberacie podmienky umožňovali pri preberaní jednotlivé rozdiely odstrániť a uplatniť tam uvedené
zrážky. Ak aj táto časť Rámcovej zmluvy a Technicko-preberacích podmienok pojednáva o reklamáciách

(zrážkach podľa tam uvedených kritérií kvality dreva), v skutočnosti nejde o reklamáciu - uplatňovanie
nárokov z vád tovaru, ale o spôsob určenia ceny tovaru, keďže zmluva dovoz takéhoto dreva pripúšťa.
Bolo potrebné zdôrazniť, že posudzovanie kvality jednotlivého druhu dreva, prípadne miešania dreva
podľa Technicko-preberacích podmienok (a tým určenie jeho ceny) je jedna vec a druhá vec je dodávkadreva v spojení s dokladmi naň sa vzťahujúcimi, pri ktorej sú vykazované iné hodnoty, než je skutočná
dodávka, a to v súvislosti s páchaním trestnej činnosti. V takom prípade nemôže ísť o vady tovaru.
Súdy sa teda v otázke vadnosti tovaru výslovne zaoberali len tým, že zmluva, objednávka a Technicko-

preberacie podmienky umožňovali dodávať drevo listnaté, pričom zo skutočnosti, že skutočne aj bolo
dodané listnaté drevo, vyvodil, že išlo o plnenie podľa zmluvy. Súdy sa však nezaoberali tým, že
drevo a doklady naň sa vzťahujúce predstavujú jeden celok, jedno plnenie, ktoré má vplyv na celý
rad ďalších procesov pri prevzatí a spracovaní dreva konečným odberateľom MONDI CSP. „Súdy tým
de facto odobrili trestnú činnosť žalobkyne.“ Súdy „vôbec“ nedali relevantnú odpoveď na tvrdenie, že

žalobca zodpovedal za riadne vystavenie sprievodných listov - dodacieho (súhlasného) listu, a či takáto
samostatná dodávka so zmanipulovanými dokladmi znamenala podstatné porušenie jeho zmluvnej
povinnosti. Súdy sa teda nezaoberali podstatným porušením zmluvnej povinnosti ani nie tak vo vzťahu
k dodanému druhu drevnej hmoty (ak by žalobca drevo riadne vykázal, uplatnili by sa zrážky v zmysle
Technicko-preberacích podmienok a tým by sa určila aj cena tovaru), ale ani vo vzťahu k zistenému
konaniu žalobcu, že vykazoval úplne iný druh drevnej hmoty (a to ani nie miešaný, ako to žalobca

tvrdil), a to všetko s cieľom vyššej fakturácie. Je nepochybné, že žiaden kupujúci nemôže mať záujem
na takomto plnení záväzkov zo zmluvy. „Súdy teda nedali odpoveď na relevantnú otázku preukázanej
manipulácie s dokladmi vo vzťahu k podstatnému porušovaniu zmluvy, žalovaná opätovne uvádza, že sa
toutootázkouzaoberalilenvovzťahuksamotnejdodávketovaru.“Žalovanývodvolaníuviedol,že„Preto
žalovaná žiada odvolací súd, aby sa s touto otázkou vysporiadal a odôvodnil, prečo nepovažuje konanie

žalobkyne za podstatné porušovanie zmluvných povinností“. Podľa uvedení žalovaného v odvolaní
„nedali súdy relevantnú odpoveď na obranu žalovanej prezentovanú v tomto konaní a aj v konaní
vedenom pod sp.zn. 3Cb/1/2011 (s ktorým spisom sa súd oboznámil).“ V uvedenom konaní súd prvého
stupňa vo svojom rozsudku zo dňa 29.06.2011 (str.16) v podstate k tejto otázke uviedol, že žalovaný mal
informácie o porušovaní zmluvy už koncom mája 2009 a že neoznámil toto odstúpenie druhej strane

bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o porušení zmluvnej povinnosti dozvedel, čo odôvodnil aj tým,
že zo strany žalovaného bola daná žalobcovi objednávka zo dňa 29.06.2009 na tretí kvartál 2009.
„Odvolací súd sa v podstate s týmito závermi okresného súdu stotožnil (str. 14 posl. odsek; str. 15 prvý
odsek rozsudku č.k. 13Cob/355/2011 zo dňa 21.3.2012). Taktiež konštatoval, že vedomostná zložka u
žalovanej bola splnená už v mesiaci máj 2009 a tiež že nemožno prisvedčiť odvolacej námietke, že stav

v manipulovaní s dodávkou dreva bol stavom pokračujúcim. Na tieto skutkové a právne závery odkázal
aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení č.k. 14Cob/248/2011.“ Súdy ustálili, že „vedomostná
zložka" bola splnená už v mesiaci máj 2009. S týmto tvrdením sa podľa žalovaného „vôbec nemožno
stotožniť“. Moment „získania vedomosti" nemožno zúžiť na nejaké nepreverené podozrenie zo strany
žalovaného, ale moment získania vedomosti o podstatnom porušovaní zmluvy je viazaný na celý rozsah

tejtovedomosti,najehosubjektívnuaajobjektívnustránku,t.j.zistenie,ktotútosvojuzmluvnúpovinnosť
porušuje, akým spôsobom, v akom rozsahu a s akými následkami (najmä pre posúdenie otázky, či
ide o podstatné alebo nepodstatné porušovanie zmluvných povinností), čo v tomto prípade znamenalo
proces zisťovania týchto atribútov, ktorý bol zavŕšený až zadržaním poslednej dodávky dňa 21.07.2009
(odhliadnuc od tej skutočnosti, že už samotná táto dodávka znamenala podľa žalovaného sama o sebe

podstatné porušenie zmluvnej povinnosti). „Aj stav pokračovania v konaní súdy nesprávne vyhodnotili.
Je potrebné uviesť, že porušovanie zmluvnej povinnosti žalobkyňou bolo vykonávané v súvislosti s
trestnou činnosťou konateľov žalobkyne, ktorí boli stíhaní za pokračujúci trestný čin podvodu. Z hľadiska
trestného práva je pokračujúci trestný čin spáchaný až vykonaním posledného útoku, a takto to možno
hodnotiť aj z hľadiska obchodnoprávneho (iná definícia nie je).“

Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že „Okrem toho sa súdy nevysporiadali s obranou žalovanej v tom
smere, že už len jediná dodávka tovaru dňa 21.07.2009, ktorá bola zadokumentovaná orgánmi polície,
pri ktorej bolo nepochybne zistenie manipulácie s dodaným druhom drevnej hmoty a dokladmi naň
sa vzťahujúcimi, sama o sebe znamená podstatné porušenie zmluvnej povinnosti, a tým aj dôvod na

odstúpenie od zmluvy. Je potrebné poukázať na to, že ak ide o takéto pokračujúce konanie zo strany
porušujúcej zmluvu, je možné každé takéto jednotlivé konanie hodnotiť ako podstatné porušovanie
zmluvy vzhľadom na okolnosti prípadu, súvisiacu trestnú činnosť, spôsob porušovania zmluvy, atď.“
Ak teda ihneď po zadržaní poslednej dodávky dňa 21.07.2009 (ktorá podľa žalovaného sama o
sebe znamená podstatné porušenie zmluvnej povinnosti) žalovaný listom zo dňa 23.07.2009 odstúpil

od zmluvy, išlo o odstúpenie od zmluvy bez zbytočného odkladu. Žalovaný konštatoval v odvolaní
„absurdnosť záverov konajúcich súdov, aby pri takomto porušovaní zmluvy (podľa súdov nepodstatnom)
už v mesiaci máj 2009 (hoci všetky rozhodné skutočnosti neboli preverené) žalovaná poskytla žalobkyni
„dodatočnú primeranú lehotu" a vyzvala ju, aby v tejto lehote „riadne plnila zmluvu a nedopúšťala satrestnej činnosti". „Navyše sa súdy nedostatočne (resp. vôbec) nezaoberali účinkami odstúpenia od
zmluvy, a to aj v prípade, ak odstúpenie od zmluvy nebolo vykonané bez zbytočného odkladu.“ Súdy
v uvedených konaniach ustálili, že „nešlo o podstatné porušenie zmluvnej povinnosti (odhliadnuc od

vyššie uvedených námietok), avšak sa nezaoberali tým, že
a) ak ide o podstatné porušenie zmluvnej povinnosti a oprávnená strana neodstúpi od zmluvy bez
zbytočného odkladu, aké sú potom účinky takéhoto odstúpenia od zmluvy,
b) ak nešlo o podstatné porušenie zmluvnej povinnosti, či aj v takom prípade listom zo dňa 23.07.2009
nedošlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy (ako pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti).“ Súdy

sa podľa žalovaného teda vôbec nezaoberali rozhodnou skutočnosťou - účinkami odstúpenia od zmluvy,
ak nebolo vykonané bez zbytočného odkladu potom čo sa o porušení zmluvnej povinnosti oprávnená
strana dozvedela, len konštatovali, že k takémuto odstúpeniu bez zbytočného odkladu nedošlo, že
neboli splnené podmienky pre takéto odstúpenie od zmluvy, avšak neuviedli, aké následky má mať táto
skutočnosť. Pri takomto porušovaní zmluvy pokračujúcim spôsobom, pri ktorom každý jednotlivý prípad
porušovaniasámosebeznamenápodstatnéporušovaniepovinnostízozmluvyakaždýjednotlivýprípad

sám o sebe zakladá nárok na odstúpenie od zmluvy, ak by sa aj vychádzalo z predpokladu, že žalovaný
sa o porušení povinnosti dozvedel už v máji 2009 a ak pre túto okolnosť odstúpil od zmluvy až listom zo
dňa 23.07.2009, tak takéto odstúpenie mohlo v každom prípade podľa žalovaného vyvolať účinky. Ak
by išlo o podstatné porušovanie zmluvnej povinnosti už v mesiaci máj 2009 a žalovaný bez zbytočného
odkladu neodstúpil od zmluvy, mohol potom odstúpiť od zmluvy ako pre nepodstatné porušenie, a to

po poskytnutí dodatočnej primeranej lehoty. Ani v prípade, že nebola poskytnutá dodatočná primeraná
lehota ešte neznamená, že odstúpenie od zmluvy pre takéto nepodstatné porušenie zmluvy je neplatné
alebo neúčinné (takýto následok Obchodný zákonník v žiadnom prípade neustanovuje), ale účinky
takéhoto odstúpenia nastávajú až po uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť
na plnenie povinnosti (§ 350 ods. 1 OBZ). Znamená to, že ak v máji 2009 žalovaný bez zbytočného

odkladu neodstúpil od zmluvy, mal právo odstúpiť od zmluvy ako pre nepodstatné porušenie zmluvy,
mal potom poskytnúť dodatočnú primeranú lehotu a až po jej uplynutí odstúpiť od zmluvy. Ak by teda
žalovaný v máji 2009 poskytol dodatočnú primeranú lehotu, táto v žiadnom prípade nemohla presiahnuť
lehotu, ktorá neskončila neskôr ako dňom 23.07.2009, preto účinky odstúpenia od zmluvy listom zo dňa
23.07.2009 podľa žalovaného tak či tak nastali, pretože v tom čase už uplynula aj dodatočná primeraná

lehota, ktorá sa mala poskytnúť už v máji 2009. „V dôsledku týchto okolností predmetná rámcová zmluva
tak či tak odstúpením od zmluvy listom zo dňa 23.07.2009 zanikla.“

V odvolaní žalovaný poukázal na „d) Konanie žalobkyne v rozpore s poctivým obchodným stykom“, s
tým, že súdy sa absolútne nedôvodne vysporiadali aj s obranou žalovaného v tom smere, že výkon

práva žalobcu bol v rozpore s poctivým obchodným stykom. „V konaní 3Cb/l/2011 súd prvého stupňa
na str. 18 posledný odsek svojho rozsudku síce v jeho úvodnej časti správne konštatoval všetky atribúty
konania v rozpore s poctivým obchodným stykom, avšak vyvodil z toho absolútne nesprávne právne
závery, keď túto otázku posúdil len z hľadiska zodpovednosti za vady tovaru (dodanie iného druhu
tovaru) a prijal úplne absurdný záver, že z hľadiska „zisťovania vady tovaru dodaného navrhovateľom

odporcovi - dodanie iného druhu tovaru", nejde o konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom.“
Súdy teda otázku konania v rozpore s poctivým obchodným stykom vôbec neposudzovali z hľadiska
závažného porušovania povinností žalobcu v súvislosti so zamieňaním dodaného druhu drevnej hmoty
v dokladoch naň sa vzťahujúcich a v súvislosti s páchaním trestnej činnosti. Ide nepochybne o prípad
konania v rozpore s poctivým obchodným stykom, keďže pri tomto konaní boli účastní priamo konatelia

žalobcu, ako to bolo zistené v trestnom konaní. Najmä v súvislosti s týmito skutočnosťami žalovaný
hovoril „o viazanosti súdu nielen výrokom o vine a treste, ale aj skutkovým stavom zisteným v trestnom
konaní. Takémuto výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom nemožno poskytnúť
právnu ochranu. Žalovaná bola nielen oprávnená ale aj povinná odoprieť plnenie žalobkyni, ktorého
výkon je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže zo strany konateľov žalobkyne bol

páchaný trestný čin.“ Žalovaný si uvedomuje rozdiel medzi občianskym súdnym konaním a trestným
konaním a významom a záväznosťou rozhodnutí vydaných v týchto konaniach, pričom zdôraznil, že
aj „rovina trestnoprávna je významná pre rozhodnutie v tejto veci, pretože má význam pre posúdenie
skutkového stavu - otázky, či žalobkyňa porušovala zmluvu podstatným spôsobom alebo nie.“

Ku kompenzačnej námietke uplatnenej žalovaným, žalovaný v odvolaní uviedol, že v tomto konaní išlo
o nárok žalobcu na zaplatenie zostatku kúpnej ceny, preto bolo potrebné skúmať, či žalobcovi tento
nárok vznikol alebo nie. Ak bolo v konaní preukázané, že v popísaných 14 prípadoch žalobca dodal
žalovanému drevo v nižšej hodnote „(neuplatnili sa zrážky v dôsledku excesného konania zo stranypreberača a zároveň trestno-právneho konania zo strany konateľov žalobkyne), tak tento zistený rozdiel
v cene dodaného tovaru nie je nárokom na zaplatenie kúpnej ceny.“ Na tom nič nemenila ani skutočnosť,
že žalovaný čiastočne pohľadávku uspokojil. Takéto zaplatenie môže mať len povahu uznania záväzku,

ktoré je však vyvrátiteľnou domnienkou. Ak v konaní bolo preukázané podľa žalovaného, že žalobcovi
tento nárok na zaplatenie časti kúpnej ceny nepatril, tak žalovaný mal za to, že tým preukázal opak a
dôvodne uplatnil kompenzačnú námietku z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobcovi nebolo možné z
týchto dôvodov priznať zaplatenie neuhradeného zostatku z predmetnej faktúry č. 82576. Z tejto
faktúry bolo predmetom tohto konania zaplatenie zostatku vo výške 2.877,96 Eur. Žalovaný mal za to,

že v predmetných 14 prípadoch dodávok dreva žalobcom žalovanému vykonanými dôkazmi (jednotlivo
a v ich vzájomnej súvislosti) bolo preukázané, že tovar nebol dodaný v takej cene, ako bol fakturovaný
a čiastočne zaplatený. To malo za následok nasledovné skutkové a právne závery:
a) Dodávky tovaru v dňoch „1/ 22.06.2009, vodič J. L., vozidlo VOLVO EČ: KA-489 AH, rozdiel v sume:
427,12 eur, 2/ 22.06.2009, vodič K. Y., vozidlo VOLVO EČ: KA-481 AH, rozdiel v sume: 374,17 eur,
3/ 23.06.2009, vodič T. K., vozidlo VOLVO EČ: KA-961 AJ, rozdiel v sume: 67,73 eur, sú predmetom

neuhradenej faktúry č. 82576. Táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi sporná - viď podanie žalobkyne
zo dňa 16.06.2011, doručené súdu dňa 20.6.2011 (str. 4). Ak bolo v konaní preukázané, že pri dodávke
tovaru v týchto troch dňoch rozdiel medzi hodnotou skutočne dodaného dreva a hodnotou fakturovaného
dreva bol 869,02 eur (427,12 eur + 374,17 eur + 67,73 eur - vyčíslené v prílohe vyjadrenia žalovanej
zo dňa 30.11.2010, doručeného súdu dňa 2.12.2010, označenej ako „Kalkulácia škody", posledný

stĺpec), nemohol súd v tejto časti (869,02 eur) nárok žalobkyne na zaplatenie tejto faktúry priznať.
Takto súd svojim rozsudkom založil v tejto časti bezdôvodné obohatenie na strane žalobkyne. Žalovaná
zdôrazňuje, že takto vyčíslené rozdiely v hodnote skutočne dodaného a fakturovaného dreva v uvedenej
prílohe žalobkyňa žiadnym spôsobom čo do základu ani výšky nerozporovala.“

Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že „b) Dodávky tovaru v ostatných 11 prípadoch (v dňoch 02.07.2009
až 20.07.2009 - viď podanie žalobkyne zo dňa 16.06.2011, str. 4, dodávky uvedené pod por.
č. 4. až 14.) boli už zaplatené, preto si v tejto časti žalovaná oprávnene uplatnila proti žalobkyni
kompenzačnú námietku vo výške 1.799,52 eur ako vyčíslený rozdiel medzi hodnotami skutočne
dodaného a fakturovaného (a zaplateného) dreva v podaní žalovanej zo dňa 30.11.2010 a jeho prílohe

(posledný stĺpec). Ide o nasledovné dodávky, pri ktorých vyčíslený rozdiel predstavuje spolu sumu
1.799,52 eur: 4/ 02.07.2009, vodič J. L., vozidlo VOLVO EČ: KA-489 AH, rozdiel v sume: 154,68 eur,
5/ 02.07.2009, vodič T. K., vozidlo VOLVO EČ: KA-961 AJ, rozdiel v sume: 207,32 eur, 6/ 08.07.2009,
vodič T. K., vozidlo VOLVO EČ: KA-961 AJ, rozdiel v sume; 155,52 eur, 7/ 08.07.2009, vodič I. I., vozidlo
VOLVO EČ: KA-251 AI, rozdiel v sume: 277,99 eur, 8/ 09.07.2009, vodič J. L., vozidlo VOLVO EČ:

KA-489 AH, rozdiel v sume: 195,84 eur, 9/ 09.07.2009, vodič K. Y., vozidlo VOLVO EČ: KA-481 AH,
rozdiel v sume: 173,67 eur, 10/ 10.07.2009, vodič T. K., vozidlo VOLVO EČ: KA-961 AJ, rozdiel v sume:
136,17 eur, 11/ 17.07.2009, vodič J. L., vozidlo VOLVO EČ: KA-489 AH, rozdiel v sume: 101,59 eur,
12/ 17.07.2009, vodič I. I., vozidlo L. EČ: KA-251 AI, rozdiel v sume: 128,76 eur, 13/ 20.07.2009, vodič
K. Y., vozidlo VOLVO EČ: KA-481 AH, rozdiel v sume: 112,93 eur, 14/ 20.07.2009, vodič T. K., vozidlo

VOLVO EČ: KA-961 AJ, rozdiel v sume: 155,05 eur.“ V tejto časti išlo podľa žalovaného o nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý bol započítaný uvedenou kompenzačnou námietkou, a preto
okresný súd „tiež v tejto časti nemohol napadnutým rozsudkom nárok žalobkyni priznať. V konaní bolo
nepochybne preukázané, že v skutočnosti bolo žalovanej dodané drevo v takejto nižšej hodnote a keďže
bolo už žalobkyni zaplatené, vyčíslený rozdiel predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalobkyne.

Z týchto skutkových dôvodov si žalovaná oprávnene uplatnila proti žalobkyni kompenzačnú námietku vo
výške 1.799,52 eur.“ Spolu bola teda žaloba žalobcu podľa žalovaného nedôvodná vo výške 2.668,54
Eur(869,02Eur+1.799,52Eur).Okresnýsúdtútoobranužalovanéhoneuznalspoukazomna§440ods.
2OBZ,podľaktoréhouspokojenie,ktorémožnodosiahnuťuplatnenímniektoréhoznárokovzvádtovaru
podľa § 436 a § 437 OBZ, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Žalovaný

uviedol,že„Stýmitozávermisúdusaabsolútnenemožnostotožniť“,pretoženešloonárokyzvádtovaru,
ale o odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvných povinností. Ani vo všeobecnosti nemá
táto obrana žalovaného nič spoločné s nárokmi z vád tovaru, keďže išlo len o preukázanie, či tento
nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny (jej zostatku) vznikol alebo nie. Žalovaný konštatoval, že „tento
nárok žalobkyni nevznikol, keďže jednotlivými dôkazmi bolo preukázané dodanie dreva v takejto nižšej

hodnote.“

V odvolaní žalovaný ďalej uviedol, že „Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom vysloveným
odvolacím súdom. Odvolací súd však nie je viazaný svojím predchádzajúcim rozhodnutím, najmänie v prípade, že toto rozhodnutie absolútne argumentačne neobstojí. Vyvodené závery súdov sú
zjavne neodôvodnené až arbitrárne, hoci sa po formálnej stránke zdajú byť vyčerpávajúco odôvodnené.
Interpretácia a aplikácia právnych noriem zo strany konajúcich súdov zásadne poprela účel a význam

aplikovaných právnych noriem, pričom dôvody, na ktorých sú založené tieto súdne rozhodnutia, sú
zjavne protirečivé, popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky a sú v extrémnom rozpore s princípmi
spravodlivosti. V zmysle § 1 O.s.p. sú súdy povinné postupovať tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov a na čestné
plnenie povinností. Je zrejmé, že zo strany žalobkyne zákony neboli zachovávané a svoje povinnosti

zo zmluvy si neplnila čestne. Preto jej konanie nemôže požívať právnu ochranu.“ Žalovaný navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého zmenil tak, že v tejto časti žalobu žalobcu zamietne.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu,
ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny a zákonný. Žalovaný
„sústavne opakuje skutočnosti“, ktoré sú pre rozhodnutie nepodstatné a v zásade nerešpektuje a

neberie na vedomie uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.12.2012, kde krajský súd podrobne
skúmal skutkový stav veci a prijal jednoznačný právny záver, ktorý súd prvého stupňa rešpektoval. Z
toho dôvodu, že žalovaný „sústavne opakuje veci“, ktoré sú skutkovo a právne neudržateľné, nebude
sa k týmto častiam odvolania žalobca vyjadrovať, a to z dôvodu, že rozsiahle odvolanie žalovaného v
zásade nerešpektuje právny názor Krajského súdu v Žiline, ktorý bol vyslovený uznesením z 19.12.2012

a ktorý súd prvého stupňa v zásade rešpektoval. Žalovaný si súkromno-právne vzťahy, ktoré boli
žalobcom a žalovaným upravené v rámcovej zmluve zamieňa s trestným konaním, na ktoré sa žalovaný
sústavne odvolával. V tomto smere treba zvýrazniť, že žalovaný v trestnom konaní nevystupoval
vôbec ako poškodený, ale ako poškodený v tomto trestnom konaní vystupovala spoločnosť MONDI
SCP a.s., pričom žalovaný sa vyjadroval tak, ako by v tomto trestnom konaní vystupoval on ako

poškodený. Všetky námietky a tvrdenia žalovaného s odvolaním sa na toto trestné konanie sú právne
bezvýznamné v súdenej veci. Podľa žalobcu odvolanie žalovaného bolo podané len účelovo v snahe
oddiaľovať zaplatenie žalovanej sumy. Účelovosť podaného odvolania žalobca videl v tom, že napriek
nesporným právnym záverom krajského súdu sa žalovaný nevie uspokojiť s týmto právnym názorom,
a preto v zásade podal odvolanie, pričom na 12-tich stranách svojho odvolania opakuje sústavne tie

isté skutočnosti a právne názory, ktoré už boli súdom prvého stupňa, ale najmä odvolacím súdom
vyhodnotené ako neprijateľné. Poukázal na vykonané dokazovanie ako i doterajšie svoje prednesy,
na ktorých trvá a poukázal najmä na právne závery krajského súdu, ktoré prijal v uznesení dňa
19.12.2012 v konaní sp.zn. 14Cob/248/2011. Žalobca žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu
zo dňa 03.04.2013 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 15.04.2013 potvrdil ako vecne správne

rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods.
1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa
§ 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s

dopĺňajúcim rozsudkom potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.
Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, v súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2

OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/138/2013-910 zo dňa 18.06.2014
k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu v zákonnej lehote a o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení písomnosťou krajského
súdu zo dňa 18.06.2014 (č.l. 911 spisu) a tiež oznámením na internetovej stránke Krajského súdu v
Žiline.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v písomne podanom odvolaní zo
dňa03.05.2013(č.l.866spisu)aktorémaliväzbunazistenýuzavretýskutkovýstavvecipodľavýsledkov
dokazovania v prvostupňovom konaní (§ 212 ods. 1, § 213 ods. 1 OSP), odvolací súd dospel k záveru

o neopodstatnenosti podaného odvolania žalovaného. Z vykonaného dokazovania a z vyplývajúcich
skutočností krajský súd poukazuje na to, že okresný súd ustálil dôvodnosť nároku, ktorý si žalobca
uplatnil žalobou.

Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný

podľa § 212 ods. 1 OSP, a to len tých dôvodov, ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci v
prvostupňovom konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný (§ 213 ods. 1 OSP),
bolo v prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania
dostatočnédokazovanie,znehobolsprávnevyvodenýskutkovýstav,ktorýokresnýsúdrovnakosprávne
právne vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého
rozsudku okresného súdu v spojení s doplňujúcim rozsudkom (ďalej len „rozsudok“), ktorým okresný

súd žalobe vyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným
súdom krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení s uznesením Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2Cdo170/2005,pripotvrdenírozhodnutiaokresnéhosúduniejepotrebné,abykrajskýsúdvodôvodnení

svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje,
pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II.
ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP na
odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže
obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd ďalej uvádza,
že zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom na preukázanie jeho tvrdení v rámci
uplatneného nároku, bola spoľahlivo a dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby v rovine existencie
dôvodov na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi spolu 2.877,96 Eur s príslušenstvom.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal preukázané, ktoré nie, o
ktoré skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Tým dal odpoveď na
tie otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú
skutkový stav veci.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu v rovine odvolacej námietky
žalovaného, že žalobca sa v zmysle § 365 OBZ dostal do omeškania, keďže svoj záväzok neplnil
riadne a včas, pričom práve táto skutočnosť potom v rovine vyhodnocovania odstúpenia od zmluvy
žalovaným,nebolaosobitnesúdmivyhodnocovaná,považujekrajskýsúdzapodstatnéuviesť,vzhľadom
na žalovaným namietanú neaplikáciu § 365 OBZ, že z posudzovaného odstúpenia od zmluvy (č.l. 567

spisu) podľa krajského súdu nie je možné bez ďalšieho prijať záver odlišný od už konštatovaných
záverov krajského súdu (sp.zn. 13Cob/355/2011, 14Cob/248/2011), a to s dôrazom práve na obsah
predmetného odstúpenia od zmluvy. Len pre úplnosť považuje krajský súd za podstatné poukázať v
rovine argumentácie žalovaného na čl. VIII. bod 8.1.1 rámcovej zmluvy, z ktorého vyplývali vzájomné
práva a povinnosti účastníkov zmluvného vzťahu. Nemožno v tomto smere opomenúť skutočnosť, že bol

toprávežalovaný,ktorývystavovalsúhlasnélisty,ktorémalislúžiťnareguláciudodávokvobjeme,včase
a ako doklad o pôvode dreva a v tomto smere nemožno tiež opomenúť na čl. V. bod 5.2., kde základom
pre určenie konečnej fakturačnej ceny dodávok vlákninového dreva je prebierka zabezpečovaná
kupujúcim. Ak sa žalovaný dovolával čl. VIII. bod 8.1.1. tak v tomto smere je potrebné poukázať na celé
znenie uvedeného článku, ktoré znie „KUPUJÚCI vystavuje a zasiela PREDÁVAJÚCEMU súhlasné listy

v origináli (určenom pre KUPUJÚCEHO) s jednou kópiou (určenou pre PREDÁVAJÚCEHO). Súhlasné
listy slúžia na reguláciu dodávok v objeme a v čase, a ako doklad o pôvode dreva. PREDÁVAJÚCI
zodpovedá za pravdivé, úplné a zhodné vypísanie hrubo orámovanej časti originálu a kópie súhlasného
listu“. Je teda zrejmé, že súhlasný list podľa uvedeného zmluvného dojednania účastníkov konania
je určený na reguláciu dodávok v objeme, čase a ako doklad o pôvode dreva. V rovine uvedených

záverov tiež nemožno opomenúť ani čl. XI. bol 11.1. v zmysle ktorého „KUPUJÚCI preberá zásielky
prostredníctvom preberačov, za účasti odovzdávača (zamestnanec „LESOV SR š.p.“), ktorí zároveň
posudzujú jednotlivé zásielky z hľadiska kvality. V prípade, že zásielka nezodpovedá technicko-
preberacím podmienkam KUPUJÚCEHO, alebo nie je dodržaná správnosť naloženia dopravnéhoprostriedku (zaklinenie dreva, rôzne dĺžky dreva v jednej hranici a pod.), bude KUPUJÚCI tovar
reklamovať v zmysle Obchodného a Občianskeho zákonníka a uplatní si zrážku z dohodnutej ceny
dreva, uvedenú v technicko-preberacích podmienkach KUPUJÚCEHO a tejto zmluve“. Ak žalovaný

v rámci použitej obrany konštatoval, že omeškanie žalobcu v tomto prípade znamenalo podľa neho
podstatné porušenie zmluvných povinností, tak vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, podľa
záverov krajského súdu nie je možné stotožniť sa s uvedeným tvrdením žalovaného. Krajský súd
konštatuje, že z postupu súdu prvého stupňa, z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývalo, že
okresný súd vychádzal nielen z predmetného listinného dôkazu - odstúpenia od zmluvy, rámcovej

zmluvy, ale i zo svedeckých výpovedí vypočutých svedkov a ostatných listinných dôkazov, pričom
svedkovia boli poučení v súlade s § 126 OSP. Pokiaľ okresný súd vychádzal z uvedených dôkazov,
z ktorých vyplývali pre neho dostatočné závery pre prijatie spoľahlivých základov na rozhodnutie vo
veci samej, v dôsledku čoho nezvolil postup, ktorým by odstraňoval, resp. dopĺňal skutočnosti uvádzané
žalovaným, nemožno takýto postup podľa krajského súdu vyhodnotiť ako postup, ktorý by bol v rozpore
so základnými zásadami OSP. Krajský súd pre úplnosť, vzhľadom na namietaný procesný postup

okresného súdu a ním prijaté závery konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu nie je možné
vyhodnotiť ako rozsudok, ktorý by nespĺňal náležitosti § 157 ods. 1, 2 OSP a ktorý by nebolo možné
považovať za súladný so zákonom. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje i na Nález Ústavného
súdu č.k. I. ÚS 243/07-25 zo dňa 19. júna 2008, kde ústavný súd opakovane zdôraznil nezávislosť
rozhodovania všeobecných súdov, ktorá sa uskutočňuje v ústavnom, zákonnom, procesnom a hmotno-

právnom rámci. Procesno-právny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého
procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov
predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy, článok 6 ods. 1 Dohovoru) a
vylučujúcich ľubovôľu rozhodovaní je aj povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť (§ 157 ods. 1 OSP), a
to spôsobom zakotveným v ust. § 157 ods. 2 OSP. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami,
alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto
rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Naopak,
ak všeobecný súd rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej

a právnej argumentácie, nepatrí do právomoci ústavného súdu „hodnotiť“ hodnotenie dôkazov, resp.
posudzovanie skutkového stavu ako správne zisteného všeobecným súdom, a to ani vtedy, ak by sa s
takýmto hodnotením ústavný súd sám celkom nestotožnil. Krajský súd konštatuje, že okresný súd vo
svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia, nebol nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie
bolo konzistentné a jeho argumenty podporili príslušný záver. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva celková

presvedčivosť, teda inými slovami, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na
základe týchto premís okresný súd dospel, boli prijateľné pre právnickú (ale aj laickú) verejnosť,
racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, napriek námietke žalovaného. Závery
prijatéokresnýmsúdomniesúvnesúladesvykonanýmiskutkovýmizisteniamiavyplývajúzinterpretácií
súdneho rozhodnutia.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na vystavovanie dokladov v súvislosti s páchaním trestnej
činnosti, tak v tejto rovine je potrebné poukázať na skutočnosť, že trestné konania, na ktoré sa odvolával
žalovaný nielen vo svojom odvolaní, ale i v priebehu prvostupňového konania, tak tieto konania neboli k
momentu rozhodovania krajského súdu o odvolaní žalovaného právoplatne ukončené, z ktorého dôvodu

nemohla byť potom argumentácia žalovaného týkajúca sa práve účinkov a dôsledkov tohto trestného
konania vyhodnotená ako relevantná vo vzťahu k už konštatovanej vecnej správnosti napadnutého
rozsudku okresného súdu krajským súdom.

Žalovaný v odvolaní namietal, že súdy nedali relevantnú odpoveď na tvrdenie, že žalobca zodpovedal

za riadne vystavenie sprievodných listov, dodacieho súhlasného listu a či takáto samostatná
dodávka so zmanipulovanými dokladmi znamenala podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti,
že v zmysle uzatvorenej Kúpnej zmluvy zo dňa 16.09.2004 „KUPUJÚCI vystavuje a zasiela
PREDÁVAJÚCEMU súhlasné listy v origináli (určenom pre KUPUJÚCEHO) s jednou kópiou (určenou
pre PREDÁVAJÚCEHO). Súhlasné listy slúžia na reguláciu dodávok v objeme a v čase, a ako doklad

o pôvode dreva. PREDÁVAJÚCI zodpovedá za pravdivé, úplné a zhodné vypísanie hrubo orámovanej
časti originálu a kópie súhlasného listu“. V rovine tejto odvolacej námietky žalovaného je potrebné podľa
krajského súdu poukázať na už citovaný čl. VIII. bod 8.1.1., v zmysle ktorého bola presne stanovená
funkcia súhlasného listu, kde je uvedené, že súhlasný list slúži na reguláciu dodávok v objeme a v čase aako doklad o pôvode dreva. Na uvedený článok nadväzuje čl. V. zmluvy bod 5.2. „Základom pre určenie
konečnej fakturačnej ceny dodávok vlákninového dreva je prebierka zabezpečovaná KUPUJÚCIM.
Údaje z prebierky sú podkladom k vystaveniu „Hlásenia o dodávkach“ (príloha č. 2), v ktorom sú

uvedené objemy a ceny týždenných dodávok podľa drevín. Cena uvedená v hlásení je upravená o
prípadné reklamačné zrážky“. Ak teda krajský súd vyhodnocoval jednotlivé zmluvné ustanovenia vo
väzbe na odvolacie dôvody žalovaného, tak napriek jeho argumentácii dospel k tomu, že z uvedených
skutočností nebolo možné prijať záver, ktorý konštatoval žalovaný v podanom odvolaní. Zo zmluvy ďalej
vyplývalo v zmysle čl. XVI., pod označením Odstúpenie od zmluvy, dojednanie účastníkov, určujúce,

ktoré skutočnosti je možné považovať za dôvody pre odstúpenie od zmluvy. Dôvod uvádzaný žalovaným
v odvolaní však nie je možné subsumovať ani pod jedno z ust. čl. XVI. kúpnej zmluvy. V rovine
tejto odvolacej námietky považuje krajský súd za podstatné zvýrazniť, že pokiaľ i žalovaný v odvolaní
poukázal na to, že „súdy sa teda nezaoberali podstatným porušením zmluvnej povinnosti ani nie tak vo
vzťahu k dodanému druhu drevnej hmoty (ak by žalobkyňa drevo riadne vykázala, uplatnili by sa zrážky
v zmysle Technicko-preberacích podmienok a tým by sa určila aj cena tovaru), ale vo vzťahu k zistenému

konaniu žalobkyne, že vykazovala úplne iný druh drevnej hmoty (a to ani nie miešaný, ako to žalobkyňa
tvrdila), a to všetko s cieľom vyššej fakturácie“ a zároveň zdôraznil, že žiaden kupujúci nemôže mať
záujem na takomto plnení záväzkov zo zmluvy, že ani táto argumentácia žalovaného nemohla preklenúť
dôvody, pre ktoré by bolo možné predmetné odstúpenie od zmluvy žalovaným vyhodnotiť ako platné.

Nemožno podľa krajského súdu opomenúť a je namieste opätovne konštatovať, že právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným bol súkromno-právny záväzkový vzťah, založený uzavretou rámcovou zmluvou,
ktorou si zmluvné strany vymedzili vzájomné práva a povinnosti. Podľa predmetu rámcovej zmluvy,
v čl. IV. bodu 4.1., malo ísť o pravidelné štvrťročné dodávky LVD (listnatého vlákninového dreva) v
kvalite podľa technicko-preberacích podmienok kupujúceho - žalovaného, v objeme 5.000 m3/štvrťrok

v zmysle prílohy č. 1. Práve technicko-preberacie podmienky dodávok vlákninového dreva, ktoré tvorili
prílohu č. 1 rámcovej zmluvy, obsahovali parametre a kritériá pre listnaté vlákninové drevo. V zmysle
čl. 2 bodu 2.1 technicko-preberacích podmienok dodávok vlákninového dreva bolo dohodnuté, že
preberači zmluvného partnera žalovaného, a to Mondi SCP, a.s., boli povinní kontrolovať nielen kvalitu
dreva, ale aj druh dreva s tým, že podľa bodu 2.2 čl. 2 technicko-preberacích podmienok dodávok

vlákninového dreva, boli vyjadrené percentuálne zrážky z ceny zásielky za nedodržanie technických
podmienok dodávok. Príloha č. 1 rámcovej zmluvy, a to technicko-preberacie podmienky dodávok
vlákninového dreva, nadväzovala na čl. XI. bodu 11.1. uzavretej rámcovej zmluvy, v zmysle ktorého, ak
zásielka nezodpovedá technicko-preberacím podmienkam žalovaného ako kupujúceho, tak žalovaný,
ako kupujúci, bude tovar reklamovať v zmysle OBZ a OZ a uplatní si zrážku z dohodnutej ceny dreva,

ktorá bola uvedená v čl. 2 technicko-preberacích podmienkach dodávok vlákninového dreva. Podľa
zisteného dôkazného stavu pred okresným súdom, ktorým bol krajský súd viazaný podľa § 213 ods. 1
OSP, krajský súd konštatuje, že k žiadnym zmenám v tomto smere v skutkovej rovine od zrušujúceho
uznesenia krajského súdu sp.zn. 14Cob 248/2011, ale ani rozhodnutia krajského súdu sp.zn. 13Cob
355/2011 nedošlo, a keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 §

213 OSP, vyplynulo, že ak by aj bol dodaný iný druh dreva, vždy sa jednalo o drevo listnaté. Pokiaľ aj
svedeckévýpovedemalipotvrdiť,žebolododanédrevotretejskupiny,atotopoľavŕba,pričomvsystéme
bolo deklarované, že prišiel dub a medzi drevom prvej skupiny a drevom tretej skupiny je cenový rozdiel,
tak táto skutočnosť v súvislosti s technicko-preberacími podmienkami dodávok vlákninového dreva ako
prílohy č. 1 rámcovej zmluvy a čl. XI. rámcovej zmluvy, ktorá obsahovala podmienky preberania zásielok

- chyby tovaru - reklamácie, predstavovala stav vadnosti tovaru, tak ako to bolo už ustálené v rozsudku
krajského súdu sp.zn. 13Cob 355/2011. V súdenej veci teda pri dodávke dreva ako tovaru bolo určujúce
jeho množstvo, druh a vlastnosti, vymedzené rámcovou zmluvou v spojení s technicko-preberacími
podmienkami dodávok vlákninového dreva a pokiaľ tieto atribúty v zmysle obrany žalovaného nemali
byť splnené, tak nepochybne išlo o zodpovednostný nárok, ktorý žalovaný neuplatňoval spôsobom,

ktorý si účastníci vymienili v rámcovej zmluve, ale ani podľa § 436 a nasl. OBZ. Napriek argumentácii
žalovaného v odvolaní, nebol vytvorený krajskému súdu v rovine poskytnutých tvrdení žalovaným v
skutkovej a právnej rovine priestor na odklon od záverov už prijatých odvolacím súdom v konaní
sp.zn. 13Cob 355/2011, preto pokiaľ aj bol konštatovaný nesúlad medzi dodaným drevom a drevom
vykázaným žalobcom na súhlasom dodacom liste v rovine vadnosti tovaru, tak sa podľa odvolacieho

súdu žiada dodať, že právnym následkom dodania iného tovaru, ako určuje zmluva, je, že táto
dodávka sa považuje za vadné plnenie. V prípade vadného plnenia pôvodný zmluvný záväzok nezaniká,
dochádza však ku zmene obsahu tohto záväzku, ktorá zmena bude zodpovedať nárokom kupujúceho
žalovaného vzniknutým z vadného plnenia. Preto bolo potrebné prihliadnuť aj na § 436 a nasl. OBZ,ktoré ustanovenie upravuje nárok vád z tovaru. K tomuto záveru nevyhnutne pristupuje aj skutočnosť
samotnej dispozície s dodávkami tovaru žalovaným, u ktorých bolo preukázané, že tovar, drevo, nebol
žalobcovi vrátený, bol spotrebovaný a vo vzťahu k nemu nebol ani uplatnený zodpovednostný nárok.

Pokiaľbyišloopodstatnéporušenierámcovejzmluvy,takbysavyžadovalo,abyžalovanýodnejodstúpil
bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o porušení zmluvy dozvedel. Napriek námietkam žalovaného v
odvolaní, krajský súd nemal dôvod na odklon ani od konštatovaných skutočností v rozhodnutí Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/355/2011 zo dňa 21.03.2012, v ktorom bolo konštatované, že vedomostná
zložka u žalovaného bola splnená podstatne skôr, ako tvrdil žalovaný, a preto nie je možné relevantne sa

brániť argumentáciou žalovaného, že stav v manipulovaní s dodávkou dreva bol stavom prebiehajúcim,
resp. pokračujúcim. Rozhodný bol moment získania vedomosti žalovaným a nie prebiehajúci stav pri
realizovanídodávok.Vtejtorovineužpoukázalkrajskýsúdinavýpovedesvedkov,vyhodnocovalčasový
moment, ktorý sa viazal na zistenie vedomosti žalovaného o manipulácii drevnej hmoty žalobcom.
Uvedené skutočnosti napriek týmto už konštatovaným záverom krajského súdu neboli žalovaným v
priebehu ďalšieho konania vyvrátené, resp. neboli produkované žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by

žalovaný relevantným spôsobom preukázal ním tvrdené skutočnosti ohľadom zistení rozhodných pre
odstúpenie od zmluvy. Ak žalovaný v odvolaní poukazoval v tejto rovine na „nepreverené podozrenie zo
strany žalovanej“, s tým, že moment vedomosti je viazaný na celý rozsah tejto vedomosti, na subjektívnu
a aj objektívnu stránku, tak v tejto rovine opätovne krajský súd poukazuje na závery vyslovené krajským
súdomvuznesenísp.zn.14Cob/248/2011zodňa19.12.2012,vzmyslektorýchkonštatoval,že„Okresný

súd viazal vedomosť žalovaného ohľadom manipulácie s drevom na časový moment policajnej akcie
uskutočnenej dňa 21.07.2009, ktorá sa síce netýkala sporných dodávok, ale podľa okresného súdu
mala vplyv na posúdenie vierohodnosti výpovedí svedkov a práve pri tejto akcii jednoznačne vyplynuli
rozdiely v skutočne dodávanej a vykazovanej drevnej hmoty, pričom posudzoval výpovede svedkov S..
Q. a Ing. Y., zamestnancov Mondi SCP, a.s., ktorých výpovede sa však viazali k dátumu dodávok dňa

09.07.2009. Pokiaľ okresný súd vyhodnocoval časový moment, ktorý sa viazal na zistenie vedomosti
žalovaného o manipulácii dodávanej drevnej hmoty žalobcom, tak podľa krajského súdu bolo potrebné
vyhodnotiť i svedeckú výpoveď svedka Ing. R. Q., zamestnanca Mondi SCP, a.s., a konateľa „SBS“,
ktorá zabezpečuje ochranu závodu Mondi SCP, a.s., ktorý vo svojej výpovedi pred okresným súdom
dňa 15.11.2012 (č.l. 294 rub spisu) poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých bolo možné ustáliť, že

vedomosť žalovaného o machináciách s dodávaným drevom sa viaže k mesiacu máj 2009. Výpoveď
svedka Ing. K. Q. pred okresným súdom dňa 15.11.2010 korešponduje jeho výpovedi uvedenej listinnom
dôkaze na č.l. 229 spisu, v zmysle ktorého potom bolo dotvrdené krajskému súdu, že vedomosť na
strane žalovaného o manipulácii drevnej hmoty bola získaná už koncom mája 2009. K tomuto záveru
krajského súdu pristupuje aj skutočnosť samotnej dispozície s dodávkami tovaru žalovaným, u ktorých

bolo preukázané, že tovar - drevo nebol žalobcovi vrátený, bol spotrebovaný a vo vzťahu k nemu
nebol ani uplatnený zodpovednostný nárok. Pokiaľ by išlo o podstatné porušenie rámcovej zmluvy, tak
by sa vyžadovalo, aby žalovaný od nej odstúpil bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o porušení
zmluvy dozvedel“. Táto vedomostná zložka u žalovaného bola tak ako krajský súd konštatoval v tomto
rozhodnutí v zhode s okresným súdom, splnená už v mesiaci máj 2009 podľa skutočností, vyplývajúcich

zo spisového materiálu a relevantne sa preto nemožno brániť argumentáciou žalovaného, že stav v
manipulovaní s dodávkou dreva bol stavom prebiehajúcim, pokračujúcim. Rozhodný bol tak ako už
opakovane konštatoval krajský súd, moment získania vedomosti žalovaným a nie prebiehajúci stav pri
realizovaní dodávok. Krajský súd vníma argumentáciu žalovaného, avšak zároveň musel brať do úvahy
aj skutočnosti vyplývajúce z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý konštatoval, že

„Pokiaľ odporca poukazoval na to, že on písomným úkonom zo dňa 23.07.2009 odstúpil od rámcovej
zmluvy, súd opätovne poukazuje na závery odvolacieho súdu, v zmysle ktorých si odporca neuplatnil
toto právo bez zbytočného odkladu, nakoľko z vykonaného dokazovania (a to konkrétne z výpovede
svedka Ing. Q.) bolo preukázané, že najneskôr v priebehu mesiaca jún 2009 získal odporca vedomosť o
tom, že malo dôjsť k vadnosti pri dodávaní dreva, jeho druhu a kvality“, ktorý záver žalovaný v odvolaní

osobitne nenapádal.

Žalovaný v odvolaní namietal, že „súdy len konštatovali, že k takémuto odstúpeniu bez zbytočného
odkladu nedošlo, že neboli splnené podmienky pre takéto odstúpenie od zmluvy, avšak neuviedli, aké
následky má mať táto skutočnosť“. V tejto rovine námietky považuje krajský súd za podstatné poukázať

na zrušujúce uznesenie, sp.zn. 14Cob/248/2011 (č.l. 18, rub č.l. 806 spisu), v zmysle ktorého „Ak
nenastaliúčinkyztituluúkonuodstúpeniažalovanýmlistomzodňa23.07.2009(§349OBZ),takzmluvný
vzťah medzi žalobcom a žalovaným za obdobie od 01.07.2009 do 30.09.2009 trval. Pokiaľ zmluvný
vzťah medzi žalobcom a žalovaným v uvedenej dobe trval, tak obidve zmluvné strany boli povinné siplniť dohodnuté zmluvné povinnosti“. Z uvedených dôvodov i táto námietka žalovaného zostala bez
relevancie vo vzťahu k už konštatovanej vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu.

Žalovaný v odvolaní namietal, že súdy neposudzovali z hľadiska závažného porušovania povinnosti
žalobcom skutočnosti v súvislosti so zamieňaním dodaného druhu drevnej hmoty v dokladoch naň sa
vzťahujúcich a v súvislosti s páchaním trestnej činnosti v rovine § 265 OBZ. Neuniklo krajskému súdu,
že takto uplatnená obrana žalovaného v rovine aplikácie § 265 OBZ, bola riešená už v konaní krajského
súdu sp.zn. 13Cob/355/2011. Napriek tomu, že žalovaný s uvedenou argumentáciou krajského súdu v

konaní sp.zn. 13Cob/355/2011 v rozsudku zo dňa 21.03.2012 nesúhlasil, tak podľa odvolacieho súdu
nebol dôvod na odklon od argumentácie, v zmysle ktorej „v danom sporovom konaní bol hodnotený
zistený skutkový stav, správanie sa žalobcu, žalovaného, jednotlivé ich úkony, a preto nenaplnenie
zodpovednostného nároku žalovaným vo vzťahu k žalobcovi sa potom nemohlo premietnuť ani do
aplikácie ust. § 265 Obchodného zákonníka, keďže ani zo strany krajského súdu nebolo zistené, že by
výkon práva žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného

styku. Krajský súd zvýrazňuje, že v predmetnom súdnom konaní sa riešila zodpovednosť obchodno-
záväzková, nie trestno-právna. Rámcovou zmluvou nepochybne bola daná rovnováha pre účastníkov
zmluvného vzťahu, a to tak pre žalobcu, ako aj pre žalovaného pri úprave a výkone zmluvných práv a
povinností, a to nielen v kontrolnom systéme preverovania dodaného tovaru žalobcom, ale aj daných
možností na vyvodenie dôsledkov pri možnom vadnom plnení žalobcom. K úplnosti sa dodáva, že

nie je možné trestno-právnu zodpovednosť fyzických osôb stotožňovať s obchodno-záväzkovou, a
preto určujúce bolo správanie sa žalobcu a žalovaného s odkazom k uzavretej rámcovej zmluve a
zákonnej úprave ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré sa týkajú kúpnej zmluvy.“ Pre úplnosť
sa žiada dodať, že nemožno opomenúť, čo krajský súd už konštatoval, že k momentu rozhodovania
krajského súdu trestné konania, na ktoré sa odvolával žalovaný, neboli právoplatne ukončené. Odvolací

súd v odvolacom konaní vedenom pod sp.zn. 14Cob/138/2013 sa s vyššie citovanou argumentáciou
stotožnil a následne konštatuje, že napriek tomu, že vníma argumentáciu žalovaného, tak ju nemohol ju
vyhodnotiť ako argumentáciu majúcu vplyv na už konštatovanú vecnú správnosť napadnutého rozsudku
okresného súdu.

V rovine odvolacej námietky žalovaného, týkajúcej sa právneho posúdenia jeho kompenzačnej námietky
a vzhľadom na použitú argumentáciu žalovaného, považuje krajský súd v rovine aplikácie § 219 ods. 2
OSP poukázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožnil. Pokiaľ
žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že obrana žalovaného nemala nič spoločné s nárokmi z vád
tovaru, keďže išlo o preukázanie, či nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny vznikol alebo nie, tak

krajský súd ďalej poukazuje na to, že uvedenú námietku nebolo možné vyhodnotiť ako relevantnú,
vzhľadom na predchádzajúce závery, ktoré boli konštatované v rozhodnutí krajského súdu, ktorý
dospel k záveru, že žalovaným uvádzané odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvných
povinností, teda jeho účinky nenastali a zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným za obdobie od
01.07.2009 do 30.09.2009 trval a pokiaľ zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným v uvedenej

dobe trval, tak obidve zmluvné strany boli povinné si plniť dohodnuté zmluvné povinnosti, medzi ktoré
nepochybne spadá i úhrada kúpnej ceny, pri ktorom závere nemožno opomenúť, že dodaný tovar
bol spotrebovaný a žalovaným neboli v rozhodnom období uplatnené zodpovednostné nároky voči
žalobcovi. Podľa krajského súdu je na mieste pripomenúť, že procesno-právnym následkom neunesenia
dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je

treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd
rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa
predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných
z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník
preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom

vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený
okruh skutočností preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 78/2010
z 23. mája 2012). Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatoval, že žalovaný neuniesol
dôkaznébremenovrovineuplatnenejobranyprotinárokužalobcu.Vtejtosúvislostilenpodpornekrajský
súd v súvislosti s postupom okresného súdu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo 14.09.2011 sp.zn. 3Cdo 204/2009, ktorého závery si osvojil a v zmysle ktorého „dôkazy
hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132
OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiskaich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že je

primárne vecou žalovaného, ako účastníka sporového konania, akým spôsobom naplní svoju dôkaznú
povinnosť v občianskom súdnom konaní. Tak zo strany okresného súdu, ako aj zo strany krajského súdu
išlo o zhodnotenie výpovednej hodnoty žalovaným predložených dôkazov v rovine ich dôkaznej sily na
preukázanie tých poskytnutých tvrdení, ktoré tvorili skutkový základ uplatňovanej obrany žalovaného (§
132 OSP).

Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v
rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol
odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý
bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok
okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam

žalovaného, potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného,
ktorými vyčítal súdom, že nedali odpoveď na všetky jeho otázky, považuje krajský súd za podstatné
zvýrazniť, že tak okresnému súdu a v nadväznosti na to odvolaciemu súdu, v rovine posúdenia
argumentácie žalovaného, ktorá súdmi nebola posúdená ako pre ich rozhodnutia významná, nevznikla
povinnosť, dať práve na tieto otázky žalovaného odpoveď. Rozhodné v tejto situácii podľa odvolacieho

súdu bolo, že okresný súd a následne odvolací súd dali odpoveď na všetky otázky, ktoré mali význam
pre rozhodnutie, teda na všetky kľúčové otázky sporu. V tomto smere na dotvrdenie správnosti postupu
súdov, krajský súd poukazuje len primerane a podporne na závery, s ktorými sa stotožnil a v zmysle
ktorých „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho),
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS
209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6
ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje,

aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť
podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z
čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP
teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998)“ (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012). „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (IV.ÚS 115/03 č. 313/2004“) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 5 Obdo 24/2012 z 19. júna 2012).

Krajský súd vzhľadom na použitú argumentáciu žalovaného v odvolaní, ktorou spochybnil závery
krajského súdu v konaní sp.zn. 13Cob 355/2011 a sp.zn. 14Cob 248/2011 považuje za podstatné
poukázať na to, že konanie vedené krajským súdom pod sp.zn. 13Cob 355/2011 bolo právoplatne

ukončené, čím bola podľa už konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky okrem
iného ukončená i právna neistota účastníkov konania, ktorí sú totožnými účastníkmi konania vedeného
odvolacím súdom pod sp.zn. 14Cob 138/2011, pričom v konaní Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob
355/2011, boli vyriešené základné, nosné postuláty v rovine konštatovania existencie zmluvného vzťahu
účastníkov v rozhodnom období, vyhodnotenie predmetného odstúpenia žalovaného od zmluvy ako

neplatného (akcentuje sa, že k momentu rozhodovania odvolacieho súdu vo veci sp.zn. 14Cob 138/2013
bolo konanie vedené pod sp.zn. 13Cob 355/2011 právoplatne ukončené, podané dovolanie v tomto
konaní bolo dovolacím súdom odmietnuté), a preto podľa krajského súdu nebol priestor na odklon od
týchto postulátov, jasne, konkrétne odôvodnených v konaní vedenom pod sp.zn. 13Cob 355/2011, ato aj napriek vyjadrenému silnému nesúhlasu žalovaného. Nemožno tiež opomenúť, že skutočnosti
tvrdené žalovaným v konaní vedenom pod sp.zn. 14Cob/138/2013 neposkytovali priestor pre odlišné
vyhodnotenie od toho, ktoré bolo vykonané v konaní vedenom pod sp.zn. 13Cob 355/2011. Krajský

súd v súvislosti s týmito svojimi závermi považuje za podstatné zvýrazniť, že povinnosť rešpektovať,
napriek nesúhlasu žalovaného, závery vyplývajúce z konania vedeného pred krajským súdom pod
sp.zn. 13Cob 355/2011 mu vyplýva zo základnej zásady právneho štátu („K znakom právneho štátu a
medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty [(čl. 1 ods. 1 ústavy), napr. PL.
ÚS 36/95], ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva“), ktorou nepochybne je

právna istota účastníkov konania a na to nadväzujúca predvídateľnosť súdneho rozhodnutia. V tomto
smere krajský súd len primerane a podporne poukazuje i závery, s ktorými sa stotožnil a v zmysle
ktorých „Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku
pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95
a II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za
diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným

spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (mutatis mutandis PL. ÚS 21/00 a PL.
ÚS 6/04).“

Rozsah vykonaného dokazovania pred okresným súdom bol dostatočný a tvoril spoľahlivý základ pre
správne skutkové závery, ktoré prijal prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Pri hodnotení dôkazov

okresný súd aplikoval § 132 OSP, keď sa hodnotí v rámci dokazovania aj pravdivosť a dôležitosť dôkazov
pre rozhodnutie. Pri tomto hodnotení dôkazov zásadne súd nie je obmedzovaný právnymi predpismi v
tom,akoasakýmvýsledkommázhľadiskapravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť,pretožesatuuplatňuje
zásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Vsúladestoutozásadoupostupovalokresnýsúd,podkladomjeho
rozhodnutiasúdôkazy,ktorébolisprávnevyhodnotené,pričomdoobsahuzákladnéhoprávapodľačl.46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3Cdo 204/2009 zo dňa 14.09.2011). Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu sa nevyžadovali ďalšie
dôkazy a tie, ktoré boli vykonané, zhodnotil okresný súd v súlade s § 132 OSP a následne vyvodil aj

správne skutkové závery.

Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo
v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací súd tiež
zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa

§ 120 ods. 1 veta tretia OSP, o možnosti vykonania a výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci,
ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy v § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva,
že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

PreúplnosťodvolacísúdpovažujezanevyhnutnépoukázaťinauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil
so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval
správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Krajský súd nevidel dôvod, aby sa napriek námietkam žalovaného, odchýlil od logických racionálnych

úvah konajúceho súdu, vychádzajúcich z priebehu konania a stavu dokazovania, keďže nezistil dôvod
pre odchýlenie sa od vyslovených záverov, čím neboli dané dôvody na zmenu ani na zrušenie
napadnutého rozsudku okresného súdu, v dôsledku čoho bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako
vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.

Záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy
priamo zo zákonnej úpravy, ktorej skutočnosti si je odvolací súd vedomý. Je však potrebné akcentovať,
že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku
sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II.
ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí

orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na
ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb
k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu
o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívnea rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04,
III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v
právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich

v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené
v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere
v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

Krajský súd rozhodoval v odvolacom konaní len v rozsahu podaného odvolania vo veci samej, keďže v
prvostupňovom konaní nebolo rozhodované o trovách konania z dôvodu postupu okresného súdu podľa
§ 151 ods. 3 OSP. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona
(zák. č. 233/1995 Z.z.).