Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/296/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513231238
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1513231238.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. X., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: I. G., trvale
bytom X., X. XX, zastúpená JUDr. Ivetou Kalinovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, AK, Cukrová
14 a otca: P. G., trvale bytom X., K. XX, na návrh otca o určenie výživného a o zvýšenie výživného a
na návrhy matky o zníženie výživného, o zmenu zverenia, o úpravu styku, o určenie dohľadu, o určenie
povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a o pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e vyživovaciu povinnosť matky k maloletému A. X., nar. X.X.XXXX, za obdobie od 1.1.2013

do 30.4.2013 sumou 150,-€ mesačne. Zročné výživné za uvedené obdobie v celkovej sume 600,-€ súd
p o v o ľ u j e matke splácať po 20,-€ mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok
od júla 2014.

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť matky k maloletému od 1.9.2013 z doterajšej sumy 150,-€
mesačne na sumu 170,-€ mesačne, ktorú je matka povinná platiť otcovi maloletého vždy do 15. dňa v
každom mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 1.9.2013 do 30.6.2014 v celkovej sume 200,-€ súd p o v o ľ u j e
matke splácať po 10,-€ mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od júla 2014.

Konanie o návrhu matky o zmenu zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov sa z a s t a v u j e.

Z a m i e t a j ú sa návrhy matky o zníženie výživného, o úpravu styku, o určenie dohľadu nad výchovou
maloletého a o určenie povinnosti maloletému a jeho rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu.

Otec je p o v i n n ý informovať matku maloletého o zdravotnom stave maloletého, o jeho školskom
prospechu a o všetkých podstatných veciach maloletého sa týkajúcich, písomne vždy k poslednému
dňu v každom kalendárnom mesiaci.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.11.2012, č.k. 22P 94/2011,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.4.2013, č.k. 11CoP 39/2013, v časti o
výživnom.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 5.9.2013, tunajšiemu súdu podaným dňa 6.9.2013, sa otec domáhal zvýšenia
vyživovacej povinnosti matky k maloletému A. X., nar. X.X.XXXX, z doterajšej sumy 150,-€ mesačne na

sumu 210,-€ mesačne od 1.9.2013 a zároveň aj určenia spätného výživného na maloletého od 1.1.2013
do 1.7.2013 v sume 150,-€ mesačne s tým, že matke budú povolené splátky v sume 50,-€ mesačne
splatné spolu s bežným výživným. Dôvodil tým, že v čase pôvodného rozhodovania o výživnom maloletý
navštevoval základnú školu, od 2.9.2013 začal študovať na gymnáziu, čím náklady spojené s jeho
potrebami a nárokmi podstatne vzrástli. Matka na maloletého neprispela od 1.1.2013 do 17.6.2013 ani
cent. Maloletému nepochybne patrí spätné výživné od 1.1.2013 do 1.7.2013, t.j. po dobu, keď matka

neplatila výživné a ani inak na neho neprispievala. Výška výživného bola na maloletého stanovená
Okresným súdom Bratislava V dňa 22.11.2012, č.k. 22P/94/2011, vo výške 150,-€ mesačne, a túto sumu
považuje za primeranú vtedajšej situácii.

Návrhom zo dňa 3.10.2013, tunajšiemu súdu podaným dňa 3.10.2013, žiadala matka znížiť svoju
vyživovaciu povinnosť k maloletému zo sumy 150,-€ na sumu 50,-€ mesačne. Súdu vytkla, že vo svojom

rozsudku zo dňa 22.11.2012, sp. zn. 22P 94/2011, potvrdenom rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 11CoP 39/2013, nijako nezohľadnil absolútny nepomer majetku a príjmov zúčastnených strán.
Ona je zamestnaná ako predavačka v parfumérii, pričom jej mesačná mzda predstavuje sumu zhruba
550,-€, táto suma nie je vždy rovnaká, jej príjem závisí od dosiahnutia predajných výsledkov a je
častokrát nižšia. Súd vo svojom rozsudku uvádza, že je majiteľkou 1-izbového bytu, nie je to presná

informácia, nie je totiž výlučnou majiteľkou, na byt má záložné právo OTP Banka Slovensko, a.s., s
ktorou uzavrela zmluvu o hypotekárnom úvere, ktorý má splatnosť dňa 16.2.2038, čiže až po 25 rokoch
sa stane majiteľkou bytu na X. XX v X.. Nemá žiadny iný hnuteľný a nehnuteľný majetok, žije z jediného
príjmuanemážiadneúspory,právnehozástupcuvtomtokonanísifinančnenemôžedovoliť,bolanútená
zrušiť životné poistenie, ktoré ju súd donútil zrušiť po 4 rokoch. Odporca je výlučným vlastníkom 4-

izbového bytu, jeho čistý mesačný príjem z podnikateľskej činnosti spolu s príjmom priateľky, ktorá s ním
žije v spoločnej domácnosti, je zhruba 2.000,-€, navyše bol z ich strany priznaný príjem z prenajímania
priestorov v tomto byte, na ktorý sa nevzťahuje žiaden hypotekárny úver, obidvaja vlastnia luxusné
motorové vozidlá, luxusnú chatu, pravidelne cestujú na luxusné dovolenky do zahraničia, na nákupy
chodia do Viedne, ich neoficiálny príjem je pravdepodobne vyšší. Konajúca sudkyňa jej rozsudkom

nenechala absolútne žiadne finančné prostriedky na vlastnú výživu, výška výživného je pre ňu totálne
likvidačná a absolútne neúnosná, nikto jej v rozsudku nedal návod ako má prežiť. V prípade, že súd
neurčí rozsudkom zníženie výživného, bude nútená obrátiť sa na verejného ochrancu práv, na ministra
spravodlivosti SR, Ústavný súd či Európsky súd pre ľudské práva, je odhodlaná osloviť prezidenta SR a v
médiách Slovenskej a Českej republiky poukázať na spravodlivosť súdu a jeho praktiky voči slobodným

matkám živiteľkám v našom štáte.

Uznesením zo dňa 5.11.2013, č.k. 17P/326/2013, bolo konanie o návrhu matky o zníženie výživného
spojené na spoločné konanie s konaním o návrhoch otca.

Dňa 23.10.2013 matka podala tunajšiemu súdu návrh na nariadenie dohľadu nad maloletým, ktorým
žiadala aj pravidelné šetrenie v domácnosti, jeho stravy, ošatenia, obuvi, pomôcok do školy a pravidelnú

kontrolu prítomnosti jeho rodiča a zákonného zástupcu P. G., ktorému bol maloletý zverený. V návrhu
uviedla, že má vedomosť o tom, že otec maloletého sa na adrese bydliska zdržiava minimálne, prevažnú
časť týždňa trávi v obci Čechy na chalupe svojej priateľky, kde aj prespáva. Z toho vyplýva, že o
maloletého sa nikto nestará. O zanedbanej starostlivosti o jej syna sa veľakrát presvedčila aj osobne,
nakoľko jej trasa do práce je rovnaká s trasou jej syna do školy. Maloletý po odchode z jej domácnosti

rapídne schudol, čo svedčí o jeho nedostatočnej výžive, nemá zakúpené oblečenie a obuv, má veľmi
zanedbané akné. Otec poberá na syna výživné a ona má vážne podozrenie, že nakladá s týmito
prostriedkami neadekvátne, svedčí o tom fakt, že v minulosti podľahol hazardným hrám na automatoch,
s čím súviselo, že je štyrikrát rozvedený, má štyrikrát zmenené priezvisko, niekoľkokrát sa sťahoval na
rôzne adresy na Slovensku a niekoľkokrát sa snažil požičať si značné sumy aj od jej sestry, nevychoval

ani jedno zo svojich šiestich detí, nikdy sa ani s jedným nestýkal a nemá žiadne rodinné väzby.Uznesením zo dňa 6.11.2013, č.k. 17P/350/2013, bolo konanie o návrhu matky o nariadenie dohľadu
spojené na spoločné konanie s konaním o návrhoch otca a návrhu matky o zníženie výživného.

Návrhom zo dňa 22.11.2013, tunajšiemu súdu podaným dňa 25.11.2013, sa matka domáhala zmeny

zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch.
Návrh odôvodnila tým, že otec sa o maloletého nestará, maloletý je v skutočnosti v starostlivosti priateľky
otca J. P., ktorá mu však nezabezpečuje adekvátnu starostlivosť a výživu. Otec sa v mieste trvalého
bydliska zdržiava minimálne, väčšinu času trávi na priateľkinej chalupe v obci Čechy od Bratislavy
vzdialenej 140 km, kde má aj svoju dielňu a pôsobisko. Otec maloletému nezabezpečuje riadnu a
vyváženú stravu, keďže za posledný polrok schudol až 9 kg, maloletý nosí stále to isté oblečenie, ktoré

mu ešte kúpila ona v 8-om ročníku základnej školy, otec používa ňou uhrádzané výživné na svoje účely.
Otec je silný fajčiar a dlhodobo užíva lieky na liečenie psychických problémov.

Uznesením zo dňa 29.11.2013, č.k. 17P/391/2013, bolo konanie o návrhu matky o zmenu zverenia do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov spojené na spoločné konanie s konaním o návrhoch
otca a návrhoch matky o zníženie výživného a o nariadenie dohľadu.

Na pojednávaní dňa 4.12.2013 otec požadoval doplatiť výživné zo strany matky od 1.1.2013 do
právoplatnosti rozsudku o zmenu zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti v sume 150,-€
mesačne s odôvodnením, že maloletý býva u neho od 22.10.2012 a žiadal zároveň aj zvýšiť výživné od
podania návrhu na súd na sumu 210,-€ mesačne, resp. výšku výživného ponechal na zváženie súdu.
Ako dôvod uviedol, že maloletý nastúpil na gymnázium a náklady na jeho výživu sa zvýšili, pričom do

budúcna už o zvýšenie výživného nepožiada.

Matka na pojednávaní dňa 4.12.2013 žiadala návrh otca zamietnuť a zotrvala na svojim návrhu o
zníženie výživného na sumu 50,-€ mesačne od 3.10.2013 v prípade, že by súd nerozhodol o zmene
zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že výživné nebude
určené a zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude ten z rodičov, ktorý bude zrovna

zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletého. Uviedla, že otec sa zdržiava na chalupe a do Bratislavy
prichádza len občasne, podľa všetkého sa o maloletého stará jeho priateľka. Po zmene zverenia si
otec zmenil telefónne číslo, nemohla o synovi získať žiadne informácie, otec a jeho partnerka s ňou
komunikujú veľmi arogantne, k synovi ju nechceli pustiť, až počas hospitalizácie maloletého na H. mala
šancu zistiť, ako sa má. Zistila, že maloletý užíva antidepresíva, pokiaľ býval u nej, nepotreboval ich.

Od lekárky sa dozvedela, že maloletý váži 57 kg, kým býval u nej vážil 66 kg, pritom vôbec nevyrástol,
jeho úbytok váhy asi vysvetľuje to, že jeho otec sa zdržiava poväčšine na chalupe a on je v starostlivosti
otcovej priateľky, ktorá nevarí denne tak, ako varila ona.

Na pojednávaní dňa 19.3.2014 otec uviedol, že keď matka požaduje striedavú starostlivosť, nejde jej o
to, aby mala syna u seba, ale aby nemusela platiť výživné. Na svojich návrhoch zotrval.

Matka na pojednávaní dňa 19.3.2014 zdôraznila, že pre ňu je veľmi urgentné zníženie výživného s
ohľadom na výšku jej platu a to, že spláca hypotéku, po zaplatení výživného jej nezostáva ani na
cestovné, neustále si požičiava peniaze od príbuzných.

Písomným podaním zo dňa 18.6.2014 matka rozšírila svoj návrh aj o úpravu svojho styku s maloletým
každý párny víkend od 17.00 hod. v piatok do nedele 20.00 hod. a každý utorok a štvrtok od 18.00 hod.

do 20.00 hod. Taktiež žiadala rozhodnúť o tom, že otec je povinný informovať ju formou zaslanej SMS
na jej telefónne číslo každý piatok o 19.00 hod. o zdravotnom stave maloletého, školskej dochádzke,
školskom prospechu a plánovanom pobyte maloletého mimo miesta jeho bydliska, ako aj o tom, že
otec je povinný informovať ju bezprostredne po udalosti, najneskôr nasledujúci deň rovnakým spôsobom
aj v nasledovných prípadoch: že maloletý ochorie, preruší školskú dochádzku zo zdravotného alebo

iného dôvodu, je otec povinný informovať ju konkrétne o zdravotnom stave, diagnóze, prognóze liečbya dôvodoch prerušenia školskej dochádzky, tiež keď maloletý vyzdravie a/alebo bude pokračovať v
školskejdochádzke,otecjepovinnýinformovaťjuočasekonaniarodičovskýchzdruženínajneskôrjeden
týždeň pred rodičovským združením, otec je povinný informovať ju o plánovanom pobyte maloletého

mimo miesta bydliska a uviesť deň odchodu a príchodu maloletého z/do miesta bydliska a uviesť miesto,
kde sa maloletý bude zdržovať, otec je povinný informovať ju aj o ďalších podstatných udalostiach, ktoré
sa maloletého týkajú.

Na pojednávaní dňa 18.6.2014 otec na svojich návrhoch zotrval. Nesúhlasil s návrhom matky o úpravu
styku, na určenie dohľadu a ani s určením mu povinnosti informovať ju o maloletom, nakoľko matka

neustále chodí k lekárom maloletého, do školy, všade ich okydáva a je viac informovaná ako on.

Matka na pojednávaní dňa 18.6.2014 žiadala návrhy otca zamietnuť. Na svojom návrhu o zmenu
zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov už netrvala s tým, že vzhľadom
na dovtedajšie dokazovanie a výpoveď maloletého pred súdom ju považovala za nereálnu. Naďalej
trvala na návrhu o zníženie výživného, pričom ako ďalší dôvod tohto návrhu uviedla i to, že počas
realizovania svojho styku s maloletým by mu chcela pripraviť nejaké jedlo a dať mu vreckové, aby

ho nedostával iba od jedného rodiča a aby sa mohla tiež o maloletého starať, nakoľko je pod veľkým
vplyvom otca. Zotrvala aj na návrhu o úpravu styku, o určenie dohľadu nad výchovou maloletého a o
určenie povinnosti otcovi informovať ju o zdravotnom stave maloletého, jeho školských záležitostiach a
o všetkých podstatných veciach. V závere navrhla tiež uložiť rodičom a maloletému výchovné opatrenie
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu.

Kolízny opatrovník sa nepripojil k návrhom otca na spätné určenie výživného a o zvýšenie výživného,
ani k návrhom matky na zníženie výživného, o úpravu styku, ani o určenie dohľadu. Pripojil sa k návrhu
matky o určení povinnosti otcovi informovať ju o maloletom vždy k poslednému dňu v mesiaci o školskom
prospechu, zdravotnom stave a o všetkých podstatných veciach maloletého sa týkajúcich. Doterajšie
výživné považoval za primerané k veku a potrebám maloletého, ako aj príjmovým pomerom rodičov,

nemal za to, že by styk upravený rozsudkom, na základe ktorého by matka mohla prísť pre maloletého
s políciou, by pozitívne pôsobil na úpravu vzťahov medzi matkou a maloletým a zdôraznil, že šetrením
pomerov nezistili nijakú nestarostlivosť otca o maloletého, a to ani dopytom na ošetrujúceho lekára.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého neboli nikdy manželmi. Rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V zo dňa zo dňa 22.11.2012, č.k. 22P 94/2011, v spojení s rozsudkom

KrajskéhosúduvBratislavezodňa23.4.2013,č.k.11CoP39/2013,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňom
28.5.2013,bolzamietnutýnávrhmatkyozvýšenievýživného,bolavykonanázmenazvereniamaloletého
z matkinej osobnej starostlivosti do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletého aj zastupovať
a spravovať jeho majetok a matke bola určená vyživovacia povinnosť k maloletému v sume 150,-€
mesačneodprávoplatnostirozsudku.Ohľadnematkysavpredmetnomrozsudkukonštatuje,žeukončila

strednú drevársku školu s maturitou, v tomto odbore nikdy nepracovala, jej zamestnávateľom bol K.
parfumérie, s.r.o., kde pracovala ako predavačka od 1.11.2004 a dosiahla tu priemerný čistý mesačný
zárobok od apríla do decembra 2010: 572,83 €, za rok 2011: 574,16 € a od januára do septembra 2012:
558,55 €. V živnostenskom ani v obchodnom registri vedená nebola. Spolu s maloletým bývala v 1-
izbovom byte v jej osobnom vlastníctve, iné nehnuteľnosti ani osobný automobil nevlastnila, splácala

hypotekárny úver v celkovej výške 39.000,-€ v mesačných splátkach po 211,60 €, ktorý si zobrala na
zabezpečenie bývania. Iné vyživovacie povinnosti nemala. Otec bol taktiež bez ďalších vyživovacích
povinností, mal ukončené základné vzdelanie, od januára 2011 bol živnostníkom s predmetom činnosti
výroba bižutérie a darčekových predmetov, vlastnil 4-izbový byt prerobený na 2 bytové jednotky tak, že
v 2 izbách s kuchyňou a príslušenstvom býval on s partnerkou a v ďalších rovnakých priestoroch dvaja

podnájomníci, ktorí mu platili nájomné každý 100,-€ mesačne. Otec vlastnil osobné motorové vozidlo
Lancia Thema, jeho partnerka J. P. vlastnila rodinný dom v obci Čechy. V roku 2010 bol príjmom otca
nájom, od marca 2010 do marca 2011 mal pozastavené živnostenské oprávnenie, jeho príjmom bol
iba nájom za byt. Podľa daňového priznania za rok 2010 mal ročný príjem z prenájmu 1.474,05 €, za
rok 2011 dosiahol príjem zo živnosti 6.014,67 € a z prenájmu nehnuteľnosti 1.800,-€, základ dane činil

3.536,28 €. V obchodnom registri vedený nebol. Partnerka otca mala priemerný čistý mesačný príjem
1.427,51 €. Maloletý A. bol vo veku 15 rokov, navštevoval deviaty ročník základnej školy.Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 6.2.2013, č.k. 22P/10/2013, v spojení s uznesením Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 26.4.2013, č.k. 11CoP/170/2013, vykonateľným dňom 20.2.2013 a právoplatným
dňom 9.5.2013, bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd dočasne maloletého zveril do osobnej

starostlivosti otca na čas do právoplatného skončenia konania o zmenu zverenia vedeného pod sp. zn.
22P/94/2011.

V súčasnosti je matka slobodná, bez ďalších vyživovacích povinností. Naďalej je zamestnaná vo K.
parfumérie, s.r.o., kde jej priemerná čistá mesačná mzda činí, v roku 2012: 560,44 €, v roku 2013:
646,80 € a od januára do mája 2014: 571,17 €. Je vlastníčkou 1-izbového bytu s obytnou kuchyňou,
iné nehnuteľnosti nevlastní, cenný hnuteľný majetok nemá, nemá ani trvalo zvýšené náklady na svoju

výživu z dôvodu zdravotného stavu. V obchodnom ani živnostenskom registri evidovaná nie je.

Otec je rozvedený, bez iných vyživovacích povinností. Je samostatne zárobkovo činný, v živnostenskom
registri má aktuálne zapísané predmety činnosti: výroba bižutérie a suvenírov od 8.3.2011, kúpa tovaru
na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti
(veľkoobchod) od 8.3.2011 a masérske služby od 10.9.2012. V daňovom priznaní za rok 2012 uviedol

príjmy zo živnosti 5.152,92 €, výdavky zo živnosti 4.481,99 €, príjmy z prenájmu nehnuteľností 1.200,-€,
výdavky z toho 1.129,41 €, základ dane 670,93 € a nulovú daň. V daňovom priznaní za rok 2013 uviedol
príjmy zo živnosti 5.003,28 €, výdavky zo živnosti 3.226,39 €, príjmy z prenájmu nehnuteľností 700,-€,
výdavky z toho 597,55 €, základ dane 102,45 € a nulovú daň. Partnerka otca dosiahla priemerný čistý
mesačný zárobok v roku 2012: 1.376,77 € a v roku 2013: 1.061,95 €.

Maloletý William má sedemnásť rokov, od septembra 20XX je študentom R. na R. 13 v X..

Z lekárskej správy zo dňa 14.1.2013 pediatra T.. U. X. týkajúcej sa maloletého vyplýva, že u maloletého
nastala somatizácia celkového zlého psychického stavu, zhoršenie zdravotného stavu nastáva vždy pri
kontakte s matkou (aj telefonickom, už len pri zmienke o matke), nechce s ňou byť, bojí sa, že sa bude
musieť k nej vrátiť, prejavuje sa u neho intenzívna bolesť hlavy, nauzea aj vracanie, triaška, pocit na

odpadnutie, bolesti brucha - daný stav je vždy spojený s konkrétnou situáciou.

Zo správy o hospitalizácii maloletého na W. pre deti a dorast A. R. U., D., B. sv. S. a T., H. XX,
X., od 13.2.2013 do 20.2.2013 vyplýva, že maloletý bol odoslaný obvodným pediatrom na komplexné
vyšetrenie, vždy po stretnutí alebo telefonáte s matkou má bolesti hlavy, brucha, vomitus, vertigo,
búchanie srdca, všetko na psychickom podklade, bol odporučený na ambulanciu pedopsychiatra a

systematické psychoterapeutické vedenie.

Zo správy detského psychiatra T.. K. X. zo dňa 13.11.2013 je zrejmé, že maloletý bol aktuálne liečený
na diagnózu Iná rekcia na ťažký stres, Iné somatoformné poruchy a Iné problémy súvisiace so skupinou
primárnej starostlivosti, užíval K. a lekár mu odporučil kontaktovať ÚPSVaR a zamedziť nežiadúcemu
neželanému kontaktu s matkou.

Zo záverov a odporúčaní vyplývajúcich zo správy zo psychologického vyšetrenia maloletého
vypracovaného S. pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 14.11.2013 bolo
zistené, že v záujme ďalšieho priaznivejšieho vývinu klienta odporúčajú rešpektovať jeho prianie
nerealizovať kontakt s matkou v budove školy, obmedziť jej návštevy v škole jasnými a jednoznačnými
pravidlami, t.j. jednoznačným určením termínu a času, ktorý môže tr. profesorka, resp. riaditeľka matke

venovať, odporučili tiež ďalšiu spoluprácu s ich zariadením a kontakt s ÚPSVaR.

Dňa 20.11.2013 zrealizoval kolízny opatrovník šetrenie v domácnosti otca na podnet matky, kedy
zameral pozornosť na problémové okruhy uvedené matkou. Maloletý sa počas šetrenia odvážil na
váhe umiestnenej v kúpeľni kedy s oblečením vážil 58,2 kg. Pozorovaním kolízny opatrovník zistil, že
maloletý od posledného stretnutia narástol, meria cca 176 cm. Maloletý im ukázal svoju izbu vrátaneskrine s oblečením, kde mal uložených 7 nohavíc, 6 mikín, tričká, tepláky, spodnú bielizeň a ponožky,
bola mu skontrolovaná aj taška s vecami na telesnú výchovu. Počas šetrenia si obliekol bundu, ktorú
nosí na telesnú výchovu, a tiež bundu s dlhým rukávom, rukávy mali správnu dĺžku, neboli mu krátke.

Skontrolovaná mu bola aj obuv, v skrini mal uložené 4 páry zimných topánok, 3 páry prechodných
topánok a športovú obuv. Podľa názoru šetriacich pracovníkov ani jedny topánky neboli z čínskeho
obchodu, čo potvrdil aj otec maloletého. Maloletý obýva v byte otca samostatnú izbu, v ktorej sú
umiestnené 2 skrine na vešanie oblečenia, skrinky na odkladanie vecí, posteľ o šírke 150 cm, televízor,
pracovný stolík, počítač, kožené kreslo k pracovnému stolíku a konferenčný stolík, na zemi je podlahová

krytina s kobercom, v byte bola pripravená plávajúca podlaha, ktorú chce otec v izbe maloletého položiť.
Maloletý uviedol, že raňajky a desiatu do školy mu pripravuje partnerka otca, na desiatu máva obložené
rohlíky, bagetu, ovocie, keksík a pitie, obeduje v školskej jedálni, kde si môže vybrať zo štyroch jedál,
olovrant si pripravuje sám po príchode zo školy, prípadne si ohreje navarené jedlo, večeru zabezpečuje
partnerkaotca,striedajúsatepléastudenévečere.Vchladničkeboliuloženépotravinynaprípravujedla,
v rodine boli nakúpené aj trváce potraviny na prípravu jedla uložené v potravinovej skrini. V domácnosti

bolo navarené: hovädzia polievka, rezne, zemiaky s cibuľkou. Jednu izbu v byte obýva podnájomník,
ktorý má samostatné sociálne zariadenie a kuchynku. Zo šetrenia vyplynulo, že otec má vytvorené dobré
podmienky na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o maloletého.

Hodnotením R. na R. XX v X. zo dňa 26.11.2013 bolo preukázané, že maloletý je študentom školy v
prvom ročníku od septembra 2013, do školy chodí načas, jeho absencia je riadne otcom ospravedlnená,

dosahuje veľmi dobré vyučovacie výsledky. Maloletý do školy chodí upravený, čistý, dbá o svoj
zovňajšok. V kolektíve sa správa priateľsky, je komunikatívny, vie vyjadriť svoj názor, spolupracuje s
druhými,budujesisostatnýmispolužiakmiodzačiatkuvzťahy.Navyučovacíchhodináchaktívnenačúva
a poskytuje vecnú spätnú väzbu. Spolupráca s jeho otcom je na dobrej úrovni, záujem o A. vyučovacie
výsledky je aktívny zo strany obidvoch rodičov.

Dňa 27.11.2013 navštívil pracovisko kolízneho opatrovníka sám maloletý, cieľom jeho návštevy bolo
vyjadriťsaksúčasnejsituáciivjehorodine.Uviedol,žekotcovisaodsťahovalvdeňvyneseniarozsudku,
ktorým bol zverený do jeho osobnej starostlivosti. V skutočnosti ho matka v ten deň vyhodila, on sa
zbalil a odišiel k otcovi. Po jeho odchode ho spočiatku matka kontaktovala, vyhrážala sa mu, že ho
dostane do detského domova, potom sa asi 4 mesiace vôbec neozvala, on ju tiež nekontaktoval. Matka

sa opäť s ním začala kontaktovať začiatkom septembra 2013, prvý raz sa stretli v autobuse po ceste do
školy, kúsok cesty išla matka popri ňom a rozprávala mu všeobecné informácie, napr. o psovi, ktoré ho
nezaujímali a matku nepočúval. Potom ho začala čakávať na autobusovej zastávke alebo pod bránou
domu, v ktorom býva, čo mu už začalo vadiť, povedal jej, aby mu dala pokoj, niekedy matka zvonila na
domový zvonček a chcela, aby prišiel dole. Potom zistil, že matka stojí za školským plotom a sleduje ho

počas telesnej výchovy a dozvedel sa, že otcovi zasiela SMS-ky o jeho nevhodnom oblečení na TV. Tiež
zistil, že matka stáva na terase domu oproti ich domu, zvyčajne ju tam videli poobede. Maloletý uviedol,
že keď ho matka čaká ráno a ide s ním do školy, cíti sa nepríjemne, začne ho bolieť hlava, v škole sa
nevie sústrediť, je napätý, bez nálady, celý deň na toto stretnutie myslí, tak dostal aj zlé známky, kedy sa
nevedel sústrediť na písomku z chémie a z angličtiny. Matka mu počas cesty do školy vyčíta, prečo jej to

spravil (odchod k otcovi), že otec je sviňa, len on (A.) to ešte nevie, sviňa je aj partnerka otca. Matka ho
tiež volala do jej bytu, čo odmietol, ponúkala mu nejaké krémy, ktoré odmietal. Matka vyhľadala aj jeho
triednu učiteľku, žiadala informácie o jeho známkach a vyhrážala sa jej tiež svojou právnou zástupkyňou.
Triedna učiteľka, s ktorou o veci hovoril, mu odporučila návštevu školskej psychologičky, ktorú vyhľadal
a spolupracuje s ňou, s otcom navštívil aj psychiatra.

Z lekárskej správy zo dňa 28.11.2013 pediatra T.. U. X. bolo zistené, že maloletý bol opakovane riešený
pre somatizáciu psychického stavu, bol hospitalizovaný na W. pre deti a dorast na H. XX v X., kde
sa potvrdila jeho laktózová intolerancia. Na základe výzvy matky maloletého sa u neho realizovalo
kompletné laboratórne vyšetrenie krvi. Z celkového klinického vyšetrenia maloletého bol zaznamenaný
mierny úbytok váhy, maloletý však aj vyrástol za dva roky o 8 cm. Starostlivosť zo strany otca bola

hodnotená ako dobrá, maloletý chodil pravidelne na všetky odborné vyšetrenia, bral pravidelne lieky,
dodržiaval všetky doporučené usmernenia, nebolo zistené zanedbávanie zo strany otca. Matka sa o
zdravotný stav maloletého zaujímala, upozornila na niektoré skutočnosti, ktoré sa snažili objektivizovať
laboratórnymi testami.Podľa správy pediatra T.. U. X. zo dňa 13.3.2014 bola u maloletého diagnostikovaná laktózová
intolerancia, doporučená mu bola bezlaktózová diéta, obmedzenie čokolády, šľahačky, zmrzliny, vhodné
zaradiť do stravy kyslomliečne výrobky a bezlaktózové mlieko.

Dňa 14.4.2014 prišiel bez predvolania na pracovisko kolízneho opatrovníka otec maloletého ktorý
referoval, že matka maloletého telefonuje v nočných hodinách jeho partnerke, rodinu v noci ruší, trikrát
mal prepichnutú pneumatiku na aute, dvakrát vytiahnutý ventil z pneumatiky, vyhráža sa mu, ich rodinu
psychicky terorizuje, podal trestné oznámenie.

Dňa 19.5.2014 sa na pracovisko kolízneho opatrovníka dostavil maloletý s cieľom informovať, čo sa deje
v jeho súčasnom bydlisku u otca. Uviedol, že matka ho opäť začala intenzívne čakávať pred domom na

K. XX, ide s ním do školy, rozpráva mu, on sa jej snaží povedať, aby odišla, nepočúva ju, odmieta si od
nej brať veci, ktoré mu priniesla, začala s tým až teraz pred súdnym konaním. Uviedol, že ťažko znáša,
keď matku vidí ráno pred domom, potom ho celý deň bolí hlava, rozmýšľa nad matkiným správaním,
čo má urobiť, aby to už prestala robiť. Matka tiež zvoní na domový zvonček, keď sa jej podarí vojsť do
domu, zvoní na dvere bytu, niekedy to trvá aj hodinu. Maloletý tiež uviedol, že otec sa zdržiava doma,

na chalupu chodia počas víkendov všetci spolu, keď sa náhodou stane, že otec nie je doma, je s ním
doma partnerka otca, sám býval doma hlavne keď bol u matky, u otca je navarené každý deň, u mamy
sa pravidelne nevarilo ani nenakupovalo, jedlo si chystal sám, keď nebola matka doma natrel si chleba
ak ho mali a varil si špagety. Matka mu začala opäť posielať maily. Súčasná situácia je veľmi stresujúca,
vadí mu, že matka chodí neustále za ním, špehuje ho, on chce, aby s tým prestala.

Dňa 26.5.2014 vykonal kolízny opatrovník neohlásené šetrenie v byte otca o 8,45 hodine, otec bol v tom
čase doma a jeho partnerka mala na sporáku rozvarené jedlo.

Dňa 4.6.2014 kolízny opatrovník zrealizoval neohlásené šetrenie v rodine otca ráno o 8,23 hodine, kedy
bol otec maloletého doma zastihnutý.

MUDr. U. X., pediater v lekárskej správe zo dňa 10.6.2014 uviedla, že dňa 5.6.2014 bola vykonaná

kontrola zdravotného stavu maloletého, bola zistená jeho váha 59,5 kg, výška 175 cm, subjektívne
maloletý neudával žiadne obtiaže, jeho klinický nález bol v norme bez objektívnych známok zníženia
príjmu stravy.

Podľa § 100 ods. 3 O.s.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek
a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého

dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných
osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa § 43 ods. 1 Zák. o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré

sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

S ohľadom na vek maloletého súd pristúpil k jeho vypočutiu na pojednávaní dňa 19.3.2014. Maloletý A.
vypovedal, že s matkou nechce žiť, nechce sa s ňou stretávať. Nechce ju ani vidieť, lebo to, čo mu urobila

a čo mu robí sa nedá ani zabudnúť ani odpustiť, ona ho vlastne len porodila, nevníma ju ako matku,
dokonca matka chcela, aby skončil v detskom domove, po poslednom súdnom konaní mu povedala,
že tam skončí a nebude teda ani u nej ani u otca. Tiež povedala, že im bude robiť zle a peklo zo života,
čo sa naozaj aj deje. Osem rokov ho matka vláči po súdoch. Nechce sa vrátiť k predošlému životu u
matky, nechce dennodenné hádky, nakoľko matka sa hádala nielen s ním, ale úplne s každým. U matkyneboli podmienky, nemohol sa tam ani učiť, keď potreboval použiť internet, musel ísť na chodbu chytať
wifi, keď prišiel zo školy, musel si robiť jesť, matka po príchode z práce len SMS-kovala, musel s ňou
spať na manželskej posteli. Jeho otec chodieva na chalupu len cez víkend, vtedy ide s ním aj on, otec

málokedy odchádza cez týždeň, keď je náhodou preč, partnerka otca mu spraví večeru, desiatu, obed,
stará sa o neho lepšie ako vlastná matka. S matkou nemal žiaden vzťah, s otcom a jeho partnerkou má
vzťah dobrý. Matka mu po vyhlásení rozsudku dňa 22.11.2012 napísala z práce SMS-ku, že sa má zbaliť
a odísť, a keď prišla domov povedala mu to aj osobne, preto odišiel k otcovi a odvtedy u neho býva.
On sám za seba rozmýšľa, otec mu nediktuje, čo má robiť alebo hovoriť, pokiaľ by sa chcel stretnúť s

matkou, môže tak urobiť, ale on nechce. V súvislosti s tvrdením matky, že mal jedenkrát za ňou prísť
a normálne sa spolu rozprávali A. uviedol, že to bolo tak, že s matkou sa náhodne stretli keď začal
chodiť na gymnázium, on za ňou neprišiel, zrazu sa pri ňom objavila, pýtala sa ho, ako sa má, on jej
odpovedal že dobre, zrejme vtedy mu dala jeden krém, myslel si, že sa zmenila, potom ale videl, že to
tak nie je, že to nemá význam, že matka rozmýšľa takticky a chce ho ovplyvňovať vo vzťahu ku súdnemu
konaniu. Ohľadne užívania antidepresív maloletý objasnil, že po odchode od matky k otcovi, kedy ich

matka neustále prenasledovala a písala SMS-ky, mu psychiater predpísal liek na zmiernenie úzkosti,
tento využíval a ďalší už nedostal, stalo sa tak z dôvodu stresov vyvolaných matkou, kedy sa nevedel
sústrediť na učenie a zhoršili sa mu preto známky. Ohľadne tvrdenia matky, že v čase bývania v jej
domácnosti mu každý deň varila uviedol, že matka nevarila, chladnička bola väčšinou prázdna, nebolo
tam nič navarené, čo by si mohol zohriať, sám si varieval špagety s kečupom a so syrom, a to nielen

cez týždeň ale aj cez víkend, keď matka niekam odišla, ale on vtedy išiel poväčšine k otcovi. Oblečenie,
ktoré mu v minulosti kúpila matka, už nemá, toto mu kupuje otec.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky
rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj
exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie,

hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie,
poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju
osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to
všetko primerané jeho veku.

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,

ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovnýmzaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom
vyživovacích povinností a pod. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, flexibilnosť,
miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a v neposlednom rade rozsah a

druh predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetu činnosti firmy zapísanej
v obchodnom registri.

Zmena zverenia maloletého z matkinej osobnej starostlivosti do osobnej starostlivosti otca bola
vykonaná rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22.11.2012. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.4.2013. Počas odvolacieho konania bolo uznesením tunajšieho

súdu zo dňa 6.2.2013, č.k. 22P/10/2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 26.4.2013, č.k. 11CoP/170/2013, vykonateľným dňom 20.2.2013 a právoplatným dňom 9.5.2013,
nariadené predbežné opatrenie o dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca na čas
do právoplatného skončenia konania o zmenu zverenia vedeného pod sp. zn. 22P/94/2011. Vyživovacia
povinnosť matky k maloletému určená nebola.

Maloletý A. je vo faktickej starostlivosti otca odo dňa vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, t.j. od

22.11.2012, čo vyplynulo z vyjadrenia všetkých účastníkov konania. Stalo sa tak na podnet matky, ktorá
priznala, že po pojednávaní poslala maloletému SMS-ku v takom zmysle, že sa mu to splnilo, že už
môže ísť, čo zdôvodnila tým, že jej konajúca sudkyňa Y.. O. mala na pojednávaní povedať, že nakoľko
sa jedná o dieťa, tak je to právoplatné hneď, až následne jej právna zástupkyňa vysvetlila, že to tak
nie je, ona potom chcela, aby jej otec syna vrátil, čo odmietol. Takéto zdôvodnenie matky nemení nič

na tom, že odchod maloletého z jej domácnosti do domácnosti otca bol iniciovaný ňou samotnou bez
vyčkania právoplatnosti predmetného rozsudku.

Otec najskôr navrhol spätne určiť vyživovaciu povinnosť matky k maloletému po dobu, keď na neho
neplatila výživné a ani inak na maloletého neprispievala, od 1.1.2013 do 1.7.2013 sumou stanovenou
rozsudkom zo dňa 22.11.2012, č.k. 22P/94/2011, teda vo výške 150,-€ mesačne. Neskôr otec navrhol

doplatiť výživné zo strany matky od 1.1.2013 do právoplatnosti rozsudku o zmenu zverenia maloletého
do jeho osobnej starostlivosti, t.j. do 27.5.2013.

V konaní bolo preukázané, že matka zaplatila na maloletého výživné v stanovenej výške za celý mesiac
máj 2013, teda nie až po nadobudnutí právoplatnosti vyššie označeného rozsudku.

Osobná starostlivosť otca o maloletého mala v súlade s posledným súdnym rozhodnutím začať od

právoplatnosti rozsudku, odkedy mala zároveň matka začať platiť na maloletého výživné. Maloletý je
ale v nepretržitej starostlivosti otca už odo dňa vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, teda od
22.11.2012, kedy prišiel do otcovej domácnosti na základe výslovného podnetu matky. Tu nie je možné
prihliadaťnanesprávnypostupmatkyvprospechjejabsencievyživovacejpovinnostikmaloletémuaždo
doby právoplatnosti rozsudku o zmene zverenia maloletého, kedy si nesprávne vyložila obsah súdneho

rozhodnutia a už vôbec nemožno akceptovať matkine vyhlásenie, že ju takýmto spôsobom poučila vtedy
vo veci konajúca sudkyňa, čo je zjavný nezmysel. Otec po určitej dobe zareagoval na vzniknutú situáciu
podaním návrhu o nariadenie predbežného opatrenia, ktorému súd vyhovel a rozhodol o dočasnom
zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca na čas do právoplatného skončenia konania o zmenu
zverenia. Maloletý tak zostal v starostlivosti otca bez určenia vyživovacej povinnosti matky, o ktorej

nemohlo byť z procesných dôvodov rozhodnuté odvolacím súdom, t.j. Krajským súdom v Bratislave.
Nejedná sa preto v danom prípade o prekážku veci už rozsúdenej (res iudicata) podľa ustanovenia §
159 ods. 3 O.s.p., keď v predošlom súdnom konaní nemohlo byť o nároku otca o určenie výživného za
dobu odvolacieho konania rozhodnuté.

Keďže maloletému zabezpečoval v celosti všetky potreby otec preukázateľne už v dobe, odkedy

navrhuje určiť spätne výživné (1.1.2013), súd jeho návrhu vyhovel a rozhodol o určení vyživovacej
povinnosti matky k maloletému do 30.4.2013, keď matka výživné určené súdnym rozhodnutím o zmene
zverenia maloletého zaplatila vo výške 150,-€ za celý mesiac máj 2013. Výživné za spätné obdobie súd
určil rovnakou sumou, ako bolo určené výživné v predmetnom rozsudku, teda sumou 150,-€ mesačne,ktorá bola primerané vtedajším pomerom tak na strane maloletého, ako aj jeho rodičov. Maloletý A. bol
v tej dobe ešte len žiakom posledného ročníka základnej školy, matkina priemerná čistá mesačná mzda
činila v roku 2012: 560,44 € a otec v daňovom priznaní za rok 2012 uviedol príjmy zo živnosti 5.152,92

€, výdavky zo živnosti 4.481,99 €, príjmy z prenájmu nehnuteľností 1.200,-€, výdavky z toho 1.129,41
€, základ dane 670,93 € a nulovú daň.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Zročné výživné za obdobie od 1.1.2013 do 30.4.2013 v celkovej sume 600,-€ (150,-€ x 4 mesiace) súd
matke povolil splácať po 20,-€ mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od júla
2014 s ohľadom na výšku jej mesačného príjmu.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

V zmysle ods. 3 cit. § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Od určenia doterajšej výšky výživného na maloletého uplynula doba jeden a pol roka. V jej priebehu
došlo k ukončeniu plnenia povinnej školskej dochádzky maloletým a k jeho nástupu na stredoškolské
štúdium v septembri 2013. Začiatok štúdia na strednej škole znamená u maloletého podstatnú zmenu
pomerov, ktorá opodstatňuje jeho nárok na vyššie výživné, než je doposiaľ stanovené. Pri rozhodovaní

o výške výživného v súvislosti so zmenou zverenia maloletého z osobnej starostlivosti matky do
osobnej starostlivosti otca súd nemohol zohľadniť budúce stredoškolské štúdium maloletého, nakoľko
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§154 ods. 1 O.s.p.).

Maloletý A. študuje od septembra XXXX na R. na R. XX v X.. V prvom ročníku na začiatku školského
roka mu otec zaplatil príspevok ZRPŠ 40,- alebo 50,-€, maloletý si musel zakúpiť viaceré učebnice, napr.

angličtinu, nemčinu, dejepis, každá stála približne 10,-€, úhrnom odhadol ich cenu sumou 40,-€, strava
v školskej jedálni ho stojí mesačne 30,-€, štvrťročná električenka do 30,-€, mesačný kredit na telefón
10,-€. V rámci školy chodí na futbalový krúžok, ktorý je bezplatný, ale musí mať na vlastné náklady
zabezpečené športové oblečenie a obutie. Otec mu kúpil gitaru, hrať na nej sa učí sám.

U maloletého je potrebné prihliadať aj na jeho vek blížiaci sa dospelosti (o rok bude plnoletý), kedy aj

jeho osobné záujmy, záľuby, samoštúdium, športové a kultúrne aktivity sú už na inej úrovni než žiaka
základnej školy a vyžadujú si preto aj vyššie finančné krytie.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine), ktoré
neustále progredujú v zmysle postupného oslabovania využitia určeného výživného na zabezpečenie
potrieb oprávneného.

Matkin priemerný mesačný zárobok preukázaný v ostatnom súdnom konaní - za rok 2011: 574,16 € a
od januára do septembra 2012: 558,55 €, v porovnaní s priemerným mesačný zárobkom v roku 2013:
646,80 € a od januára do mája 2014: 571,17 €, berúc do úvahy celé odpracované roky 2011 a 2013
sa zvýšil zhruba o 73,-€. Jej osobný stav a majetkové pomery sú nezmenené. Odchodom maloletého k
otcovi sa matkina domácnosť stala jednočlennou, čím sa znížili náklady spojené s jej chodom.

Oteczarok2011dosiaholpríjemzoživnosti6.014,67€azprenájmunehnuteľnosti1.800,-€,základdane
činil 3.536,28 €. V daňovom priznaní za rok 2013 otec uviedol príjmy zo živnosti 5.003,28 €, výdavkyzo živnosti 3.226,39 €, príjmy z prenájmu nehnuteľností 700,-€, výdavky z toho 597,55 €, základ dane
102,45 € a nulovú daň. Znížil sa tak príjem otca zo živnosti, čo je ale potrebné posudzovať z hľadiska
rizikovosti samostatnej zárobkovej činnosti, znížil sa tiež jeho príjem z prenájmu nehnuteľnosti, nakoľko

jednu izbu, ktorú predtým prenajímal, prenechal na užívanie maloletému A. Príchodom maloletého do
otcovej domácnosti stúpli náklady spojené s jej užívaním.

Súd uznal nárok maloletého na vyššie výživné v súvislosti s podstatnou zmenou pomerov na jeho
strane, ktorá predstavuje nástup na strednú školu. Za primerané považoval zvýšenie výživného o 20,-
€ mesačne, ktoré nevystihuje dostatočným spôsobom skutočné náklady spojené so súčasnou výživou

maloletého, ale zodpovedá v konaní preukázaným možnostiam a schopnostiam matky. Je potrebné
poukázať aj na to, že aj keď sa aktuálne kolízny opatrovník maloletého nepripojil k návrhom otca, v
predchádzajúcom konaní sám navrhol matku zaviazať výživným až v sume 180,-€ mesačne, teda v
dobe, kedy bol maloletý ešte len žiakom základnej školy.

V konaní bolo prihliadnuté aj na to, že časť potrieb maloletého je krytá zo štátneho prídavku v aktuálnej
výške 23,52 € mesačne , a že otec maloletému poskytuje osobnú opateru, ktorou vyvažuje sčasti svoju

finančnú povinnosť k nemu, aj keď s ohľadom na vek maloletého len v súvislosti so zabezpečovaním
spoločného stravovania, údržby spoločnej domácnosti, či inej pomoci, napr. pranie, žehlenie a pod. bez
ohľadu na to, či sú tieto aktivity vykonávané osobne otcom alebo jeho partnerkou.

Zvýšením výživného od zmeny pomerov u maloletého A. vzniklo zročné výživné za obdobie od 1.9.2013
do 30.6.2014 v celkovej sume 200,-€ (20,-€ x 10 mesiacov), ktoré súd matke povolil splácať po 10,-

€ mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od júla 2014 v súlade s už vyššie
citovanýmustanovením§160ods.1O.s.p.,pričomomožnostitotovýživnésplácaťrozhodolzrovnakých
dôvodov ako u výživného určeného za spätné obdobie.

Započítateľné plnenia matky v prospech zročného výživného nad rámec bežného výživného za sporné
obdobie v konaní preukázané neboli.

Matka sa domáhala zníženia svojej vyživovacej povinnosti k maloletému s odôvodnením, v ktorom
vytýkala súdu jeho predošlé rozhodnutie, oponujúc mu a kritizujúc postup súdu pri rozhodovaní o jej
vyživovacej povinnosti k maloletému a domáhala sa „zrýchleného konania“ vo veci, keďže nezvláda
vzniknutú životnú situáciu.

Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že novým návrhom sa môže účastník konania domáhať zmeny

súdneho rozhodnutia o výživnom len v súvislosti so vzniknutou zmenou pomerov (§ 78 ods. 1 veta prvá
Zák. o rodine) a nie reparácie aktuálneho právoplatného súdneho rozhodnutia.

Akékoľvek zníženie vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu znamená pokles dovtedajšej
životnej úrovne dieťaťa, preto je v rozpore s jeho oprávnenými záujmami. Pokiaľ ale nastanú na strane
rodiča výživou povinného podmienky odôvodňujúce zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému

dieťaťu, musia byť zohľadnené v novej výške výživného aj v neprospech oprávneného. Musí ísť
pritom len o takú zmenu pomerov u povinného rodiča trvalého alebo dlhodobého charakteru, ktorá
nebola vyvolaná úmyselne, resp. nevznikla jeho subjektívnym zavinením, ako je odchod do starobného
dôchodku, kedy sa jediným príjmom rodiča stáva starobný dôchodok alebo o invalidizácia či dlhodobé
alebo trvalé zhoršenie zdravotného stavu rodiča majúce za následok stratu jeho spôsobilosti vykonávať

dovtedajšie povolanie, a s tým spojené výrazné zníženie jeho príjmu, alebo aj zvýšenie nákladov na
vlastnú obživu (za lieky, diétne stravovanie, kompenzačné pomôcky a pod.).

Povinnosťou každého rodiča je nielen na výživu svojho nezaopatreného maloletého dieťaťa prispievať,
ale ho riadne aj uživiť, a to aj na úkor svojich vlastných potrieb.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade vyživovaciu povinnosť
matky nie je možné znížiť pre nejestvujúcu trvalú, resp. dlhodobú zmenu pomerov na jej strane, pre
ktorú by si nemohla riadne plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi v súlade s jeho vekom a

k nemu primeranými potrebami.

U matky je potrebné brať na zreteľ, že má odborné vzdelanie, a to bez ohľadu na to, či ho využíva alebo
nie, má možnosti pracovného uplatnenia sa v súkromnom či štátnom sektore keďže býva v hlavnom
meste, v ktorom je najväčšia koncentrácia pracovných príležitostí, zdravotný stav jej netvorí žiadnu
prekážku v pracovnom procese, ani jej trvalo účelovo neodčerpáva finančné prostriedky (napr. za lieky,

zdravotnépomôcky,diétnuúpravustravyapod.),niejenaňuvýživouodkázanážiadnaináosoba.Pokiaľ
je pre ňu jej terajší zárobok nedostatočný, mala by porozmýšľať nad zmenou zamestnávateľa, u ktorého
pracuje ako predavačka od roku 2004, alebo o ďalšom pracovnom úväzku či brigádnickej aktivite, práve
s ohľadom na možnosti pracovného uplatnenia sa v Bratislave.

Súd návrh matky o zníženie výživného ako nedôvodný zamietol majúc za preukázané, že k žiadnej
zmene jej doterajších schopností a možností pre plnenie vyživovacej povinnosti nedošlo.

Prirozhodovaníonávrhuotcaozvýšenievýživnéhoanávrhumatkyozníženievýživnéhosúdpostupoval
v súlade s už vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami: § 62 ods. 1, ods. 2 veta prvá, ods. 4 veta
prvá, ods. 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

S ohľadom na vyjadrenie matky na pojednávaní dňa 18.6.2014, že na svojom návrhu o zmenu zverenia
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov už netrvá, čím vyjadrila späťvzatie tohto
návrhu, súd konanie o ňom súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením zastavil.

Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd

upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.

Vo všeobecnosti súdna úprava styku musí vychádzať z pomerov v konaní preukázaných na strane
maloletého dieťaťa, predovšetkým z jeho veku, plnenia školských či študijných povinností, jeho
pravidelných organizovaných záujmových aktivít, ale tiež z úrovne vzťahov medzi maloletým dieťaťom
a rodičom, s ktorým má mať styk upravený a schopností tohto rodiča vytvoriť maloletému dieťaťu

prostredie primerané jeho potrebám na dobu určenú pre styk, ako aj vhodný program, ktorým tento čas
vyplní.

Kvalitu a úspešnosť realizovania styku nesporne ovplyvňuje úroveň vzťahov medzi rodičmi maloletého
dieťaťa, ale u staršieho dieťaťa hlavne a predovšetkým vzťahy, ktoré sú aktuálne vytvorené medzi ním
a rodičom zo styku oprávneným.

Kým v útlom veku dieťaťa je zámerom úpravy jeho styku s rodičom, s ktorým nezdieľa spoločnú
domácnosť, predovšetkým výchovné pôsobenie tohto rodiča na dieťa a rozvíjanie ich vzájomných
citových väzieb, u dieťaťa staršieho veku slúžia pravidelné stretnutia v podstate už len na utužovanie
vybudovaných vzťahov prostredníctvom spoločných aktivít počas voľných dní.

Nakoľko William je už vo veku blízkom dospelosti, je potrebné prihliadať v prejednávanej veci na jeho

názor tak, ako to majú na zreteli ustanovenia § 100 ods. 3 O.s.p. a § 43 ods. 1 Zák. o rodine.Maloletý na pojednávaní uviedol, že s matkou sa nechce stretávať, dokonca ju nechce ani vidieť, lebo
to, čo mu urobila a čo mu robí, sa nedá ani zabudnúť ani odpustiť, ona ho vlastne len porodila, nevníma
ju ako matku.

V rámci písomných dôkazov boli do spisu založené viaceré lekárske správy týkajúce sa maloletého z
ktorých vyplýva, že v dôsledku jeho psychického stavu ovplyvneného pre neho stresovými situáciami
vytváraných matkou - sledovanie v mieste bydliska i v školskom prostredí, telefonovanie, osobné
kontakty pred vyučovaním, zasielanie SMS-iek a mailových správ, atď. došlo u neho k somatickým
ťažkostiam, ako bolestiam hlavy a brucha a vracaniu, pre ktoré bol opakovane vyšetrovaný, podrobil

sa aj vyšetreniu psychológom a jeho stav bol riešený aj pedopsychiatrom, všetko so záverom zamedziť
nežiaducemu neželanému kontaktu s matkou.

V záujme maloletého nie je upravovať jeho styk s matkou súdnym rozhodnutím, a to jednak z dôvodu
jeho veku blízkom dospelosti, kedy je v jeho kompetencii rozhodnúť, či sa s matkou chce stretnúť
alebo nie, tiež z dôvodu plnenia jeho študijných povinností, ktoré si vyžadujú pravidelnú prípravu a
mimoškolských záujmových aktivít, ktorým má právo vo voľnom čase sa venovať, ale predovšetkým z

dôvodu jeho rigorózneho a striktného odmietania kontaktu s matkou, ktorý vyjadril osobne, a ktorý musí
byť rešpektovaný v súvislosti s jeho fyzickým, a predovšetkým psychickým zdravím.

Čo sa týka najskôr matkou navrhovaného znaleckého dokazovania, od ktorého neskôr upustila, je
potrebné uviesť na správnu mieru, že toto by súd ako bezpredmetné s ohľadom na vek a jasné
stanovisko maloletého v danej veci ani nenariadil.

Návrh matky o úpravu styku súd zamietol ako nedôvodný a neopodstatnený. K jej argumentácii, že
úpravou styku sleduje to, aby sa o maloletého mohla starať aj ona, nakoľko maloletý je pod veľkým
vplyvom otca, je nutné dodať, že maloletý s ohľadom na svoj psychický stav a plnenie študijných
povinností potrebuje predovšetkým pokojné a stále rodinné prostredie a nie neustálu konfrontáciu
a rivalitu medzi rodičmi vyvolávanú matkou, ktorá by si mala uvedomiť, že neustálym nátlakom na

maloletého situáciu len zhoršuje vo svoj neprospech a znižuje tak šance na reparáciu jej vzťahu s
maloletým, ktorá by inak v budúcnosti nemusela byť vylúčená.

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 23.10.2013 žiadala matka nariadenie dohľadu nad maloletým,
v rámci ktorého požadovala pravidelné šetrenie v domácnosti otca, stravy maloletého, jeho ošatenia,
obuvi, pomôcok do školy a pod. tvrdiac, že otec maloletého sa na adrese bydliska zdržiava minimálne

z čoho vyplýva, že o maloletého sa nikto nestará.

Podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zák. o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd určí nad
výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

Kolízny opatrovník vykonal opakované šetrenia v domácnosti otca, zameral sa na vybavenie domácnosti

a podmienky, ktoré má maloletý vytvorené u otca, na šatník maloletého, na zásoby potravín v
domácnosti, bez ohlásenia preveril, či sa otec nachádza v domácnosti počas pracovného týždňa a
zistil, že domácnosť je primerane vybavená všetkým potrebným pre zdravý vývoj maloletého, jeho
pohodlie a možnosti prípravy do školy. Maloletý má dostatočne vybavený šatník, jeho odev nie je
zanedbaný tak, ako to tvrdí matka, maloletý nenosí vyrastené alebo staré oblečenie, či neprimerané jeho

veku. V domácnosti boli vždy zásoby potravín, o stravu maloletého sa stará predovšetkým partnerka
otca, ohľadne ktorej sa maloletý vyjadril, že sa o neho stará lepšie, ako vlastná matka. Neohlásenými
šetreniami nebolo preukázané, že by sa otec v pracovnom týždni nezdržiaval doma. Navyše maloletý v
dôsledkusvojhovekuaknemuprimeranejsamostatnostiužniejeodkázanýnaneustáluprítomnosťotca
a nie je neakceptovateľné, aby dozor nad ním vykonávala v čase otcovej neprítomnosti jeho partnerka,

ktorú maloletú zjavne rešpektuje.Pokiaľ bol u maloletého zistený váhový úbytok, nebolo preukázané, že by k nemu došlo v dôsledku
nedostatočnej starostlivosti zo strany jeho otca, z lekárskych správ nevyplýva, že by bola jeho príčinou
zanedbaná opatera maloletého, ale skôr nárast jeho výšky a podľa všetkého aj psychosomatické

problémy vyvolané stresovými situáciami v dôsledku nežiaducej formy kontaktov matky.

Nakoľko zo strany otca nebola preukázaná nestarostlivosť o maloletého, maloletý nemá žiadne
výchovné problémy ani v domácom ani v školskom prostredí, je nariadenie súdneho dohľadu absolútne
bezpredmetné.

Matka žiadala rozhodnúť o aj tom, že otec je povinný informovať ju formou zaslanej SMS na jej telefónne
číslo každý piatok o 19.00 hod., v ktorej ju bude informovať o zdravotnom stave maloletého, školskej

dochádzke, školskom prospechu a plánovanom pobyte maloletého mimo miesta jeho bydliska, ako aj o
tom, že otec je povinný informovať ju bezprostredne po udalosti, najneskôr nasledujúci deň rovnakým
spôsobom aj v nasledovných prípadoch: že maloletý ochorie, preruší školskú dochádzku zo zdravotného
alebo iného dôvodu, je otec povinný informovať ju konkrétne o zdravotnom stave, diagnóze, prognóze
liečbyadôvodochprerušeniaškolskejdochádzky,tiežkeďmaloletývyzdraviea/alebobudepokračovaťv

školskejdochádzke,otecjepovinnýinformovaťjuočasekonaniarodičovskýchzdruženínajneskôrjeden
týždeň pred rodičovským združením, otec je povinný informovať ju o plánovanom pobyte maloletého
mimo miesta bydliska a uviesť deň odchodu a príchodu maloletého z/do miesta bydliska a uviesť miesto,
kde sa maloletý bude zdržovať, otec je povinný informovať ju aj o ďalších podstatných udalostiach, ktoré
sa maloletého týkajú.

Podľa § 24 ods. 5 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Informácie o maloletom dieťati majú zahŕňať predovšetkým skutočnosti týkajúce sa jeho zdravotného
stavu, liečby, vykonaných zdravotnícky úkonov, tiež zmeny ošetrujúceho lekára, zmeny bydliska dieťaťa
a školského zariadenia, jeho školských výsledkov, organizovaných záujmových aktivít a pod. Iné
informácie, ktorých sa matka dožaduje, ako aj frekvencia ich poskytovania, predstavuje už zásah do
výkonu rodičovských kompetencii otca ako rodiča, ktorému je maloletý zverený do osobnej starostlivosti.

Súd vyhovel návrhu matky, keď otcovi napriek jeho nesúhlasu uložil povinnosť informovať matku o
zdravotnom stave maloletého, o jeho školskom prospechu a o všetkých podstatných veciach maloletého
sa týkajúcich, písomne vždy k poslednému dňu v každom kalendárnom mesiaci majúc za preukázané,
že rodičia nie sú schopní vzájomnej komunikácie ohľadne ich spoločného maloletého dieťaťa. Matka,
ktorá nemá maloletého zvereného do svojej osobnej starostlivosti, má nárok na to, aby bola informovaná

o podstatných veciach dieťaťa sa týkajúcich avšak bez toho, aby následne dochádzalo z jej strany k
prípadným nežiaducim zásahom do bežných rodičovských kompetencii otca vyplývajúcich pre neho z
tej skutočnosti, že má dieťa zverené od svojej osobnej starostlivosti.

Poskytovaním podstatných informácii matke o maloletom jeho otcom by malo byť nahradené
zaobstarávanie si informácií o dieťati matkou priamo zo školského zariadenia či od ošetrujúceho lekára,

ktoré je podľa všetkého negatívne vnímané tak otcom ako aj samotným maloletým.

Matka na poslednom pojednávaní navrhla aj nariadenie výchovného opatrenia, keď žiadala uložiť
rodičom a maloletému podrobiť sa sociálnemu poradenstvu.

Podľa § 37 ods. 1 Zák. o rodine nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov,
vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť

orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu,obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a
povinností.

Podľa ods. 2 cit. § ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto

výchovných opatrení:

a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojim
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,

c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Funkcia výchovných opatrení má ochranný charakter. Majú napomáhať navráteniu riadneho
výchovného prostredia, ktoré zabezpečí, že sa maloleté dieťa bude vyvíjať v súlade so všeobecne
akceptovanými morálnymi zásadami spoločnosti. Nariadenie výchovného opatrenia je faktickým
zásahom do práv a povinností rodičov. V ods. 2 cit. § sú pritom uvedené opatrenia nižšej intenzity, o
ktorých súd rozhodne po osvojení si záveru, že v danom prípade je opatrenie miernejšieho charakteru

postačujúce. Pri intenzívnejších poruchách súd rozhodne o prísnejších opatreniach podľa ods. 3 §
37 Zák.o rodine (dočasné odňatie maloletého dieťaťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli
a nariadenie maloletému dieťaťu pobytu v zariadení plniacom úlohy odbornej diagnostiky, pobyt v
špecializovaných zariadeniach, pobyt v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých).

Matka dôvody, pre ktoré sa domáha rozhodnutia o výchovnom opatrení, a to uloženia rodičom (teda aj

jej samotnej) a maloletému podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, nijako neozrejmila.

Ustanovenie § 37 Zák. o rodine predpokladá súčasné nevhodné správanie sa dieťaťa a zároveň
porušovaniepovinnostirodičovvyplývajúcichzichrodičovskýchprávapovinností,resp.ichzneužívanie.

V danom prípade nebolo v konaní preukázané žiadne nevhodné správanie sa maloletého či už v
domácom prostredí alebo v prostredí školy či na verejnosti. Nebolo preukázané ani závadné výchovné

vedenie maloletého otcom, ani porušovanie jeho povinností pri zabezpečovaní potrieb maloletého
a jeho opatere. Naopak, bolo preukázané, že matka svojimi zásahmi do súkromia rodiny otca a
nevhodným kontaktovaním sa s maloletým, najmä pred začiatkom vyučovania, spôsobuje maloletému
psychosomatrické problémy ovplyvňujúce jeho študijné výsledky, preto by mala sama vyhľadať odborné
poradenstvo za účelom zistenia, akým smerom by sa malo jej správanie k maloletému uberať v záujme

reparácie ich vzájomných vzťahov.

V dôsledku vyššie uvedených skutočnosti rozhodol súd o návrhoch rodičov tak, ako je vo výrokovej časti
tohto rozsudku obsiahnuté.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo,
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa
§ 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa §
221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie
skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich
skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz

neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci).

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na
exekúciu (výživné).