Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. apríl 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/7/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113238588
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113238588.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom v
Bratislave, Staré Grunty 7, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom advokátskej
kancelárie v Bratislave, Na vŕšku 12, proti žalovaným: 1/ T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, XXX
XX U., 2/ D. N., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., v konaní o zaplatenie 1.314,99 Eur s
príslušenstvom, takto

v znení neskorších predpisov

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia 50,- Eur s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 789,99 Eur od 5.12.2011 do zaplatenia, ako aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal
zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 206,25 Eur z a s ta v u j e .

V súvislosti so zastavenou časťou konania sa žalovaným v rade 1/ a 2/ náhrada trov konania n e p
r i z n á v a .

Žalovaní v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 789,99 Eur s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 789,99 Eur od 5.12.2011 do zaplatenia.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.11.2013 domáhal voči žalovaným v r. 1/ a 2/
zaplatenia 1.314,99 Eur, úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.314,99 Eur od 5.12.2011
do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 206,25,- Eur a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil titulom uzavretej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorej
predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1.250,- Eur a povinnosť žalovaných úver splatiť s odplatou
vo výške 475,- Eur, spolu 1.725,- Eur, v 13 splátkach, a to v prvých 3 splátkach vo výške 6,25 Eur a
v ďalších 10 splátkach vo výške 170,63 Eur. Žalovaní v r. 1/ a 2/ zaplatili iba 410,01 Eur, naposledy
úhradou 50,- Eur dňa 27.11.2011. Po zosplatnení pohľadávky žalovaní zaplatili ďalších 150,- Eur.

Žalovaní v r. 1/ a 2/ sa k veci samej písomne nevyjadrili.

Na pojednávaní konanom dňa 7.4.2013 sa žalovaní v r. 1/ a 2/ nezúčastnili, aj keď mali doručenie
predvolania riadne vykázané, a za týchto podmienok súd konal v ich neprítomnosti.

Na pojednávaní konanom dňa 7.4.2013 právne zastúpený žalobca vzal žalobu späť v časti, v ktorej sa
žalobca domáhal zaplatenia 50,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 789,99 Eur
od 5.12.2011 do zaplatenia, ako aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo
výške 206,25 Eur. Osobitne späťvzatie v rozsahu zaplatenia 50,- Eur s úrokom z omeškania odôvodnil
zaplatením splátky v tejto výške žalovanými v r. 1/ a 2/ v čase po začatí tohto konania. Vo zvyšku
predmetu konania sa právne zastúpený žalobca pridržiaval písomne podanej žaloby.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p."):

1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh
vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa
začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o
určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu súd pri aplikácii § 96 O.s.p. rozhodol o zastavení konania v
požadovanej časti tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku. Išlo o čiastočné
späťvzatie pred prvým pojednávaním, preto skúmanie prípadného nesúhlasu žalovaného s čiastočným
späťvzatím by bolo nadbytočné.

Napokon vzhľadom na to, že obidve strany boli dovtedajšími procesnými úkonmi súdu predvolaní
a pripravení na rozhodnutie o celom dovtedajšom predmete sporu, odročenie a nariadenie nového
pojednávania k zvyšku sporu bolo nehospodárne, preto napokon súd rozhodol popri čiastočnom
späťvzatí aj vo veci samej.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil :

Dňa XX.X.XXXX uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaní v r. 1/ a 2/ ako dlžníci zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 1.250,- € s vyhlásením, že
úver je poskytnutý za odmenu a za celkový úrok vo výške 20 % z istiny a odmenu vo výške 18 % z istiny,
teda spolu za odplatu, ktorá zahŕňa ako odmenu, tak aj úrok. Dlžník potvrdil prevzatie istiny úveru svojím
podpisom na tejto zmluve. Celkovú dlžnú sumu, teda istinu úveru 1.250 € a odplatu vo výške 475,- Eur,
teda spolu 1.725,- € sa žalovaní v r. 1/ a 2/ zaviazali splácať v 13 -tich mesačných splátkach, a to prvých
troch vo výške 6,25 Eur a ďalších 10 vo výške 170,63 Eur, prvá splátka splatná v 10. deň po uzatvorení
zmluvy a každá ďalšia splátka splatná vždy do 30. dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky.

V zmluve bola uvedená informácia o priemernej hodnote RPMN pre príslušný typ úveru 44,86 %. Zmluva
bola žalovanými v r. 1/ a 2/ podpísaná aj na druhej strane, kde boli uvedené obchodné podmienky,
osobitne podľa b. 1 bola uvedená "RPMN pri splatnosti úveru na ... (variant textu - pozn. súdu) 13
mesiacov 67,70 %".

Čl. 3 obchodných podmienok zakotvoval právo na zmluvnú pokutu veriteľa v prípade nesplatenia
záväzku dlžníka vo výške 3,3% z istiny úveru (500 x 0,033 = 16,50, pozn. súdu) za každý aj začatý

kalendárny mesiac omeškania, ako aj právo na paušálnu náhradu trov spojených so súdnym alebo
rozhodcovským konaním vo výške 20% z poskytnutej istiny, minimálne 67,- Eur.

Žalobca upomínal žalovaných v r. 1/ a 2/ na zaplatenie predmetného úveru zhodne listom zo dňa
28.10.2011 a oznámil im predčasnú splatnosť zostatku úveru listom zhodne zo dňa 11.1.2012.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba "zák.
č. 129/2010 Z.z.")

1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení
účinnom v súčasnosti Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 451 OZ

1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 52 OZ:

1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom v súčasnosti:

1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať
z vyhlásenia žalobcu bez jeho dôkazného bremena o čiastočnom splnení dlhu pred začatím konania vo
výške 410,01 Eur, resp. v priebehu tohto konania vo výške 50,- Eur. Vec bola tiež predmetom právneho
hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu k postaveniu žalovaných ako dlžníkov
zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy podľa občianskeho zákonníka, lebo jej charakter
nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany žalobcu ako dodávateľa - podnikateľa žalovanému ako
spotrebiteľovi - nepodnikateľovi, navyše bola predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená.

Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že žalovaným bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č.
129/2010 Z.z., ktorého základné náležitosti, príznačne počnúc dočasným prenechaním peňazí, upravuje
obchodný zákonník. Súd zaviazal žalovaných v r. 1/ a 2/ na zaplatenie 789,99 Eur titulom zostatku istiny
úveru poskytnutého pôvodne vo výške 1.250,- Eur, keď žalovaní tento uhradili iba v časti vo výške 460,01
Eur.

Súd zamietol žalobu vo zvyšnej časti, lebo zistil rozpor s ustanovením § 4 ods. 3 zák. č.
258/2001 Z.z., keď priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), a to
je dôvod bezodplatnosti a bezúročnosti predloženej zmluvy o úvere podľa tohto zákona Napokon pokiaľ
v obchodných podmienkach zmluvy je uvedená RPMN "pri splatnosti na 13 mesiacov 67,70 %", ide o
formuláciu z obchodných podmienok, t.j. zodpovedajúcu relatívne samostatnému dokumentu, ktorý by
sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým prvkom. Navyše ide o formuláciu v dlhšej, iba
čiastočne súvisiacej vete. Preto aj keď ide o formuláciu na druhej strane základného textu zmluvy, táto
formulácia nie je dostatočne prehľadná pre účel informovania spotrebiteľa, aby si uvedomil, aké náklady
v čase vyplývajú zo záväzných ustanovení konkrétnej zmluvy. Je vhodné poznamenať, že uvedenie
RPMN má obdobný význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za
100 gramov alebo 100 mililitrov, preto aj keď z jej uvedenia účastníkom zmluvy nevyplývajú práva ani
povinnosti, jej riadne uvedenie v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov vo vzťahu k
tomuto údaju by bolo významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Okolnosť
riadneho neuvedenia informácie o RPMN v zmluve je o to mýlivejšia, že v zmluve prehľadnejšie bola
uvedená informácia o priemernej RPMN 44,86 %.

V kontexte ďalších úvah súdu by súd informáciu o výške RPMN práve v tejto výške 67,70 % považoval
za vierohodne uvedenú pre túto zmluvu (navýšenie nad istinu zahrnuté v splátkach spolu 475 : istina
1.250 x 100 = 38 % bez časového aspektu. Pritom dlh nemal byť splatený jednorazovo práve po jednom
kalendárnom roku, ale v 13 nepravidelných mesačných splátkach, s prvou už v 10. - deň po poskytnutí
úveru). Dôvodom čiastočného zamietnutia žaloby tak bolo práve neprehľadné uvedenie informácie o
RPMN.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia
spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy
aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd
interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu
spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu
ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda
s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať.
V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných
ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53

ods. 1 OZ). Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru tunajšieho
súdu znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného "sporu o právo" aj bez ohľadu na vzdelanostné
alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo
byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola
absolútne neplatná. V tomto smere úvah súd poznamenáva, že žalobca spravodlivo sám nevychádza
z rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj
zmluvná pokuta. Právom na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo (v čl. 3 obchodných podmienok) formálne
dojednané mesačne, t.j. ktorá mala narastať v čase, ale napokon v čase vyhlásenia rozsudku sa žalobca
jej priznania nedomáha. Celé toto zmluvné ustanovenie, príznačne popri ďalšom ustanovení o paušálnej
náhrade nákladov na uplatnenie pohľadávky, súd hodnotí ako absolútne neplatné, osobitne aj ako
nevyvážené v neprospech spotrebiteľa v zmluve spotrebiteľského charakteru, keď zmluvná pokuta ako
spôsob zabezpečenia pohľadávky má narastať v čase. Navyše ako súd uviedol vyššie, celý tento úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento následok sa podľa názoru súdu spravodlivo širšie
vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení zmluvy.

Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka
uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
§ 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v sadzbe neprevyšujúcej základnú sadzbu ECB (1%) zvýšenú o 8,25 %,
napokon vo výške 9,25 %. Pri procesnej pasivite žalovaných týkajúcej sa konkrétneho priebehu jeho
splácania v rámci ich dôkazného bremena, k nesplatenej istine súd uznal omeškanie žalovaného podľa
udania žalobcu od 5.12.2011, keď už časť splátok úveru zo strany žalovaného bola splatná.

O náhrade trov konania v časti zastaveného konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., keď za
toto zastavenie konania nesie procesnú zodpovednosť žalobca, ktorý vzal späť časť žaloby po zmene
procesného postoja.

O náhrade trov konania v meritórnej časti súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď síce formálne ide
o rozhodovanie na základe úspechu vo veci, teda iného kritéria, než na základe zavinenia trov konania,
ale trovy konania reálne hrozili pri vykonávaní tých istých úkonov spojených s uplatnením veci na súde.
V tomto zmysle podľa celého doterajšieho predmetu sporu mal žalobca úspech priznaním 789,99 Eur,
ale príznačne z celého dosiaľ uplatneného predmetu konania 1.314,99 + 206,25 Eur. Preto podľa názoru
súdu je miera úspechu sporových strán (789,99 : 1.521,24 x 100 = 52 % pre žalobcu) reálne približne
rovnaká a za týchto okolností súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).