Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200896
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200896.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:35807598,protiodporcoviOkresnému
úradu Prešov, katastrálny odbor, Konštantínova 6, za účasti U. Z., bytom O., O. XX a ProHelp - združenia
občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia bývalej
Správy katastra Prešov zo dňa 29. júla 2013 číslo: V 2000/2013-Bu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie bývalej Správy katastra Prešov zo dňa 29. júla 2013 číslo: V 2000/2013-Bu.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavanýmrozhodnutímzodňa29.7.2013rozhodlabývalaSprávakatastraPrešov,ktorejprávnym
nástupcom je odporca (ďalej len odporca) tak, že podľa § 16 ods. 2 § 18 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 2

zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(ďalej len katastrálny zákon), o návrhu o povolenie vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností na
základe záložnej zmluvy č. 095/2013-ŠTE uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a U.
Z., zastúpeným ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci ako záložcom tak, že podľa § 31 ods. 1,
3 katastrálneho zákona návrh na vklad záložnej zmluvy č. 095/2013-ŠTE zamietol.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 17.4.2013 bol doručený návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorého prílohou bola záložná zmluva č. 095/2013-ŠTE
zo dňa 27.3.2013. Odporca citoval § 31 katastrálneho zákona, § 31 ods. 1, 4, § 52 ods. 1, 2, 3,

4, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a uviedol, že preskúmaním návrhu na vklad a jeho príloh
zistil, že predloženú zmluvu o zriadení záložného práva za záložcu - U. Z. podpísal splnomocnenec
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé,
že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere (článok II. zmluvy o zriadení záložného práva)
nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nakoľko podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný
obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Tým nastal konflikt v zmysle § 22 ods. 2 zákona číslo 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občianskeho zákonníka), keďže základným prejavom slobody

vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne)
záležitosti.

V rovine ochrany spotrebiteľa aj keď je dohoda o splnomocnení zaradená na samostatnej listine, ide
o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, preto ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná.Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ je v rozpore s ustanovením § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka, o čom rozhodol aj Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 10Sžr 19/2010.
Odporca poukázal aj na ďalšie rozhodnutia okresných a krajských súdov. Ďalej uviedol, že na základe

zistených skutočností dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na vklad, nakoľko predložená
zmluva o zriadení záložného práva odporuje zákonu. Na strane záložcu je podpísaná splnomocnencom
podľa dohody o splnomocnení ktorej obsah je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda
o splnomocnení ako absolútne neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho

zákonníka.

Záujmy dlžníka sú v rozpore s konaním jeho zástupcu, nerešpektuje sa vyváženosť medzi predmetom
úverovej zmluvy čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa
dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia z úverovej
zmluvy, tým sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v
konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Sžo

17/2007).

Okrem toho odporca považoval dohodu o splnomocnení za neplatnú, pretože neobsahovala bližšie
označenie nehnuteľností, ktoré sa majú stať predmetom zálohu, čo robí takéto dojednanie neurčité a
nezrozumiteľné (§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona).

Vopred podpísané dojednanie, že nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet zálohu budú bližšie špecifikované

v priloženom liste vlastníctva je nejasné, nakoľko tieto nehnuteľnosti sú špecifikované priamo v dohode o
splnomocnení a netvoria tzv. samostatnú prílohu vo forme výpisu z listu vlastníctva. Ide o rukou vpísané
údaje o nehnuteľnostiach do vopred predtlačenej formy, ktorá tvorí časť dohody o splnomocnení.

Z uvedených dôvodov rozhodol odporca tak, že návrh na vklad záložnej zmluvy zamietol.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. Citoval

§ 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1 a § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2 , § 46 správneho
poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá
riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti
platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa
v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci

pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci
(ďalejlensplnomocnenec)plnomocenstvonauzatvoreniezáložnejzmluvyknehnuteľnostiam,ktorémali
byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo
splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a

povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

Nesúhlasil s tvrdeniami správneho orgánu podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude
oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V
danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady správy katastra, ktoré nevychádzajú z objektívne
zisteného skutkového stavu.

Zdôraznil, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods.
5 správneho poriadku), pričom podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí
okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá
správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov
znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci

význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré
boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené zvykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani
skreslené či už vedome alebo nevedome.

Napadnuté rozhodnutie vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje i samotné

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si
nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo
zisteného stavu veci.

Zmienené ustanovenia správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 katastrálneho zákona plne
aplikovateľnéajnakatastrálnekonanie,inconcretokonanieopovolenívkladuvecnéhoprávadokatastra
nehnuteľností.

Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca .
dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. V odôvodnení
rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne
posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich

právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je
potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a
právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá
samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať
(Komentár k Občianskemu zákonníku, ASPI; Jiŕí Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a

kolektív, Občanský zákoník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených

a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že
splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere
vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch
musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.

V prípade Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého

jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez
akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu
nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež
nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca
navrhoval.

Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem

rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho

obsah.

Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci.

Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,
ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti
vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody

vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav
urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle
možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno
konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou
vyhrážkouaprevyvolanieneplatnostiprávnehoúkonumusíbyťprotiprávne,vzbudzovaťdôvodnúobavu

z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý
najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Vzhľadomnauvedenémožnoskonštatovať,žedohodaosplnomocneníspĺňavšetkynáležitostiplatného

právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo
strany záložcu.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie
strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti

predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene
zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na
základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na
preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite

zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu
ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.

Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe

špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver
správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo
rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol
pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať
v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.

Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah.

Nestotožnil sa ani s právnym názorom správy katastra, ktorá poukázala na absolútnu neplatnosť Dohody

o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a
splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má §52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení,

ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno posudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o
neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na ktoré odkazuje správny orgán
v napadnutom rozhodnutí.

Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad bol záver správneho orgánu o hrubom nepomere

medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o
zriadení záložného práva. Tento nepomer je podľa názoru správneho orgánu v rozpore s dobrými
mravmi. Takéto odôvodnenie je predovšetkým nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nemožno
pripustiť, že rozhodnutie je v tejto časti odôvodnené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 47 ods. 3
správneho poriadku. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo
v poplatku. Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku rozhodnutí chýbajú dôvody, pre

čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný.

Ak sa námietka správneho orgánu mala dotýkať poplatku, odvolateľ uviedol, že odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov (typicky úrok) nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj bola táto
odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť (ak vôbec) o neplatnosť čiastočnú (t.j. určitá
výška bude právne prípustná, a teda platná, a zvyšok právne neprípustný, a teda neplatný) a ak by

aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť zmluvy o úvere. V této
souvislosti je třeba zdůraznit, že k podstatným částem smlouvy o úvěru nepatří dohoda o výši úroku,
k jehož zaplacení se dlužník zavazuje (Obchodní zákoník, Komentář, 12. vydání, Praha: C. H. Beck
2009, s. 1078-9).

Naviac,správnyorgánneuviedol,prečouprednostnilaplikáciuustanovenia§39Občianskehozákonníka

o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením § 265
Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku.
Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a teda
špeciálnaprávnanormaobsiahnutávObchodnomzákonníkumáprednosťpredaplikáciouObčianskeho
zákonníka.

Ak by aj správny orgán narážal na výšku dojednaného poplatku ani v takomto prípade by nekonal
správne. Z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je rozhodujúca len samotná
číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia však
nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil
skutkový stav. K odplate za poskytnutie úveru je potrebné poukázať na aktuálny záver rozhodovacej

praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky
úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné
postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by
pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že
v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie

a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk,
čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie
podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové
úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola
požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v

určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005 publikované v Švestka,
J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v ČR,
ktorého autormi sú sudcovia NS ČR).

Správa katastra prekročila rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho

zákona, keď v odôvodnení rozsudku skúmala rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi.Nakoľko záložca riadne podpísal predmetnú úverovú zmluvu, a a ni jej súlad s dobrými mravmi
nespochybnil, čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy, správe katastra nevyplýva zo
žiadneho právneho predpisu právomoc vysloviť neplatnosť takéhoto právneho úkonu z dôvodu jeho

rozporu s dobrými mravmi (okrem preskúmania zmluvy zakladajúcej zmenu práv k nehnuteľnostiam
podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorá je súčasťou návrhu na vklad). Táto právomoc prináleží
príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania a konanie Správy katastra považujeme v tomto
smere na nezákonné.

Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nielen nesprávna, ale aj nedostatočne

odôvodnená a vychádzajúca z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od

odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne
jenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného
práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Podľa názoru správneho orgánu plnomocenstvo na uzavretie zmluvy musí obsahovať všetky náležitosti

ako listina v zmysle § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona. Takýto názor nie je správny. Katastrálny
zákon neobsahuje s výnimkou § 42 ods. 3 žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo nevyhnutnosť
špeciálnejplnejmocipreprípaduzavretiazmluvyozriadenívecnéhoprávaknehnuteľnosti.Ustanovenie
§ 30 ods. 5 písm. d) katastrálneho zákona síce obsahuje ustanovenie, ktoré pojednáva o dohode o
splnomocnení, avšak v tomto prípade ide o prípad výlučne procesnej plnej moci na zastúpenie vo

vkladovom konaní. V tejto súvislosti zákonodarca stanovil vo vzťahu k plnej moci len jednu formálnu
požiadavku (úradné overenie podpisu splnomocniteľa), a otázku obsahu plnej moci nechal otvorenú (t.j.
v tomto prípade ani nestanovil nutnosť špeciálnej plnej moci). Ak je teda otázka obsahu procesnej plnej
moci relatívne voľná, niet dôvodu na to, aby sa tento záver nevzťahoval aj na hmotnoprávnu plnú moc.
Hmotnoprávnu plnú moc upravuje Občiansky zákonník. Ani tento kódex však neobsahuje požiadavku

existencie špeciálnej plnej moci pre prípad uzavretia zmluvy o zriadení vecného práva k nehnuteľnosti.

Ustanovenie § 42 katastrálneho zákona sa vzťahuje na zmluvy, verejné listiny a iné listiny. Pod zmluvou
sa v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona myslí zmluva, dohoda a písomné
vyhlásenie vkladateľov o vložení nehnuteľnosti do majetku právnických osôb. Z tohto kontextu je
zrejmé, že pojem zmluva je treba potrebné vykladať ako titulus, t.j. právny úkon, ktorý je podkladom

pre zápis do katastra nehnuteľností (modus). Samotná plná moc nie je právnym úkonom, na ktorý
dopadá ustanovenie § 42 katastrálneho zákona, nakoľko z nej samotnej nevznikajú žiadne práva k
nehnuteľnostiam (viď ustanovenie § 28 ods. 1 katastrálneho zákona - arg. práva k nehnuteľnostiam
zo zmlúv). Ustanovenie § 30 ods. 5 katastrálneho zákona naviac pojmovo rozlišuje medzi zmluvou a
dohodou o splnomocnení. Ustanovenie § 31 ods. 2 katastrálneho zákona pojednáva o zmluve o prevode

nehnuteľnosti, a maiori ad minus teda zmluvou je akákoľvek zmluva, ktorá je právnym dôvodom pre
vznik vecného práva k nehnuteľnosti, nie však už plná moc, pretože z nej žiadne takéto právo nevzniká.
Ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona používa pojem zmluva v spojení s oprávnením nakladať
s nehnuteľnosťou. Ani tu teda nejde o plnú moc. § 31b ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona pojednáva
o odstúpení od zmluvy. Právnym dôvodom zániku plnomocenstva nie je odstúpenie ako jednostranný

právny úkon, ale len odvolanie resp. výpoveď (viď § 33b ods. 1 Občianskeho zákonníka). Plná moc nie
je ani verejnou listinou a ani inou listinou. Tieto listiny sú totiž podkladom pre vykonanie záznamu (a
nie vkladu) do katastra nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona, arg. a to na základe verejných
listín a iných listín). Napokon, pojem zmluva je v ustanovení § 42 ods. 3 katastrálneho zákona použitý v
súvislosti s prevodom nehnuteľnosti, vecným bremenom a spoluvlastníctvom. Plnomocenstvo je pritom

v tomto ustanovení upravené osobitne a bez spojitosti s pojmom zmluva a zákonodarca v tomto prípade
tiež stanovil iba jedinú (formálnu) požiadavku, a to úradné overenie podpisu splnomocniteľa.Čo sa týka námietok ohľadne neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu - dohody o splnomocnení,
v spojení s náležitosťami označenia nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 42 ods. 2 písm. c)
katastrálneho zákona, s touto argumentáciou sa odvolateľ nestotožňuje. Platná právna úprava

nevyžaduje na platnosť dohody o plnej moci, ktorou sa účastníci dohodnú na zastupovaní pri
uzatvorení záložnej zmluvy osobitné náležitosti pre obsah takejto dohody. Posúdenie, či právny úkon
spĺňa podmienku platnosti a to, že musí byť úrčitý, inak je podľa § 37 Občianskeho zákonníka
neplatný, závisí od jeho obsahu. Obsah musí byť pritom formulovaný tak, že vylučuje pochybnosť o
tom, čo je predmetom právneho úkonu, aké sú práva a povinnosti zmluvných strán. V tomto prípade

z textu splnomocnenia, je nepochybné, že predmetom záložnej zmluvy, na uzatvorenie ktorej mal
byť splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa. Z
textu je zrejmé, že žiadna z nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa, ktorú bude tento v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy vlastniť, nie je vylúčená z toho, aby tvorila predmet zálohu. Text teda
nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, čo môže byť predmetom zálohu. Sú to všetky nehnuteľnosti
splnomocniteľa, ktoré vlastní ku dňu podpísania záložnej zmluvy a to bez ohľadu na to, že tieto nie sú

bližšie individualizované. Naopak z uvedenej formulácie splnomocnenia je zrejmé, že predmetom zálohu
môžu byť aj nehnuteľnosti nadobudnuté splnomocniteľom po uzatvorení dohody o splnomocnení, ak ich
bude vlastniť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy. Rozsah splnomocnenia vo vzťahu k predmetu zálohu
je podľa názoru odvolateľa dostatočne určitý tým, že je určený druh majetku, ktorý môže tvoriť predmet
zálohu - nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa s bližšou konkretizáciou a časovým hľadiskom

tak, že predmetom zálohu môžu byť tie nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve splnomocniteľa ku dňu
uzatvorenia záložnej zmluvy. Rozsah splnomocnenia udeleného zástupcovi je teda nepochybný.

Na základe uvedeného je odvolateľ toho názoru, že predmet plnej moci v tomto prípade nemusel
obsahovať identifikáciu nehnuteľnosti podľa ustanovenia § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona.
Nakoľko v danom prípade bola uzavretá špeciálna plná moc, je potrebné predmetné plnomocenstvo

preskúmať len z hľadiska požiadaviek na určitosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa správy
katastra bola aj existencia predbežného opatrenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/121/2011
zo dňa 26.7.2011, ktorým bolo pre záložné právo veriteľa nariadené, aby sa zdržal výkonu záložného

práva ... zo zmlúv, ktoré uzavreli splnomocnenci spotrebiteľov. Takýto dôvod je nesprávny už na prvý
pohľad.Vdanomprípadeideozápiszáložnéhoprávadokatastranehnuteľností,anieovýkonzáložného
práva. Niet teda prekážky na povolenie vkladu záložného práva. Treba pripomenúť aj to, že v prípade
predbežného opatrenia nejde o meritórne rozhodnutie, pričom naviac konanie o predbežnom opatrení
nie je skončené a prebieha v tomto smere konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky, a to s

ohľadom na rozhodnutie veci miestne nepríslušným súdom a pre nesplnenie podmienok pre nariadenie
predbežného opatrenia.

Ďalej treba uviesť, že predmetné predbežné opatrenie bolo vydané na základe úplne iného skutkového
stavu, ako je rozoberaný prípad. O toto napokon svedčí aj samotný výrok predbežného opatrenia (ktorý
správa katastra iba parafrázovala, a to naviac rozporne s jeho obsahom):

Odporca je povinný zdržať sa výkonu záložného práva zo záložných zmlúv uzavretých medzi odporcom
a spotrebiteľmi, ktoré za spotrebiteľov podpísala osoba, ktorá bola v zmluve o úvere predformulovaná
alebo dodatočne v zmluve o úvere uvedená na návrh odporcu, a to až do právoplatnosti rozhodnutia
vydaného vo veci samej.

Ohliadnuc od toho, že v danom prípade nejde o výkon záložného práva, záložnú zmluvu nepodpísala

osoba, ktorá bola predformulovaná alebo dodatočne uvedená v zmluve o úvere na návrh odvolateľa.
V predmetnej veci ide o splnomocnenie v podobe samostatného dokumentu (nie zmluvy o úvere)
uzavreté medzi dlžníkom a spotrebiteľským združením, resp. združením chrániacim občanov, a to bez
akéhokoľvek jeho predformulovania alebo navrhovania zo strany odvolateľa. Argumentácia predbežným
opatrením je teda od základu nesprávna.Z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a

zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a
znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkovýstavaplnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v
tomto podaní.

Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného

práva k nehnuteľnostiam.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v

omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne
jenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného
práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec
na ďalšie konanie.

Z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 27.3.2014 sa písomne ospravedlnil.

Odporca navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Z neúčasti na pojednávaní
konanom dňa 27.3.2014 sa písomne ospravedlnil.

Ďalší účastník konania U. Z. na pojednávaní konanom dňa 27.3.2014 uviedol, že je pravdou, že prišiel
za spoločnosťou POHOTOVOSŤ s prosbou o pôžičku, bolo mu vyhovené s tým, že podmienkou bolo
aby podpísal zhruba 15 papierov. Aj podpis na dohode o splnomocnení je jeho, nevie však o tom, aby
takúto dohodu podpísal. Zdôraznil, že nikto mu nič nevysvetľoval, nikto ho o ničom nepoučil. Nebolo
mu povedané, že spolu s podpisom dohody o splnomocnení splnomocňuje združenie ProHelp na

zastupovanie svojej osoby. Meno O. M. mu nič nehovorí, vôbec mu nebolo vysvetlené aké sú následky
podpísania takejto dohody o splnomocnení, že teoreticky toto občianskoprávne združenie môže v jeho
mene a zaňho podpisovať ďalšie zmluvy, konkrétne zmluvu o zriadení záložného práva. Myslel si, že
na pôžičku 300,- Eur v žiadnom prípade nebudú požadovať ručenie bytom, v jeho prípade celým jeho
majetkom. V žiadnom prípade nechcel splnomocniť na zastupovanie svojej osoby občianske združenie

ProHelp, bol uvedený do omylu, bolo mu povedané, že ak chce pôžičku, musí podpísať listiny, teda aj
dohodu o splnomocnení.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým,
že podľa § 250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti

navrhovateľa, odporcu a združenia ProHelp, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel
k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým odporca podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona
zamietol návrh na vklad záložného práva.Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 27.3.2013 navrhovateľ podal návrh
na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 095/2013-Šte do katastra nehnuteľností, uzavretej
medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a U. Z., zastúpeným združením ProHelp ako záložcom.

Zo Zmluvy o zriadení záložného práva č. 095/2013-Šte vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na
zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu a výlučnému vlastníctvu k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých
pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č.
806300789 zo dňa 19.3.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na

strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny
úveru v sume 350,- Eur, ďalej poplatku v sume 346,- Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne
z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Obsah administratívneho spisu tvorí aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom U. Z. a
splnomocnencomProHelp-združenieobčianskoprávnejpomocizastúpenejpredsedomO.M..Zdohody

o splnomocnení vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a
na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode
vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
číslo zmluvy 806300789. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo
vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode,

vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, aj vo
veciachrokovaniasospoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.akoposkytovateľomúveru,všetkykonzultácie
a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. združenie ProHelp poskytne
splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy
o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku

združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp

sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká
vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s
ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp
plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej

zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z
nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli
veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Spotrebiteľ vyhlasuje, že
sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná

o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných
sankcií.

Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.Ustanovenie § 30 ods. 3, 4 katastrálneho zákona obsahuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti,10b)ktorébymohlimaťvplyvnapovolenievkladu.Akideozmluvuoprevodenehnuteľnosti,
ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra

posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné
podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak
návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je právnym úkonom a platný právny

úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného aj určite a zrozumiteľne. Z obsahu citovanej
dohody o splnomocnení vyplýva, že v nej nie sú uvedené konkrétne nehnuteľnosti, ktoré majú byť
predmetom záložnej zmluvy. Dohoda o plnomocenstve je predložená ako formulárová typová zmluva,
ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná vôľa zástupcu, ktorý by konal v mene dlžníka,
bola obmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vyberá záložný veriteľ,

je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri
splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti.
Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
apretojepodľa§39Občianskehozákonníkaabsolútneneplatné.Ajtexttejtodohodyjeneurčitý,pretože
z neho nie je zrejmé ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej veci záložné právo.

Okrem toho navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdí, že zástupca (ProHelp) splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú.

V predmetnej dohode je ďalej v bode 2 a 3 deklarovaná vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre združenie ProHelp vo všetkých

veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode.Z výpovede U. Z. však vyplýva, že meno O. M. mu nič nehovorí, vôbec mu nikto nič nevysvetľoval ani
ho nepoučil aké sú následky podpisu takejto dohody o splnomocnení, že teoreticky občianskoprávne
združenie môže ďalej v jeho mene a zaňho podpisovať ďalšie zmluvy, konkrétne zmluvu o zriadení

záložného práva. Združenie ProHelp nemal nikdy v úmysle poveriť zastupovaním svojej osoby. Nevie
ani, že podpísal takúto dohodu o splnomocnení.

S ohľadom na tieto okolnosti je dôvodná pochybnosť o vážnosti vôle U. Z. uzavrieť takýto právny úkon.

Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený
splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé,
že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., z

čoho sa dá usudzovať, že v prípade U. Z. nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode
uzavretý právny úkon, a že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa.

Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii každý má právo na poskytnutie právnej pomoci a môže
oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Zo spornej dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť

rozpor, či dlžník U. Z. mal možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu
pomoc a či jeho vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna. Z výpovede U. Z. naopak vyplýva,
že združenie proHelp splnomocniť nemienil.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na
náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.