Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/160/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212748
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912212748.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRimavskáSobotasudkyňouJUDr.MartinouKoreňovouvprávnejvecižalobcu:Pohotovosť,

s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO 36864421 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa

zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu
odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu proti dlžníkovi G. C.. Vec je vedená pod č. G. XXXX/XXXX. Po podaní žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od
jej doručenia, keď exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 18.11.2010 hoci konanie začalo 24.08.2009, teda
k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 451 dní).

Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim
zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok zrealizoval úplný
judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a
interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne vo veci rozhodol, čím sa postavil
do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu a tak porušil zásadu
legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné
posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup,

formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci . Na jednej strane totiž existuje právne
relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty
anadruhejstraneniejemožnéiniciovaťobčianskesúdnekonaniepreprekážkuprávoplatnerozhodnutej
veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí ako
nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. K vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť
súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Takto mu vznikla majetková škoda 691,63 eur predstavujúca náhradu

istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného
súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu a
zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 138,33 eur (t. j. 20 % z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom), pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručenéhočl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak by exekučný súd rozhodol v zákonnej lehote,

mohol uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti
pohľadávky. Domáha sa teda náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota. Podľa § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný
však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaný sa na výzvu súdu písomne vyjadril a žiadal žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu
zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď chýbajú základné údaje o exekučnom
konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu
nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa zákona č.
514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov

odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné
prerokovanie podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Tiež nemôže ísť ani o zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovať
príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Aj lehota 15

dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia, a nie na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Žalobca
nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
pričom orgánom kompetentným preskúmavať či došlo k zbytočným prieťahom je ústavný súd. Čo
sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal jednak vznik a jednak ani výšku
škody. Pri uplatnení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaný vznik

nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, pričom žalobca a jeho
praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie, pričom
súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku podnikateľská činnosť žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca
nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona

č. 514/2003 Z. z., preto je žaloba právne neopodstatnená.

Na pojednávanie dňa 25.03.2014 sa neustanovil zástupca žalobcu, ktorý doručenie predvolania mal
vykázané. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania ( tento
návrh na prerušenie konania bol zamietnutý osobitným rozhodnutím ) pričom uvádzané dôvody súd

nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania a pojednával v neprítomnosti žalobcu,
resp. jeho zástupcu. Tiež sa neustanovil
žalovaný, ktorý sa ospravedlnil, nepožiadal však o odročenie pojednávania, preto súd pojednával aj v
neprítomnosti žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením celého obsahu spisu 2Er/863/2009 Okresného súdu Rimavská
Sobota a písomných podaní účastníkov aj s prílohami a vec posúdil takto:

V prvom rade súd konštatuje, že žaloba bola dostatočne špecifikovaná v zmysle § 42 ods. 3 a § 79
O.s.p. ako aj Exekučného poriadku. Súd mal k dispozícii ako dôkaz exekučný spis. Žalobca sa svojou

žiadosťou adresovanou žalovanému ešte pred podaním tejto žaloby domáhal uspokojenia nároku na
náhradu škody. Už uplynula aj 6 mesačná lehota od prijatia žiadosti a žalobca sa teda domáha nároku
na náhradu škody na súde. Súd má za to, že žalobca si splnil svoju povinnosť a podal žalovanému pred
podaním tejto žaloby žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Rimavská Sobota vo veci
XEr/XXX/XXXX (nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok - nelegálneho
postupu vykonaním opätovného posúdenia práv žalobcu) a na tomto základe žiada náhradu škody
a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"), keď žalovaný na
jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozitívne
nereagoval.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003Z.z. (v znení do 31. 12. 2012) "štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda."

Zo spisu XEr/XXX/XXXX Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vedeného pod spis. zn. G. XXXX/XX) súd zistil, že dňa 25. 09.2009 bola na súd podaná žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti
povinnému G. C. pre vymoženie 424,03 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu v Bratislave. Uznesením zo dňa 03.09.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

zamietol, lebo po preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v zmysle § 44 ods. 2 Ex.
por. zistil, že dojednanie o rozhodcovskej doložke je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. §
53 ods. 5 Obč. zák., neplatná a že rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané aj plnenie,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Následne uznesením exekúciu podľa § 44 ods. 3 Ex. por. zastavil.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených...

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia,

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 3 Ex. por. v znení ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia "ak je uznesenie, ktorým
sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu
nie je prípustné odvolanie."

V predmetnej exekučnej veci žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Na rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti lehota (ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Ex. por.) zákonom stanovená lehota nie je
(lehotajelennavydaniepovereniaapodslovnéspojenierozhodnutiarozhodcovskýchkomisiíazmierov
nimischválenýchjemožnéapotrebnézahrnúťirozhodcovskérozsudkyvydanérozhodcovskýmisúdmi),

súd však bol povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia bez zbytočných prieťahov. Keď však
žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na súd 25.09.2009 a súd dňa 03.09.2010 o tejto žiadosti
rozhodol, ide o taký časový úsek, ktorý nemožno považovať za zbytočný prieťah alebo nečinnosť zo
strany exekučného súdu. Preto pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy
na základe nesprávneho úradného postupu, a to nerozhodnutia v zákonnej lehote (táto nie je zákonom

daná) resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, žaloba je neodôvodnená. Tu súd poukazuje
na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 14.12.2012 sp. zn. ÚS 606/2012, ktorý konštatoval, že doba
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora v trvaní 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne
udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď ústavnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti
známe, že spoločnosť Pohotovosť podávala žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcií

hromadne, teda v rovnakom čase zaťažila všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na čo
musela počítať s určitým technicko - administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré
spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, ju možno považovať za
ústavne akceptovateľnú .

Súd poukazuje na konštatovanie Najvyššieho súdu SR v uznesení zo dňa 18. januára 2012, sp. zn.
6 Cdo 143/2011, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskejzmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd

je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou

súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a
povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym
poriadkom a prepismi EÚ, preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
do vydania rozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla, vzhľadom na tú skutočnosť,

že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie (vyžadujúca osobitnú právnu úvahu), nie je takej
povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.

Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že konanie začalo dňa 24.08.2009 a súd rozhodol až 18.11.2010, teda

došlo k omeškaniu viac ako 451 dní, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žalobu tvrdiac,
že exekučný súd nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase bez
zbytočných prieťahov, na tomto základe aj uplatňuje náhradu škody. Nie je preto možné súdu pričítať čas
od podania návrhu exekútorovi do podania žiadosti exekútora súdu o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (exekútor má podľa § 44 ods. 1 Ex. por. predložiť návrh s exekučným titulom a žiadosťou o

vydanie poverenia na súd do 15 dní, čo súd nemohol ovplyvniť a žalobca ani netvrdí, že by zo strany
exekútora došlo k nejakému porušeniu povinnosti) a tiež nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobcu, že
by o žiadosti bolo rozhodnuté až 18.11.2010. Nejde teda v žiadnom prípade o taký časový úsek, ako to
tvrdí žalobca, teda tvrdenia v žalobe nezodpovedajú skutočnosti.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že súd nelegálne postupoval, keď skúmal predložený exekučný titul, a to
rozhodcovský rozsudok, súd tu poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
1/2012, podľa ktorého " skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci,
t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť

rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore
so zákonom". Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 135/2012 "iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol

nikdy uzavretý." Z odôvodnenia vyplýva, že "keďže exekučný súd zistil už pri postupe podľa § 44 ods. 2
Ex. por., že exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého oprávneným je v rozpore
so zákonom, dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie."

Pretosúddospelkzáveru,žepostupovalsprávne,keďskúmalpredloženýrozhodcovskýrozsudokpodľa
§ 44 ods. 2 Ex. por.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, došlo k nesprávnemu
úradnému postupu súdu (§ 9 ods. 1 zákona), teda nepreukázal, že by boli splnené zákonné podmienky

pre zodpovednosť štátu podľa zákona, a tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.

Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada
trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy

nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu
trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému nejaké
trovy vznikli.Len pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť
tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod
prepostuppodľa§152ods.2O.s.p.,môževydaťmedzitýmnyrozsudokajbeznávrhuúčastníkakonania.

Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva
o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o
veci samej.

Tiež súd poznamenáva, že námietkou premlčania vznesenou žalovaným sa súd nezaoberal, keďže

dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.
Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, došlo k nesprávnemu
úradnému postupu súdu (§ 9 ods. 1 zákona), teda nepreukázal, že by boli splnené zákonné podmienky
pre zodpovednosť štátu podľa zákona, a tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.