Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813205386
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7813205386.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobkyne P.. F. A., nar. XX.
XX. XXXX, bytom I., J. XX, právne zastúpená JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom v Rožňave,
Čučmianska dlhá 21, proti žalovanej R.. R. L., Ambulancia praktického lekára pre dospelých, H. IČO:
35 526 882, právne zastúpená JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom v Rožňave, Cyrila a
Metoda 4, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že rozviazanie pracovného pomeru dané žalovanou žalobkyni dňa 12. 03. 2013 j
e n e p l a t n é .

Súd z a v ä z u j e žalovanú uhradiť žalobkyni trovy konania v sume 343,46 Eur z titulu trov
právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobkyne č. :
XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo L., D..T.. I..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala určenia, že rozviazanie pracovného pomeru žalovanou zo

dňa 12. 03. 2013 je neplatné a náhrady trov konania od žalovanej.

V odôvodnení žaloby žalobkyňa uviedla, že je bývalou zamestnankyňou žalovanej a jej pracovný pomer
bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 04. 08. 2008 v spojení s jej dodatkom, úpravou platobných
podmienok zo dňa 01. 04. 2013. Rozviazaním pracovného pomeru zo dňa 12. 03. 2013 žalovaná mienila
ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou. Napriek zákonným ustanoveniam § 70 Zákona č. 311/2001

Z.z. - Zákonníka práce, žalovaná vôbec nevymedzila dôvod skončenia pracovného pomeru, tzn. na
základe akého ustanovenia Zákonníka práce pristúpila ku skončeniu pracovného pomeru, ba čo viac,
nie je z jeho obsahu jasné ani to, či sa malo jednať o výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného
pomeru. Uvedená písomnosť má celý rad ďalších pochybení a síce seba ako zamestnávateľa označuje
ako fyzickú osobu identifikovanú dátumom narodenia a rodným číslom, nie ako podnikateľa, „rozväzuje
pracovnú zmluvu zo dňa 01. 04. 2012“, pričom táto bola uzatvorená 04. 08. 2008, neuvádza, či
sa toto skončenie týka úväzku zdravotnej sestry, alebo aj administratívnej pracovníčky a pod. Z

dôvodov uvedených nie je potrebné sa zaoberať hmotnoprávnymi podmienkami dôvodnosti skončenia
pracovného pomeru, avšak ani tieto dané neboli. Nie je pravdou, že by žalobkyňa akokoľvek porušovala
pracovnú disciplínu, chodila do práce s meškaním, či nepripravovala veci v práci. V rozpore s ústavným
právom zákazu nútených prác žalovaná požadovala odpracovanie údajného 1 dňa, ktorý si žalobkyňa
mala vybrať „mesiac 2012“. Napriek zmätočnosti, neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu je
z jeho obsahu zrejmé, že žalovaná mienila so žalobkyňou ukončiť pracovný pomer k 18. 03. 2013 a

to okamžitým skončením pracovného pomeru tak, ako to uvádza v druhom odseku „neospravedlnila
sa a tak pristupujem k okamžitému rozviazaniu pracovného pomeru s menovanou“. Po tom, čo si aj
sama žalovaná uvedomila vady tohto právneho úkonu, jednak v deň, kedy sa mal pracovný pomerskončiť, jednak listom zo dňa 27. 03. 2013 vyzvala žalobkyňu k nástupu do práce z dôvodu neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, ktorú sama uznáva. Nakoľko súhlas s odvolaním per analogiam zo
strany žalobkyne daný nebol, žalobkyňa podala na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v I. dňa 20. 03.

2013 žiadosť o zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Správny orgán právne vec rovnako
posúdil a ku dňu 19. 03. 2013 žalobkyňu zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie, keď mal za
preukázanú skutočnosť skončenia zamestnania. Následne žalobkyňa odpoveďou na výzvu k nástupu
do práce zo dňa 02. 04. 2013 v súlade s § 79 ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce žalovanej oznámila, že
netrvá na tom, aby ju ako zamestnávateľ ďalej zamestnávala a vyzvala ju k náhrade mzdy v zmysle §

79 ods. 4 Zákonníka práce.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že mienila so žalobkyňou rozviazať pracovný pomer
výpoveďou tak, ako to vyplýva z listinného dôkazu rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo
dňa 12. 03. 2013 a to z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. V písomnom vyhotovení popísala
v čom spočíva porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne. Žalovaná sa pokúsila doručiť

rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou žalobkyni na pracovisku, táto však rozviazanie pracovného
pomeru výpoveďou odmietla prevziať a listinu si ani neprevzala. Následne do práce bez náležitého
ospravedlnenia žalobkyňa nenastúpila. Zo strany žalobkyne je zrejmé, že táto rešpektovala ukončenie
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 12. 03. 2013 a vyplýva to aj z jej listu zo dňa 02. 04. 2013,
keď v bode 2 uvádza, že netrvá na tom, aby ju žalovaná ďalej zamestnávala a rešpektuje ukončenie

pracovného pomeru zo dňa 12. 03. 2013 výpoveďou. V bode 3 uvádza, že od skončenia pracovného
pomeru je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v
I.. Zároveň v bode 4 žiadala žalobkyňu o bezodkladné doručenie potvrdenia o zamestnaní v zmysle
§ 75 ods. 2 Zákonníka práce. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Rozviazanie pracovného pomeru zo dňa 12.

03. 2013 je nepochybne výpoveďou, o čom svedčí už samotná listina zo dňa 12. 03. 2013. Nešlo o
okamžité skončenie pracovného pomeru tak, ako sa snaží v žalobe túto listinu posudzovať žalobkyňa.
Pokiaľ v texte listiny rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 12. 03. 2013 je uvedená
veta, že žalovaná pristupuje k okamžitému rozviazaniu pracovného pomeru so žalobkyňou, nie je
túto vetu možné posudzovať oddelene, ale je potrebné túto posudzovať vo vzájomných súvislostiach

vyplývajúcich z textu listiny, keď žalovaná touto vetou prejavila úmysel, že už nie je ochotná ďalej
čakať a tolerovať porušovanie pracovnej disciplíny a že už dňom 12. 03. 2013 pristupuje k rozviazaniu
pracovného pomeru výpoveďou. Ide o to, že aj z textu listiny vyplýva, že žalovaná rozväzuje pracovný
pomer výpoveďou od 18. 03. 2013, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru je platné dňom
doručenia. Z listiny nie je možné usúdiť a vyvodiť záver, že sa jedná o okamžité skončenie pracovného

pomeru.

K vyjadreniu žalovanej žalobkyňa uviedla, že právny úkon zo dňa 12. 03. 2013, ktorým žalovaná
mienila skončiť pracovný pomer je zmätočný a nezrozumiteľný, čo je dôvodov vzniku tohto sporu
jednak ohľadom posúdenia tohto právneho úkonu ako okamžitého skončenia pracovného pomeru, resp.

výpovede, ako aj ohľadom platnosti tohto právneho úkonu.

Žalobkyňa počas celého konania trvala na podanej žalobe. Uviedla, že listina obsahujúca rozviazanie
pracovného pomeru zo dňa 12. 03. 2013 jej bola doručená poštou, ktorú prevzala v ten týždeň, predtým
ako sa bola zaevidovať na úrade práce. Práve pracovníčka úradu práce ju upozornila na to, že toto

rozviazanie pracovného pomeru nie je platné.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila a navrhovala žalobu zamietnuť. Potvrdila, že napísala listinu
obsahujúcurozviazaniepracovnéhopomeruvýpoveďouzodňa12.03.2013potom,akožalobkynivytkla
viaceré nedostatky v jej práci. V poobedňajších hodinách, po ukončení ordinácie sa chcela rozprávať so

žalobkyňouojejnedostatkochvpráci,aležalobkyňajunechcelapočúvať. Tojuviedloktomu,žesisadla
a napísala predmetné rozviazanie pracovného pomeru. Následne žalobkyňu zavolala do ordinácie, tam
jej prečítala obsah listiny a chcela jej odovzdať túto listinu. Žalobkyňa povedala, že ona s tým nesúhlasí
a že túto listinu neprevezme, preto v dolnej časti listiny žalovaná dňa 12. 03. 2013 napísala poznámku,
že rozviazanie pracovného pomeru žalobkyňa odmietla podpísať. Táto listina bola vyhotovená v dvoch

vyhotoveniach, asi jedno vyhotovenie nechala na svojom stole a takto žalobkyňa si nakoniec mohla
zobrať k sebe túto listinu. Takýmto spôsobom sa listina obsahujúca rozviazanie pracovného pomeru
zo dňa 12. 03. 2013 dostala k žalobkyni. Poštou žalobkyni túto listinu nedoručovala. Ďalšie výzvy, aby
nastúpila do práce, jej doručovala poštou.Žalovaná tvrdila, že účinky rozviazania pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 12. 03. 2013 nenastali,
pretože listinu obsahujúcu rozviazanie pracovného pomeru zo dňa 12. 03. 2013 žalobkyni poštou

nedoručovala.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - pracovnou zmluvou zo dňa 04. 08. 2008, úpravou platových
podmienok zo dňa 02. 04. 2012, rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 12. 03. 2013,
výzvou na nastúpenie do práce zo dňa 18. 03. 2013 s fotokópiou obálky o doručení, výzvou k nástupu

do práce zo dňa 27. 03. 2013 s fotokópiou obálky o zasielaní a doručení tejto listiny, rozhodnutím Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v I. o zaradení žalobkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo
dňa 19. 04. 2013, výzvou k nástupu do práce - odpoveďou zo dňa 02. 04. 2013, okamžitým skončením
pracovného pomeru zo dňa 29. 04. 2013 dané žalovanou žalobkyni, vyžiadanou správou od Pošty I..

V zmysle § 61 ods. 1, 2 a 4 Zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť

pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je
neplatná.
(2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone.
Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

(4) Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie
výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

V zmysle § 68 ods. 1 citovaného zákona, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

V zmysle § 70 citovaného zákona, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

V zmysle § 77 citovaného zákona, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

V zmysle § 38 ods. 1, 3 a 4 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach

týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.
(3) Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku,

zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci
vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú
zásielku.
(4) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec
alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi

alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec
alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa bola zamestnaná u žalovanej na základe

pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníčkami konania zo dňa 04. 08. 2008 v pracovnom zaradení
zdravotná sestra. Z listiny obsahujúcej úpravu platových podmienok zo dňa 02. 04. 2012 vyplýva, že
počnúc od 01. 04. 2012 žalobkyňa pracovala u žalovanej na polovičný úväzok ako zdravotná sestra a
na polovičný úväzok ako administratívna pracovníčka. Z obsahu listiny „rozviazanie pracovného pomeruvýpoveďou zo dňa 12. 03. 2013“ vyplýva, že žalovaná rozviazala pracovný pomer výpoveďou od 18.
03. 2013 s pracovníčkou - zdravotnou sestrou, bez uvedenia výpovednej lehoty. V druhom odseku
vyššie uvedenej písomnosti uvádza, že z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny žalobkyne pristupuje k

okamžitému rozviazaniu pracovného pomeru s menovanou. Z týchto dôvodov rozviazanie pracovného
pomeru zo dňa 12. 03. 2013 je zmätočné, nezrozumiteľné a neurčité.

Žalovaná oboznámila žalobkyňu s obsahom listiny obsahujúcej rozviazanie pracovného pomeru zo dňa
12. 03. 2013 a z výpovede žalovanej vyplýva, že túto listinu obsahujúcu rozviazanie pracovného pomeru

zo dňa 12. 03. 2013 odovzdávala žalobkyni na pracovisku dňa 12. 03. 2013 v poobedňajších hodinách a
to,žežalobkyňasobsahomtejtolistinynesúhlasilaaodmietlaju prevziať,pretožalovanávlastnoručným
písmom napísala na dolnú časť listiny, že žalobkyňa odmietla podpísať rozviazanie pracovného pomeru.
Z tohto vyjadrenia žalovanej ako aj z obsahu listiny obsahujúcej rozviazanie pracovného pomeru zo dňa
12. 03. 2013 súd dospel k záveru, že žalovaná doručovala žalobkyni listinu obsahujúcu rozviazanie
pracovného pomeru dňa 12. 03. 2013 žalobkyni osobne na pracovisku, avšak žalobkyňa túto listinu od

žalovanej v čase jej odovzdávania odmietla prevziať. Na základe týchto skutkových zistení súd dospel
k záveru, že v danom prípade sú splnené účinky doručenia v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce.

To, že žalovaná si uvedomila neplatnosť rozviazania pracovného pomeru zo dňa 12. 03. 2013 vyplýva
z jej listu adresovaného žalobkyni zo dňa 27. 03. 2013, ktorým vyzvala žalobkyňu k nástupu do práce

a uviedla, že výpoveď, ktorú dala žalobkyni zo dňa 12. 03. 2013 je neplatná. Doručenie tohto listu
účastníčky konania zhodne potvrdili.

Žalobkyňa však neprejavila písomný súhlas s odvolaním výpovede - rozviazania pracovného pomeru
zo dňa 12. 03. 2013 a oznámila žalovanej, že netrvá na ďalšom zamestnávaní.

V danom prípade žalovaná právny úkon, ktorý mala v úmysle urobiť nazvala „rozviazanie pracovného
pomeru výpoveďou“. Každý právny úkon sa posudzuje podľa jeho obsahu. Vychádzajúc z obsahu
listiny obsahujúcej rozviazanie pracovného pomeru zo dňa 12. 03. 2013 je potrebné konštatovať, že
ide o právny úkon neurčitý, zmätočný a nezrozumiteľný, ktorý nemá náležitosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru v zmysle § 68 Zákonníka práce, ani náležitosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou v zmysle § 61 Zákonníka práce, nakoľko v obidvoch prípadoch skončenie pracovného
pomeru, či už výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru, musí byť formulované
tak, aby z tohto úkonu bolo zrejmé, podľa ktorého zákonného ustanovenia sa dáva a dôvod skončenia
pracovného pomeru skutkovo vymedzený tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom.

Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a určil, že rozviazanie pracovného pomeru dané žalovanou
žalobkyni dňa 12. 03. 2013 je neplatné.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého úspešný

účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

V danom prípade žalobkyňa bola v konaní úspešná a trovy konania vzniknuté na jej strane pozostávajú
z trov právneho zastúpenia advokátom v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Trovy právneho zastúpenia žalobkyne pozostávajú z:
- tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobcu za 5 úkonov právnych služieb v zmysle § 11 ods. 1
VyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb
po 60,07 Eur za 3 úkony vykonané v roku 2013 (príprava a prevzatie právneho zastúpenie, spísanie a

podanie žaloby, písomné stanovisko zo dňa 27. 11. 2013) a v sume 61,87 Eur za 2 úkony vykonané v
roku 2014 ( účasť na pojednávaní dňa 21. 02. 2014 a 20. 03. 2014, spolu 303,95 Eur,
- režijného paušálu v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky za tri úkony vykonané v roku 2013 po 7,81
Eur a za dva úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 Eur, spolu 39,51 Eur,

Celkové trovy právneho zastúpenia žalobkyne činia 343,46 Eur, k náhrade ktorých bola žalovaná
zaviazaná.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./, uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,

rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.