Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/215/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712012016
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712012016.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom na hlavnom pojednávaní

11. 03. 2014 v Martine takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por.

obžalovaného
W. L., nar. XX.XX.XXXX O. W., trvale bytom W., G. XXX/X,

oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin z 06.12.2012, sp. zn. 3

Pv /136/2008, zo skutku, ktorého sa mal dopustiť tak, že

potom čo sa manželia Ľ. G., I.. XX.XX.XXXX a Q. G., I.. XX.XX.XXXX dostali do zlej finančnej a
psychickej situácie z dôvodu, že chceli pomôcť svojmu synovi G. G. a jeho kamarátovi W. N. s
rozbehnutím podnikania, tým že založili svoj trojizbový byt nachádzajúci sa na ul. I. vo Vrútkach, v
prospech záložného veriteľa V.. W. Z., čím zabezpečili uspokojenie pohľadávky V.. Z. vzniknutej zo
zmluvy o pôžičke vo výške 350.000 SK (11.617,87 €), ktorú V.. Z. poskytol ich synovi G. G. a W. N.

(na zmluve o pôžičke uvedený ako dlžník iba G. G.Č.), pričom G. G.N. a W. N. pôžičku V.. Z. v lehote
splatnosti nezaplatili, na základe čoho manželia G.N. obdržali od V.. Z. oznámenie o začatí výkonu
záložného práva, následne boli manželia G. niekoľkokrát telefonicky a jedenkrát aj osobne kontaktovaný
neznámymi mužmi, ktorí im vždy uviedli, že pokiaľ nezaplatia pôžičku V.. Z. za ich syna, budú z ich
bytu vysťahovaní, pričom manželia G. neboli schopní pôžičku za ich syna V.. Z. zaplatiť, nemali žiadne
úspory ani peniaze navyše, nevlastnili žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by mohli speňažiť
a navyše Ľ. G. bol na polovičnom invalidnom dôchodku, v tom čase bol nezamestnaný a splácal dlžobu
spoločnosti N., a.s., dňa 06.10.2006 okolo 10.00 hod. telefonicky kontaktoval neznámy muž Ľ. G. a

oznámil mu, že nakoľko nevrátili V.. Z. pôžičku o 14.00 hod. ho prídu vysťahovať, na základe čoho
sa na podnet W. N., toho istého dňa, t.j. 06.10.2006 stretol Ľ. G., spolu s jeho synom G. G. a W. N.,
vo Vrútkach s W. L., I.. XX.XX.XXXX, ktorého podrobne oboznámil s celou situáciou, t.j. aj s ich zlou
finančnou a psychickou situáciou, pričom W. L. mu povedal, že im pomôže a pohľadávku V.. Z. za nich
zaplatí, následne W. L.Ľ. navrhol Ľ. G.N., aby išli do realitnej kancelárie do K. G. v Martine, kde W. L.
poznajúc zlú finančnú a psychickú situáciu Ľ. G. mu oznámil, že pôžičku V.. Z. zaplatí, iba vtedy, ak na
neho Ľ. G. aj s manželkou prevedú ich trojizbový byt vo Vrútkach, s čím Ľ. G. najskôr nesúhlasil, avšak

W. L. na neho niekoľko hodín opakovane psychicky pôsobil a naliehal pod hrozbou ich vysťahovania,
tým spôsobom, že mu neustále opakoval, že musí mať na pamäti, že o 14.00 hod. ho príde V.. Z. zo Žiliny
vysťahovať, pričom Ľ. G. pod tlakom všetkých okolností nakoniec na návrh W. L. pristúpil, akurát žiadal,
aby ku kúpno - predajnej zmluve bol vyhotovený aj dodatok, z ktorého bude vyplývať, že keď W. L. G.
G. a W. N. vrátia do dvoch mesiacov finančnú hotovosť, tak W. L. prevedie byt späť na manželov G., v
realitnej kancelárii sa v tom čase okrem Ľ. G., jeho syna G. G., W. N. a W. L. nachádzali aj blízky kamaráti
W. L. a to B. B., pre ktorého W. L. pracoval, W. B., ktorý bol konateľom realitnej kancelárie a taktiež sestra

W. L. R. Z., ktorá taktiež v realitnej kancelárii pracovala, pričom W. B. a R. Z. pripravili kúpno - predané
zmluvy, ako aj dodatok ku kúpno - predajným zmluvám, následne išiel G. G. s W. N. pre manželku Ľ. G.Q. G., ktorá po príchode do realitnej kancelárie v K. G. v Martine, bola oboznámená s celou situáciou,
pričom najskôr s návrhom W. L. nesúhlasila, avšak nakoniec pod tlakom všetkých okolností a vnímajúc
rezignovanéhomanželaĽ.G.snávrhomW.L.súhlasila,manželiaG. sináslednepodpsychickýmtlakom

okolností, t.j. v strese, prečítali vyhotovené kúpno - predajné zmluvy, ktorých predmetom bol prevod ich
vlastníckeho práva k trojizbovému bytu č. X, na druhom poschodí, vchod č. XX, bytového domu súpisné
číslo XXXX, postaveného na parcele číslo XXX/10, na ulici I. vo Vrútkach, okres Martin, s príslušnými
spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym
podielom na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, vedenom na liste vlastníctva č. XXXX,

zapísaný v katastri nehnuteľností N. Ú. Ž., M. N. W., na W. L., I.. XX.XX.XXXX, za kúpnu cenu 900.000
Sk (29.874,53 €), ktoré podpísali a odišli spolu s W. L. k notárovi osvedčiť ich podpisy, pričom W. L. pri
podpise kúpnych zmlúv, ani potom následne po návrate od notára manželom Ľ. G. a Q. G. nevyplatil
žiadne finančné prostriedky, od notára sa manželia G.Č. s W. L. vrátili len pred K. G. v Martine, kde W.
L. odišiel a manželov G. odviezol ich syn G. G. s W. N. domov do Vrútok, následne W. L. zaplatil za G.
G. a W. N. V.. W. Z. sumu 450.000 Sk (14.937,26 €), nakoľko však G.

G. F. W. N. do 06.12.2006 nevrátili W. L. v zmysle dodatku ku kúpno - predajnej zmluve sumu 700.000,-
Sk (23.235,74 €) a manželom G. sa taktiež nepodarilo zabezpečiť finančné prostriedky na vyplatenie
sumy 700.000,- Sk (23.235,74 €) v prospech W. L., ktorú W. L. postupne zvyšoval až do výšky 950.000,-
Sk (31.534,22 €), W. L. previedol predmetný byt na spoločnosť Z., s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom
bol W. B., ktorý následne dňa 07.06.2007 manželov G. aj s ich synom F. G., bez právoplatného a

vykonateľného rozhodnutia súdu, proti ich vôli vysťahoval na parkovisko pred bytový dom, čím W. L.Á.,
I.. XX.XX.XXXX spôsobil Ľ.Í. G. a Q. G.Í. škodu vo výške 450.000,- Sk (14.937,26 €),

t e d a m a l

zneužívajúc niečiu tieseň a niečie rozrušenie, dať sebe poskytnúť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote
vzájomného plnenia v hrubom nepomere, a čin spáchať takým spôsobom, že ním spôsobil väčšiu škodu,

č í m m a l s p á c h a ť

zločin úžery podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodených Ľ. G., I.. XX.XX.XXXX O. W. a Q. G., I.. XX.XX.XXXX O. K.,

obaja trvale bytom W., U.. I. Č.. XXXX/X s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 11. 12. 2012 pod spisovou značkou 3Pv/136/08 obžalobu
na W. L. pre skutok právne posúdený ako zločin úžery podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného

zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku podanej obžaloby.

Obžalovaný W. L. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe.
Vypovedal, že s Ľ. G. aj s Q. G. sa poznajú asi 20 rokov. S Ľ. boli kamaráti. V minulosti raz vypovedal voči
Ľ. G., keď ten nožom bodol do hrude B. J.. Bol priamym svedkom. Ľ. G. sa chce obohatiť na jeho úkor,

na základe krivej výpovede. V októbri 2006 v doobedňajších hodinách bol so svojím zamestnávateľom
- B. B. v K. G.. Prišiel za ním syn Ľ.U. G., G. so svojím kamarátom N.. Hovoril
mu, že otec predáva byt vo Vrútkach a predajom bytu chce vyriešiť splatenie pôžičky. Informoval sa,
či nevie o nejakom záujemcovi o kúpu bytu. Byt G. dobre poznal, pretože býval oproti jeho sestre R.
Z.. Z týchto dôvodov ho napadla myšlienka, či by nebolo dobré kúpiť byt pre ich mamu, pretože sestra

bola v tom čase rozvedená s dvomi malými deťmi a mama jej často pomáhala. Mohla sa presťahovať
bližšie k sestre. Následne sa stretol s Ľ. G. a hovorili o predaji bytu. Rozprávali sa spolu po dlhom
čase, možno po 9-10 rokoch. Ľ. G. mu povedal, že potrebuje vyriešiť záležitosti predajom bytu, lebo
na byte je plomba a dlží nejakému právnikovi v Žiline za svojho syna G. 450.000 Sk (14.937,26 €).
Počas rozhovoru Ľ. G., alebo jeho syn telefonovali tomu právnikovi V.. Z.. Dali mu ho k telefónu a

V.. Z. mu povedal, že jemu je jedno, kto dlh zaplatí a potvrdil výšku dlhu - 450.000 Sk (14.937,26€). Až počas vyšetrovania zistil, že pôžička mala byť iba 350.000 Sk (11.617,87,-€), ale Ľ. G. aj V..
Z. mu potvrdili 450.000 Sk (14.937,26 €). G. mu pri rozhovore tiež uviedol, že mu hrozí dražba alebo
vysťahovanie z dôvodu uplatnenia si záložného práva. Povedal mu, že nie je také jednoduché, aby

prišiel o byt, lebo v dražbe si ho môže kúpiť aj sám. V dražbe musí byť stanovená cena a pokiaľ sa
uspokojí pohľadávka, rozdiel by mu mal byť vyplatený. Taktiež mu povedal, že banky dávajú americké
hypotéky. Banky doslova v tej dobe núkali peniaze a z hodnoty bytu nemal mať problém dostať úver v
hodnote 450.000 Sk (14.937,26 €) a vyplatiť V.. Z.. Ľ.Í. G. mu na to všetko povedal, že sa už nechce
ďalej zadlžovať, ale byt by predal a vyplatil dlh syna a čaká aj na nejaké peniaze z dedičstva. Potom by

si kúpil menší 2-izbový byt. V prípade dohody mal iba jednu podmienku, aby mohol v byte ešte bývať. V
tom nevidel problém, ale chcel sa o tom poradiť aj so sestrou. Dohodli sa predbežne na cene 900.000
Sk ( 29.874,53 €). G. ďalej povedal, že sestra robí v realitnej kancelárii, kamarát je majiteľom realitky a
preto nebudú musieť platiť za vypracovanie zmluvy. Po stretnutí s G. sa rozprával so sestrou i majiteľom
realitnej kancelárie B. a zistil si ceny bytov. Niekedy v strede týždňa volal V.. Z., že byt pravdepodobne
kúpi a Ľ. G. mu povedal, že zmluvu môžu podpisovať v piatok po 14.00 hod., lebo vtedy môže manželka

odísť zo zamestnania. O všetkom informoval V.. Z. a požiadal ho, aby na piatok pripravil kvitancie. Nemal
vedomosť, o čom sa následne rozprával G. so svojim otcom Ľ. G., ale ešte pred podpisom zmluvy mu G.
G. povedal, že by ten otcov byt následne odkúpil naspäť za 950.000 Sk (31.534,22,- €), z čoho 700.000
Sk (23.235,14,-€) by získal úverom a 250.000 Sk (8,298,48) by mohol dostať za predaj nejakého 1-
izbového bytu. Jeho zisk by bol 50.000 Sk (1.659,69,- €). G. ale nemal vedomosť o tom, že ten byt

nechcel predávať, lebo ho chcel pre mamu. So sestrou sa dohodli na kúpe bytu, pretože bol blízko
jej bytu, orientovaný na južnú stranu, na druhom poschodí, čo vyhovovalo mame. V prípade, že by
nedošlo k sporom, tak mama by v tom byte bývala a nepredali by ho. Obžalovaný ďalej vypovedal,
že v piatok sa stretol s Ľ. G. v realitnej kancelárii v hoteli G.. Myslí, že G. prišiel aj so synom. Ľ. G. z
hotela G. odbiehal, lebo si chcel dať zmluvy skontrolovať právnikovi. O žiadnom dodatku, ani spätnom

odpredaji nebola žiadna debata. Všetko prebiehalo v pokojnej atmosfére. Na G. nevyvíjal žiadny nátlak.
Obžalovaný poukázal na nezrovnalosti vo výpovediach G. v dňoch údajných telefonátov neznámych
mužov a časového sledu, kedy malo dôjsť k vysťahovaniu z bytu,
k stretnutiu medzi ním a G. i následnému podpísaniu zmlúv. V čase prípravy zmlúv im G. G. povedal
o rozhovore, ktorý mali v stredu a spýtal sa ho, či platí možnosť v prípade vybavenia hypotekárneho

úveru na spätnú kúpu bytu za odmenu 50.000 Sk (1.659,69,- €). Toho sa chytil Ľ. G. s tým, že by bol
rád, ak by ústny sľub dal G. písomne. G. tiež chceli, aby bol do veci zahrnutý aj N. a zároveň bol v listine
spomenutý ten úver. Všetko sa to preto spísalo „na kolene“ v realitnej kancelárii a písomnosť má preto
taký obsah. Ústna dohoda ale bola, že G. G. by zaplatil 250.000 Sk (8.298,48,- €) v hotovosti a na úvere
by sa podieľali spolu s N.. Až teraz zistil dôvod zahrnutia aj N., pretože založenie bytu G. v prospech V..

Z. bolo nielen pre ich syna, ale aj pre N.. Ľ. G. dokonca v niektorej výpovedi tvrdil, že spláca úver, pričom
o peniaze ich pripravil N.. Dodatok podpísali preto, že N. a G. G. si mali podvodne požičiavať peniaze,
ktoré nevracali. Ľ. G. preto chcel, aby sa na úvere slúžiacom na odkúpenie bytu podieľal aj N., keďže G.
Z. zaplatili aj N. časť dlhu. Ďalej vypovedal, že G. G.N. a N. robili podvody, čo môže dosvedčiť Š., ktorý
im požičal peniaze a nevrátili mu ich. Obžalovaný ďalej vypovedal, že kúpna zmluva bola podpísaná

slobodne a dobrovoľne. Po úradnom overení zmlúv a plnej moci u notára sa vrátili do realitnej kancelárie,
kde vyplatil G. 900.000 Sk (29.874,53 €). G. si peniaze rátal a ukladal ich na stôl, kontrolovala to pani G..
G. požiadal, aby z uvedenej sumy išiel s ním vyplatiť kvitanciu Z., pretože G.N. by mal od neho 900.000
Sk (29.874,53 €) a on by ešte musel Z. vyplatiť dlh 450.000 Sk (14.937,26 €). G. mu povedal, že má
podpísanú plnú moc, aby to išiel Z. vyplatiť sám. Oddelil 450.000 Sk (14.937,26 €) a zvyšných 450.000

Sk (14.937,26 €) si zobrala pani G.. Z tohto dôvodu zatelefonoval Z., že má plnú moc a peniaze na
vyplatenie dlhu. V týchto súvislostiach podotkol, že rozumný človek nepodpíše kúpnopredajnú zmluvu s
tým, že ani len nepôjde osobne skontrolovať, či dlh bol vyplatený. Jeho záujmom bolo, aby mal kvitanciu,
ale záujmom G. vyrovnanie dlhu V.. Z.. Podľa neho len človek, ktorý predá byt a dostane celú kúpnu
cenu sa môže takto správať, pretože mu môže byť jedno, či ten dlh Z. zaplatil alebo nezaplatil. Za Z.

bol aj s B., Z. bol s nejakým mužom. Vymenili si doklady a odovzdal mu 450.000 Sk (14.937,26 €).
Pri odovzdávaní peňazí v realitnej kancelárii bol Ľ. G., Q. G.Í., B. B., R. Z., L. B., W. B.. Odovzdanie
peňazí bolo podpísané v kúpnej zmluve a v plnej moci. G. G. ho uisťoval, že vybavuje úver. Jemu však
vyhovovalo, ak by úver nevybavil. Po dvoch mesiacoch G. G. a N. úver nevybavili. Dozvedel sa, že mali
nejaké úverové podvody. Ľ. G. mu tiež potvrdil, že má so synom problémy. S Ľ. G. bol dohodnutý, že byt

po Vianociach uvoľní. Hovoril mu, že má všetko zabezpečené, pretože má dostať finančné prostriedky
z dedičského konania a má vyhliadnutý byt v Martine - Záturčí. Následne mal viacero telefonických
rozhovorov aj stretnutí s Ľ. G.. Ten od neho požadoval ďalších 50.000 Sk (1.659,69,- €) a odôvodňoval
to nárastom cien nehnuteľností v tom čase. Rozhovory boli v normálnej atmosfére, ale on mu hovoril, žeak by ceny nehnuteľnosti klesali, či by mu vrátil časť kúpnej ceny. Požiadal ho, aby rešpektoval dohodu
o uvoľnení bytu, lebo ho chcel rekonštruovať a do bytu nasťahovať mamu. Pripustil, že v tej dobe začali
stúpať ceny bytov, čo mu

vyhovovalo, lebo v prípade predaja maminho bytu by predaj pokryl aj náklady na rekonštrukciu nového
bytu. Ľ. G. zorganizoval stretnutie s N. otcom, na ktoré ho zavolal. Veľmi tomu nerozumel, ale Ľ. G. išlo v
podstate o to, aby N. zohnal peniaze za svojho syna, ktoré by dal G. G.Í. a ten by spätne odkúpil byt za
950.000 Sk (29.874,53 €). N. s tým nesúhlasil. Potom dostal súdne rozhodnutie o predbežnom opatrení
na ten byt. Bol prekvapený, preto kontaktoval Ľ.Í. G.. Ten mu povedal, že návrh na podal, lebo sa bál,

že mu neposkytne dostatočný čas na kúpu nového bytu, pretože ešte nemá prostriedky z dedičského
konania a stále pýtal 50.000 Sk (1.659,69,- €). Uistil ho, že ak bude potrebovať bývať o mesiac, dva
dlhšie, bude súhlasiť, ak bude riadne platiť nájomné a poplatky spojené s užívaním bytu. Potom sa o
tom rozprával so sestrou aj s B. a mal strach, aby neprišiel o peniaze, lebo situácia s G. začala byť
napätá a nevedel, či byt uvoľní. B. mu preto ponúkol, že byt odkúpi za sumu 900.000 Sk (29.874,53 €),
lebo mal skúsenosti s ľuďmi, ktorí sľúbia, že byt po predaji uvoľnia a nakoniec tak neurobia. Po dlhšom

uvažovaní predal byt firme Z., s.r.o., W. B.. B. na celú vec pozeral z obchodného hľadiska, lebo ceny
bytom v tom čase začali rásť. On si len zachraňoval svoje peniaze. Nakoniec teda nezarobil ani 50.000
Sk (1.659,69,- €) a nekúpil byt pre svoju mamu. Dokonca na celej veci finančne stratil, pretože mu Z.
O.Ú. ako správca bytu oznámil, že G. požiadal a museli mu vrátiť zálohy od momentu predaja bytu. G. ho
tak podviedol, lebo musel za neho zaplatiť cez 30.000 Sk (995,82,- €). Účtovné doklady má k dispozícii.

B. potom vysťahoval G.. Prítomný bol len kvôli tomu, aby všetko vysvetlil, ak by bola privolaná polícia,
čo sa aj stalo. G. podal oznámenie na polícii, sám mal záujem, aby sa celá vec vyšetrila. Zvažoval, že
podá oznámenie na Ľ. G.. Má však z neho strach, pretože v minulosti sa pred jeho očami odohrala tá
udalosť v N.. G. nezvláda svoje správanie, býva afektovaný a násilnícky. Z toho dôvodu sa rozhodol
nepodávať trestné oznámenie. Obžalovaný ďalej vypovedal, že v tom čase prebiehalo aj civilné konanie,

kde žiadal pripojiť aj trestný spis , aby sa vec úplne objasnila. Poukazoval na rozdielne výpovede Ľ.
G. a na jeho snahu obohatiť sa, pretože ceny bytov v tom čase stúpali. V prípade, že by G. zvrátil
kúpnopredajnú zmluvu, vrátil by mu 900.000 Sk (29.874,53 €) a mohol by byt v roku 2009 predať už
za 1,7 milióna Sk (56.429,66,- €). Civilné konanie skončilo právoplatným rozhodnutím krajského súdu.
Spor vyhral. Po nejakom čase vec zase začala vyšetrovať polícia. Dozvedel sa, že G. podal v roku 2009

oznámenie pre podvod na neho, Z. aj na svojho syna. Polícia ho nakoniec obvinila. Obvinenie bolo
účelové. S vyšetrovaním nesúhlasil, zdalo sa mu tendenčné a vyšetrovateľ mal byť dobrý kamarát Ľ. G..
Podával sťažnosti a medzitým aj sám generálny prokurátor zrušil uznesenie vyšetrovateľa aj prokurátora
o vznesení obvinenia s tým, že bol porušený zákon. Následne ho však znovu obvinili a podali obžalobu.
Obžalovaný na záver svojej výpovede zopakoval, že G. pri podpise zmluvy bol v normálnom psychickom

rozpoložení. Otázku tiesne vyriešili civilnoprávne súdy. Kúpna cena bola dohodnutá na 900.000 Sk
(29.874,53 €). Na dohode s N. a G. G. bola uvedená čiastka 700.000 Sk (23.235,14,-€), lebo G. si mal
vybaviť úver vo výške 700.000 Sk (23.235,14,-€) a ústne boli dohodnutí, že mu zaplatí v hotovosti ešte
250.000 Sk (8.298,48,- €). Bolo to rovnaká ústna dohoda ako tá, že Ľ. G. môže v byte ďalej bývať po
jeho predaji. K finančným prostriedkom 900.000 Sk (29.874,53 €) vypovedal, že ich mal v hotovosti. V

priebehu týždňa niečo vybral z banky, ale hotovostné peniaze mal aj doma. Jeho príjem v tom čase bol
asi 1.300 € mesačne.

V súlade s obranou a výpoveďou obžalovaného sú výpovede svedkov W. B., R. Z., L. B., B. B.R., V..
W. Z., W.. O. W., Z. Š., listinné dôkazy, najmä kúpnopredajná zmluva a plnomocenstvo. Svedok W. B.

vypovedal, že niekedy koncom roka 2006 ho oslovil L.Ľ. v súvislosti s kúpou bytu, pretože v jeho realitnej
kancelárii pracovala sestra obžalovaného R. Z.. Pomohli mu vyhotoviť kúpnu zmluvu na predaj bytu
manželov G.. Mal vedomosť o tom, že na byte bola ťarcha v prospech nejakého žilinského právnika. Na
vec si pamätá preto, lebo po kúpe ho L. poprosil, aby s ním išiel do Strečna, kde sa stretol s tým žilinským
právnikom a L. mu vyplatil 450.000 Sk (14.937,26 €) a právnik mu dal kvitanciu na výmaz ťarchy na

predmetný byt. Ľ. G. bol v ich realitnej kancelárii prevziať v doobedňajších hodinách kúpnu zmluvu a
išiel s ňou za svojim právnikom. Potom boli poobede zobrať jeho manželku z roboty a išli spolu s L.Á. k
notárke podpísať kúpne zmluvy. Následne sa vrátili naspäť do realitnej kancelárie, kde osobne L. vyplatil
G. 900.000 Sk (29.874,53 €), pričom 450.000 Sk (14. 937,26 €) dal bokom a dohodol sa s Ľ. G., že
túto sumu vyplatí za neho žilinskému právnikovi. Vyplatenie kúpnej ceny bolo pravdepodobne riešené

priamo v kúpnej zmluve. Pri vyplácaní peňazí bol B., L. B., R. Z., manželia G. a ich syn G. G.. G. potom s
peniazmi odišli preč. G. sa ani po dvoch mesiacoch nevysťahovali z bytu a nerešpektovali ústnu dohodu
s L.. Ten mal s bytom problémy a preto sa chcel bytu zbaviť. Rozhodol sa ho predať, ale G. vedeli, že
ceny bytov išli hore a preto chceli na ňom zarobiť. Ľ. G. ho stále klamal, hovoril, že sa vysťahuje aleneurobil to. Z týchto dôvodov L. previedol v marci 2007 byt na jeho spoločnosť Z., s.r.o. za 900.000 Sk
(29.874,53 €). Po nejakých mesiacoch G.Č. vysťahovali za asistencie polície. Svedkyňa R. Z. v podstate
vypovedala obdobne ako svedok W. B.. Vypovedala, že pracovala v jeho realitnej kancelárii. Od jej brata

- obžalovaného L. sa dozvedela, že G. je vlastne jej sused a obžalovaný sa jej pýtal na názor na kúpu
bytu za 900.000 Sk (29.874,53 €). Byt chceli kúpiť pre ich mamu, ktorú v tom čase potrebovala mať
nablízku kvôli pomoci s deťmi. Nemala žiadne výhrady a s bratom sa dohodla, že poskytne finančné
prostriedky na prerobenie tohto bytu. Po niekoľkých dňoch ju i B. brat oslovil a poprosil ich o zhotovenie
kúpnych zmlúv a pomoc pri vyplácaní dlžoby na byte, ktorú údajne G. mal. Vypracovali kúpnu zmluvu,

ktorúG.prevzalvkanceláriiavzalsijunaskontrolovaniepravdepodobnesvojmuprávnikovi.Spomenula
si, že pred podpisom zmlúv čakali na G. manželku, ktorá ešte pracovala. Potom odišli aj s jej bratom
k notárovi podpísať zmluvy a keď sa vrátili do kancelárie prebehlo vyplatenie finančných prostriedkov
podľa kúpnej zmluvy. Jej brat mal peniaze pri sebe, pričom prišiel aj s B., ktorého chcel mať ako svedka.
Pán G. peniaze vlastnoručne prerátal. Potom jej brat vyzval G., aby išli spolu do Žiliny vyplatiť dlžnú
sumu, ale G. to odmietol. Dal bratovi splnomocnenie, aby to išiel vyplatiť sám. Keďže nemal skúsenosti

s postupom pri vyplácaní dlhov išiel s ním W. B., ktorý mal dozrieť na to, aby dostal správne doklady
a kvitanciu. G. bratovi odrátal finančnú
sumu, ktorú mal vyplatiť v Žiline a dal mu peniaze do rúk. Jej brat vyplatil G. 900.000 Sk (29.874,53 €).
Ďalej vypovedala, že v realitnej kancelárii bola reč aj o možnosti, že ak sa synovi pána G. podarí vybaviť
úver do nejakého krátkeho času, či by bol jej brat ochotný spätne predmetný byt odpredať rodine G.,

alebo ich synovi. Taktiež bola dohoda, že G. môžu v byte bývať zhruba nejaké dva až tri mesiace. Neskôr
sa dozvedela, že G. žiadny úver nevybavil a manželia G. sa z bytu odmietli vysťahovať. G. nechcel
dodržať dohodu, preto sa brat rozhodol, že byt predá B., ktorý túto možnosť využil ako obchod, pretože
bol realitný maklér a nemal problém si poradiť s vysťahovaním nájomníkov. Svedok L. B. v podstate
vypovedal, že pracoval v realitnej kancelárii W. B.. S L. sa stretával na futbale. Ten mu raz povedal,

že bude možno kupovať 3-izbový byt vo Vrútkach a zisťoval trhové ceny. Potom prišiel do realitnej
kancelárie, kde mu pripravili kúpne zmluvy. Zmluvy sa podpisovali a overovali u notára. L. vyplatil G.
kúpnu cenu 900.000 Sk (29.874,53 €). Následne G. odrátal určitú časť peňazí, ktorú mal ísť L. niekomu
vyplatiť, kvôli dlhu G. na byte. Byt neskôr od L. kúpil B., lebo ceny nehnuteľností išli hore a B. tým
pomohol L. dostať sa naspäť k svojím peniazom. L. nechal G. bývať dlhšiu dobu v byte až do času, kým

byt nepredal W. B.. G. sa však nechceli z bytu vysťahovať. V dodatku ku kúpnej zmluve sa vyjadril, že
ho vidí po prvýkrát. Svedok B. B.R. vypovedal, že L. kupoval byt, ktorý mal byť založený v prospech
nejakého človeka zo Žiliny. V realitnej kancelárii B. dal vyhotoviť kúpnopredajné zmluvy. Bol prítomný
pri vyplácaní peňazí, pretože L. ho zavolal do kancelárie. Boli tam G.N., ich syn G., W. B., R. Z., L. B.
a ešte nejaká zamestnankyňa, ktorú nepoznal. L. ho zavolal z dôvodu, že sa mali vyplácať peniaze,

aby bol svedkom vyplatenia kúpnej ceny G.. G. si vyplatené peniaze prepočítal, išlo o sumu 900.000 Sk
(29.874,53 €). L. išiel do Žiliny vyplatiť dlžobu k nejakému právnikovi, aby dostal kvitanciu. G. mu na to
dával finančné prostriedky. Svedok V.. W. Z. vypovedal, že L. stretol prvýkrát pri vyplácaní dlžnej sumy
za G. v Strečne. Ten si od neho predtým požičal finančné prostriedky vo výške 350.000 Sk (11.617,80
€). Pôžička bola zabezpečená 3-izbovým bytom rodičov G. G.. G. G. mu však pôžičku nevrátil, preto

zaslal výzvu na zaplatenie dlžnej sumy a oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Výkon záložného
práva sa nezrealizoval, pretože G. G. mu oznámil, že dlžnú sumu zaplatí. G. G. neveril, pretože všetko
odďaľoval. G. mu nakoniec zavolal, že ho bude vo veci zastupovať W. L.. Ten sa vyjadril, že má záujem
pôžičku zaplatiť, dohodol si s ním stretnutie, na ktoré prišiel aj s W.. O. W., L. mu vyplatil dlh, on mu
odovzdal kvitanciu. Nemal žiadnu vedomosť o údajných telefonátoch G., aby zaplatil dlh pod hrozbou

vysťahovania z bytu. Už predtým mal stretnutie s G. G. a jeho otcom v Žiline a rokovali o splatení pôžičky.
Svedok Ľ. H. vypovedal, že s W. L. spoločne podnikali a boli kamaráti. Raz si vypočul telefonát W. L.Á.
s G., ktorý chcel od neho 50.000 Sk (1.659,69,- €) v súvislosti s kúpou bytu. Argumentoval tým, že ceny
nehnuteľností išli hore. Cestovali vtedy spolu s autom. Svedok O. W. vypovedal, že mu G. hovoril, že L.
predal byt, ale chcel, aby mu doplatil finančnú čiastku, pretože stúpli ceny bytov.

Svedok Z. Š. vypovedal, že G.Á. G. si od neho požičal 27. 02. 2006 184.000 Sk (6107,68,- €). Založil
mu svoj Peugeot. Zmluvu uzatvorili u notára. Pár dní pred splatnosťou pôžičky prišiel za ním s tým, že
vymení pneumatiky a auto dovezie späť. G. G. odvtedy už nevidel, auto ani finančné prostriedky mu
nevrátil. Svedok X. N. potvrdil, že G. G. a jeho syn W. boli kamaráti. Bol na jednom stretnutí, kde bol
prítomný aj obžalovaný, ale viac si nepamätal.

V prospech verzie poškodených G., ktorí v podstate vypovedali, že im L. žiadne finančné prostriedky
za byt nevyplatil vypovedali G. G., F. W., R.. F. M., V. O., W. G., čiastočne Z.. R. M. a W. I.. Svedok
Ľ. G. vypovedal, že 15. 05.2006 uzatvorili s manželkou ako záložcovia záložnú zmluvu s V.. W.Z. ako záložným veriteľom. Predmetom záložného práva bol ich 3-izbový byt na U. I. vo Vrútkach,
ktorým zabezpečili uspokojenie pohľadávky V.. Z. vzniknutej zo zmluvy o pôžičke vo výške 350.000 Sk
(11.617,87 €), ktorú V.. Z. poskytol ich synovi G. G. a jeho kamarátovi W. N.. Zmluvu podpísali preto, lebo

syn G. ich ubezpečil, že pôžičku vráti do troch mesiacov. V auguste 2006 začali mať obavy a požiadali
svojho syna a N., aby požičané peniaze V.. Z. rýchle vrátili. Začiatkom druhej polovice augusta 2006
obdržali list, v ktorom im V.. Z. oznámil začatie výkonu záložného práva predajom ich 3-izbového bytu.
Povedal synovi, aby okamžite prišiel a vec vyriešil. Syn im povedal, že si zoberie pôžičku zo M. M. vo
výške 500.000 Sk (16.596,96 €) a z nej vyplatí V.. Z.. Syn si pôžičku aj zobral, ale peniaze dal N. s tým,

že N. vráti pôžičku V.. Z.. N. peniaze V.. Z. neodovzdal. Následne začali jeho a manželku telefonicky
i osobne kontaktovať neznáme osoby. Tieto osoby uvádzali, že konajú v mene V.. Z. a majú pôžičku
zaplatiť, inak prídu o byt. Dňa 06. 10. 2006 okolo 10.00 hod. mu na pevnú linku zavolal neznámy muž,
ktorý mu oznámil, že o 14.00 hod. ho prídu vysťahovať, pretože pôžičku nevrátil. Dostal veľký strach a
zavolal synovi, aby aj s N. prišli za ním. Povedal im, aby okamžite zohnali peniaze a zaniesli ich V.. Z..
N. zavolal nejakému kamarátovi, ktorý mal Z. zaplatiť pôžičku. O chvíľu prišli L. s B. a L. mu povedal, že

pôžičku za neho zaplatí. Oboznámil L. s celou situáciou a požiadal ho, aby zavolal V.. Z.. L. mu zavolal
a povedal, že vec je vybavená, že pohľadávku zaplatí. Bol vo veľkom strese a bál sa, aby neprišiel o
byt a nezostal na ulici. Taktiež bol na polovičnom invalidnom dôchodku a nezamestnaný. Bol po dvoch
operáciách a navyše si uvedomoval svoju zlú finančnú situáciu. L. s B. ho doviezli do realitnej kancelárie
W. B. v hoteli G. v Martine. V kancelárii bola aj L. sestra, B. a prišiel za nimi aj jeho syn G., N. a B.. V

kancelárii mu L. povedal, že pôžičku Z. zaplatí pod podmienkou, že na neho prevedú ich 3-izbový byt,
čo bola pre neho nová informácia. Zostal šokovaný, pretože L. mu predtým o tom nepovedal. Oznámil
mu všetko ako hotovú vec. S týmto postupom nesúhlasil. L. mu však rozprával, že ho o 14.00 hod. príde
Z. zo Žiliny vysťahovať. Pôsobil na neho psychicky, naliehal na neho a on sa nedokázal na nič sústrediť.
L. mu povedal, že ak nepristúpi na jeho návrh, tak V.. Z. nezaplatí a tento ich o 14.00

hod. vysťahuje z bytu. Nakoniec tomuto naliehaniu podľahol a L. povedal, že podpíše kúpnu zmluvu
s cenou 900.000 Sk (29.874,53 €), pričom išlo o sumu, ktorú určil L.. Ten mu povedal, že je to iba
zábezpeka a že ak mu do 06. 12. 2006 vrátia 700.000 Sk (23.235,74 €), tak im byt prevedie naspäť.
Svedok ďalej vypovedal, že trval na tom, aby sa vyhotovil dodatok k zmluve, že je spoludlžníkom jeho
syn a N., pričom L. dodatok nadiktoval sestre. V dodatku bolo uvedené, že 700.000 Sk (23.235,74 €) sa

má zaplatiť do 06. 12. 2006, aby im bol spätne vrátený byt. L. sľúbil pomôcť N. a jeho synovi vybaviť úver
na spätnú kúpu bytu. Jeho syn aj s N. odišli pre jeho manželku, ktorá prišla do hotela G. a oboznámili ju s
celou situáciou i s návrhom L.. Manželka najskôr nesúhlasila, ale nakoniec sa podvolila. Spolu s L. išli k
notárke podpísať kúpne zmluvy. Potom ich syn odviezol aj s manželkou do Vrútok. L. im žiadne peniaze
pri podpise zmluvy nevyplatil. Niekedy potom bol aj so synom u V.. Z. a ten im potvrdil, že L. mu zaplatil

450.000 Sk (14.937,26 €). V.. Z. im povedal, že nikdy im netelefonoval a nehrozil, že ak nezaplatia, tak
ich dá vysťahovať. Taktiež nikoho za nimi neposielal. N. potom prišiel za ním s tým, že zoberie pôžičku
700.000 Sk (23.235,74 €), aby im L. vrátil byt. N. naozaj nejakým podvodom skutočne dostal peniaze v
banke, ale či tieto peniaze zaplatil L., to povedať nevie. Po 06.12.2006 im L. začal vyvolávať, aby mu
zaplatili 700.000 Sk (23.235,74 €), ak chcú vrátenie bytu. Povedal im, že keďže mu peniaze nevrátili v

dohodnutej lehote, zvýši sumu o 70.000 Sk (2.323,57 €). Vtedy s manželkou pochopili, že N. L. žiadne
peniaze nezaplatil. Z týchto dôvodov začali vybavovať úver v banke a v marci 2007 dostali 300.000 Sk
(9.958,18 €). V apríli 2007 zistili, že im konateľ Z., s.r.o. B. odhlásil trvalý pobyt a L. previedol byt na
B. spoločnosť. Preto na Okresnom súde Martin podali príslušné návrhy, aby ich byt nebol prevádzaný
na ďalšie osoby a tiež návrh na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 12. 10. 2006. L. sa o týchto

skutočnostiach dozvedel a navrhol, že ak mu s manželkou dajú 420.000 Sk (13.941,45 €) za syna, že
zvyšnú sumu bude vymáhať od N. a byt im vráti. Musia však stiahnuť zo súdu podané návrhy. Súhlasil s
takýmto postupom a preto podané návrhy zobral späť. Keď sa to L. dozvedel, byt im nevrátil a opätovne
od nich žiadal zaplatiť 950.000 Sk (31.534,22 €) a vyhrážal sa im, že ak túto sumu nezaplatia, tak ich dá
vysťahovať. V tom čase zdedili 330.000 Sk (10.953,99 €), ale peniaze im prišli na účet až v júni 2007.

Ďalej si požičali od rodiny finančné čiastky 50.000 Sk (1.659,70 €), 20.000 Sk (663,88 €), 10.000 Sk
(331,94 €), stretol sa s N. otcom, ale ten nemal peniaze na to, aby zaplatil časť za svojho syna. Dňa 07.
06. 2007 prišli nejakí muži a vysťahovali ich z bytu. Všetok majetok vypratali na parkovisko pred panelák.
Prítomný bol aj B., B. a L.. Zavolali políciu, tá sa B. pýtala, či má súdny príkaz, ale on povedal, že ho
nepotrebuje, lebo je vlastníkom bytu. Polícia nezasiahla. Uchýlili sa k matke, kým nenazbierali peniaze

a kúpili 1-izbový byt v Martine, na I. U. za 680.000 Sk (22.571,86 €). Obdobne vypovedala svedkyňa
Q. G.. Potvrdila, že L. im nevyplatil 900.000 Sk (29.874,53 €), z ktorých mal jej manžel odrátať 450.000
Sk (14.937,26 €) pre V.. Z.. Keby tomu tak bolo, prečo by im L. podpisoval dodatok, že im za 700.000
Sk (23.235,74 €) odpredá byt späť. Veď L. by na tom prerobil. Po podpise kúpnych zmlúv od notára išlidomov a do realitnej kancelárie sa už nevracali. Svedok G. G. vypovedal, že L. nevyplatil jeho rodičom
žiadne peniaze. Keď sa rodičia vrátili
od notára rovno nastúpili do auta a s N. ich odviezol domov. Rodičia teda po podpise kúpnych zmlúv do

hotela G. nešli. V aute mu rodičia potvrdili, že žiadne peniaze od L. nedostali. Nečudoval sa tomu, lebo
L.Á. povedal, že podpísané zmluvy sú len zábezpeka na vrátenie sumy, ktorú L. zaplatí za nich V.. Z..
V.. Z. im neskôr povedal, že nikomu netelefonoval, ani jeho rodičom, ani nikoho za jeho rodičmi neposlal
s tým, aby im hrozili vysťahovaním. Svedok G. G. ďalej vypovedal, že naozaj v B. M. M. vybavil úver vo
výške pol milióna Slovenských korún. Finančné prostriedky mu prišli na účet. Vo Vrútkach na parkovisku

dal N. do ruky 400.000 Sk (13,277,58,- €) s tým, aby išiel zaplatiť dlh Z.. Peniaze mu dal bez nejakého
dokladu a urobil „totálnu blbosť.“ O dva dni sa dozvedel, že N. Z. nič nezaplatil a Z. začal pohľadávku
uplatňovať od jeho rodičov. L.Ľ. sľúbil zaplatiť pôžičku Z. s tým, ale že si bude musieť zobrať byt do
zálohy. Mama bola v ten deň do 14.00 hod. v robote, potom ju boli zobrať domov a doviezli ju do realitnej
kancelárie. Otec mu hovoril, že mu volali nejakí ľudia s tým, že ho vysťahujú. V hoteli G. sa dohodli , že
rodičov z bytu nikto nevysťahuje a že tam môžu bývať pár mesiacov, kým sa nezaplatí ten dlh. Nevie

o tom, že by rodičia ten byt chceli predať, pretože bol založený. Nepamätal si na meno Z. Š. a nemal
vedomosť o tom, že by si od nejakého Š. požičiaval finančné prostriedky vo výške 180.000 Sk. Ku N.
vypovedal, že už s ním nie je kamarát, pretože mu dlhuje asi jeden milión Slovenských korún. Nemá
však od neho žiadne písomné doklady potvrdzujúce dlh. N. odišiel v roku 2006 do zahraničia, odvtedy ho
nevidel. Podpísaný dodatok v realitnej kancelárii znamená, že vlastne bol kupujúcim bytu s N.. Keď nad

tým dodatkom rozmýšľal nevie aký mal zmysel, lebo jemu by v tej dobe nikto hypotéku nedal. Nevedel
sa vyjadriť ani k sume 700.000 Sk (23,235,74,- €), či to bol úrok. Bola by „hlúposť,“ aby ten byt po dvoch
mesiacoch odkúpil za 700.000 Sk (23,235,74,- €), lebo úver by mu nedali a dlžná čiastka Z. bola 350.000
Sk (9.958,18,- €) a niečo navyše. V písomnou dodatku boli uvedené mená G. G. a W. N. z dôvodu, aby
tá čiastka 450.000 Sk (14.937,26,- €), ktorá bola vyplatená Z., prešla na nich dvoch s N. a bytom sa

vlastne zaručovala tá dlžná čiastka. Hypotekárny úver mal vybavovať aj s N. na odkúpenie bytu podľa
zmluvy. Znalecký posudok dával vypracovať na byt, lebo chcel byt zachrániť, ale už sa to nedalo. Byt
chcel odkúpiť, ale v tej dobe to už nebolo možné. Určite L. neponúkol zaplatenie bytu v časti úverom a
v časti hotovosťou. Nepovedal, že si chcel zobrať úver vo výške 700.000 Sk (23,235,74,- €). K svojej
osobe vypovedal, že bol trikrát právoplatne odsúdený.

V súhrne teda možno zhodnotiť, že k preukázaniu zaplatenia kúpnej ceny boli zaobstarané nasledovné
dôkazy:
ObžalovanýW.L.vypovedal,ževrealitnejkanceláriivyplatilĽ.G.900.000Sk.G.počítalpeniaze,ukladal
ich na stôl, kontrolovala pani G.. G. mu oddelil 450.000 Sk pre V.. Z., ďalších 450.000 Sk si zobrala pani

G.Á. do kabelky. Pri odovzdávaní bol B. B., L. B., R. Z. F. W. B.. Odovzdanie peňazí bolo spísané v
kúpnej zmluve a v plnej moci (č.l. 1286 spisu). Svedok W. B. k vyplateniu kúpnej ceny vypovedal, že
finančné prostriedky L. vyplatil G. v jeho realitnej kancelárii. Peniaze na vyplatenie
dlžoby dostal L.. Pri vyplácaní peňazí G. povedal, aby si L. časť peňazí ponechal a išiel vyplatiť Z. (č.l.
1299 spisu). Svedkyňa R. Z. vypovedala, že jej brat - obžalovaný W. L. vyplatil finančné prostriedky

G. v realitnej kancelárii. Pri odovzdávaní kúpnej ceny bol B., B., B. a syn G. (č.l. 1302 spisu). Svedok
L. B. vypovedal, že L. vyplácal peniaze G. v ich realitnej kancelárii (č.l. 1304 spisu). Podľa článku
III. kúpnopredajnej zmluvy z 12. 10. 2006 medzi G. a L. kupujúci (L.) uhradil predávajúcim (G.) v
hotovosti kúpnu cenu 900.000 Sk (29.874,53 €), čo predávajúci potvrdili podpisom zmluvy (č.l. 305
spisu). Rozsudkom Okresného súdu Martin z 30. 09. 2008, sp. zn. 8C/129/2007 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Žiline z 16. 06. 2009, sp. zn. 5Co/70/2009 návrh G. voči odporcom W. L. (i Z., s.r.o.
na ktorú bol byt medzičasom prevedený) o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy bol zamietnutý. Súd
v odôvodnení rozhodnutia dospel po vyhodnotení dôkazov k záveru, že kúpna cena bola G. riadne
zaplatená, keď časť kúpnej ceny im bola odovzdaná v hotovosti a časť kúpnej ceny bola, na základe
ich dohody, použitá na vyplatenie dlhu syna G. voči V.. W. Z. (č.l. 540 spisu). Krajský prokurátor v Žiline

18. 12. 2009 pod sp. zn. 148/09 Ľ. G. oznámil, že postup súdov považuje za zákonný, preskúmané
rozhodnutia za vecne správne a preto podnet na podanie mimoriadneho dovolania odkladá (č.l. 964
spisu). Uznesením Generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 25. 07. 2011, sp. zn. IV PZ 86/11
bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Žilina z 01. 04. 2011, ČVS: ORP-219/OVK-ZA-2011 a
uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Martin z 29. 04. 2011, sp. zn. 3Pv 136/2008, ktorým bolo

vznesené obvinenie W. L. (č.l. 65/1-65/7 spisu) pre zločin úžery podľa § 235 ods. 1, 2 písm.
a/ Trestného zákona, pretože bol porušený zákon v § 2 ods. 1, 10, 12, § 206 ods. 1, § 192 ods. 1
písm. a/, b/, § 193 ods. 1 písm. a/, § 176 ods. 2 Trestného poriadku a v § 235 ods. 1 Trestného
zákona v neprospech obžalovaného W. L.. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia generálny prokurátorv podstate uviedol, že konajúci vyšetrovateľ i dozorujúci prokurátor sa pri rozhodovaní nedostatočne
zaoberali vykonaným dokazovaním a riadne ho nevyhodnotili na účely zistenia opodstatnenosti postupu
na vznesenie obvinenia. V odôvodnení uznesenia bol len výpočet dôkazov bez ich zhodnotenia a v

podstate neboli vzaté do úvahy výpovede svedkov potvrdzujúcich verziu obžalovaného (B., B., Z.,
V.. Z.), článku III. kúpnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že obžalovaný uhradil poškodeným kúpnu cenu
900.000 Sk (29.874,53 €) pri podpise zmluvy, vrátane vyhlásenia poškodených, že túto skutočnosť
potvrdzujú svojimi podpismi. Nebolo zhodnotené ani odborné vyjadrenie č. 5/2009 (č.l. 268-281 spisu)
vypracované znalkyňou Ing. Danielou Kubačkovou z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad

hodnoty nehnuteľnosti, odhad hodnoty stavebných prác, podľa ktorého hodnota prevádzaného bytu k
06. 10. 2006 bola 747.124,80 Sk (24.800 €).

Súd tieto dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku), prihliadol aj na
obsah civilno - právnych rozhodnutí a rozhodnutia generálneho prokurátora SR, pričom samozrejme nie

je nimi viazaný, pretože v tomto konaní ide o posúdenie viny, či neviny obžalovaného (§ 7 Trestného
poriadku) a dospel
k nasledovným záverom. Zhodnotením najmä výpovede obžalovaného, svedkov B., B., B., Z.,
písomného obsahu kúpnopredajnej zmluvy možno dospieť k záveru, že obžalovaný zaplatil kúpnu cenu
900.000 Sk (31.534,22 €), čo obaja poškodení potvrdili svojím úradne overeným podpisom na kúpnej

zmluve. Konanie poškodeného pri takomto hodnotiacom závere by bolo potom vysvetliteľné časťou
obranyobžalovaného,ktorýtvrdí,žeajpokúpebytuponechalpoškodenýchvňomnaďalejbývaťapráve
v tomto období začali prudko stúpať ceny bytov, preto poškodení v čase, keď sa mali vysťahovať chceli
ešte doplatiť určitú čiastku a keď s tým nesúhlasil, podali trestné oznámenie. Ceny bytov v tomto období
naozaj preukázateľne stúpali, čo vyplýva aj z výpovede svedka B. a prehľadu vývoja cien nehnuteľností

v tomto období zverejneného Národnou bankou Slovenskej republiky .
Svedkovia - F. W., R.. F. M., V. O., W. G. - príbuzní poškodených v podstate vypovedali, že im v rokoch
2007 požičiavali finančné prostriedky na kúpu bytu v Martine (W. - 1.659,70 €, M. - 663,88 €, O. - 331,94
€). W. G. poškodeným vyplatil 23. 04. 2007 11.053,58 € ako podiel na dedičstve. Tieto výpovede mali
podľa poškodených v podstate dokumentovať, že nemali finančné prostriedky na kúpu bytu, preto si

ich požičiavali od príbuzných. Zhodnotením týchto výpovedí a výpovedí poškodených a ich syna možno
dospieť aj k záveru, že obžalovaný G. žiadne peniaze pri prevode bytu nevyplatil a vyrovnal za nich iba
dlh u V.. Z. a po niekoľkých mesiacoch ich jednoducho z bytu vysťahoval.
K týmto dvom hodnotiacim záverom súd uvádza, že vznesenie obvinenia na začiatku trestného stíhania
vyžaduje „vyšší stupeň pravdepodobnosti“ (§ 206 Trestného poriadku), podanie obžaloby dôkazy

dostatočne odôvodňujúce postavenie obžalovaného pred súd (§ 234 Trestného poriadku), ale uznanie
viny v súdnom konaní môže byť založené len na jednoznačných, bezpečných a spoľahlivých dôkazoch
celkovo vylučujúcich pochybnosť, že žalovaný skutok sa stal, pričom ak sú aj po vykonaní dôkazov a
ich zhodnotení pochybnosti, najmä možnosť rôznych skutkových záverov, súd musí v pochybnostiach
rozhodovať v prospech obžalovaného (in dubio pro reo) a potom nepreukázaná vina má rovnaký dôkaz

ako preukázaná nevina.

K skutkovým okolnostiam, či poškodení pri podpise kúpnej zmluvy konali alebo nekonali v tiesni a v
rozrušení, je potrebné uviesť nasledovné. Obžalovaný L., svedkovia B., B., Z., B. vypovedali, že podpis
kúpnej zmluvy a vyplatenie kúpnej ceny prebehli v pokojnej atmosfére. Svedok V.. Z. vypovedal, že

poškodeným nikdy netelefonoval ani za nimi neposielal ľudí s tým, že ak nezaplatia pôžičku, budú
vysťahovaní z bytu. Prvostupňový aj odvolací súd v civilnoprávnych rozhodnutiach, ktoré už sú uvedené
vyššie nedospeli k záveru, že by zmluva bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevyhnutných podmienok
a preto návrhy poškodených zamietli. Na druhej strane z výpovedí poškodeného Ľ. G., jeho manželky
Q. G. ako aj ich syna G. G. vyplýva, že poškodení mali uzatvoriť zmluvy v rozrušení, keď sa báli, že

budú vysťahovaní z predmetného bytu. Ďalšie dôkazy k týmto skutkovým okolnostiam však predložené
neboli. Súd preto zhodnotením týchto dôkazov musí opätovne konštatovať,
že i o týchto skutkových okolnostiach, po vykonanom dokazovaní, zostávajú dva možné závery a to, že
poškodení nekonali v tiesni a v rozrušení a na druhej strane možno dôjsť aj k takému záveru, že v tiesni a
rozrušení konali. V týchto súvislostiach sú podstatnými dôkazmi, zhodnými s výpoveďou obžalovaného,

výpovede svedka V.. Z., ktorý vypovedal, že prvý telefonický kontakt a potom stretnutie s obžalovaným
L. určite nebolo v jeden deň a G. G. mu spomínal, že idú byt predávať (č.l. 1291 spisu) a svedka B., ktorý
vypovedal, že s prípravou zmlúv ho oslovil obžalovaný niekoľko dní predtým, ako sa podpisovali (č.l.
1299 spisu). Tieto dôkazy sú v protiklade s výpoveďou poškodeného, že stretnutie s L. a podpis zmluvysa udialo v jeden deň. Súd preto aj tieto čiastkové okolnosti - tieseň a rozrušenie, pri nedostatku ďalších
dôkazov musí hodnotiť, aj s prihliadnutím na zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného, že nie
sú jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, pričom nepreukázaná vina má rovnaký

následok, ako preukázaná nevina.

Kdodatkukúpnejzmluvypodpísanýmpoškodenýmiaobžalovaným(č.l.308spisu)jepotrebnéuviesť,že
jeho obsah rôzne interpretujú obžalovaný a poškodení a svedok G. G. sa k nemu v podstate ani vyjadriť
nevedel. V prípade pripustenia verzie poškodených (neboli im vyplatené žiadne finančné prostriedky ) je

celé ich konanie otázne, pretože predajom bytu L. by sa síce zbavili záväzku voči V.. Z. vo výške 450.000
Sk (14.937,26 €), ale zároveň by sa po spätnom odpredaji nestali vlastníkmi bytu, ktorého vlastníkmi
sa podľa obsahu dodatku mali stať ich syn G. G. a W. N. (dlhodobo na neznámom mieste v zahraničí,
nevypočutý ani v prípravnom konaní), zrejme po získaní hypotekárneho úveru, pri ktorom by mohli podľa
dohody obidvaja ručiť týmto bytom. O osobe W. N. pritom Ľ. G. aj jeho syn zhodne vypovedali, že ich
už v minulosti podviedol a peniaze (16.596.90,- €) už z iného úveru G.Š. G. mal použiť na iný účel ako

vyplatenie V.. Z. a G. G. dokonca vypovedal, že N. mu dlhuje asi milión Slovenských korún (č.l.149/6,
214/3, 1308 spisu). Z výpovede svedka Š. a notárom overenej zmluve o pôžičke sa javí, že aj G. G. si
v roku 2006 požičal peniaze, ktoré nevrátil. Z týchto dôvodov sa súdu javí takáto verzia interpretovania
dodatku ako nepravdepodobná pre negatívne skúsenosti poškodených so svojim synom i N. týkajúce
sa finančných prostriedkov. Súd preto musel brať do úvahy aj verziu obžalovaného, ktorý vypovedal,

že na dohode s N. a G. G. bola uvedená čiastka 700.000 Sk (23.235,14,-€), lebo G. si mal vybaviť úver
vo výške 700.000 Sk (23.235,14,-€) a ústne boli dohodnutí, že mu zaplatí v hotovosti ešte 250.000 Sk
(8.298,48,- €). Bolo to rovnaká ústna dohoda ako tá, že Ľ. G. môže v byte ďalej bývať po jeho predaji. V
prípadetejtoverziebybolobžalovanývlastníkombytu,poškodeníbymalivyplatenúkúpnucenu900.000
Sk (31.534,22 €), z ktorej bola zaplatená pohľadávka V.. Z. a G. G. s N. možnosť získať úver a odkúpiť

byt spätne od L.. Z týchto všetkých vyššie uvedených dôvodov a úvah nie je preto ani tento listinný dôkaz
usvedčujúcim vo vzťahu k obžalovanému L..

Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôkazy, hodnotenia a právne úvahy potom dospel k záveru,
že nie sú bez pochybností, jednoznačne a spoľahlivo preukázané základné

skutkové okolnosti opísané v skutkovej vete podanej obžaloby, teda, že žalovaný skutok sa stal a z
týchto dôvodov obžalovaného spod obžaloby oslobodil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súdodmietolvykonaťdôkazynavrhnutéobžalovaným,ktorémalibyťvjehoprospech-výsluchysvedkov
Š., T., K.X., účtovné doklady z Z., tresné spisy polície, kde mal poškodený podávať trestné oznámenie

na svojho syna pre podvody a odborné vyjadrenie k zdravotnému stavu poškodeného G., lebo ich
nepokladal za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, prihliadnuc pritom na zásadu, že skutkový stav veci
sa objasňuje iba v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Tr. por.)

Poškodení G. navrhovali, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť
im spôsobenú škodu 450.000 Sk (14.937,26 €). Súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, preto
obligatórne postupom podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodených s uplatneným nárokom na
náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný
účinok ( § 306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak

je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu
(§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.