Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. október 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/157/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812218585
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812218585.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom ul. Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom ul.
Grősslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 27.9.2012 domáhal sa proti odporcovi zaplatenia sumy 628,67 eur, z titulu

majetkovej ujmy a sumy 125,73 eur, z titulu nemajetkovej ujmy.

Návrh odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX) navrhol
písomným podaním, spísaným procedurálnym postupom podľa ustanovenia § 38 a nasl. zák. č.
233/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní
a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 8298/2011. Následne návrh na vykonanie exekúcie

spolu s exekučným titulom predložil Okresnému súdu Prievidza a požiadal ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd bol povinný o žiadosti rozhodnúť do 15 dní odo dňa jej doručenia,
keďže exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek
tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, si nevyžadovala
takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 16.8.2010 (konanie sa začalo dňa 30.12.2009), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia, t. j. po 229 dňoch po uplynutí zákonom stanovenej doby. Okrem uvedeného za
nesprávny úradný postup považoval aj to, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu, preskúmal
exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu. Podľa jeho názoru všeobecný súd, ktorý koná v pozícii
exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu vo veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre
veriteľa.Poukázalnato,žeexistenciarozsudkurozhodcovského súdu, ktorý je z pohľadu exekučného
súdu materiálne nevykonateľný,

spôsobuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej a zamedzuje mu iniciovať občianske súdne konanie a
požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom. Takýto postup exekučného súdu
hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V predmetnom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a sozbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci

rozhodnutej. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, lebo počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej istoty, v ktorej sa
počas konania v predmetnej veci nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy SR. Majetková škoda v celkovej výške 628,67 eur predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom,
ktorá mu už viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom

súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu, založeného zmluvou
o úvere. V súvislosti s nárokom o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces nie je dostatočným zadosťučinením,
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného
súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej
vymožiteľnosti jeho majetkového práva. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho

očakávanianavrhovateľa,žesprávnymazákonnýmpostupomsúdudôjdekvymoženiujehopohľadávky,
vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote, by mohol uskutočniť rad iných krokov
smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej
príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup okresného
súdu mu zamedzil správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Na podporu nároku na náhradu

nemajetkovej umy poukázal na ďalšie dôvody: a/ neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zásah do jeho zákonných nárokov
a základných práv vyvolal u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, b/ vytvorenie
absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s

vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských jeho aktivít,
ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu
mu, a tiež majiteľom spoločnosti, spôsobila hospodársku stratu, c/ nezákonným zásahom vyvolaná
situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí,
ktoré mohol prijať. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy určil vo výške 20% z uplatňovanej istiny s

príslušenstvom, t. j. uplatnil si nárok vo výške 125,73 eur. V zmysle zákonného postupu písomne žiadal
odporcu o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z..
Odporca do podania návrhu na začatie konania na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Navrhovateľ v návrhu zo dňa 27.9.2012 uplatnil námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Prievidza.

Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 19NcC 645/2012-16 zo dňa 5.11.2012 rozhodol, že sudkyňa JUDr.
Valéria Píšová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 8C
157/2012. Z dôvodu prerušenia výkonu sudcu
zákonnej sudkyne bola vec pridelená na rozhodovanie náhodným výberom sudkyni JUDr. Danke
Laukovej.KrajskýsúdTrenčínuznesenímč.k.19NcC24/2013-21zodňa1.2.2013rozhodol,žeuvedená

sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 8C 157/2012.

Odporca navrhol návrh zamietnuť. Poukázal na zmätočnosť návrhu na začatie konania, pričom
navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, i keď on má dôkazné bremeno. Je nepravdivé
jeho tvrdenie, že nemá vedomosť o spisovej značke exekučného konania, pretože v tomto konaní

bol jeho účastníkom. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní bolo jedným z dôvodov,
pre ktoré aj Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv
spôsobených nečinnosťou exekučného súdu. Nie je ďalej zrejmý ani titul nároku na náhradu škody,
lebo navrhovateľ namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, ďalej uvádza aj rozhodnutie
o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo sa dá vysvetliť ako namietanie

nezákonného rozhodnutia. Nie je teda zrejmé, či uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného
postupu z dôvodov prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, alebo
z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol
na odstránenie prieťahov v konaní, neuvádza, či podal sťažnosť na zbytočné prieťahy predsedovi
okresného súdu, resp. ústavnú sťažnosť. Všeobecný súd pritom v konaní o náhradu škody nie je

oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, pretože túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR. Ďalej namietal, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, v ktorých bola obsiahnutá aj žiadosť vo veci, ktorá je predmetom
tohto konania. Návrh na súd pritom navrhovateľ podal už dňa 27.9.2012, teda preduplynutím 6-mesačnej lehoty v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Ide preto o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ

pritom napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti túto nedoplnil, neuviedol dátumy, kedy
sa dozvedel o škode, nepredložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli
podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ústavné sťažnosti a nedoplnil doklady preukazujúce
ohrozenie jeho práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným. Odporca preto,
ako orgán príslušný na predbežné prerokovanie podaných žiadostí nepovažuje nárok navrhovateľa za

predbežne prerokovaný. K rozhodnutiu exekučného súdu o udelení poverenia exekútorovi po uplynutí
15-dňovej lehoty uviedol, že súdna prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárskazápisnicaaleborozhodcovskýrozsudok. Spoukazomnapríslušnézákonnéustanovenia,preto
15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule vo veciach, v ktorých bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po

1.6.2011. I prípadné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnúprávnuúvahu,najmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahovpodliehajúcimrežimu
spotrebiteľských zmlúv. Pokiaľ mal nesprávny úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie,
tento postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom pre účely zákona č. 514/2003 Z. z.. Pri
nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pre jeho úspešné uplatnenie, by okrem
iného bolo nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, čo v
danom prípade nebolo splnené. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa

nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a táto sa týka len
prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Nie je možné logicky predpokladať, že by bol
zámer zákonodarcu určiť 15-dňovú lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu. K tvrdenej existencii prieťahov v konaní poukázal na ustanovenie § 9 ods.

2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je
možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v zbytočných
prieťahoch v konaní. Navrhovateľ v tejto súvislosti nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy, existenciu
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorým by sa rozhodlo, že bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, alebo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v
ktorej by bolo konštatované, že sa porušilo jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní, nesplnil
povinnosťtvrdenia,aanidôkaznúpovinnosť.Akideonárok,uktoréhodošlokuplynutiu15-dňovejlehoty
od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred 23.4.2009, vznáša námietku premlčania. Navrhovateľ

nepreukázalexistenciudlžníka,akozákladprepreukázanietoho,čohosadomáha,rovnakonepreukázal
existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a ani nevymožiteľnosť
pohľadávky. V tejto súvislosti podľa jeho názoru, rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, by iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť
exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej pre

uplatnenie nároku navrhovateľa na súde. Navrhovateľ mal možnosť získať iný exekučný titul, a to
napríklad podaním návrhu na začatie konania, čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii,
ktorú v návrhu namieta. Ak by aj nastala situácia, že si toto právo navrhovateľ uplatnil novým návrhom,
musel by preukázať v prvom rade, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal požadovaný
nárok od dlžníka v sume, v ktorej ho požaduje od neho (odporcu) a v druhom rade, že pohľadávky sú

nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného súdu, t. j., že nebyť nesprávneho úradného postupu
súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. Túto skutočnosť však navrhovateľ
nepreukázal ani nepreukáže, a to najmä (ale nielen) s ohľadom na skutočnosť, že niektorí dlžníci by
boli insolventní, niektorí po smrti, atď. Nemôže preto niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi
materiálnu škodu tak, ako si ju v konaní uplatnil, lebo nepreukázal vznik, ani výšku škody. K uplatnenej

nemajetkovej ujme poukázal na to, že nie je možné prihliadať na tvrdené „frustrácie, úzkosti, neistoty a
nedôvery“ členov riadiacich orgánov spoločnosti, pretože nároky uplatňuje právnická osoba a nie fyzické
osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, pretože im priamo nevzniká
žiadna ujma. Okrem toho náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie jepodložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. Nie je možné opomenúť povahu
a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to i s
poukazom na podnikateľskú činnosť

navrhovateľa. Navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
Európskej komisie (k uvedenému odporca pripojil k návrhu list Európskej komisie, Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D /2010/1360), súdy konštatovali porušenie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú
potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný

ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb. Konanie navrhovateľa, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu
je v rozpore s dobrými mravmi, keďže škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej činnosti, pričom aj súdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa,
a to návrhy na vykonanie exekúcie, súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo
nevydajú a podobne, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom.

S poukazom na charakteristiku príčinnej súvislosti medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a
vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, odporca uviedol, že navrhovateľovi žiadna škoda postupom
okresného súdu nevznikla.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na určený termín pojednávania nedostavili. Doručenie mali

riadne vykázané dňom 24.9.2013. Neprítomnosť riadne a včas neospravedlnili. Súd mal k dispozícii
dostatok dôkazov, aby vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p..

Odporca neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomne. Súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol
v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom č. k. 15Er 2498/2011, lustráciou v registri
sťažností, s tabuľkou žiadostí.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Zo spisu č. k. 15Er 2498/2011 (EX 8298/2011) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 3.8.2011. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er
2498/2011-9 zo dňa 22.8.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.10.2011, žiadosť o udelenie
poverenia zamietol z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý

by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Následne Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er
2498/2011-10 zo dňa 7.10.2011 exekučné konanie zastavil, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
29.10.2011.

Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosti

na zbytočné prieťahy v konaní.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní, a ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom od 31.12.2012, právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh nie je podaný dôvodne,
preto ho zamietol.

Navrhovateľ predmetom konania urobil nárok o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, v dôsledku

nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er 2498/2011 (č. EX 8298/2011).

Odporca v konaní namietal nedostatky návrhu na začatie konania. V tejto súvislosti súd konštatuje, že
pokiaľ ide o odporcom namietané nedostatky návrhu na začatie konania, návrh navrhovateľa v zmysle §
79 ods. 1 O.s.p. má všetky náležitosti návrhu na začatie konania, pričom neoznačenie spisovej značky

exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného
súdu, nie je takou vadou návrhu, ktorá by bránila súdu vo veci ďalej konať. V zmysle § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej aj nesprávnym úradným postupom je potrebné
vopred predbežne prerokovať, na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku s príslušným orgánom. Navrhovateľ v prejednávanej veci poskytol súdu len tvrdenie, že vo veci

podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú odporca nereagoval pozitívne. Pokiaľ navrhol
vykonať dôkaz, a to vyžiadať od odporcu príslušný spis, ktorý sa týka podanej žiadosti o prerokovanie
nároku, vykonanie tohto dôkazu nebolo možné, pretože Ministerstvo spravodlivosti SR neviedlo osobitný
spis pre podanú žiadosť. Podľa odporcu navrhovateľ neposkytol, ani napriek opakovaným výzvam v
rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku. Za

tohto stavu, keď navrhovateľ tvrdil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podal a odporca v
zásade uvedenú skutočnosť potvrdil, súd uzavrel, že žiadosť o predbežné prerokovanie navrhovateľom
bola podaná v deň 23.4.2012, nárok bol uplatnený na základe žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku a s ohľadom na skutočnosť, že nárok navrhovateľa uspokojený nebol v lehote do šiestich
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, súd považoval podmienku predbežného prerokovania nároku za

splnenú. Súd nevidel v podaní predmetného návrhu pred uplynutím šesťmesačnej lehoty prekážku v
konaniach o nárokoch navrhovateľa, pretože uvedená šesťmesačná lehota uplynula dňa 23.10.2012 a v
nasledujúcich dňoch a je zrejmé, že k uspokojeniu nároku navrhovateľa nedošlo. Vychádzajúc z právnej
úpravy § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 citovaného zákona, platného do 31.12.2012 nemožno i v takomto
prípade uprieť navrhovateľovi právo obrátiť sa na súd s nárokom na náhradu škody. Zákon podľa tejto

úpravy nespájal s nedostatkom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a neposkytnutím následnej
súčinnosti žiadateľa dôsledok zániku nároku na náhradu škody.

Podľa právnej úpravy platnej v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu a vzniku škody,
sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody pritom má len ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda. Vo všeobecnosti v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. musia byť
pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej

moci splnené všeobecné podmienky, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou. Navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie ani jedného zo zákonných predpokladov
zodpovednostného právneho vzťahu.Navrhovateľ tvrdil, že súd v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa
16.8.2010, pričom konanie sa začalo 30.12.2009, a že omeškanie trvalo viac ako 229 dní. Z výsledkov

vykonaného dokazovania však vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na tunajší súd bola podaná
dňa 3.8.2011 (nie 30.12.2009), a súd o nej rozhodol 22.8.2011 (nie 16.8.2010) tak, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Navrhovateľ mal možnosť (súd však rozhodol do 19 dní po podaní žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie) domáhať sa nápravy postupu exekučného súdu podaním žiadosti o urýchlené
rozhodnutie vo veci priamo v tomto konaní, prípadne využitím inštitútu ústavnej sťažnosti. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
je totiž kompetentný preskúmavať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
preskúmava vždy z pohľadu troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.
Súdne a tým i exekučné konania nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa

zák. č. 514/2003 Z. z., ale len, ako to už bolo uvedené, Ústavný súd SR na podklade ústavnej
sťažnosti,resp.predsedasúdunapodkladesťažnostinaprieťahyvkonaní.Opačný výkladbyznamenal,
že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho
istého súdu z hľadiska vzniku prieťahov. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k novele zák. č.
514/2003 Z. z., a to č. 412/2012 Z. z., účinnej od 1.1.2013. I keď súd v konaní vzhľadom na tvrdený

okamih spôsobenia škody, postupuje podľa znenia zákona účinného do 31.12.2012 zastáva názor, že v
zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona, je dôležité pri skúmaní existencie nesprávneho úradného postupu
a porušenia povinnosti urobiť určitý úkon v ustanovenej lehote. Pri skúmaní nečinnosti orgánu verejnej
moci a skúmaní zbytočných prieťahov v konaní alebo iného zásahu treba vychádzať z horeuvedených
záverov, pretože i samotná súdna prax v tejto oblasti vyvolala potrebu uviesť výslovne do právnej

úpravy možnosť vychádzať v takýchto konaniach o náhradu škody, len z výsledkov vybavenia sťažnosti
na prieťahy konaní, prípadne žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní v tomto smere, právoplatného rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,

ktorým by ten súd konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (viď
znenie § 9 citovaného zákona s účinnosťou od 1.1.2013). Súd si uvedomuje, že predmetom konania
nie je posudzovanie porušovania ústavných práv navrhovateľa, ale posúdenie nároku na náhradu
škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu, avšak z rovnakých dôvodov z akých dochádza
i ku konštatovaniu porušenia ústavného práva. Uvedené je dôležité nielen z pohľadu kompetencie

príslušného orgánu posudzovať prieťahy konaní, resp. porušenia ústavného práva, ale i z pohľadu
splnenia si všeobecnej preventívnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka (napríklad vo veci
Nálezu ÚS SR III. ÚS 69/2011 z 3.5.2011 ústavný súd konštatoval, že účastník konania, ktorý počas
tvrdenej nečinnosti súdu neprejaví navonok svoju nespokojnosť s jeho postupom, postupuje v rozpore
so zásadou „každý nech si stráži svoje práva“, čo možno pripísať iba na ťarchu účastníka).

Súd zistil, že v predmetnom exekučnom konaní navrhovateľ sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy v
konaní, v snahe docieliť urýchlené rozhodnutie vo veci, nepodal. V konaní nebolo tiež preukázané, že
by navrhovateľ uplatnil svoje právo podaním sťažnosti ústavnému súdu pre porušenie jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu 3.8.2011, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1998
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu podania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom
výslovne v zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ (t. j. ak je
exekučným titulom notárska zápisnica) a d/ (t. j. ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok).
Zákon upravuje túto výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti

exekúcie. Uvedená výnimka upravená v § 44 ods. 2 týkajúca sa udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica, bola do Exekučného
poriadku zavedená zákonom č. 144/2010 Z. z., a to s účinnosťou od 1.6.2010. V predmetnej veci bol
exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu, a teda lehota 15 dní sa na vydanie poverenia v
danom prípade nevzťahovala. Navyše, z ustanovenia § 44 ods. 2 nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala
vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so

zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon
takú lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (viď Nález Ústavného súdu
SR II. ÚS 5209/2012-39 z 10.7.2013).

Exekučným titulom v predmetnej veci bol rozsudok rozhodcovského súdu.

Navrhovateľ považoval za nesprávny úradný postup nečinnosť Okresného súdu Prievidza v exekučnom
konaní, v ktorom bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-
dňovej lehote. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v čase podania žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, zákon neupravoval lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia.

K rozhodnutiu súdu došlo po 19 dňoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Vzhľadom na povahu veci, na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom
v predmetnom časovom období, súd vo veci konal plynule a rozhodol v primeranej lehote.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa uplatňovaný titulom majetkovej škody, tunajší súd vo všeobecnosti

poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo 134/2003, ktorý sa zaoberal otázkou
majetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní.
Okrem iného Najvyšší súd SR konštatoval, že charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty
pohľadávky veriteľa, ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti s zmarením možnosti uspokojenia
jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia (v danej veci predajom dlžníkovej nehnuteľnosti), ak k

zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu.
V dôvodoch rozhodnutia Najvyšší súd uviedol, že reálna hodnota pohľadávky, ktorá bola veriteľovi
priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím, nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého
súboru okolností vplývajúcich na možnosť uspokojiť vymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade
od solventnosti dlžníka a možnosti uspokojenia pohľadávky z jeho majetku. Inú hodnotu má súdom

priznanéplnenie,ktoréveriteľmôževymôcťbezproblémovodbonitnéhodlžníkaainúhodnotu,akdlžník
má nepatrný alebo žiadny majetok. V zmysle týchto tvrdení aj podľa názoru súdu v predmetnej veci
vznik majetkovej ujmy prichádza do úvahy len vtedy, ak by oprávnený o zodpovedajúcu peňažnú čiastku
neprišiel pri zachovaní predpísaného úradného postupu. Výšku majetkovej ujmy nemožno v žiadnom
prípade stotožňovať s výškou pohľadávky, pre ktorú bola exekúcia nariadená. Majetkovú ujmu spravidla

nezakladá samotný nesprávny úradný postup, lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy,
ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak.

Vpredmetnomexekučnomkonaníkzamietnutiužiadostioudeleniepovereniadošlozdôvodovnastrane

navrhovateľa. Skutočnosť, že oprávnený si dal „prisúdiť“ plnenia zo zmluvy o úvere rozhodcovskému
súdu na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemôže teraz navrhovateľ využiť vo svoj prospech
a tvrdiť, že keby súd zamietol jeho žiadosť o udelenie poverenia ihneď v 15-dňovej lehote, mohol
uskutočniť kroky a nahradiť exekučný titul. Bol to práve dôsledný postup exekučného súdu, ktorý
vo veľkom množstve exekučných konaní zamedzil vymoženiu pohľadávky oprávneného na základe

takéhoto exekučného titulu. Právo veriteľa sa preto nestalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s
nesprávnymúradnýmpostupomsúdu,alevpríčinnejsúvislostistým,žeoprávnenývrozporesviacerými
zákonnými ustanoveniami navrhoval vykonať exekúciu, na podklade nespôsobilého exekučného titulu,a to napriek tomu, že by mal právo poznať, keďže vo všetkých konaniach bol právne zastúpený
advokátskou kanceláriou.

Navrhovateľ ďalej namietal, že tunajší súd nesprávne úradne postupoval, keďže rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že nevydal poverenie, ale žiadosť o udelenie
poverenia zamietol. Tvrdil, že exekučný súd zasahujúc do skutkových a právnych tvrdení obsiahnutých
v rozhodcovskom rozsudku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie
exekučného titulu, pričom nebol ani legitímne schopný k vykonávaniu takýchto úkonov. Súd vytvoril

stav reálnej nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Na jednej
strane existuje relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý už nie je možné zrušiť
a je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný, a na druhej strane nie je možné iniciovať
občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože
existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci rozhodnutej.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní (zákon č. 244/2002 Z. z.) súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, okrem iného i z dôvodu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b/ alebo písm. c/.

V zmysle citovaných ustanovení zákona bolo povinnosťou exekučného súdu, z úradnej moci bez
povinnosti vykonávať dokazovanie s účastníkmi konania, preskúmať exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti výklad pojmu nesprávneho úradného postupu, ktorý
uviedol Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku 4Cdo 24/2004, uverejnený pod publikačným
č. Rc 23/2011, podľa ktorého pojem nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu, v súlade

s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného
predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už
súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí. Z uvedeného teda vyplýva, že postup súdu zahrňujúci právne
posúdenie veci, skutočnosť, že súd je oprávnený v exekučnom konaní preskúmavať exekučný titul,

na tento účel zistiť skutkový stav, vybrať, aplikovať zvolený právny predpis na skutkový stav, ktorý
následne nájde výraz vo vydanom rozhodnutí, nemožno považovať za nesprávny úradný postup
na účely zákona č. 514/2003 Z. z. a zodpovednosť štátu za takýto nesprávny úradný postup je
vylúčená. V prejednávanej veci neprichádza do úvahy zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, pretože ani jedno rozhodnutie z tohto druhu nebolo zrušené pre nezákonnosť. Navrhovateľ

sa však svojho práva na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia ani nedovoláva. Oprávnenie
a zároveň povinnosť exekučného súdu skúmať exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu pred
udelením poverenia vyplýva nielen z horecitovaných zákonných ustanovení, ale i z takmer jednotnej a
dlhodobej súdnej praxe, podporovanej i rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie, a to najmä vo veci
Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira (C-40/08), ktorý rozhodol pri riešení

prejudiciálnej otázky v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami o otázke právomoci vnútroštátneho súdu
v tom zmysle, že súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky, v prípade
právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu
to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho

podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou
doložkou viazaný. Najvyšší súd pripustil možnosť exekučného súdu skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovskéhorozsudkuzhľadískuvedenýchv§45zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní
a následne exekúciu zastaviť, aj v uznesení sp. zn. 5Cdo 291/2010 z 29.3.2011. I z rozhodovacej
činnosti Ústavného súdu SR - uznesení IV. ÚS 60/2011 zo dňa 3.3.2011, v ktorom Ústavný súd SR

odmietol sťažnosť práve navrhovateľa v súvislosti s postupom tunajšieho súdu vo veci 16Er/2085/2009,
v ktorom bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, keď uviedol, že pokiaľ je podmienka existencie
vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského
rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona orozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo
slovenského právneho poriadku, je legitímny.

V zmysle uvedeného sú potom tvrdenia navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe súdu
neopodstatnené. Navrhovateľovi nemohla vzniknúť tvrdená materiálna škoda, resp. nemateriálna ujma.
Pokiaľ exekučný súd dôsledne a precízne posudzoval, či rozhodcovský rozsudok nepriznáva plnenie,
ktoré je plnením nemožným, nedovoleným alebo v rozpore s dobrými mravmi a vyvodil právny záver, že
plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je práve takýmto plnením, bol tento jeho postup legitímny.

Navrhovateľ nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím mu súd spôsobil škodu, z
titulu vecných výdavkov a nákladov na správu pohľadávky, výdavkov na urgencie, publikačné výdaje,
poštovné a podobne, pretože z exekučného spisu vôbec nevyplýva, že by oprávnený smerom k súdu
do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vôbec konal, v spise sa nenachádza žiadna
urgencia, žiadosť o informáciu o stave konania a podobne. Jeho tvrdenia o tom, že podával žiadosti

o informácie o stave konania sú nepravdivé. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v postupe
súdu vzhľadom na navrhovateľom predkladaný exekučný titul v exekučnom konaní, zavinení zastavenia
exekučného konania na strane navrhovateľa, v rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia do 19 dní od doručenia tejto žiadosti, keď zákon lehotu na zamietnutie žiadosti v tejto dobe pre
rozhodcovské rozsudky neupravoval, nemožno vidieť nesprávny úradný postup pre účely citovaného

zákona. Navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu v príčinnej súvislosti
so skorším rozhodnutím o zamietnutí žiadosti vznikla. Preto súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca mal v
konaní plný úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania a tento nárok si v konaní aj uplatnil.

Súd mu však náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že v konaní mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne, prostredníctvom tunajšieho súdu vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha,
musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno odôvodniť len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p..