Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tatiana Porubänová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/52/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110208227
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2011:3110208227.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci navrhovateľky C. T.,
trvale bytom F. C. XX, t.č. bytom R. nad R., E. XX/XX, štátnej občianky Slovenskej republiky, právne
zastúpneje Centrom právnej pomoci Žilina, so sídlom Národná 34, proti odporcovi B. T., bytom F. C.
XX, štátneho občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného A3 advokátskou kanceláriou, s.r.o., so
sídlom v Trenčíne, Horný Šianec 232, o určenie výživného na rozvedenú manželku, takto
r o z h o d o l :
Návrh sa z a m i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť jej výživné ako rozvedenej
manželke 200 € mesačne počnúc dňom 09.03.2010. Poukazovala na to, že jej manželstvo bolo
právoplatne rozvedené v marci 2008, v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu má však
problém zamestnať sa a jej jediným príjmom je čiastočný invalidný dôchodok, 120,40 € mesačne, ktorý
nepostačuje na pokrytie jej základných životných potrieb. Jej náklady významne ovplyvňujú náklady
súvisiace s liečením, nemá možnosť z týchto finančných prostriedkov zabezpečiť si samostatné bývanie.
Odporcanavrhovalzamietnuť tentonávrh.Poukázalnato,žehocimánavrhovateľkazdravotnéťažkosti,
má možnosti zamestnať sa, skutočný záujem nájsť si prácu však neprejavila. Mal za to, že nie je v jeho
možnostiach dlhodobo znášať povinnosť finančnej prispievať na potreby navrhovateľke, napokon, po
rozvode navrhovateľka dlhodobo bývala v jeho dome, pričom náklady na bývanie hradil on.
Okresný súd dňa 10.05.2010 rozsudkom č.k. 21C/52/2010-39 rozhodol tak, že návrh zamietol.
Na základe vykonaného dokazovania prišiel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala oprávnenosť
žiadaného príspevku na rozvedenú manželku. Súd mal za to, že hoci navrhovateľka má zdravotné
ťažkosti, v dôsledku ktorých je jej pracovná schopnosť znížená, je v jej možnostiach pracovať, pričom jej
stav čiastočne zohľadňoval čiastočný invalidný dôchodok. V zostávajúcej časti bolo podľa názoru súdu
v schopnostiach navrhovateľky nájsť si primerané zamestnanie, čo napokon niekoľko aj navrhovateľka
urobila.
Rozhodnutím zo dňa 21.09.2010 č.k. 19Co/289/2010-52 Krajský súd v Trenčíne rozsudok Okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že okresný súd nevykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, a to pokiaľ ide o o to, do akej miery zdravotný stav navrhovateľky ovplyvňuje
jej možnosti zamestnať sa. Nepovažoval za rozhodujúci vnútorný pocit navrhovateľky, že jeschopná pracovať 4 - 5 hodín denne, pokiaľ je v pokojnom prostredí. Krajský súd považoval za potrebné
doplniť dokazovanie v tom smere, či vzhľadom na zdravotný stav je v schopnostiach a možnostiach
navrhovateľky zaradiť sa do pracovného procesu, aké sú možnosti takéhoto zamestnania sa, aké boli
dôvody ukončenia krátkodobých pracovných pomerov navrhovateľky, aká je spolupráca navrhovateľky
s úradom práce.
Súd doplnil dokazovanie opätovným výsluchom oboch účastníkov, zadovážil ďalšie listinné dôkazy v
zmysle usmernenia krajským súdom a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľka uviedla, že t.č. býva v prenajatom byte. T.č. už so synom VK. T., ktorý sa narodil
XX.XX.XXXX. Otec dieťaťa je jej priateľom, zatiaľ sa nerozhodli, či uzavrú manželstvo. Priatelia sa asi
dva roky, ich známosť má intímny charakter asi jeden a pol roka. Otec dieťaťa pravidelne chodí na
návštevy, niekedy prespí podľa jeho možností, niekedy sa zdrží aj na týždeň, zatiaľ nebývajú úplne v
spoločnej domácnosti, nakoľko si otec dieťaťa tiež musel dať do poriadku svoje rodinné veci, prebiehalo
mu rozvodové konanie. Pokiaľ ide o jej finančnú situáciu, uviedla navrhovateľka, že poberá invalidný
dôchodok 122 € mesačne, rodičovský príspevok 190 € mesačne, 22 € rodinné prídavky. Finančne
vypomáha otec dieťaťa, prispieva na výživu syna 100 € mesačne, podľa toho, ako má možnosti. Jej
na výživu neprispieva, peniaze jej nedáva, ale pravidelne nakupuje. K svojmu zdravotnému stavu
navrhovateľka uviedla, že je naďalej prakticky rovnaký, navyše, máva bolesti kĺbov, ktoré podľa lekárov
majú psychický pôvod, naďalej trvajú ťažkosti so sústredením, naďalej má obavu z toho, že niečo pokazí,
naniečozabudne,čojuvýznamneobmedzuje,resp.obmedzovalovhľadanísizamestnania.Vsúvislosti
so svojimi predchádzajúcimi zamestnaniami navrhovateľka uviedla, že vo firme I. bola krátko, bolo to
jediné zamestnanie, kde sa nezhodla s nadriadenou a dostala výpoveď. Práca šičky jej robila fyzické
problémy, inú prácu ako za strojom pre ňu nemali. Ako pokladníčka v F. mala pracovať pol roka, po
troch mesiacoch ale dala výpoveď, nakoľko jej tehotenstvo bolo rizikové, v práci bolo treba nosiť ťažšie
bremená a podobne. Až pri ukončení pracovného pomeru sa dozvedela, že dvakrát sa pravdepodobne
pomýlila na pokladni, chýbalo jej dvadsať eur. Vo firme K. mala prácu za strojom, jej pracovný
pomer skončil, pretože dala výpoveď,
nakoľko iné peniaze dostala na výplatu, ako jej sľubovali v zmluve, výpoveď dala po prvej výplate. V
spolupráci s úradom práce absolvovala kurz manikúry, táto práca by jej vyhovovala, po skončení kurzu
však podnikať nezačala, chýbalo jej 100.000,-Sk alebo 200.000,-Sk do začiatku podnikania. Manikúrou
si neprivyrába ani teraz, nerobí ani pre známych, v tejto službe už je veľká konkurencia,
potrebovala by kúpiť materiál, ale nemá internet, aby si ho mohla objednať. V prípade, ak je to potrebné,
finančnej jej vypomôže matka, príp. sestry, na Vianoce 2010 jej matka darovala 300 €.
Odporca uviedol, že 02.10.2011 sa oženil, 03.05.2011 sa mu narodila dcéra B.. So ženou i dcérou
býva v spoločnej domácnosti, navyše s nimi býva aj staršia dcéra, ktorú má spoločne s navrhovateľkou.
V dome, ktorý s navrhovateľkou nadobudli spoločne do BSM počas manželstva, pôvodne zostala bývať
navrhovateľka s dcérou, neskôr sa ukázalo, že tam nie je nepretržite, našla si priateľa, niekedy bola v
dome deň v týždni, hoci on platil všetky energie. V januári 2010 ich dcéra odišla od matky a prisťahovala
sa k nemu. Pokiaľ ide o vyporiadanie spoločného majetku, doposiaľ sa neuskutočnilo. Počas manželstva
zrekonštruovali dom, nedohodli sa však na hodnote tejto rekonštrukcie, navrhovateľka žiada privysokú
výplatu.Porozvodejejvšakponechalúspory170.000,-Sk,berúdoúvahy,žejejbolazverenádovýchovy
dcéra. Už po rozvode si navrhovateľka kurz nechtového dizajnu, mala teda finančné prostriedky k tomu,
aby mohla začať podnikanie, neurobila tak. Robila kurz aj na poisťovníctvo, ani tomu sa nevenuje. Pokiaľ
ide o výživné spoločnej dcére, navrhovateľka žiadnym spôsobom neprispieva, dcéru nenavštevuje.
Z listinných dôkazov zadovážených súdom vyplýva, že navrhovateľka uzavrela pracovnú zmluvu
04.09.2009 so zamestnávateľom Q. R. W., a.s. R. nad R., na dobu určitú do 06.03.2010
s dohodnutým druhom práce šička, lepiarka, žehliarka, strihačka, technická kontrola. Dňa 05.08.2008
navrhovateľka uzavrela pracovnú zmluvu so zamestnávateľom K., a.s. F. na dobu určitú do 31.07.2009,
na dohodnutý druh práce pánsky krajčír. Dňa 24.03.2009 uzavrela pracovnú zmluvu s firmou I., s.r.o. Q. -
F. na dobu určitú do 30.09.2009 na dohodnutý druh práce predavačka v podnikovej predajni nákupného
centra G. F.. Dňa 25.06.2007 mala navrhovateľka uzavretú pracovnú zmluvu s firmou N., s.r.o. D. nadobu určitú do 31.12.2007 na prácu predavačky. Dodatkom k tejto pracovnej zmluve sa trvanie
pracovné pomeru zmenilo na dobu neurčitú. Od 09.02.2009 pracovala navrhovateľka na základe dohody
o vykonaní práce do 13.02.2009, na dohodnutej úlohe spracovanie oceľových a textilných lán. Dňa
29.10.2010 uzavrela dohodu o pracovnej činnosti s firmou F. E. SR, a.s. R. nad R., s dobou trvania do
30.06.2011, dohodnutý druh práce pokladničná činnosť.
Navrhovateľka býva na základe zmluvy o nájme bytu v prenajatom byte. Tento nájomný pomer doposiaľ
trvá, nájomné je dohodnuté sumou 60 € mesačne.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín bolo zistené, že posledný krát bola
navrhovateľka vedená v ich evidencií ako uchádzačka o zamestnanie od 26.11.2009 do 07.12.2010,
počas tejto evidencie jej nebolo ponúknuté vhodné zamestnanie. V predchádzajúcich rokoch bola
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 11.08. do 06.09.2009, od 13.08.2008 do
24.03.2009, od 01.05. do 04.08.2008, ods. 01.04. do 24.06.2007, a v ďalších obdobiach
v minulosti. Podpora v nezamestnanosti jej bola
21C/52/2010vyplácaná len v troch mesiacoch v roku 2000. V období od 03. od 27.11.2008 absolvovala
vzdelávanie a prípravu pre trh práce v odbore manikúra a nechtový dizajn.
Z daňového priznania za rok 2010 odporcu bolo zistené, že odporca dosiahol zo svojej živnosti príjem
5.500 € , uplatnil si výdavky 3.899,56 €, základom dane bola suma 1.699,56 €.
Z potvrdenia o štúdiu vyplýva, že dcéra účastníkov N. je t.č. študentkou dennej formy štúdia na Fakulte
záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Zo spisu č. 1161/08 Sociálnej poisťovne, z lekárskych správ, bolo zistené, že miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je u navrhovateľky v percentách vyjadrená hodnotou 35 % (lekárska
správa z 25.08.2008). Z lekárskej správy zo dňa 22.07.2009 vyplýva miera poklesu schopnosti
navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v hodnote 45 %, s tým, že navrhovateľka má schopnosti
uplatniť sa na trhu práce, avšak v prostredí bez nadmernej psychickej záťaže, nočných zmien, úkolovej
práce, a môže vykonávať prácu napr. predavačky, v skladovom hospodárstve, telefónnej spojovateľky.
Rovnaké konštatovania sa nachádzajú aj v lekárskej správe z 24.02.2010.
Navrhovateľka naďalej zotrvala na tom, že jej ochorenie, ktoré má psychický pôvod, sa možno
podceňuje, ale skutočne jej bráni plnohodnotne sa zamestnať a riadne pracovať, práci sa nevyhýba,
pracovať by chcela, na prácu bola zvyknutá. Vzhľadom na jej zdravotný stav jej lekár schválil prácu v
rozsahu 20 hodín týždenne.
Odporca naďalej zotrval na tom, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Podľa jeho názoru množstvo
pracovných zmlúv dokladuje, že navrhovateľka môže pracovať, ňou uvádzané dôvody končenia
niektorých pracovných pomerov nie sú akceptovateľné. Navyše, t.č. a dlhodobo má priateľa, ktorý sa,
hoci nie finančne, ale predsa len podieľa na jej výžive, nákupmi.
Zdoplnenéhodokazovaniavyplynulo,ženavrhovateľkajeodseptembra2009načiastočnominvalidnom
dôchodku, ktorý je jej t.č. vyplácaný v sume 122 € mesačne. Je na materskej dovolenke, nakoľko
03.07.2011 sa jej narodilo dieťa, v súvislosti s čím poberá rodičovský príspevok 190 € mesačne. Jej
zdravotný stav je pravidelne hodnotený v súvislosti s priznaným čiastočným invalidným dôchodkom,
pokiaľ ide o jej možnosti pracovného zaradenia, tie sú obmedzené spôsobom, ako je vyššie uvedené.
Býva v prenajatom byte, materiálne jej vypomáha jej priateľ, s ktorým má blízky intímny vzťah už
jeden a pol roka, a z ktorého vzťahu sa narodilo dieťa. Biologický otec dieťaťa na výživu dieťaťa
prispieva podľa svojich možností, priebežne sumou 100 € mesačne, navrhovateľka si voči dcére N.
vyživovaciu povinnosť žiadnym spôsobom neplní, a to ani v minimálnej zákonnej výške, dcéra žije v
spoločnej domácnosti s otcom. Pokiaľ ide o jej zamestnania, ktoré mala pred nástupom na materskúdovolenku, ako je vyššie uvedené, časť z nich trvala krátko vzhľadom k jej zdravotnému stavu (práca
šičky, krajčírky). Niektoré z nich, ako sama navrhovateľka uviedla, ukončila krátko po ich začatí sama,
z vlastnej iniciatívy (nedostatočná výplata, zdravotné ťažkosti súvisiace s tehotenstvom), bola tiež v
zamestnaní, ktoré skončilo výpoveďou zo strany zamestnávateľa, ako sama uviedla navrhovateľka, po
nezhodách s nadriadenou.
Podľa § 72 ods.1, 2, 3 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,
ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí
tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do
osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že po rozvode manželstva môže niektorý z bývalých
manželov žiadať od druhého príspevok na primeranú výživu. Musí však preukázať, že nie je schopný
živiť sa sám, či už zo subjektívnych, alebo objektívnych dôvodov. Medzi subjektívne dôvody môže
patriť zlý zdravotný stav, absencia akejkoľvek kvalifikácie, či jej strata v dôsledku dlhodobej absencie
zo zamestnania z dôvodov osobnej starostlivosti o deti a rodinu. Objektívnou skutočnosťou môže byť
osobná starostlivosť o maloleté dieťa do troch rokov veku, alebo o staršie dieťa vyžadujúce
nepretržitú opateru. Na základe vykonaného dokazovania súd prišiel k záveru, že
navrhovateľka ani po doplnení dokazovania v smere naznačenom krajským súdom, nepreukázala
oprávnenosť žiadaného príspevku. Súd má za to, že hoci má zdravotné ťažkosti, v dôsledku ktorých je
jej pracovná schopnosť znížená, je v jej možnostiach pracovať. Toto doložili lekárske správy zo spisu
Sociálnej poisťovne, z ktorých je zrejmé, akou mierou je znížená pracovná schopnosť navrhovateľky,
a aké činnosti by navrhovateľka vykonávať mohla. Jej stav čiastočne zohľadňuje čiastočný invalidný
dôchodok, vo zvyšku však jej situáciu nie je možné považovať za takú, že absolútne nie je schopná živiť
sa sama, toto dokladujú nakoniec i viaceré krátkodobé zamestnania, ktoré navrhovateľka
mala. Ani v doplnenom dokazovaní nebolo preukázané, že by všetky krátkodobé zamestnania, ktoré
navrhovateľka mala, museli byť ukončené v dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu. Medzi
iným vykonávala prácu predavačky, teda prácu, ktorú zhodnotil posudkový lekár ako prácu vhodnú
pre navrhovateľku. Nedostatok pracovných príležitostí na trhu práce podľa názoru súdu nemôže byť
dôvodom pre určenie povinnosti platiť príspevok na výživu rozvedeného manžela, aj keď je treba brať
do úvahy, že pracovná schopnosť navrhovateľky je obmedzená.
V súčasnej dobe je navrhovateľka na materskej dovolenke, zmenila sa jej najmä osobná situácia, k jej
príjmom pribudol rodičovský príspevok, dostáva sa jej pomoci od otca jej dieťaťa, s ktorým síce nežije
celkom v spoločnej domácnosti, ale pravidelne v jej domácnosti prebýva, s ktorým síce neuzavrela
manželstvo, ale ich vzťah trvá viac ako jeden a pol roka a možno ho považovať za vzájomne dobrý,
korektný aj s náplňou vzájomnej pomoci, pričom jeho kvalitu dokazuje aj skutočnosť, že z takéhoto
vzťahu sa narodilo dieťa.
Účastníci boli právoplatne rozvedení 06.03.2008. Súd dospel k záveru, že od tejto chvíle po dobu, kedy
navrhovateľka nastúpila na materskú dovolenku, nesplnila navrhovateľka podmienky určené zákonom k
tomu, aby jej vznikol nárok na príspevok na výživu rozvedenej manželky, nakoľko nemožno konštatovať,že navrhovateľka celkom nie je schopná sama sa živiť, ako vyplýva z vykonaného dokazovania. Pokiaľ
ide o obdobie od nástupu na materskú dovolenku doteraz, súd je toho názoru, že okrem dôvodov
neoprávnenosti nároku vyššie popísaných by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by odporcovi bola
uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky, a to s prihliadnutím najmä na jej terajšiu situáciu,
intenzívny vzťah s iným mužom, narodenie dieťaťa. Z týchto dôvodov súd návrh zamietol.
O trovách konania súd s použitím § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.