Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/131/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112011664
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112011664.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obžalovaným W. W. a M. W., pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, e/, ods. 2 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na § 138
písm. b/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa 11. decembra 2014 prejednal odvolania obžalovaných W.
W. a M. W. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.10.2013, sp.zn. 4T/142/2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných W. W. a M. W. z a m i e t aj ú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. októbra 2013, sp. zn. 4T/142/2012 boli obžalovaní W.
W. a M. W. uznaní za vinných a to každý z nich samostatne zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, e/, ods. 2 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na § 138 pís. b/ Tr.zák. na
tom skutkovom základe, že

obžalovaný W. W.

ako starý otec maloletého K. S., narodený XX.XX.XXXX od presne neustálenej doby až do 06.03.2012
počas predchádzajúcich približne troch rokov (približne od začiatku roku 2009) bez vzájomnej dohody s
obvinenou M. W. bil svojho vnuka maloletého K. S., ktorý v tom čase s ním žil v spoločnej domácnosti
na ul. 2X. T. XXXX/XX, G. knihami po hlave, opakovane kopal maloletého K. S. do nôh a keď
spadol, stúpal bosou nohou po chrbte maloletého, bil ho elektrickou šnúrou od televízora, varechou a
pracháčom, zamykal maloletého do jeho izby a zamedzoval mu tak pohyb po byte, uzamknutím toalety
mu znemožňoval prístup na WC z dôvodu čoho bol nútený vykonávať malú potrebu z okna, vulgárne
mu nadával, opakovane minimálne 13-krát mu zviazal reťazou ruky za chrbtom a takto zviazaného ho
reťazou priväzoval k radiátoru a stoličke a ani keď maloletý kričal a plakal od bolesti, napriek čomu ho
neodviazal,

pričom vyšetrením maloletého znalcom z odboru psychológie - klinická psychológia detí bolo zistené,
že konaním obžalovaného maloletému K. S. bolo spôsobované psychické a fyzické utrpenie v zmysle
týrania a mal. K. S. trpel syndrómom týranej osoby,

obžalovaná M. W.

ako matka maloletého K. S., narodený XX.XX.XXXX od presne neustálenej doby až do 06.03.2012
počas predchádzajúcich približne troch rokov (približne od začiatku roku 2009) bez vzájomnej dohody
s obvineným W. W., s ktorým v tom čase spolu so synom mal. K. S. žili v spoločnej domácnosti na
ul. XX. októbra XXXX/XX, G. minimálne 8-krát zamkla svojho syna maloletého K. S. do jeho izby a
uzamknutím iných častí bytu zamedzovala maloletému voľný pohyb po byte, uzamkýnaním toalety mu
znemožňovala prístup na WC, z dôvodu čoho bol maloletý nútený vykonávať malú potrebu z okna,

kopala ho do spodnej časti tela, vulgárne mu nadávala, po maloletom hádzala poháre, pričom trafila
pohárom do chrbta maloletého, bila ho varechou po rukách,

pričom vyšetrením maloletého znalcom z odboru psychológie - klinická psychológia detí bolo zistené, že
konaním obžalovanej maloletému K. S. bolo spôsobované psychické a fyzické utrpenie v zmysle týrania
a mal. K. S. trpel syndrómom týranej osoby

Boli za to odsúdení nasledovne:

obžalovaný W. W. podľa § 208 odsek 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písmeno j) Tr. zák. za použitia § 38
odsek 2, odsek 3, odsek 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere osem rokov nepodmienečne s
tým, že podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

obžalovaná M. W. podľa § 208 odsek 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písmeno j) Tr. zák. za použitia
§ 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere osem rokov
nepodmienečne s tým, že podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zák. bola obžalovaná na výkon trestu
odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej pätnásťdňovej lehote obžalovaní W. W. a M. W. odvolania do
všetkých jeho výrokov. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom pôvodne spoločne zvolenej
obhajkyne zhodne namietali správnosť napadnutého rozsudku s poukazom na to, že zo spáchania
skutku, ktorý sa každému z nich kladie za vinu sa vôbec necítia byť vinnými, pretože skutok nespáchali
a v konaní došlo k porušeniu ich práv na spravodlivý proces zaručený článkom 46 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď prvostupňový
súd odmietol vykonanie dôkazov navrhovaných obhajobou a to vypracovanie nového znaleckého
posudku a vypočutím ďalších svedkov. Okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo svedeckých
výpovedí oznamovateľa Mgr. W. a ďalších obyvateľov bytového domu a ich susedov, s ktorými mali
konflikty od doby, kedy sa tam nasťahovali, pričom títo svedkovia - zvyknutí na ticho a kľud - posudzovali
ako agresívne konanie zvýšený hlas obžalovaného, ktorým iba usmerňoval konanie maloletého K.S.
ako hyperaktívneho dieťaťa, u ktorého sa prejavuje syndróm ADHD. Žiadny z ošetrujúcich lekárov
maloletého v posudzovanej dobe - MUDr. Kvasnička, MUDr. Harinková ani MUDr. Oríšek nezistili pri
vyšetrení maloletého žiadne známky fyzického násilia na jeho tele, s čím sa prvostupňový súd v rámci
hodnotenia dôkazov nevysporiadal a rovnako sa nevysporiadal ani s výpoveďou klinickej psychologicky
MUDr. Ruženy Dobiášovej, podľa ktorej u maloletého po jeho hospitalizácii vo Fakultnej nemocnici v
Trenčíne nezistila nevhodnosť sociálneho prostredia, ktoré by sa mohlo považovať za týranie a pritom
maloletý ani nejavil známky fyzického týrania. Pokiaľ sa okresný súd vo svojom rozsudku opieral o
znalecký posudok znalca PhDr. Andreja Franeka, k tomuto už v priebehu konania na súde prvého
stupňa vzniesli námietky najmä s poukazom na to, že znalecký posudok bol vypracovaný po dobe dlhšej
ako jeden mesiac odvtedy, ako bol maloletý zverený do výchovy a starostlivosti starých rodičov M.,
znalec maloletému počas vyšetrenia podsúval navádzajúce otázky a v konečnom dôsledku je potrebné
výpovede maloletého považovať za vykonštruované tvrdenia, keď bol ovplyvnený a zmanipulovaný
prostredím. Zistený skutkový stav podľa presvedčenia obžalovaných nenapĺňa zákonné znaky skutkovej
podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby.

Obžalovaná M. W. v doplnení odvolania prostredníctvom novozvoleného obhajcu ešte uviedla, že jediný
dôkaz v súvislosti s jej osobou je výpoveď jej maloletého syna, z ktorého vychádzal v záveroch svojho
znaleckého posudku aj znalec, ktorý sám konštatoval, že maloletý je slabomyseľný a ťažšie chápe realitu
mimo seba, preto na uznanie jej viny bolo potrebné zabezpečiť iné dôkazy, ktoré by skutočne preukázali,
že svojmu synovi spôsobovala akékoľvek utrpenie. Maloletý pritom sám spomínal iba situáciu, keď
počmáral steny bytu, čo bol jediný prípad, kedy ho zamkla v izbe, čo však nemôže byť automaticky
považované za týranie. V ďalšej časti svojej výpovede ju maloletý už nespomína a zrejme preto znalec
PhDr. Andrej Franek vo svojom znaleckom posudku uvádza, že pokiaľ ide o spôsobované psychické a
fyzické utrpenie v zmysle týrania vo vzťahu k maloletému ako jeho pôvodcu jej otca W. W. s tým, že jej,
obžalovanej M. W. sa to týka iba čiastočne. Ona sama možno aj z dôvodu podmienok v akých sama
vyrastala, nebola dobrou matkou, od detí bola často preč a výchovu ponechávala na starých rodičov,
avšak svoje deti nikdy netýrala. Pokiaľ maloletému N. zakázala chodiť k svojmu mladšiemu bratovi, bolo
to len z dôvodu, že svojmu bratovi robil zle, pichal ho do očí a chcel ho vybrať z postieľky. Pokiaľ sa týka

údajného páchania skutku po dlhší čas, tak ona sa v domácnosti zdržiavala iba sporadicky a v priebehu
roku 2011 bola istý čas aj v Rakúsku, kde si hľadala prácu. Aj preto ju nikto so svedkov v domácnosti jej
otca W. W. nevídaval a všetci v súvislosti s prejedávaným prípadom spomínajú iba jej otca. Na podklade
uvedených dôvodov sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm.
b/, písm. c/ Tr. por. a s poukazom na § 322 ods. 1 Tr. por. vrátenia veci okresnému súdu na jej opätovné
prejednanie a rozhodnutie, prípadne, aby ju krajský súd v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. spod obžaloby
sám oslobodil podľa § 285 písm. c/ Tr. por., pretože nie je preukázané, že skutok spáchala.

Obžalovaný W. W. v doplnení odvolania prostredníctvom novozvoleného obhajcu poukázal na to,
že objektívnosť znaleckého posudku znalca PhDr. Andreja Franeka, z ktorého súd pri ustálení jeho
viny vychádzal, je spochybnená predovšetkým s poukazom na okolnosti, za akých bol maloletý N.
znalcom vypočúvaný, keď tomuto boli zo strany zúčastnených osôb niektoré odpovede podsúvané
a mnohé odpovede maloletého sú neurčité a pripúšťajú aj iný výklad, než aký si znalec vo svojom
posudku osvojil. Z výpovedí maloletého pred vyšetrovateľom v rozpore so závermi znaleckého posudku
nevyplynula žiadna skutočnosť svedčiaca o tom, že by on maloletého fyzicky trestal a už vôbec nie o jeho
údajnom týraní maloletého, keď znalec z posudku vychádzal z jeho zjavne prehnaných a nereálnych
vyjadrení. Sám znalec pritom potvrdil skutočnosti, že schopnosť maloletého vnímať, zapamätať si a
následne reprodukovať skutočnosti, ktoré prežil, je narušená a znížená, ťažšie chápe realitu a má
narušené aj kauzálne myslenie, často nechápe vzťah príčina - následok a jeho spomienky sú neúplné.
Napriek uvedeným skutočnostiam znalec pri vypracovaní svojho posudku vychádzal len z výpovede
maloletého, ktorá však nemá oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov a okresný súd bez toho, aby
sa pokúsil o odstránenie vád posudku a nariadenia ďalšieho znaleckého skúmania psychického stavu
maloletého, rozhodol o uznaní jeho viny napriek tomu, že s výnimkou spomenutého znaleckého posudku
zo žiadnych dôkazov vykonaných v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom nevyplynulo, že by sa
spáchania skutku kladeného mu za vinu dopustil. Keďže výrok o vine musí vyplynúť z jednoznačného
záveru nevzbudzujúce dôvodné pochybnosti, že skutok zavinene spáchal práve obžalovaný, čo však
okresný súd v napadnutom rozsudku nepreukázal a napriek tomu na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu vo veci rozhodol, navrhol napadnutý rozsudok vo vzťahu k jeho osobe zrušiť a v zmysle
ustanovenia § 285 Tr. por. ho spod obžaloby oslobodiť. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu ešte
dodal, že v prípade neprijatia jeho obhajobných tvrdení vo vzťahu k zavineniu je jemu uložený trest
odňatia slobody trestom neprimerane prísnym a v naznačenom prípade žiadal o uloženie trestu v nižšej
výmere.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázala na správny a
zákonný rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý pritom vykonal rozsiahle dôkazy a na ich podklade dospel
k nielen správnym skutkovým zisteniam, ale aj k správnym právnym záverom, čo aj riadne odôvodnil a
keďže v súlade so zákonom sú aj výroky o trestoch, uložených obidvom obžalovaným, navrhla odvolanie
obžalovaného W. W. a obžalovanej M. W. zamietnuť ako nedôvodne podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené 19. decembra 2013, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaných podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na verejnom zasadnutí dňa 11.decembra 2014 vykonanom v súlade s ustanovením § 293 ods. 7 Tr.
por. v neprítomnosti obžalovaných W. W. a M. W., preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine a trestoch napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovaných W. W. a M. W.
nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a
12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom.

Napriek tomu, že obidvaja obžalovaní spáchanie skutku, ktorý bol každému z nich kladený za vinu
popreli, súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o znalecký posudok znalca z
odboru psychológie, klinickej psychológie detí PhDr. Andreja Franeka, ktorý svoje závery, podľa ktorých
maloletý N. po dobu približne troch rokov trpel syndrómom týranej osoby, čo sa u neho prejavovalo

fyzickou bolesťou, plačom a strachom i situačným pomočovaním, veľmi podrobne a presvedčivo
odôvodnil aj na hlavnom pojednávaní, a ani krajský súd nezistil žiadne právne relevantné okolnosti,
ktoré by objektívnosť a správnosť záverov jeho znaleckého posudku spochybňovali, ale aj ostatné vo
veci vykonané dôkazy, ktoré so závermi vyššie spomenutého znaleckého posudku korešpondoval, a o
hodnovernosti ktorých taktiež neboli zistené žiadne pochybnosti, konkrétne najmä o výpoveď samotného
maloletého poškodeného N., ale tiež o svedecké výpovede svedkov, bývajúcich v bytoch susediacich
s bytom obžalovaných, Mgr. W. W., E. M. i F. O., resp. ich predchádzajúceho suseda z obdobia, keď
ešte bývali v rodinnom dome na N. v Trenčíne - Ing. B. V., o výpovede pracovníčok Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, oddelenia sociálno - právnej ochrany detí a sociálnej kurately Trenčín, svedkýň
Mgr. V. N., Mgr. W. G. a Mgr. W. Q., ktoré v inkriminovanej dobe viackrát byt obžalovaných navštívili
a v neposlednom rade aj o svedecké výpovede rodinných príslušníkov maloletého poškodeného N. -
O. M. ml., jeho priateľky W. K. a Anny M., ale tiež o listinné dôkazy a z nich najmä úradné záznamy
policajtov KR PZ v Trenčíne, Odboru poriadkovej polície, Pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ
Trenčín, ktorí na podklade oznámení susedov obžalovaných vykonali dňa 21.12.2011 šetrenie na
mieste činu - včítane pohovoru s obžalovaným W. W., záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
oddelenia sociálno - právnej ochrany detí a sociálnej kurately Trenčín z 8.6.2010, uznesenie Okresného
súdu Trenčín zo 6. marca 2012, sp.zn. 31P 60/2012, ktorým bol maloletý poškodený dňom 6. marca
2012 predbežným opatrením odovzdaný do osobnej starostlivosti starých rodičov F. a O. M., na ktoré
okresný súd v napadnutom rozsudku podrobne poukázal. Svoje skutkové zistenia podrobne, vecne
správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval
obhajobné tvrdenia obžalovaných (nedôvodné spochybňovanie záverov znaleckého posudku znalca z
odboru psychológie, klinickej psychológie detí PhDr. Andreja Franeka, keď naviac vzhľadom k veku
maloletého poškodeného by jeho prípadné opätovné vypočúvanie znalcom k veciam, ktorých oživovanie
v pamäti by mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jeho duševný a mravný vývoj, keďže sa jednalo o jeho
týranie už neprichádzalo do úvahy), pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi.
Nad rámec odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa krajský súd naviac poukazuje na to, že pokiaľ
obidvaja obžalovaní tvrdili, že ich správanie k maloletému poškodenému N. bolo štandardné a že
ani žiadny z ošetrujúcich lekárov maloletého v posudzovanej dobe, včítane klinickej psychologičky
MUDr. Ruženy Dobiášovej, nezistil pri jeho vyšetrení žiadne známky násilia ani nevhodnosť sociálneho
prostredia, z výpovede svedka Ing. B. V., ktorý bol niekoľko rokov susedom obžalovaných v mieste
ich predchádzajúceho bydliska na Krátkej ulici v Trenčíne vyplýva, že „aj keď obžalovaní žili takmer
v neľudských podmienkach, bez elektriky, s vytrhnutou WC misou, z ktorej fekálie vyberali hrnčekom
(všetky tieto okolnosti o spôsobe života obžalovaných sa svedkovi potvrdili po odkúpení ich domu, o
čom bola vyhotovená aj fotodokumentácia), navonok dokázali vytvoriť dojem usporiadanej rodiny, chodili
čisto oblečení a zjavne najedení“.
Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam
ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa, na ktoré podrobne poukázal
v odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú
ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo spoľahlivo preukázané, že obidva žalované skutky sa stali a že ich
spáchali obžalovaní W. W. a M. W.. Odvolacie námietky obžalovaných vo vzťahu ku skutkovým zisteniam
nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich. Rovnako nepovažoval za dôvodné ani námietky
obžalovaných vo vzťahu k správnosti a zákonnosti konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo,
pretože nemajú podklad v obsahu spisu a vo vykonaných dôkazoch.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaných W. W. a M. W. u každého z nich samostatne ako zločinu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. e/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
b/ Tr. zák., pretože každý z nich samostatným konaním a po dlhšiu dobu týral blízku osobu (vnuka, resp.
syna) - maloletého N. S., nar. XX.augusta XXXX, pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom
rozsudku tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým
zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody
na zmenu napadnutého rozsudku a ani v tomto smere odvolacie námietky ani jedného z obžalovaných
nepovažoval za opodstatnené.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o trestoch odňatia slobody
a o spôsobe ich výkonu. Trest odňatia slobody uložený samostatne každému z obžalovaných (W. W.
a M. W.) podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/ za použitia § 38 ods. 2, ods. 3,
ods. 8 Tr. zák. vo výmere 8 rokov zodpovedá u každého z obžalovaných všetkým zákonným hľadiskám

stanoveným pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti
spáchaných trestných činov, vyplývajúcej z ich povahy, zo spôsobu spáchania a z hroziacich i reálne
spôsobených následkov, tiež poľahčujúcej okolnosti, zistenej zhodne u každého z nich (priťažujúcu
okolnosť ani u jedného z obžalovaných pritom správne nezistil), ako aj pomerom obžalovaných W. W. a
M. W. a možnostiam ich nápravy z hľadiska účelu trestu, ich individuálnej i generálnej prevencie, pričom
uložené tresty odňatia slobody v takto stanovených výmerách sú súčasne dostatočným vyjadrením
morálneho odsúdenia obidvoch obžalovaných spoločnosťou.

Správne a v súlade so zákonom je aj zaradenie každého z obžalovaných na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože má svoje opodstatnenie
v ustanovení § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
ani jedného z obžalovaných za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo
výrokoch o vine a treste v prospech obžalovaných na podklade nimi podaných odvolaní a preto odvolania
obžalovaného W. W. a obžalovanej M. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.