Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/166/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011114
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3114011114.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. decembra 2014
prejednal odvolania obžalovaných

X) E.

nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q. - W., T. XXXX/XC, okres Q.,, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon
väzby Ilava,

X) D.

nar. XX.XX.XXXX v W., okres A., trvale bytom F. W., G., J. XXX/XX, okres F. W., t. č. na slobode,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/60/2014-617 zo dňa 06.10.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/60/2014-617 zo dňa 06.10.2014 boli obžalovaní E.
E. a D. D. uznaní vinnými z pokusu zločinu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa §§ 14 odsek

1, 20 k § 155 odsek 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva v spolupáchateľstve
podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona, pretože dňa 15.02.2014 v čase asi o 01.45 hod.
v Trenčíne na ulici R., na terase pohostinstva S. H., ktorého prevádzkovateľom bol obžalovaný E.
E. potom, čo poškodený T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. ulica č. XXXX/XX, Q., ktorý bol v tom
čase jedným z hosťov pohostinstva, vyšiel z jeho vnútra na terasu tohto pohostinstva urobiť čosi
preto (dohodnúť sa podľa vyjadrenia poškodeného), aby už nedochádzalo ku streľbe na tejto terase a

následnej vzájomnej verbálnej komunikácii s oboma obžalovanými, ktorí tam predtým strieľali z plynovej
pištole, obžalovaní poškodeného fyzicky napadli takým spôsobom, že ho opakovane udierali päsťami
do oblasti tváre, kopali ho, poškodený pritom aj istý čas ležal na zemi a obžalovaný D. D. poškodeného
udrel stojanovým popolníkom z tenkého plechu o výške najmenej 50 cm do hlavy, keď násilie (údery
päsťou a kopance) smerovali prevažne do anatomickej oblasti hlavy, následne na neho útočili i vo
vnútri pohostinstva a krátko na to aj pred pohostinstvom, keď poškodený pred obžalovanými unikal,

pričom poškodený T. G. utrpel zranenia: otras mozgu, zlomeninu čelovej kosti s prevalením do čelových
dutín obojstranne, trieštivú zlomeninu prednej a vonkajšej steny pravej čeľustnej dutiny s krvácanímdo čeľustnej dutiny, zlomeninu bázy (spodiny) pravej očnice s prechodom línie lomu na vonkajšiu
stenu očnice, zlomeninu nosa, opuch a hematóm viečok vpravo, odreniny hlavy a chrbta, zmliaždenie
stehna vľavo s nevyhnutnou dobou liečenia ako aj prípadnej práceneschopnosti vrátane závažného

vplyvu na obvyklý spôsob života poškodeného nepresahujúcou dobu 41 dní, pričom pri útokoch oboch
obžalovaných bol u poškodeného T. G. bezprostredne ohrozený životne dôležitý orgán - mozog (pri
zlomenine čelových kostí hrozili vnútrolebečné poranenia, ako to v obdobných prípadoch je obvyklé, t.j.
vnútrolebečné krvácanie, zmliaždenie mozgu, krvácanie do dýchacích ciest v bezvedomí pacienta pri
zlomenine tvárových kostí a nosa s hrozbou udusenia pacienta) a taktiež oko (u zlomeniny očnice hrozí

i poranenie očnej gule ako dôležitého orgánu).

Boli za to odsúdení - obžalovaný E. E. podľa § 155 odsek 1 Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2 Tr.
zákonaa§41odsek1 Tr.zákonana úhrnný trestodňatiaslobodyvovýmere6 rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia; obžalovaný D. D. podľa § 155 odsek 1 Tr.

zákona za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona a § 41 odsek 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 4 roky nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zákona súd obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§287odsek1Tr.poriadkusúdobomobžalovanýmuložilsolidárnupovinnosťnahradiťpoškodenej

Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava so sídlom 850 05 Bratislava, Mamateyova č. 17, IČO:
35937874 škodu v sume 3.057,02 Eur.

Podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku súd poškodeného T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q., J. č. XXXX/
XX, okres Q. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože hneď po jeho vyhlásení podali
odvolania obžalovaný E. a obžalovaný D., ktoré odôvodnili prostredníctvom obhajcov. Obhajca
obžalovaného E. predovšetkým namietal súdom zistené skutkové okolnosti. Z dokazovania je
jednoznačné, že medzi obžalovaným E. a obžalovaným D. nedošlo a ani nemohlo dôjsť k dohode

o spoločnom postupe. Každý z nich útočil na poškodeného samostatne, čo vyplýva aj z výpovede
svedkýň. Ďalej namieta záver súdu, že by poškodeného napadli na mieste verejnosti prístupnom.
Obžalovaní zhodne tvrdili, že to bol poškodený, ktorý obžalovaného E. napadol tým, že mu vyskočil na
chrbát a udrel ho a spoluobžalovaný D. mu prišiel na pomoc. Ďalej namietal, že do konania bol pribratý
znalec so širšou špecializáciou E.. P., pričom mal byť pribratý znalec z odboru traumatológie. Záver

súdu, že došlo k pokusu ťažkej ujmy na zdraví je v rozpore so závermi znalca E.. S.. Je nepochybné,
že poškodený utrpel zranenie, a že obidvaja obžalovaní prekročili mieru obrany pred útokom, k čomu
sa obžalovaný priznal a cíti sa byť vinný zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Tr. zák. Poukazuje na to, že na obžalovaného sa hľadí ako na netrestaného a viedol riadny rodinný
život. Preto sa domáhal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a uložil mu

primeraný trest za spáchaný prečin. Ďalší obhajca v odôvodnení taktiež namietal nesprávne skutkové
zistenia, ako aj nesprávnu právnu kvalifikáciu konania obžalovaného. Uviedol, že kontakt obžalovaných
s poškodeným bola bitka rukami, pričom súd prvého stupňa ani prokurátor nestotožnili žiaden úkon,
z ktorého by mohol vyplývať pokus závažnejšieho následku. Ak súd konštatuje, že aktívne konanie
obžalovaných malo bezprostredne smerovať k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, nepodporuje to

žiadnym dôkazom. Záver skutku bol stotožnený tak, že poškodený sám odišiel. Konanie obžalovaných
nebolo prerušené žiadnou vonkajšou okolnosťou. K záveru o nespôsobení ťažkej ujmy na zdraví
dospel aj súd prvého stupňa. Preto konanie obžalovaných mal súd právne kvalifikovať ako ublíženie
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Podstatným je aj vyhodnotenie súdu o pomere spoluúčasti
obžalovaného E. a obžalovaného D.. Obidvaja obžalovaní priznávajú, že skutok sa stal, avšak vedomí

si svojej viny, nemôžu súhlasiť s tým, že sa mali dopustiť pokusu ťažkej ujmy na zdraví i napadnutiu
poškodeného. Uložený trest považuje za neprimerane prísny a má za to, že pri vine u skutku, ktorý
im je kladený za vinu, nepôsobí poučne a prevýchovne na páchateľa. Poukazuje na rodinnú situáciu
obžalovaného. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s tým, aby odvolací súd uložil
obžalovanému primeraný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom za súčasného uloženia

probačného dohľadu.

Obhajca obžalovaného D. namietal, že súd prvého stupňa neumožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por. Obžalovaný uviedol, že nepopiera spáchanie žalovaného skutku, alenamietal jeho právnu kvalifikáciu. Obžalovaný aj v priebehu konania hlavného pojednávania požadoval
urobiťvyhlásenie,ale nebolomutoumožnené. Súduvádza,žeobžalovanýD. sčastisvojuvinupriznala
aj prispel k usvedčeniu spoluobžalovaného E., pričom dostatočným spôsobom nevyhodnotil jeho postoj

kspáchanejtrestnejčinnosti,keďuviedolneexistenciupoľahčujúcichokolnostípodľa§36Tr.zák. Pokiaľ
sa týka intenzity útoku, tak on mal byť tým, kto obžalovaného E. mal presvedčiť, aby poškodeného
už nechal a aby ho zobrali preč. Pokiaľ ide o stojanový popolník, obidvaja znalci a svedkyne uviedli,
že týmto nebol poškodený zasiahnutý do hlavy. Rozpory znalcov E.. P. a E.. S. boli natoľko závažné,
že bolo potrebné do konania pribrať znalecký ústav. Nie je preukázané, že by na poškodeného zaútočil

spôsobom, z ktorého by bolo evidentné, že mal snahu spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví, a teda
nespáchal pokus trestného činu ublíženia na zdraví k § 155 Tr. zák. V prípade, že mal súd preukázané,
že išlo o pokus, bolo potrebné vyhodnotiť každého páchateľa samostatne s ohľadom na intenzitu útoku.
Aj uložený trest považuje za neprimerane prísny, skutok oľutoval a nahrádza spôsobenú škodu. Navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Tr. por. a vec vrátiť súdu prvého
stupňa, alternatívne, aby odvolací súd rozhodol rozsudkom sám tak, že obžalovanému uloží primeraný

podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom.

K odvolaniam sa vyjadril aj poškodený, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a
zákonný a podané odvolania obžalovaných považuje za účelové, len v snahe oddialiť nadobudnutie
právoplatnostirozhodnutiasúduprvéhostupňa. Preto navrhol odvolaniaobžalovaných akonedôvodné

zamietnuť.

Prokurátor krajskej prokuratúry v konaní o odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje
vo všetkých jeho výrokoch za zákonný a dôvodný, a preto navrhol odvolanie obžalovaných podľa §
319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné.

Okresný súd náležite zistil a ustálil skutkový stav ako predpoklad potrebný na jeho rozhodnutie, pričom
postupoval v súlade so zákonom. Na hlavných pojednávaniach vykonal všetky dostupné a potrebné
dôkazy a tieto aj objektívne a správne vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v celkovom súhrne tak, ako mu to
ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým zisteniam a právnym

záverom. Okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého
rozsudku vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery pri uznaní viny obžalovaných E. E. a D.
D.. Pokiaľ sa týka obrany obžalovaného E., podporovanej spoluobžalovaným D., že bol napadnutý
poškodeným G., a že sa len bránil útoku poškodeného, takto prezentovanej obrane neuveril senát
krajského súdu vzhľadom na ostatné vo veci vykonané usvedčujúce dôkazy a nemohol jej prisvedčiť.

Poškodený G. uviedol, že v inkriminovaný večer sedel v bare spoločne s I. J. a J. P., pričom on pil
čaj. Bavili sa a počuli nejaké výstrely, pričom dievčatá povedali, že by chceli ísť preč. Povedal, že
dopijú a pôjdu. Keď obžalovaní opäť začali strieľať na terase, tak vyšiel na terasu sa s obžalovanými
dohodnúť. Obidve svedkyne vyšli na terasu po cca jednej minúte a za takýto krátky čas nemohlo dôjsť
k rozhovoru s obžalovanými, k zbieraniu nábojníc a ešte aj k napadnutiu obžalovaného E. zo strany

poškodeného G. tak, ako to uvádzal obžalovaný E. a spoluobžalovaný D.. Tu senát krajského súdu
uvádza, že poškodený G. je subtílnej postavy, pričom z posudkov vyplýva, že je mierumilovnej povahy,
nemal požité alkoholické nápoje (pil len čaj), a preto je nepravdepodobné, že by takýto človek napadol
dve vyšportované osoby, z ktorých jedna mala naviac pištoľ v ruke, pričom z priestupkových riešení
obžalovaného E. vyplýva, že má výrazné sklony k agresívnemu správaniu. Na druhej strane je

potrebné uviesť, že z výpovedí svedkýň Stanislavy P. a I. J. vyplývajú tri fázy bitia poškodeného a
to jednak na terase, keď asi po minúte vybehli von a videli, že poškodený G. stál chrbtom k stene a
obidvaja obžalovaní stáli vedľa seba a napádali ho päsťami do hlavy, do brucha, kopali ho, kričali
„zabijem ťa“, jeden na druhého „zabi ho“. Potvrdili, že poškodeného začal udierať do hlavy obžalovaný
E. a potom poškodeného udrel aj obžalovaný D., pričom sa striedali. Poškodený sa skrčil a chránil si

hlavu a tvár a vtedy ho obžalovaný E. kopal do brucha. Následne obžalovaný D. zobral popolníkový
kôš a udrel poškodeného G. do hlavy. Svedkyne tiež potvrdili, že poškodený G. neudrel ani raz a
neútočil na obžalovaných. Keď sa poškodenému podarilo utiecť z terasy do vnútra baru, potvrdzujú aj
bitie vo vnútri. Svedkyne taktiež potvrdili bitie aj vonku pred reštauráciou obžalovaným E., ktorý udrelpoškodeného päsťou do hlavy, hrudníka a kopal ho. Napokon žiadali obžalovaného D., aby presvedčil
obžalovaného E., aby už poškodeného nechal tak, pričom tento obžalovaného E. presvedčil, ktorý
prestal na poškodeného útočiť a potom zobrali poškodeného preč. Aj výpoveď poškodeného G. je v

súlade s výpoveďami svedkýň, pričom tento popísal začiatok napadnutia na terase a uviedol, že keď
podával nábojnicu, zdalo sa mu, že obžalovanému E., vtedy vycítil, že niečo nie je v poriadku a od
tohto momentu si veľa nepamätá, lebo tam musel dostať asi prvú ranu. Pamätal si už len ako sa prebral
na zemi a držal si hlavu. Obžalovaní sú ďalej z trestnej činnosti usvedčovaní podporne aj výpoveďou
nepriameho svedka E. E. a vierohodnou časťou výpovede svedkyne R. T.. Skutočnosť, že zranenia boli

spôsobené bez akýchkoľvek pochybností, zavinením inou osobou, bez pochybností potvrdzujú obidva
znalecké posudky z odboru zdravotníctva a farmácie, tiež rozsah zranení, ako aj vyššie uvedené
svedecké výpovede, ktoré vzájomne korešpondujú a sú bez podstatných rozporov. Pokiaľ ide o ďalšie
dôvody, odvolací súd poukazuje na veľmi podrobne a precízne odôvodnenie napadnutého rozsudku,
s ktorým sa stotožnil.

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami obžalovaných, že nešlo o spolupáchateľstvo. Obidvaja
obžalovaní podľa výpovedí svedkýň poškodeného napádali päsťami do hlavy, do brucha, kopali ho,
pričom v útokoch sa striedali. Obžalovaný D. udrel poškodeného aj popolníkom do hlavy. Preto aktívne
konanie obžalovaných malo bezprostredne smerovať k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Teda
spôsobené zranenia poškodeného, ktoré nepopiera iba obžalovaný D., vznikli spoločným konaním

obidvoch obžalovaných.

Pokiaľ obžalovaní E. a D. namietali, že nedošlo k pokusu ťažkej ujmy na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.
zák., s týmto sa senát krajského súdu nestotožnil. Pokus ťažkej ujmy na zdraví vyplýva zo samotného
spôsobu útoku, keď obžalovaný E. a obžalovaný D. poškodeného bili hlava - nehlava, surovým

kopaním a tiež verbálnym vykrikovaním obžalovaných „zabi ho“, „zabijem ťa“ a samotný pokus bol
dokonaný spôsobením poranenia hlavy, a to zlomením čelovej kosti s prevalením do čelových dutín s
priamym ohrozením mozgu. A len vďaka tomu, že nebolo podané odvolanie prokurátora v neprospech
obžalovaných, sa odvolací súd nezaoberal otázkou možnej kvalifikácie konania obžalovaných ako
pokusu spôsobenia následku v podobe smrti. Preto súd prvého stupňa nepochybil ani pri právnom

posúdení konania obžalovaných, keď ich konanie po právnej stránke kvalifikoval ako pokus zločinu
ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa §§ 14 ods. 1, 20 k § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Vo veci boli podané dva znalecké posudky z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorých základ podstatný

pre rozhodnutie v predmetnej veci bol pre rozhodnutie súdu postačujúci, preto sa odvolací súd
nestotožnil s námietkou obhajcu obžalovaného D., že bolo potrebné do konania pribrať znalecký ústav.

Pokiaľ sa týka námietky obhajoby, že obžalovanému nebolo umožnené urobiť vyhlásenie, k tomu senát
krajského súdu uvádza, že zákon nepripúšťa obžalovanému urobiť vyhlásenie s výhradou k právnej

kvalifikácii, preto súd prvého stupňa toto vyhlásenie správne neprijal. Po vykonaní dokazovania už
vyhlásenie nie je možné urobiť a pokiaľ obhajoba predložila takýto postup súdu, tento postup odvolací
súd považuje za nesprávny a nezákonný.

Pokiaľ ide o ďalšie namietané okolnosti, s týmito sa už dôsledne vysporiadal súd prvého stupňa.

Okresný súd postupoval správne pri ukladaní trestov, vychádzajúc pritom z ustanovenia § 34 ods. 1, 4
Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania činov (zločinu a prečinu), následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce, priťažujúce okolnosti, na osoby páchateľov, ako aj možnosti ich nápravy.

U obžalovaného E. poľahčujúcu okolnosť súd nezistil a taktiež neboli zistené ani priťažujúce okolnosti.
Predchádzajúce odsúdenie za obdobnú trestnú činnosť má zahladené. U obžalovaného E. nie je
možné opomenúť tú okolnosť, že bol v minulosti viackrát riešený za priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. SNR č. 372/1990 Zb., z ktorých vyplýva agresívne
násilné správanie obžalovaného, čo v neposlednom rade vyústilo až do spáchania predmetnej trestnej

činnosti. Taktiež nie je možné opomenúť spôsobený následok, pričom len málo chýbalo a následok
mohol byť ďaleko závažnejší. Z tohto pohľadu preto súd prvého stupňa aj správne diferencoval trest
u obžalovaného E.. Obžalovanému musel byť ukladaný trest za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. podľa
ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zák. v zmysle § 34 ods. 6 Tr. zák. podľa najprísnejšieho trestného činu vzmysle § 155 ods. 1 Tr. zák. v trestnej sadzbe v rozpätí (4-10 rokov), preto správne súd prvého stupňa
obžalovanému uložil trest v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby vo výmere 6 rokov. Obžalovaný
si nevytvoril žiadne okolnosti v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. pre postup ukladania trestu pod dolnú

hranicu zákonnej sadzby.

U obžalovaného D. súd taktiež nezistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák. a ani priťažujúcu
okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák. Súd však u tohto obžalovaného prihliadol na celkový postoj
obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, že obžalovaný sa čiastočne doznal k spáchanej trestnej

činnosti, ako aj na to, že sa začal podieľať na náhrade spôsobenej škody. Obžalovanému bol uložený
trest podľa § 34 ods. 6 Tr. zák. s použitím ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák., ako aj ustanovenia o
úhrnnom treste § 41 ods. 1 Tr. zák. podľa najprísnejšieho trestného činu § 155 ods. 1 Tr. zák. v trestnej
sadzbe v rozpätí (4-10 rokov), preto správne súd prvého stupňa uložil obžalovanému trest odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 4 roky. Ani u tohto obžalovaného neboli zistené
okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Takto uložené tresty aj

odvolací súd považuje za zákonné. Vzhľadom k tomu, že obžalovaní neboli v posledných 10 rokoch
vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, správne boli súdom prvého stupňa v zmysle
§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradení na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom k tomu, že poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava si riadne a včas

uplatnila nárok na náhradu škody ohľadne liečebných nákladov u poškodeného T. G., pričom výsledky
vykonaného dokazovania umožňovali uložiť obom obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť škodu poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, preto správne súd prvého stupňa
obžalovaných zaviazal k náhrade tejto škody v sume 3.057,02 €. Vzhľadom k tomu, že poškodený T.
G. si nárok na náhradu škody síce uplatnil včas, avšak nebol riadne doložený a vyčíslený potrebnými

dokladmi, preto správne súd prvého stupňa poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal
na občianske súdne konanie.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolania obžalovaných za dôvodné a tieto
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.