Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/263/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214216553
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4214216553.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava, IČO:
45 869 464, zastúpeného advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940
875, proti povinnej: I. P., nar. XX. XX. XXXX, V. X, Y., o vymoženie sumy 1.065,52 eur s príslušenstvom a
trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8Er/1171/2014 a u súdneho exekútora
JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota pod sp. zn. Ex 1791/2014,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/1171/2014-13 zo dňa 18.
septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD. zo dňa 02. 09. 2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie

odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2, písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (zákon o rozhodcovskom konaní) a ustanovení § 52 ods. 1, 2,
3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že v
predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. PW-B/0513/0161 vydaný STÁLYM

ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s.
dňa 18. 03. 2014.

Podkladom pre rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) bola zmluva o úvere č. 3137071707 zo dňa
28. 05. 2007 (pôvodným veriteľom bola Poštová banka, a.s.), ktorej súčasťou sú obchodné podmienky
pre úver, kde v bode 3.6 Zmluvy a zároveň v čl. 11 Obchodných podmienok - Prechodné a záverečné
ustanovenia je obsiahnutá rozhodcovská doložka.

Mal za to, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú

rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola

dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa
Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie
tejto doložky, na ktoré by povinný (spotrebiteľ) bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášťdojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na
úverovejzmluvenemožno,podľanázorusúdu,považovaťzároveňajzaprejavsúhlasusrozhodcovskou
doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov

zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a
možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Konštatoval, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok.
Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom , pretože nie je spôsobilý

byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, skutočnosť,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a okolnosť,
že doteraz zistený skutkový stav neobstojí. Ďalej namietal, že mu súd prvého stupňa ako účastníkovi

konania odňal možnosť konať pred súdom a skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne právne
vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav. Konštatoval, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie
poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
S poukazom na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné

oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku.
Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd
alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci
teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než

akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj
premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4Cdo 159/2009 zo dňa 16. 06. 2009 a nález Ústavného súdu II. ÚS 499/2012. Mal za to, že exekučný
súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach.
O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni

tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka " res iudicata" a uvedeným konaním dochádza k
porušeniučlánku2ods.2ÚstavySR,nakoľkosúdsvojímkonanímišielnadrámeczákona.Niejemožné,
aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a
rozhodcovským konaním. Dal do pozornosti, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s.
postupoval v súlade s § 93 b) zákona o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy

odmietnuť. Konštatoval aj nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 1
OSP. Poukázal aj na odlišný postup iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového
stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému
stavu súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil
skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Mal za to, že súd

prvého stupňa tak neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom, čím bol porušený princíp
rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne
zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného, bez toho, aby
povinný urobil akýkoľvek úkon a svojím postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom,
ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Všetko uvedené oprávnený

konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, súd napadnuté
uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §

214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 18. 09. 2014 ako vecne správne podľa §
219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 02. 09.
2014, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi doručený návrh oprávneného zo dňa
15. 08. 2014 na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 1.065,52 eur s

príslušenstvom a trov exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM
ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a.s.,
so sídlom v Bratislave pod sp. zn. PW-B/0513/0161 zo dňa 18. 03. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 30. 05. 2014 a vykonateľnosť dňa 03. 06. 2014. Následne súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper,
PhD. podaním zo dňa 02. 09. 2014 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 18. 09. 2014 súd prvého stupňa obsadený vyšším
súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing.
Jána Gaspera, PhD. zo dňa 02. 09. 2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov
uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia

stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto
dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný

exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. PW-B/0513/0161 vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM
zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom v Bratislave dňa 18.
03. 2014, o vydanie ktorého požiadal PRO CIVITAS s.r.o. (oprávnený v exekučnom konaní) na základe
úverovej zmluvy zo dňa 28. 05. 2007, v zmysle ktorej bol dlžníčke (v exekučnom konaní povinnej)

poskytnutý úver v sume 1.659,70 eur (50.000,- Sk), ktorý sa dlžníčka zaviazala vrátiť veriteľovi v 60
mesačných splátkach po 50,89 eur (1.533,- Sk) s ročnou percentuálnou mierou nákladov 25,58 %.
Súčasťou tejto zmluvy je rozhodcovská doložka v znení: "Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym
rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s.; rozhodnutie bude

pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné." Súčasťou zmluvy o úvere sú i obchodné podmienky pre
úver, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení: "Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient
prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ
a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym

rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a. s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa vl. č. 3157/B (RAM) podľa
jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto
rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava."

V tejto súvislosti a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s

poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne
vyjednaná, ale vyplýva zo samotnej zmluvy o úvere i z obchodných podmienok pre úver štandardnej
formulárovej spotrebiteľskej úverovej zmluvy zo dňa 28. 05. 2007 a tento právny vzťah teória i prax
považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľadosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú
zmluve o úvere a v obchodných podmienkach pre úver úverovej zmluvy zo dňa 28. 05. 2007

bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej
podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto

plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom
rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom - ustanovenie § 45 ods. 1, písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto
vád je súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie
je ním teda viazaný v zmysle ustanovenia § 159 OSP.

S takýmto záverom korešponduje i ustanovenie § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky

rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom
zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože
rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v zmluve o úvere i v obchodných

podmienkach úverovej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku
neplatná v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v
predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti
predmetnej rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej
zmluvy si plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno
v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v
štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto
správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a

žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom
odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko
boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým

sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na rozdiel od
predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi oprávneným a

povinnou vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 28. 05. 2007, ktorú treba považovať za štandardnúformulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu
jej uzavretia a § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov platnom
v čase jej uzavretia. Súčasťou tejto zmluvy je rozhodcovská doložka i obchodné podmienky pre úver,

v ktorých je taktiež obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľ (v exekučnom konaní povinná) nemal na výber
a bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho
zákonníka bolo do tohto právneho predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej
zmluvy. Za týchto okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú

podmienku podľa generálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože
spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne
poukázal i súd prvého stupňa vo svojom uznesení.

Krajský súd v Nitre dáva súdu prvého stupňa v predmetnej veci do pozornosti, že v súdnom spise sa
nenachádza doklad o doručení napadnutého rozhodnutia povinnej (s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. apríla 2010, sp. zn. 1 M Cdo 12/2009). V súdnom

spise sa nachádza iba doklad o doručení rozhodnutia oprávnenému a súdnemu exekútorovi. Naviac súd
prvého stupňa predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie odvolanie oprávneného zo dňa 01. 10. 2014
na č. l. 18 - 25 v súdnom spise bez toho, aby podané odvolanie doručoval povinnej, a to s poukazom na
ust. § 209a ods. 1 OSP, ktorý platí i pre exekučné konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené bude potrebné
postupovať tak, že uznesenie zo dňa 18. 09. 2014 spolu s odvolaním oprávneného zo dňa 01. 10. 2014

doručí súd prvého stupňa povinnej spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.