Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/206/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112202897
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112202897.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava proti odporcovi: Z. V., bytom N. H.. J. XX/XX, J. O., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa, Nám. SNP 7, Stropkov, IČO 35 510 722,
zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, o

zaplatenie 1.110,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín, č.k. 22C/66/2012-62 zo dňa 25. marca 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu
trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 19,33 eur, na účet právneho zástupcu

vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka, advokáta, č. ú. XXXXX-XXX/XXXX, VS: XXXXXXX, do
troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odporcovi náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi
uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 159,17 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka do 3 dní

od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň uložil vrátiť navrhovateľovi súdny poplatok 59,87 eur po
právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd o trovách konania v
právnej veci o zaplatenie 1.110,39 eur s príslušenstvom, rozhodol týmto samostatným uznesením
podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zmysle uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 22C/66/2012-59 zo
dňa 19.09.2012, ktorým bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu. Odporca si v konaní
náhradu trov neuplatnila. Späťvzatím návrhu navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania, preto je

v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. povinný nahradiť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Odporkyni nebola náhrada trov
konania priznaná, pretože si žiadnu náhradu trov neuplatnil. Vedľajšiemu účastníkovi, spotrebiteľskému
združeniu, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 159,17 eur, vyčíslenú podľa Vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z. s prihliadnutím na vyčíslenie vedľajšieho účastníka vyššie uvedené. Vyčíslená tarifná
odmena advokáta vedľajšieho účastníka za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13-tiny výpočtového

základu v sume 58,69 eur je tak nižšia, než aká by mu patrila, ak by pri vyčíslení postupoval podľa § 10
ods. 1 vyhlášky a odmenu za jeden úkon právnej služby vypočítal z hodnoty 1.110,39 eur, čo predstavuje
sumu 61,41 eur. Zaplatený súdny poplatok z návrhu vo výške 66,50 eur súd vrátil navrhovateľovi krátený
o 6,63 eura v zmysle citovaného ustanovenia zákona.Proti tomuto uzneseniu, v časti vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, podal v zákonnej
lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu v tejto časti zmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho

konania 19,33 eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov.
Navrhovateľ zastával názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej
existencie schopné samé poskytnúť právnu pomoc v spotrebiteľských sporoch. Podľa údajov registrácie
Ministerstva vnútra SR má združenie členov, ktorí majú právnické vzdelanie, pričom združenie môže
podľa § 25 z.č. 250/2007 Z.z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto smere poukázal na rozhodnutia

Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co 26/2012 a 3Cob 259/2011, ktorý v obdobných prípadoch
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal. Citoval z dôvodovej správy k z.č. 384/2008 Z.z.
a vyvodil, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa na tento účel
zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Poukázal na
to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu odporcu, pričom pred
oznámením o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie opakuje

procesné podania nadbytočne, bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich sa predmetu sporu. K
obdobnému záveru dospel i Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp.zn. 6Co 141/2012 a Krajský súd
v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co 91/2012. V zmysle uvedeného zastával názor, že trovy vedľajšieho
účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom
hodným osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. Súd by nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu

účastníkov neporušil právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy
SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/03 a rozhodnutia Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn.16Co 100/2012. Vo veci nie je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať ani §
137 O.s.p., pretože združenie odporcu v konaní nezastupuje. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka
mal z týchto dôvodov za nadbytočné, účelové a nehospodárne.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť mu aj náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 46,22 Eur. Uviedol, že v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník
v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však sám za seba. Považoval za absurdné,
ak žalobca ako účastník konania zastúpený advokátom upiera právo na zastúpenie advokátom inému

účastníkovi. V tejto súvislosti poukázal na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Mal za to, že vedľajší účastník
má principiálne právo na náhradu trov konania, čo dôvodil s poukazom na uznesenie NS SR sp.zn.
5Cdo/71/2010. Účasť vedľajšieho účastníka v konaní považoval za efektívnu, v zmysle cieľov a účelu,
na ktorý je združenie založené. Dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09,
z ktorého vyplýva, že združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta aj na náhradu trov

konania, ako aj novelizované ust. § 137 O.s.p., podľa ktorého mu výslovne patrí náhrada výdavkov za
zastupovanie advokátom. V spojitosti s námietkou oprávneného, že združenie má v radoch členov, ktorí
evidentne majú právnické vzdelanie, uviedol, že združenie má len jednu takúto členku, ktorá žiadnu prax
nevykonáva. Poukázal na početnú judikatúru krajských súdov, ktoré sa s argumentáciou navrhovateľa
už vysporiadali a náhradu trov vedľajším účastníkom priznali.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V predmetnej veci bolo konanie vo veci samej zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade, pokiaľ je konanie zastavené, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia
návrhu na začatie konania, rozhoduje súd podľa ustálenej súdnej praxe podľa odseku 2 citovaného

zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia hradí trovy zastavenéhokonania ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pritom posudzuje
len z procesného hľadiska,nie podľa hmotného práva, lebopotom by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti
nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť veci samej. Preto, ak

vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, ak nejde o prípad druhej vety tohto
zákonného ustanovenia, že procesne zavinil zastavenie konania.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny v sume
1.110,39 eur s príslušenstvom. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa 24.08.2012 vzal
navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodenia a žiadal konanie zastaviť.

Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcovi bolo späťvzatie
návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporca splnil to,
čoho sa podaným návrhom voči nemu domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je
navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu

priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 159,17 eur. Odvolací
súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta,
ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy
právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej

republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany
spotrebiteľa - odporcu. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania
riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a dňa 24.08.2012 doručil súdu vyjadrenie
k veci, v ktorom právne kvalifikovane vzniesol námietku premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie
náhrady trov právneho zastúpenia. Odvolací súd má za to, že v konaní na strane vedľajšieho účastníka

nie je ani dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade
trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,33

eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 159,17 eur, predstavujúca náhradu trov konania, a
preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne
zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 eur, znížená na polovicu základnej sadzby,
t.j. 8,30 eur za podanie vyjadrenia dňa 22.07.2013, režijný paušál 7,81 eur+ 20 % DPH z odmeny a

náhrad, t.j. 3,22 eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 19,33 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .