Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/608/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912200667
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912200667.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa GENERAL FACTORING, a. s. so sídlom v
Bratislave, Ul. Košická č. 56, IČO 35 838 825, zastúpeného HMG & PARTNERS s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Ul. Štefanovičova č. 12, IČO 35 885 459, proti odporcom 1/ X. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom
v Y. W., Ul. L. W. č. 16XX/X a 2/ V. E., nar. 1. 1. XXXX, bytom v Y. W., Ul. L. W. č. XXXX/X, t. č. na
neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou X. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom v Y. W., Ul. L. W. č.

XXXX/X, odporcovia 1/ a 2/ zastúpení JUDr. Miriam Bitalová - advokátka, s. r. o., so sídlom Rimavská
Sobota, Žánovská 5183/2A, o zaplatenie 8.785,07 EUR s príslušenstvom, o odvolaní odporcov 1/ a 2/
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 13C/39/2012-100 zo dňa 11. 6. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorý okresný súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.738,60 EUR so zmluvným úverovým úrokom vo výške 10,10
% ročne z istiny 8.738,60 EUR od 29.04.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne

z istiny 8.738,60 EUR od 18.02.2011 do zaplatenia, a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušuje
a v tomto rozsahu vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo zvyšku zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.738,60 EUR so zmluvným úrokom vo výške 10,10 % ročne z istiny

8.738,60 EUR od 29.04.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 8.738,60
EUR od 18.02.2011 do zaplatenia (prvý výrok). Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 46,47
EUR so zmluvným úrokom vo výške 10,10 % ročne z tejto sumy od 29. 4. 2010 do zaplatenia a s 9 %
ročným úrokom z omeškania od 18.02.2011 do zaplatenia zamietol (druhý výrok) a konanie v časti o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.785,07 EUR od 22.12.2010 do 17.02.2011
zastavil (tretí výrok). Odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy

konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 527 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške
627,77 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa (štvrtý výrok).

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcom
1/ a 2/ zaplatenia sumy 8.785,07 EUR so zmluvným úrokom vo výške 10,10 % ročne z istiny 8.785,07
EUR od 29. 4. 2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 8.785,07 EUR od
22.12.2010dozaplatenianatomskutkovomzáklade,žeprávnypredchodcanavrhovateľa aodporcovia

1/ a 2/ dňa 21. 2. 2005 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere (ďalej aj „zmluva o úvere“), na základe
ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcom 1/ a 2/ ako dlžníkom úver vo výške 6.638,78
EUR pri úrokovej sadzbe 10,10 % ročne. Okresný súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané
uzavretie zmluvy o úvere, ktorú zmluvu posúdil ako štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, keď základnou
črtouje,žejeprespotrebiteľavopredpripravenáaniejevytvorenýpriestornadojednanieobsahuzmluvy
pred jej uzavretím. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa

odporcovia 1/, 2/ ako dlžníci oboznámili a vyslovili s nimi súhlas, čo potvrdili svojimi podpismi na zmluve.Na základe tejto zmluvy bol odporcom 1/, 2/ poskytnutý úver vo výške 6.638,78 EUR s tým, že tento
budú splácaťvmesačnýchsplátkachpo90,02EUR počnúcdňom10.3.2005akončiacdňomsplatnosti
poslednej splátky 10. 2. 2015. Písomným podaním zo dňa 17. 2. 2011 došlo k odstúpeniu od úverovej

zmluvy a vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaná suma predstavuje na istine 8.599,88 EUR
a na poplatkoch 185,19 EUR (138,72 EUR tvoria poplatky za správu úveru a 46,47 EUR poplatky za
upomienky), čo spolu predstavuje žalovanú sumu vo výške 8.785,07 EUR. Túto sumu navrhovateľ
naďalej úročil zmluvným úrokom z úveru vo výške 10,10 % ročne od 29. 4. 2011 do zaplatenia a
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 18.02.2011 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že navrhovateľ

nevedel preukázať súdu, že upomienky, za ktoré si uplatňuje poplatky vo výške 46,47 EUR skutočne
boli vypracované a zasielané odporcom, okresný súd návrh v tejto často nepovažoval za dôvodný a
tento zamietol. Vo zvyšku predstavujúcom nesplatený zvyšok úveru vrátane dohodnutých úverových
úrokov a poplatkov za správu úveru súd považoval návrh za dôvodný, vyhovel mu a zaviazal odporcov
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 8.738,60 EUR (8.599,88 EUR + 138,72 EUR) spolu
so zmluvným úrokom vo výške 10,10 % z tejto sumy od 29. 4. 2011 do zaplatenia a spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 18. 2. 2011 do zaplatenia. Konanie v časti o zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.785,07 EUR od 22.12.2010 do 17.02.2011 okresný
súd na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom zastavil. O náhrade trov konania rozhodol okresný
súd podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) tak,
že priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v plnej výške.

Proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.738,60 EUR s príslušenstvom podali v zákonom stanovenej
lehote odvolanie odporcovia 1/ a 2/. V prvom rade poukázali na skutočnosť, že postupom súdu bola
odporkyni 1/ odňatá možnosť konať pred súdom. Súd rozhodol na jedinom pojednávaní bez účasti
účastníkov. Odporkyni 1/ bola zásielka s predvolaním na termín pojednávania doručovaná, však táto sa

v čase doručenia nachádzala v zahraničí, čo možno zistiť dopytom na jej zamestnávateľa. Až po návrate
zo zahraničia obdržala oznámenie o uložení zásielky, ktorú jej však na pošte už nevydali, nakoľko táto
bola po uplynutí úložnej doby vrátená naspäť odosielateľovi. Pokiaľ teda okresný súd v prejednávanom
prípadeaplikovalfikciudoručeniapredvolanianapojednávanie,hocisaodporkyňa1/včasedoručovania
na mieste doručenia nezdržiavala, a následne okresný súd vec prejednal v jej neprítomnosti, odňal

odporkyni 1/ možnosť vyjadriť sa k veci samej a teda aj možnosť konať pred súdom. V ďalšej časti svojho
odvolania odporcovia 1/ a 2/ vzniesli námietku premlčania voči tým splátkam úveru, ktoré boli splatné v
termíne pred 12. 1. 2008 a s poukazom na to, že Zmluva o úvere je typovou zmluvou podľa § 23a zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, namietli platnosť čl. II bodu 4 Zmluvy o úvere, ktoré ustanovenie
spôsobuje dvojité úročenie úrokov ako aj úročenie poplatkov. Rovnako spochybnili aj platnosť čl. III

bod. 7 Zmluvy o úvere, pojednávajúcom o spôsobe započítavania jednotlivých splátok úveru. Dodali, že
Zmluva o úvere neobsahuje údaj o celkovej výške splateného úveru a ani údaj o ročnej percentuálnej
mierenákladov,ktoréhoabsencia robíZmluvuoúverevčastiúrokovapoplatkovzaneplatnú,vdôsledku
čoho je prevažná časť nároku navrhovateľa neopodstatnená. Na základe uvedeného navrhli napadnutý
výrok rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd návrhu navrhovateľa vyhovel, zrušiť a vec vrátiť v

tomto rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ v prvom rade zdôraznil, že zmluva o
úvere bola uzatvorená podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“), s
tým, že s poukazom na § 261 ods. 3 písm. d/ ObZ sa jedná o absolútny obchodno-záväzkový vzťah.
Vzťahy zo zmluvy o úvere sa tak spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu

zmluvných strán. Úpravu zmluvného typu podľa § 497 a nasl. ObZ potom doplňujú ust. zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007. Aplikácia Občianskeho
zákonníkanaobchodnoprávnevzťahyjemožnálenspoukazomna§1ods.2ObZ,t. j.vprejednávanom
prípade je možné Občiansky zákonník aplikovať len pokiaľ ide o jeho ustanovenia dotýkajúce sa ochrany
spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. V ostatných prípadoch (napr. premlčanie,

spôsob započítavania platieb, uznanie záväzku a pod.) sa však bude postupovať podľa Obchodného
zákonníka. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania navrhovateľ poukázal na § 407 ods. 3 ObZ,
v zmysle ktorého ustanovenia platí, že ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky
uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Nakoľko
odporcovia 1/ a 2/ na úhradu svojho záväzku plnili dňa 1. 12. 2001 sumu 50 EUR, dňa 5. 9. 2011

sumu 100 EUR a dňa 18. 7. 2011 sumu 700 EUR, mal navrhovateľ za to, že z ich strany došlo k
uznaniu záväzku, z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť k premlčaniu pohľadávky. Pokiaľ sa jedná o námietkuodporcov 1/ a 2/ o absolútnej neplatnosti dojednania o započítaní platieb (čl. III bod 7 zmluvy o úvere)
navrhovateľ poukázal na ust. § 330 ods. 1 ObZ, v ktorom je stanovené, že pri plnení peňažného záväzku
sa započíta plnenie najskôr na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Rovnako sa nestotožnil

s tvrdením odporcov 1/, 2/ o absencii údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o úvere,
keď v tejto súvislosti zdôraznil, že v čl. IV bod 5 zmluvy o úvere bola dojednaná ročná percentuálna
miera nákladov 5,10 %. Na základe uvedeného navrhol napadnutý výrok rozsudku okresného súdu,
ktorým bolo jeho návrhu vyhovené, potvrdiť a navrhovateľovi priznať náhradu odvolacieho konania vo
výške 314,10 EUR.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok
okresnéhosúduvovýroku,ktorýmokresnýsúdzaviazalodporcov1/ a2/spoločneanerozdielnezaplatiť
navrhovateľovi sumu 8.738,60 EUR so zmluvným úverovým úrokom vo výške 10,10 % ročne z istiny
8.738,60 EUR od 29.04.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 8.738,60
EUR od 18.02.2011 do zaplatenia, a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm.

h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti (výrok, ktorým bol
návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 46,47 EUR s príslušenstvom zamietnutý a výrok o zastavení
konania) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý (§ 206 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje (§ 23a zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 21. 2. 2005).

Podľa § 54 ods. 1, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 21. 2.
2005 (ďalej aj „OZ“) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd, vzhľadom na dôvody odvolania, v prvom rade skúmal, či nebola odporkyni 1/postupom

okresného súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom predstavuje
stav kedy účastník konania nemohol uplatniť pred súdom svoje procesné práva, pretože súd mu to
znemožnil takým postupom, ktorý odporuje zákonu napríklad tým, že nepribral účastníka do konania,
nepredvolal riadne a včas účastníka na pojednávanie, alebo tým, že vec prejednal v neprítomnosti
účastníka, pričom na to neboli splnené zákonné podmienky a pod.. Odňatím možnosti konať pred súdom

všakniejelenfaktickýpostupsúduvkonaní,aleirozhodnutiesúdu,vdôsledkuktoréhoúčastníknemôže
uplatniť svoje práva, napríklad preto, že odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorene
podané,súdsvojerozhodnutienedostatočneodôvodnil,prípadnevôbecneodôvodnil,apod..Odporkyňa
1/ vo svojom odvolaní okresnému súdu vytýkala, že tento nedôvodne prejednal vec v jej neprítomností,
keď na doručenie predvolania na pojednávanie odporkyni 1/ nemožno vzťahovať fikciu doručenia z

dôvodu, že odporkyňa 1/ sa v mesiaci jún 2013, t. j. v čase doručovania predvolania na pojednávanie,
zdržiavala v zahraničí.

K uvedenému považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že predvolanie na pojednávanie je
písomnosťou, ktorá sa vo všeobecnosti môže adresátovi účinne doručiť aj náhradným doručením
podľa § 46 ods. 2 O. s. p.. Na druhej strane však platí, že k platnému doručeniu predvolania na

pojednávanie v zmysle § 46 ods. 2 O. s. p. nedôjde, ak sa adresát písomnosti v mieste doručenia v čase
doručovania nezdržiaval. Zo spisu okresného súdu odvolací súd zistil, že predvolanie na pojednávanie
bolo odporkyni 1/ zasielané doporučenou zásielkou dňa 13. 5. 2013 s tým, že odporkyňa 1/ nebola
dňa 14. 5. 2013 poštovým podnikom zastihnutá a zásielka bola rovnakým dňom uložená na pošte. Z
vyjadrenia odporkyne 1/ v rámci odvolania bolo ďalej zistené, že odporkyňa 1/ obdržala oznámenie

o uložení zásielky, aj keď tvrdila, že sa tak stalo až po jej návrate zo zahraničnej pracovnej cesty.
Pokiaľ však odporkyňa 1/ ďalej uviedla, že na pracovnej ceste sa zdržiavala v priebehu mesiaca jún,
jej neprítomnosť v mieste bydliska nemala za následok nemožnosť aplikácie fikcie doručenia zásielky v
zmysle § 46 ods. 2 O. s. p., a to z dôvodu, že aplikáciu tejto fikcie vylučuje skutočnosť, že sa adresát vmieste doručovania zásielky nezdržiaval v čase doručovania. Ako však už bolo uvedené vyššie, zásielka
bolaodporkynineúspešnedoručovanádňa14.5.2013,zatiaľčoodporkyňa1/sapodľavlastnýchtvrdení
nachádzala mimo svojho bydliska až v mesiaci jún 2013. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že

okresný súd mal v rozhodnom čase splnené všetky podmienky, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť
aj bez účasti odporkyne 1/ na pojednávaní.

V prejednávanom prípade navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy odvodzuje od zmluvy
o úvere zo dňa 21. 2. 2005 uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom
a odporcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi. Predmetná zmluva nevznikla reálnym odovzdaním druhovej veci

(peňazí) dlžníkom, ale vznikla už dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorej vyplýval platný
záväzok právneho predchodcu navrhovateľa poskytnúť v prospech dlžníkov finančné plnenie formou
úveru a zároveň záväzok dlžníkov takto poskytnuté plnenie navýšené o úrok splácať v dohodnutých
splátkach. Predmetnú zmluvu preto okresný súd dôvodne vyhodnotil ako zmluvu o úvere v zmysle
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ
medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov.

Napriek uvedenému možno dať za pravdu okresnému súdu aj v tom, že Zmluva o úvere je
zmluvou spotrebiteľskou (§ 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa), keď bola uzatvorená
medzi právnym predchodcom navrhovateľa, ako obchodnou spoločnosťou (bankou), predmetom
podnikateľskej činnosti ktorej je poskytovanie úverov a odporcami, ktorí pri uzatváraní predmetnej
zmluvy zjavne nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a obsah

zmluvy o úvere nemali možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť. Uvedený záver pritom nespochybnil
ani samotný navrhovateľ. Okresnému súdu je však potrebné vytknúť, že napriek tomu, že posúdil
zmluvnývzťahmedzinavrhovateľomaodporcami1/,2/akovzťahspotrebiteľský,uvedenýspotrebiteľský
vzťah opomenul podrobiť súdnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 52 a nasl. OZ.
Okresný súd tak odvolaním napadnutým výrokom rozsudku návrhu navrhovateľa vyhovel bez zreteľa

na existenciu ustanovení upravujúcich spotrebiteľské vzťahy a právny záväzok konajúceho súdu aj ex
officio zabezpečovať, aby spotrebiteľ nebol viazaný dojednaniami, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené nedostatky robia
rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti predčasným. Okresný súd bol teda povinný aj
bez návrhu skúmať nie len to, či zmluva o úvere bola alebo nebola individuálne s odporcami dohodnutá,

alepovyslovenízáveruojejadhéznomcharaktere, ajto,čiobsahujealeboneobsahujepodmienky,ktoré
predstavujú neprimerané znevýhodnenie postavenia spotrebiteľov (odporcov) v porovnaní s postavením
ich spolukontrahenta. S poukazom na odvolacie námietky odporcov 1/ a 2/ sa odvolaciemu súdu znenie
článku 2 bod 4 zmluvy o úvere predbežne javí tak, že spôsobuje značnú nerovnováhu zmluvných práv
a povinností v neprospech spotrebiteľov, keď jednak umožňuje úročenie rôznych poplatkov spojených

s poskytnutím úveru a navyše aj zmluvné úročenie samotných splatných zmluvných úrokov. V tejto
súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ je úrok chápaný ako odplata za poskytnutie finančných
prostriedkov veriteľom dlžníkovi, je neprípustné, aby bola zmluvným úrokom úročená akékoľvek iná
suma, ako tá, ktorá bola skutočne dlžníkovi po poskytnutí úveru vyplatená, a ktorá doposiaľ nebola
dlžníkom uhradená. Správnosť uvedeného záveru odvolacieho súdu pritom vyplýva aj zo znenia prvej

vety ods. 1 § 502 ObZ, kde je stanovené, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Požitím gramatického i logického výkladu citovaného ustanovenia sa potom
slovné spojenie „platiť z nich úroky“ bezosporu vzťahuje nie k akýmkoľvek peňažným prostriedkom, ale
len k tým, ktoré boli dlžníkovi veriteľom poskytnuté.

Na základe uvedeného, nakoľko okresný súd Zmluvu o úvere nepodrobil skúmaniu neprijateľných
zmluvných podmienok a navyše vec neprávne právne posúdil, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi sumu 8.738,60 EUR so zmluvným úverovým úrokom vo výške 10,10 % ročne z istiny
8.738,60 EUR od 29.04.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 8.738,60

EUR od 18.02.2011 do zaplatenia a v súvisiacom výroku o trovách konania, podľa § 221 ods. 1 písm.
h/ O. s. p. zrušiť a vec vrátiť v tomto rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti zostal
rozsudok okresného súdu nedotknutý (§ 206 ods. 2 O. s. p.).

Úlohou okresného súdu v prvom rade bude vysporiadať sa s námietkou premlčania časti nároku
navrhovateľa, ktorá bola vznesená až v odvolacom konaní. Následne okresný súd preskúma zmluvu oúvere z hľadiska toho, či táto obsahuje alebo neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, vysporiada
sa s ďalšími námietkami odporcov 1/ a 2/ a rozhodne vo veci v súlade so zákonom.

V novom rozhodnutí rozhodne okresných súd o trovách celého, teda aj odvolacieho konania (§ 224 ods.

3 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.