Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. december 2010

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 13Er/119/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2307202206
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Véghová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2010:2307202206.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO : 35 807
598, so sídlom Bratislava, Račianska 42/A, zastúpený. advokátom JUDr. Martinom Máčajom, so sídlom
Bratislava, Trnavská cesta č. 37, proti povinnej: Miroslava Valášiková, nar. 08.07.1980, bytom Hájske 63,
o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 165,64 € s prísl. a ďalších trov exekúcie, o podnete súdneho
exekútora na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie v časti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom pod spisovou značkou Ex
585/07 zastavuje.

II. O trovách exekučného konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho

exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 015885*
zo dňa 16.02.2007 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 165,64 € (4.990,- Sk)
s príslušenstvom a ďalších trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia Stáleho
rozhodcovského súdu Bratislava, zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., č. k. SR 4579/2006 zo
dňa 07.11.2006.

Oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok
č.k. SR 4579/2006 zo dňa 07.11.2006 vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným Slovenskou
rozhodcovskou a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2006 a vykonateľnosť dňa 30.11.2006, a
ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 170,62 € (5.140,- Sk) s úrokom z omeškania
vo výške 0,25 % denne zo sumy 162,65 € (4.900,- Sk) od 09.07.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania v sume 101,31 € (3.052,- Sk), to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súdny exekútor v priebehu exekúcie podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.03.2010 podal
podnet na odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení predmetnej exekúcie a to v
časti úrokov z omeškania nad zákonom prípustnú výšku 1,5 % ročne. Svoj podnet odôvodnil tým,
že vzhľadom k tomu, že exekučným titulom v danom prípade je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR
4579/2006zodňa07.11.2006anárokyvňompriznanévychádzajúzozmluvyoúvere č.4220725zodňa

03.05.2006 uzavretej medzi oprávneným a povinným, je potrebné zaoberať sa výškou požadovaných
úrokovzomeškaniazostranyoprávneného,nakoľkoideoozmluvupatriacudoskupinyspotrebiteľských
zmlúv, pri ktorých je potrebné venovať zvýšenú pozornosť ochrane spotrebiteľa. Povinnosťou súdneho
exekútor, pri vykonávaní svojej funkcie, je postupovať nezávisle, nestranne a spravodlivo, dodržiavať
Ústavu SR a ostatné zákony, ako aj všeobecné záväzné právne predpisy a tieto uplatňovať podľa svojho
najlepšiehovedomiaasvedomia,dodržiavaťpovinnosťmlčanlivostiovšetkýchskutočnostiach,oktorých

sa dozvie v súvislosti s výkonom činnosti podľa Exekučného poriadku a tiež exekúciu vykonávať tak,
aby nedošlo ku škodám na majetku. Ďalej uviedol, že čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993je kogentné ustanovenie, ktoré vyžaduje, aby nemorálne podmienky spotrebiteľa nezaväzovali v záujme
vyššej kvality života, je povinná naplniť každá zložka súdneho procesu, vrátane súdneho exekútora
ako verejného činiteľa. V danom prípade, dojednania o výške úrokov z omeškania vo výške 0,25

% denne zo sumy 162,65 €, považuje súdny exekútor za dojednania, ktoré zaväzujú povinného k
plneniu, ktoré je zákonom nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi a ktoré dojednania predstavujú
pre spotrebiteľa neprijateľné podmienky. Preto je potrebné v časti vymáhania nezákonných úrokov z
omeškania exekúciu zastaviť, avšak nakoľko exekúcia je právoplatne zastavená až dňom nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie, je potrebné zabezpečiť aby sa exekúcia v časti úrokov z

omeškania nad zákonnom prípustnú výšku nevykonávala, čo možno zabezpečiť povolením jej odkladu
do času právoplatnosti uznesenia o zastavení príslušnej časti exekučného konania. Súdny exekútor
ďalej uviedol, že je potrebné postupovať podľa zákona o rozhodcovskom konaní v znení platnom do
30.06.2009. Ako to vyplýva z ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd rozhoduje
vždy podľa právneho poriadku SR. Rozhodovať má nielen v súlade so zmluvou uzavretou medzi
účastníkmi rozhodcovského konania, ale musí brať do úvahy aj obchodné zvyklosti, zásady poctivého

obchodného styku a dobrých mravov. Musí použiť aj všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa, teda zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch a tiež občianskeho
zákonníka.Aktaktonepostupujeajehorozhodnutieniejevsúladestýmitoprávnymipredpismiazaviaže
osobu povinnú na plnenie, ktoré nie je zákonom dovolené, alebo na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi, je nutné exekúciu v takomto plnení zastaviť a to aj bez návrhu, tak ako to vyplýva z ust. § 45

ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní a preto na základe uvedené dáva podnet na povolenie odkladu
exekúcie a zastavenie exekúcie v časti úrokov z omeškania nad zákonom prípustnú výšku 1,5% ročne.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný
prostriedok.

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len " EP

"), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 57 ods. 3 EP, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia
vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

Podľa §58 ods. 1 cit. zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Tunajší súd podnet súdneho exekútor zaslal oprávnenému aj povinnému, na vyjadrenie v lehote 10 dní.
Oprávnený i povinný svoju možnosť na vyjadrenie sa k podnetu súdneho exekútora nevyužil, nakoľko
výzva súdu na vyjadrenie, im adresovaná, ostala bez odozvy.

Súd zároveň požiadal aj rozhodcovský súd o zaslanie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 4579/2006,
ktorého súčasťou je rozhodcovský rozsudok, ktorý je v predmetnej exekúcii exekučným titulom, nakoľko
exekučný súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanoví aj z úradnej povinnosti - ex offo skúma,

či exekučný titul, na základe ktorého sa exekúcia vykonáva je v súlade so zákonom. Súd však zistil, že
uvedený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok č.k. SR 4579/2006 zo dňa 07.11.2006 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom, zriadeným Slovenskou rozhodcovskou a.s., nie je v súlade so zákonom, pretože
zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plneniaprávom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Súd zároveň zistil, že
úverová zmluva a jej súčasť a to Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (bod 17), na základe ktorých
bol exekučný titul vydaný obsahujú neprijateľnú podmienku a to rozhodcovskú doložku, z ktorej výslovne

vyplýva,ževšetkyspory,ktorévzniknúztejtozmluvyvrátanesporovojejplatnosť,výkladalebozrušenie,
budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a.s., so sídlom Bratislava. Súd podotýka, že exekučný titul sa totiž skúma z materiálnej a formálnej
stránky.Zformálnestránkysaskúmačiexekučnýtitulvtomtoprípaderozhodcovskýrozsudokmávšetky
formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a z materiálnej

stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými
mravmi a podobne.

Preto pre posúdenie práve materiálnej stránky exekučného titulu si súd musel vyžiadať od oprávneného
rozhodcovský spis ako aj ďalšie listiny, o ktoré sa opiera exekučný titul a to hlavne: Zmluvu o

úvere č. 4220725 zo dňa 03.05.2006 a jej súčasť Úverové zmluvné podmienky. Zároveň pri tomto
preskúmaní zohráva dôležitú úlohu zistenie súdu, že tento exekučný titul sa z nižšie špecifikovaných
dôvodov vzťahuje na spotrebiteľský právny vzťah a jeho účastníci uvedení aj v exekučnom titule sú
tzv. dodávateľ - veriteľ - oprávnený a spotrebiteľ - dlžník - povinný a preto sa používajú právne normy
spotrebiteľského práva. Len pri spotrebiteľských vzťahoch totiž mohol a môže exekučný súd takto

postupovať a rozhodnúť, pretože ak by napríklad uvedený rozhodcovský rozsudok riešil podnikateľské
vzťahy, exekučný súd by takto postupovať a rozhodnúť nemohol.

Rozhodcovský súd, tunajšiemu súdu dňa 20.07.2010 doručil však iba fotokópiu úverovej zmluvy na
základe ktorej bol vydaný predmetný exekučný titul, a preto súd pri rozhodovaní o podanom podnete

a preskúmavaní exekučného titulu, musel vychádzať predovšetkým z návrhu na začatie exekúcie, z
exekučného titulu, z úverovej zmluvy a z podaného podnetu na odklad exekúcie a čiastočné zastavenie
exekúcie a príslušných zákonných ustanovení a zistil nasledovný skutkový a právny stav :

Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok č.k

SR 4579/2006 zo dňa 07.11.2006 vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným Slovenskou
rozhodcovskou a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2006 a vykonateľnosť dňa 30.11.2006,
vznikol na základe úverovej zmluvy č. 420725 zo dňa 03.05.2006, z ktorej vyplýva, že povinnému
bol poskytnutý úver vo výške 3.000,- Sk, pričom povinný sa zaviazal zaplatiť ho veriteľovi ( v tomto
konaní oprávnenému) avšak o zvýšenú sumu o príslušný poplatok a to vo výške 1.900,- Sk, a to

všetko v 5 mesačných splátkach po 980,- Sk od 04.06.2006. Exekučným titulom - rozhodcovským
rozsudkom č.k. SR 4579/2006 zo dňa 07.11.2006 vydaným Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným
Slovenskou rozhodcovskou a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2006 a vykonateľnosť dňa
30.11.2006, bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 170,62 € (5.140,- Sk) s úrokom z
omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 162,65 € (4.900,- Sk) od 09.07.2006 do zaplatenia a

nahradiť trovy konania v sume 101,31 € (3.052,- Sk), to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumu 5.140,-
Sk s príslušenstvom a to z titulu poskytnutého úveru. Poskytnutý úver bol povinný povinný splatiť v
dohodnutých splátkach a v lehotách podľa splátkového kalendára zo dňa 03.05.2006. Povinný však
svoje záväzky vyplývajúce z uzavretej úverovej zmluvy neplnil riadne a včas. Ďalej z odôvodnenia

vyplýva, že oprávnený vyzval povinného na zaplatenie úveru predsporovými upomienkami vo vlastnom
mene aj prostredníctvom právneho zástupcu, s upozornením na možnosť uplatnenia si dohodnutého
úroku z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, povinný však napriek
výzve svoj dlh neplnil riadne. Nakoľko povinný si svoj dlh neplnil riadne a to ani napriek viacerým
výzva ako aj pokusu o mimosúdny zmier, tak oprávnený pristúpil k vymáhaniu svojej pohľadávky

cestou rozhodcovského konania. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že účastníci konania sa v Zmluve o
úvere v časti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, bod 17. - rozhodcovská doložka, dohodli, že
všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so
sídlom Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodca ďalej

v odôvodnení uviedol, že výzvu na žalobnú odpoveď sa žalovanému ( v tomto konaní povinnému)
nepodarilo doručiť, napriek vyvinutému primeranému úsiliu. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že úroky z
omeškania v prípade včasného nesplnenia peňažného záväzku si zmluvné strany dohodli v bode 06.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde je stanovené, že v prípade ak sa stane splatný celýdlh naraz, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za
každý deň omeškania odo dňa keď sa stal splatným celý dlh až do dňa jeho uhradenia. V bode 04.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je stanovené, že celý dlh sa stáva okamžite splatným v

prípade, ak dlžník neuhradí včas dve po sebe nasledujúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Rozhodca ďalej uviedol, že nakoľko
povinný oprávnenému neuhradil ku dňu podania žaloby 2 po sebe idúce splátky riadne a včas, tak sa
mu v zmysle bodu 04. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, stal splatný celý dlh a na základe
uvedeného oprávnenému vzniklo právo na zaplatenia nesplateného úveru, poplatku za jeho poskytnutie

vo výške 4.900,- Sk a úrokov z omeškania vo výške 0,25% denne a poplatku za upomienku vo výške
240,- Sk. Potom rozhodca v rozhodcovskom rozsudku len citoval zákonné ustanovenia Obchodného
zákonníka § 497, § 503 ods. 1, § 273 ods. 1, § 261 ods 3 písm. d/ a § 263 ods. 1.

Podľa § 25 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.
júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak

tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14,
17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú

apodľaktorejsaponadobudnutíúčinnostitohtozákonaposkytujealebomôžeposkytovaťspotrebiteľský
úver.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v jeho znení platnom a
účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, o spotrebiteľských úveroch, v

jeho znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy zákon sa nevzťahuje na zmluvy

a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,
d)nazákladektorýchsaneukladážiadnyúrok,akspotrebiteľsúhlasísosplatenímúverujednousplátkou
e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu zodpovedajúcu 20 000
EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úver medzi tým istým veriteľom a
spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,

f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,
g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v jeho znení platnom a

účinnom v čase uzatvorenia predloženej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka(vzneníúčinnomdo31.12.2007)., spotrebiteľskýmizmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka( v znení účinnom od 01.01.2008) ( ďalej len OZ),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Za plnenie právom nedovolené sa považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie, ktoré vychádza z
právneho úkonu (napríklad zmluvy), ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Po posúdení veci je podstatné, že súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah na

ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský
úver ( zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch - ZSU ) lebo
veriteľ-oprávnenýjepodnikateľomvdanompredmete(podľavýpisuzobchodnéhoregistra)apovažuje
sa teda za dodávateľa a dlžníci - povinní ( ďalej len dlžník - povinný ) sú jednoznačne spotrebiteľmi a
to v súlade s § 52, odsek 3, 4 OZ a § 3, odsek 1, 2 ZSU ), pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi

peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme ( podľa § 2
písm. a ZSU ).

Zo samotnej zmluvy a jej súčasti - obchodných podmienok - je zrejmé, že boli už vopred pripravené
dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov a preto povinný dlžník ani nemohol

ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania ( § 53, odsek 1,2,3 OZ ). Z tohto dôvodu sa na uvedený
právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne zákona č.258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb. o spotrebiteľských
zmluváchv§52až54,t.j.ideoprávnenormyspotrebiteľskéhopráva.Súdbraldoúvahyajto,ževtakejto
forme je napísaná zmluva ako aj obchodné podmienky maličkými písmenkami s nahusteným textom,

bez odsekov znemožňujú ich riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa, sú vypracované nezrozumiteľne
(najmä pre spotrebiteľov, ktorí právnické vzdelanie nemajú) a týmto spôsobom porušujú informačné
povinnosti zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch, v zákone ochrane spotrebiteľa a v OZ.
Súd taktiež poukazuje, že z predloženej úverovej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský
rozsudok nebolo vôbec možné zistiť podmienky ku ktorým sa povinný zaviazal, nakoľko v tejto časti a

to v časti podmienok je úplne nečitateľná vzhľadom na veľkosť písma, rôznych medzier medzi slovami
ako aj v slovách.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší..

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. 4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu

rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách(ÚradnývestníkEurópskychspoločenstievL095,21/4/1993,str.29-34-ďalej

len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne

dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa prílohy smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodneobmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či exekučný titul, na základe ktorého sa exekúcia
vykonáva nie je v rozpore so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a
jednak z noriem európskeho práva.

Súd podotýka, že vyššie citovanú smernicu, ktorá bola do slovenského právneho poriadku

implementovaná dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. zo dňa 02.03.2004, ktorým sa mení
a dopĺňa Občiansky zákonník, je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C.
B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len

ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné
aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny
vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana,ktorúsmernica(93/13/EHS)zaisťujespotrebiteľom,okremtohoodôvodňujúto,ževnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá

existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt proti
Erzsébet Sustikné Györfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku
kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice ( 93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto

rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú
sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátneho súdu udeľujú právo
Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej
podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd
oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku

o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa vnútroštátneho práva, sa však zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §
54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods.

1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho
zákonníka obsahuje exemplikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.
Týmtospôsobomzákonodarcareagujenanesprávnuaplikačnúprax.Vtomtovýpočtejesúčinnosťouod

1.3.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo
samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy
nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou

podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teleogického výkladu, a teda
vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom
úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom
štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom vykonanie exekúcie zo dňa 31.01.2007 vymoženia
sumy 170,62 € (5.140,- Sk) s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský

rozsudok č.k SR 4579/2006 zo dňa 07.11.2006 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave. Súd mal riadne preukázané, a to
aj napriek tomu, že súdu napriek výzve neboli predložené aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, že súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého

počtu je aj rozhodcovská doložka bod 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tak ako to
vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej
doložky uvedenej v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o., (všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a.s. so sídlom Bratislava), ktoré tvoria súčasť Zmluvy o úvere v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou

podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Táto doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa
záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal

na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu
ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný
spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno
považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný
dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná

doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu.
Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej

doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd
svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o vyššie spomenutú judikatúru
Európskehosúdnehodvora(C-240/98,C-168/2005,C-243-2008),pričomsúdtaktieždávadopozornosti
rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa

05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti
spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve.
Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na
neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky

súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto
posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Rozhodcovský
súd ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie príslušných
kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd
veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa

ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa ust. § 10 a Nariadenia vlády SR č.586/2008 Z.z., ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008."

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2008), výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu..Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je

uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

Súd taktiež zistil, že rozhodcovský súd pri vydaní rozhodcovského rozsudku v predmetnom právnom
vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to úrok z omeškania vo výške

0,25 % denne z dlžnej sumy, t. j. 91,25 % ročne, ktoré taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Podľa názoru súdu úroky
z omeškania sú neprimerane vysoké ako sankcia spojená s nesplnením záväzku vrátiť peňažnú sumu
170,62 € a sú v rozpore so zákonom, nakoľko povinného zaväzujú k plneniu právom nedovolenému, a
teda podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, spadajú do kategórie neprijateľných podmienok,
ktoré podmienky sú neplatné. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
čo znamená, že povinný, ktorý sa dostal do omeškania dňa 13.06.2006, ku ktorému dňu diskontná
sadzby NBS predstavovala 4 % ročne, mal byť zaviazaný k úhrade úrokov z omeškania vo výške 8
% ročne z dlžnej sumy, a nie vo výške 91,25 % ročne. Súd však následne po preskúmaní spisového

materiálu, a hlavne z úverovej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný predmetný exekučný titul zistil,
že zmluva o úvere na základe, ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, a na základe ktorého sa
predmetná exekúcia vykonáva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), a
preto podľa vyššie citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/ z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch,poskytnutýúvermalbyťbezúročnýabezpoplatkov,apretorozhodcovskýsúdnemohol(nemal)

povinného zaviazať k úhrade úroku z omeškania v žiadnej výške, a nie to ešte vo výške 0,25 % denne,
t.j. 91,25 % ročne. Na základe uvedeného rozhodcovský súd zaviazal povinného na plnenie právom
nedovolené. Rovnako nedovoleným je rozhodnutie rozhodcovského súdu aj v priznanej časti týkajúcej
sa poplatku za poskytnutie úveru. Nakoľko zmluva o úvere neobsahoval údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov (RPMN), tak rozhodcovský súd nemohol povinného zaviazať ani na zaplatenie poplatku

za poskytnutie úveru. Súd zároveň podotýka, že z exekučného titulu a ani z jeho odôvodnenia sa nedá
zistiť, čo z priznanej istiny tvorí úver a čo poplatok za jeho poskytnutie.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v
celom rozsahu a nielen v tej časti, v ktorej to žiadal súdny exekútor ( a to v časti úrokov z omeškania),

nakoľko zmluva o úvere, na základe ktorej vznikol exekučný titul obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré
sú v rozpore s dobrými mravmi, slovenským právnym poriadkom ako aj právnym poriadkom Európskeho
spoločenstva a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v
neprospech spotrebiteľa, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia. Čo sa
týka návrhu súdneho exekútora o odklade exekúcie, tak súd len podotýka, že v danom štádiu exekúcie

by bolo rozhodovanie o odklade exekúcie nadbytočné a preto súd ani o ňom nerozhodoval.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákon, 17 ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

O trovách exekučného konania rozhodol súd tak, že o týchto rozhodne samostatným uznesením

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd
Galanta .Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.