Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200136
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200136.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: Urbariálna spoločnosť v Tisovci, pozemkové spoločenstvo, Ľudovíta Štúra 1720, 980
61 Tisovec, zast. advokátom Mgr. Iankom Troiakom, Dukelských hrdinov č. 34, 960 01 Zvolen proti
odporcovi: Okresný úrad Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OSZP1-2013/03220-Ku zo dňa 17.12.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. OSZP1-2013/03220-Ku zo dňa 17.12.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2
písm. a/ O. s. p. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 320,88 Eur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím č. OSZP1-2013/03220-Ku zo dňa 17.12.2013 zamietol žiadosť

žiadateľa (navrhovateľa) podanú dňa 16.19.2013 vo veci úhrady náhrady za obmedzenie bežného
obhospodarovania na lesných pozemkoch v JPRL č. XXX, XXX a XXX na LC J., LHC J. v období
platnosti Programu starostlivosti o lesy na roky 2003 až 2012 s poukazom na ust. § 61 ods. 1 a §
61 ods. 8 písm. i/ zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 31.12.2013
(ďalej len „zák. č. 543/2002 Z. z.“ alebo „Zákon o ochrane prírody“) a to z dôvodu zániku nároku
náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v ochranných lesoch bez ohľadu na to, z akého

dôvodu bolo bežné obhospodarovanie na dotknutých pozemkoch obmedzené. Uvedené JPRL patria
do kategórie ochranných lesov a tieto sú súčasťou Národnej prírodnej rezervácie (NPR) Hradová.
V NPR Hradová platí V. stupeň ochrany podľa § 16 Zákona o ochrane prírody. Žiadateľ požiadal o
úhradu náhrady za obmedzenie z dôvodu, že v V. stupni ochrany je podľa § 16 ods. 1 Zákona o
ochrane prírody zakázané zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt. Odporca v
odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 61 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z., v zmysle ktorého je vlastník

pozemku povinný strpieť obmedzenia a opatrenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany
prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom, alebo na jeho základe. Ak dochádza v dôsledku týchto
obmedzení a opatrení k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, patrí mu náhrada vo výške
zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania. Podľa názoru odporcu vychádzajúc
z gramatického výkladu ust. § 61 ods. 8 písm. i/ veta prvá zák. č. 543/2002 Z. z. nárok na náhradu
podľa § 61 ods. 1 cit. zákona zaniká, nakoľko predmetom žiadosti navrhovateľa bola žiadosť o náhradu

za obmedzenie bežného obhospodarovania v ochranných lesoch vyhlásených podľa zákona o lesoch,
pričom tento nárok mu zanikol bez ohľadu na skutočnosť, z akého dôvodu bolo bežné obhospodarovanie
na dotknutých pozemkoch obmedzené. Odporca v odôvodnení poukázal na znenie ust. § 61 ods. 1 a
8 písm. i/ zák. č. 543/2002 Z. z., ako aj na jeho znenia platné od 01.07.2004 do 31.12.2005, pričom
osobitné predpisy, na ktoré sa vzťahujú odkazy uvedené vo vyššie cit. ustanoveniach sú už neplatné
a sú nahradené novou právnou úpravou - zák. č. 326/2005 Z. z. Ďalej poukázal na znenie § 13 ods. 1

a 2 zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch s tým, že definícia lesov ochranných vymedzená v platnom Zákone
o lesoch je až na malé rozdiely takmer zhodná s definíciou, ktorá bola v zák. č. 61/1977 Zb. a vovyhláške č. 5/1995 Z. z., ktoré boli zrušené zákonom č. 26/2005 Z. z. Podľa odporcu z ust. § 2 ods.
2 vyhl. č. 5/1995 Z. z. platnej v čase schválenia Programu starostlivosti o lesy platného na roky 2003
až 2012 na lesnom hospodárskom celku Tisovec vyplýva, že nebolo možné vyhlásenie predmetných

JPRL za lesy osobitného určenia v kategórii „lesy v chránených územiach a iné časti lesov významné
z hľadiska ochrany prírody“, keďže podľa tohto ustanovenia „ak tú istú časť lesa možno vyhlásiť za
ochranný les aj za les osobitného určenia, vždy sa považuje ochranná funkcia za nadradenú osobitnému
určeniu“. Existencia chráneného územia s V. stupňom ochrany so zákazom zasahovania do lesných
porastov, prípadne lesov významných z hľadiska ochrany prírody a existenciou dôvodu na vyhlásenie

predmetných lesných porastov v kategórii lesov osobitného určenia „lesy v chránených územiach a iné
časti lesov z hľadiska ochrany prírody“, teda nemohla mať žiadny vplyv na vyhlásenie predmetných
JPRL v kategórii ochranných lesov. Z uvedeného podľa odporcu vyplýva, že nárok na náhradu zaniká
vždy, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch a rovnako zaniká vždy, ak sa náhrada uplatňuje v
lesoch osobitného určenia, ktoré hoci sa aj nachádzajú v chránených územiach alebo v iných častiach
lesov významných z hľadiska ochrany prírody, ale neboli vyhlásené ako lesy osobitného určenia podľa

§ 14 ods. 2 písm. e/ zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch, ktorému ustanoveniu zodpovedá § 2 ods. 3 písm. e/
zrušenej vyhl. č. 5/1995 Z. z. o hospodárskej úprave lesov. Podľa § 14 ods. 2 písm. e/ zák. č. 326/2005
Z. z. o lesoch sa jedná o „lesy v chránených územiach 23) a na lesných pozemkoch s výskytom biotopov
európskeho významu alebo chránených druhov“. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej
poukázal na znenie § 61 ods. 8 Zákona o ochrane prírody, ktoré bolo platné do 30.06.2004, ktoré sa

nezaoberalo zánikom náhrady podľa kategórie lesa, a preto do 30.06.2004 bolo možné, aby orgán
ochrany prírody priznal vlastníkovi pozemku náhradu za obmedzenie z titulu ochrany prírody a krajiny
bez ohľadu na kategóriu lesa, t. j. aj v lese ochrannom. Podľa platného znenia § 61 ods. 8 písm.
i/ Zákona o ochrane prírody podľa odporcu však zaniká nárok na náhradu za obmedzenie bežného
obhospodarovania, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch vyhlásených podľa Zákona o lesoch.

Poukázal na spoločnú správu výborov Národnej rady SR o prerokovaní vládneho návrhu zákona o
vodách a o zmene zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorej
„zmeny sa týkajú ... rozšírenia okruhu prípadov, kedy nárok na náhradu zaniká napríklad v ochranných
lesoch, ...“. Na základe uvedeného odporca konštatoval, že úmyslom zákonodarcu (v ust. § 61 ods. 8
písm. i/ zákona prvá časť vety pred bodkočiarkou) bolo, aby sa nárok na náhradu neposkytoval (zanikol)

v prípade ochranných lesov a aby sa náhrada poskytovala vo vzťahu k lesom osobitného určenia
jedine „podkategórií“ lesov osobitného určenia - „lesom v chránených územiach a iným častiam lesov
významným z hľadiska ochrany prírody“. Z textu cit. ust. § 61 ods. 8 písm. i/ zák. č. 543/2002 Z. z. podľa
odporcu vyplýva, že nárok na náhradu za obmedzenie v ochranných lesoch zaniká vždy, okrem prípadu,
ak by nastala situácia, že by bol vlastník pri povinnosti odstrániť následky mimoriadnych okolností a

nepredvídateľných škôd v lesoch obmedzovaný pri plnení tejto povinnosti orgánom ochrany prírody
a to nevydaním súhlasu, nepovolením výnimky alebo rozhodnutím s podmienkami. Takáto situácia v
prípade žiadateľa nenastala. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol právnu argumentáciu,
na základe ktorej dospel k záveru, že náhradu žiadateľovi (navrhovateľovi) nebolo možné priznať z
dôvodu zániku nároku podľa § 61 ods. 8 písm. i/ zák. č. 543/2002 Z. z. bez ohľadu na skutočnosť, z

akého dôvodu bolo bežné obhospodarovanie na dotknutých pozemkoch obmedzené. Ďalej dôvodil, že
v prípade dôsledného gramatického výkladu ust. § 61 ods. 8 písm. i/ zák. č. 543/2002 Z. z. je možné
konštatovať, že v prípade, ak by zákonodarca chcel upraviť znenie ustanovenia tak, aby sa uvedená
výnimka vzťahovala aj na ochranné lesy, použil by pred slovom „výnimkou“ čiarku, ktorá by predmetnú
časť vety oddelila od predchádzajúceho textu, čo by znamenalo, že nadväzuje na celý predchádzajúci

text, nielen na skupinu slov „a v lesoch osobitného určenia“. Ďalej poukázal na to, že súčasťou ust. § 61
ods. 8 písm. i/ zák. č. 543/2002 Z. z. sú odkazy na osobitné predpisy, ktoré by mali byť brané na zreteľ aj
v rámci gramatického výkladu. Odporca argumentoval tým, že gramatický výklad § 61 ods. 8 písm. i/ zák.
č. 543/2002 Z. z. svedčí v prospech právneho názoru odporcu, nakoľko v prípade, že by zákonodarca
chcel upraviť znenie ustanovenia tak, aby sa výnimka vzťahovala aj na ochranné lesy, použil by v texte

nárok na náhradu podľa ods. 1 zaniká: písmeno i/, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch 93a)
a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných lesov významných
z hľadiska ochrany prírody 93b) čiarku pred slová „s výnimkou“. Vzhľadom na to, že súčasťou ust. §
61 ods. 8 písm. i/ zák. č. 543/2002 Z. z. sú odkazy na osobitné predpisy, ktoré by mali byť brané na
zreteľ v rámci gramatického výkladu, pretože umožňujú analýzu použitých slovných spojení a pojmov,

aj napriek tomu, že tieto osobitné predpisy sú už nahradené novou právnou úpravou. Táto je však
obdobná s doterajšou právnou úpravou aj vo vzťahu k charakteristike „ochranných lesov“. Odporca
poukázal na Nález Ústavného súdu SR č. 7/2008 sp. zn. PL.ÚS/22/06 z 01.10.2008, z ktorých vyvodil,
že zánik nároku žiadateľa na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa § 61 ods. 1zákona nie je v rozpore s ústavou. Pokiaľ žiadateľ namietal, že v inom obdobnom prípade bola náhrada
poskytnutá, odporca poukázal na to, že sa tak stalo na základe toho, že v predchádzajúcom konaní bolo
pôvodné zamietavé rozhodnutie zrušené rozhodnutím krajského súdu a až následne bolo odporcom

vydané zmenené rozhodnutie.

Navrhovateľ podal proti vyššie uvedenému rozhodnutiu odporcu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
žiadal napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na ust. §
61 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z., v zmysle ktorého došlo k obmedzeniu bežného obhospodarovania
predmetných lesných pozemkov, a preto mu podľa jeho názoru patrí náhrada za toto obmedzenie.

Obmedzenie sa vzťahuje na územie Národnej prírodnej rezervácie Hradová, ide o JPRL na LHC J. v
LC J. so stavom Lesného hospodárskeho plánu na roky 2003-2012, za ktoré obdobie si navrhovateľ
náhradu uplatnil. Na predmetných pozemkoch platí V. stupeň ochrany, kde podľa § 16 ods. 1 zák.
č. 543/2002 Z. z. je zakázané zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť pôdny kryt. Priamo zo
zákona vyplývajú obmedzenia bežného obhospodarovania lesných pozemkov, ktoré sa premietli aj do
Lesného hospodárskeho plánu (Programu starostlivosti o les) vypracovaného pre lesný celok Tisovec,

pričom vo všetkých JPRL patriacich do NPR, v ktorých si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu,
bol schválený pokyn „bez zásahu“. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že v priebehu prvostupňového
konania o žiadosti nedošlo k spochybneniu, že k obmedzeniu bežného obhospodarovania lesa došlo,
nedošlo ani k spochybneniu vyčíslenej náhrady vo výške tohto obmedzenia, ktorá bola v žiadosti
uplatnená. Navrhovateľ však považoval za nesprávny záver správneho orgánu, podľa ktorého náhradu

nemožno navrhovateľovi priznať, lebo nárok podľa odporcu zanikol v zmysle § 61 ods. 8 písm.
i/ zák. č. 543/2002 Z. z. Takýmto výkladom cit. ustanovenia zákona by došlo podľa navrhovateľa
k nepochybnej diskriminácii vlastníka pozemkov Urbariálnej spoločnosti v Tisovci, pozemkového
spoločenstva, v porovnaní s ostatnými vlastníkmi, ktorí vlastnia pozemky v chránených územiach
s V. stupňom ochrany, ktoré sa však nenachádzajú v ochranných lesoch. Poukázal na to, že k

obmedzeniu bežného obhospodarovania v tomto konkrétnom prípade došlo, čo je preukázané v
„Návrhu bežného obhospodarovania“, ktorý bol vypracovaný Slovenskou lesníckou spoločnosťou a. s.
a je súčasťou znaleckého posudku vypracovaného U.. J. Valachom. V tomto alternatívnom programe
starostlivosti o les, ktorý bol v rámci konania odporcom akceptovaný, je stanovené, že v prípade
bežného obhospodarovania predmetných lesných pozemkov (ak by neboli v chránenom území) by boli

naplánované a realizované obdobné ťažby účelovým hospodárskym spôsobom. V platnom Programe
starostlivosti o les (predtým Lesnom hospodárskom pláne) bol vo všetkých predmetných JPRL na roky
2003-2012 schválený pokyn „bez zásahu“, ktorý bol schválený na základe obmedzujúcich požiadaviek
vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody ustanovených Zákonom o ochrane prírody
a krajiny. Podľa navrhovateľa neexistuje logický dôvod, aby v ochranných lesoch nachádzajúcich sa v V.

stupni ochrany tento nárok automaticky zanikol a v iných lesoch nachádzajúcich sa v V. stupni ochrany
nezanikol. Napadnutým rozhodnutím odporcu podľa navrhovateľa došlo k tomu, že vlastníckemu právu
žiadateľa-navrhovateľanebolpriznanýrovnakýzákonnýobsahakovlastníckemuprávuinýchvlastníkov
lesných pozemkov a na základe toho nebola priznaná primeraná náhrada a to napriek tomu, že došlo k
preukázateľnému obmedzeniu vlastníckeho práva. Odporcov výklad cit. ustanovenia zák. č. 543/2003

Z. z. podľa navrhovateľa nie je v súlade s Ústavou SR. Odporca urobil takýto výklad napriek tomu, že
navrhovateľ ho oboznámil s možnosťou iného výkladu (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 6Sžp
3/2010, Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. 20S 75/2009, ďalej Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 6Sžp
22/2011, ktorým bol potvrdený Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. 21S/5/2011, Rozsudok Najvyššieho
súdu SR č. 6Sžp 4/2013, ako aj Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 27Sp/14/2012,

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 3Sp/14/2012, ako aj na rozhodnutie Krajského úradu životného
prostredia v Trenčíne č. KÚŽP/2011/00507-8 Ďú z 19.09.2011). Vyššie uvedenými rozhodnutiami bolo
rozhodnuté v skutkovo zhodných veciach, v ktorých bola priznaná žiadateľom náhrada za obmedzenie
obhospodarovania v ochranných lesoch. Navrhovateľ poukázal na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), v zmysle ktorého majú správne orgány dbať o to,

aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Poukaz odporcu na Nález Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 22/08 v napadnutom rozhodnutí považoval
navrhovateľ za zavádzajúci, pretože ústavný súd konal o návrhu, ktorým bol viazaný, pričom tento
neobsahoval poukaz na neústavnosť § 61 ods. 8 písm. i/ Zákona o ochrane prírody a krajiny s ústavou
v kontexte tejto právnej veci. Navrhol preto, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi

na ďalšie konanie.Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu z 27.01.2014 navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. K
námietke navrhovateľa o nesprávnom výklade ust. § 61 ods. 8 písm. i/ zák. č. 543/2002 Z. z. poukázal na
výklad cit. ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a uviedol, že ustanovenie právnej normy

je potrebné vykladať z hľadiska jeho zmyslu a účelu a uprednostniť ho pred doslovným gramatickým
výkladom príslušného ustanovenia, pričom je potrebné zobrať na zreteľ odkazy na osobitné predpisy.
K námietke týkajúcej sa odkazu na Nález Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 22/06 odporca uviedol, že v
tomto náleze ústavný súd rozhodol, že celé ust. § 61 ods. 8 zákona nie je nesúladné s ústavou, a teda
ani písm. i/. K nejednotnosti postupov správnych orgánov v druhovo identických správnych konaniach

odporca uviedol, že zásada uplatňovaná v správnom konaní, aby správny orgán dbal na to, aby v
obdobných veciach pri rozhodovaní nevznikali neodôvodnené rozdiely, sa vzťahuje na rozhodovanie
toho istého správneho orgánu a nie je zákonný rámec na konštatovanie, že by mal byť správny orgán
viazaný rozhodnutím vydaným iným správnym orgánom v tom istom stupni v obdobnej veci. Zároveň
poukázal na novú právnu úpravu (vyplývajúcu z novely zák. č. 543/2002 Z. z. - zák. č. 506/2013 Z. z.
účinný k 01.01.2014), ktorá v § 104b ods. 6 ustanovila, že konania o náhradách za obmedzenie bežného

obhospodarovania začaté a právoplatne neukončené do 31.12.2013 sa dokončia podľa doterajšieho
zákona. V prípade prijatia výkladu ust. § 61 ods. 8 písm. i/ zákona uvádzaného odvolateľom by sa podľa
odporcu dalo očakávať, že aj konanie o náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania začaté
a právoplatne neukončené do 31.12.2013 sa dokončia podľa zákona účinného od 01.01.2014. Bolo by
zároveň nelogickým, prečo by v prípade prijatia výkladu ust. § 61 ods. 8 písm. i/ zákona uvádzaného

odvolateľom bolo potrebné meniť ustanovenie tohto zákona, keď podľa názoru odvolateľa má nárok
na náhradu za obmedzenie obhospodarovania v ochranných lesoch aj pri znení zákona platného do
31.12.2013. Opakovanie poukázal na výklad ust. § 61 ods. 8 písm. i/, ktorým sa podrobne v odôvodnení
svojho rozhodnutia zaoberal a súčasne poukázal na to, že pri interpretácii právnej normy je potrebné
zohľadňovať aj poznámku pod čiarou, ktorá môže mať dôležitú normatívnu informáciu. V tejto súvislosti

poukázal na Nález Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 3/09, IV.ÚS 107/2012. Navrhol rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo 06.02.2014 reagujúc na písomné vyjadrenie odporcu k odvolaniu
uviedol, že všetky relevantné argumenty proti rozhodnutiu odporcu uviedol v odvolaní a poukázal na to,
že odporca neuviedol žiadne nové skutočnosti na podporu jeho rozhodnutia. Opakovane poukázal na

judikatúru Najvyššieho súdu SR (naposledy Rozsudok č. 3Sžp/4/2013 z júna 2013).

Krajský súd v Banskej Bystrici v súlade s ust. § 250q ods. 1 O. s. p. prejednal vec na nariadenom
pojednávaní a preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, ako aj konanie, ktoré vydaniu
napadnutého rozhodnutia predchádzalo, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom
prostriedku, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné

na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Oboznámil sa najmä so žiadosťou o úhradu
náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania zo dňa 16.09.2013, vrátane jej príloh, najmä
listami vlastníctva, kópiou z katastrálnej mapy, porastovými mapami, prehľadom pozemkov v lesnom
celku, výpisom z registra pozemkových spoločenstiev Obvodného lesného úradu Rimavská Sobota z
19.08.2013,znaleckýmposudkomč.15/2013vovecistanoveniavýškynáhradyzaobmedzeniebežného

obhospodarovania na lesných pozemkoch NPR Hradová na základe alternatívneho plánu za obdobie
rokov 2003-2012 pre zadávateľa znaleckého posudku, vyhotoveného Ing. Ľubomírom Valachom,
znalcom v odbore lesníctvo, alternatívnym programom starostlivosti o les NPR Hradová - alternatívny
lesný hospodársky plán 2003-2012, potvrdením o pridelení identifikačného čísla navrhovateľovi vydané
Štatistickým úradom SR, ako aj napadnutým rozhodnutím.

Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie odporcu č. OSZP1-2013/03220-Kú zo dňa 17.12.2013,
ktorým odporca zamietol žiadosť žiadateľa (navrhovateľa) vo veci úhrady náhrady za obmedzenie
bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch z dôvodu zániku tohto nároku na náhradu s
poukazom na § 61 ods. 8 písm. i/ zák. č. 543/2002 Z. z.

Navrhovateľ sa na pojednávaní pridržiaval dôvodov uvedených v písomne podanom odvolaní a mal

za to, že mu vznikol nárok zo zákona na náhradu, ktorá bola uplatnená žiadosťou, ktorá mala všetky
náležitosti stanovené zákonom. Poukázal na to, že v správnom konaní nebolo spochybnené a bolopreukázané, že k obmedzeniu obhospodarovania v predmetných lesoch došlo, nebola spochybnená ani
výška uplatnenej náhrady, avšak sporná bola otázka právneho výkladu ust. § 61 ods. 8 písm. i/ zák.
č. 543/2002 Z. z. Navrhovateľ považuje rozhodnutie odporcu za nezákonné a voči navrhovateľovi za

diskriminačné, pretože v skutkovo i právne totožných veciach sú známe rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR, i Krajského súdu v Žiline, v Banskej Bystrici a Košiciach, podľa ktorých výklad vykonaný odporcom
nie je v súlade so zákonom. Žiadal preto napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

Podľa § 12 zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch účinného od 01.09.2005 lesy sa z hľadiska využívania ich

funkcií členia na

a) ochranné lesy,

b) lesy osobitného určenia,

c) hospodárske lesy.

Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z. z. ochranné lesy sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých
funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok. V týchto lesoch sa musí hospodáriť tak, aby plnili

účel, na ktorý boli vyhlásené.

Podľa § 13 ods. 2 zák. č. 326/2005 Z. z. za ochranné lesy možno vyhlásiť

a) lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach, ako sú najmä sutiny, strže, strmé svahy so súvislo
vystupujúcou materskou horninou, nespevnené štrkové nánosy, rašeliniská, mokrade a inundačné
územia vodných tokov,

b) vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, ktoré plnia funkciu ochrany nižšie
položených lesov a pozemkov, lesy na exponovaných horských svahoch pod silným nepriaznivým
klimatickým vplyvom a lesy znižujúce nebezpečenstvo lavín,

c) lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s prevládajúcim zastúpením kosodreviny,

d) ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z. z. ochranné lesy vyhlasuje rozhodnutím orgán štátnej správy
lesného hospodárstva na návrh vyhotovovateľa programu starostlivosti (§ 42) na dobu platnosti
programu starostlivosti o lesy (§ 40).

Podľa § 68 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z. z. rozhodnutia vydané podľa doterajších predpisov sa považujú
za rozhodnutia vydané podľa tohto zákona a zostávajú v platnosti do doby, ktorá je v nich uvedená.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2013 na území, na ktorom platí piaty
stupeň ochrany, je zakázané

a) vykonávať činnosti uvedené v § 15 ods. 1; § 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 a 4 platia rovnako,

b) zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt,

c) stavať lesnú cestu alebo zvážnicu,

d) zriadiť poľovnícke zariadenie alebo rybochovné zariadenie,

e) osvetľovať bežeckú trať, lyžiarsku trať alebo športový areál,f) rušiť pokoj a ticho,

g) chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha,

h) meniť stav mokrade alebo koryto vodného toku, najmä ich úpravou, zasypávaním, odvodňovaním,

ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu okrem vykonávania týchto činností v koryte vodného
toku jeho správcom v súlade s osobitným predpisom,

i) umiestniť stavbu.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu
a biotopy národného významu (§ 6 ods. 3), biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov
národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú

chránené územia, významné krajinné prvky alebo územia medzinárodného významu, možno vyhlásiť
za chránené územia:

a) chránená krajinná oblasť (§ 18),

b) národný park (§ 19),

c) chránený areál (§ 21),

d) prírodná rezervácia (§ 22),

e) prírodná pamiatka (§ 23),

f) chránený krajinný prvok (§ 25),

g) chránené vtáčie územie (§ 26).

Podľa § 61 ods. 1, 2, 4 zák. č. 543/2002 Z. z. (1) Vlastník pozemku je povinný strpieť obmedzenia

a opatrenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto
zákonom alebo na jeho základe. Ak dochádza v dôsledku týchto obmedzení a opatrení k obmedzeniu
bežného obhospodarovania pozemkov, patrí mu náhrada vo výške zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu
bežnéhoobhospodarovania;toneplatíprevlastníkasúkromnéhochránenéhoúzemiaajehoochranného
pásma, ak sa obmedzenie týka bežného obhospodarovania v tomto území a na pozemkoch vo

vlastníctve štátu.

(2) Bežným obhospodarovaním sa rozumie

a) využívanie poľnohospodárskeho pozemku v súlade s osobitným predpisom, 89)

b) hospodárenie na lesnom pozemku, 90) ktoré zodpovedá návrhu hospodárskych opatrení pre
jednotky priestorového rozdelenia lesa 91) bez obmedzujúcich požiadaviek orgánov ochrany prírody

vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody, ustanovených týmto zákonom alebo
na jeho základe; bežným obhospodarovaním sa tiež rozumie postup podľa osobitných predpisov pri
odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídaných škôd v lesoch, 91a)

c) hospodárenie na inom pozemku, ako je uvedené v písmenách a) a b), ktoré je v súlade s podmienkami
určenými v povolení činnosti podľa osobitných predpisov, 92) najmä v rozhodnutí o využívaní územia, v

rozhodnutí o určení ochranného pásma, v rozhodnutí o určení chráneného územia.

(4) Osobou oprávnenou na uplatnenie nároku podľa odseku 1 je vlastník pozemku, ktorého bežné
obhospodarovanie bolo obmedzené; ak je vlastníkom pozemku štát, je touto osobou správca. Ak je
pozemok v podielovom spoluvlastníctve, osobou oprávnenou na uplatnenie nároku je zástupca určený
spoluvlastníkmi.Podľa § 61 ods. 8 písm. i/ zák. č. 543/2002 Z. z. nárok na náhradu podľa odseku 1 zaniká ak sa náhrada
uplatňuje v ochranných lesoch 93a) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených
územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody; 93b) nárok nezaniká v prípade,

ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutie
s určenými obmedzujúcimi podmienkami a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných
predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch. 93c)

Podľa § 61 ods. 9 zák. č. 543/2002 Z. z. o nároku na náhradu podľa odseku 1 a o zániku tohto nároku
podľa odseku 8 písm. b) až i) rozhoduje povinný orgán. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o

nároku na náhradu podľa odseku 1 rozhoduje súd.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 16.09.2013 požiadal navrhovateľ o úhradu náhrady
za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa § 61 zák. č. 543/2002 Z. z. na území NPR Hradová.
Ide o JPRL č. XXX, XXX a XXX na LHC J., lesnom celku J.. Navrhovateľ si uplatnil náhradu za
obdobie rokov 2003-2012. V chránenom území platí podľa zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a
krajiny V. stupeň ochrany, v ktorom je podľa § 16 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. o. i. zakázané zasiahnuť

do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt. Uvedenými ustanoveniami priamo zo zákona
vyplývajú obmedzenia bežného obhospodarovania lesných pozemkov. Tieto obmedzenia sa premietli aj
do Lesného hospodárskeho plánu vypracovaného pre LC J. (LHC J.) s platnosťou na roky 2003-2012.
V predmetných JPRL patriacich do NPR Hradová bol schválený pokyn „bez zásahu“. Počas celého
decénia nebola v predmetných JPRL realizovaná žiadna úmyselná, ani náhodná ťažba. Navrhovateľ k

žiadosti pripojil výpis z LV č. XXXX k. ú. J., na ktorom je uvedená parcela XXXX v k. ú. J., pričom sa
jedná o spoločnú nehnuteľnosť podľa zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorá je vo
vlastníctve fyzických osôb, podielnikov v Urbariálnej spoločnosti v Tisovci, pozemkovom spoločenstve,
ktoré je spoločenstvom s právnou subjektivitou a je zapísané v registri pozemkových spoločenstiev,
o čom predložil navrhovateľ výpis z registra pozemkových spoločenstiev vedeným Obvodným lesným

úradom Rimavská Sobota zo dňa 19.08.2013 od 19.10.2011. Z uvedeného výpisu vyplýva skutočnosť,
že za pozemkové spoločenstvo koná predseda, v právnych úkonoch aj podpredseda. Medzi účastníkmi
konania nebolo sporné, že navrhovateľ ako oprávnená osoba si uplatnil žiadosťou u odporcu náhradu
za obmedzenie bežného obhospodarovania, ktorá sa týka ochranných lesov, ktoré sú súčasťou NPR
Hradová s V. stupňom ochrany. Nebola sporná ani skutočnosť, že navrhovateľ bol obmedzený v užívaní

pozemkov, ktoré boli lesmi ochrannými a zároveň sa nachádzali v chránenom území s V. stupňom
ochrany vyhláseným podľa zákona. Navrhovateľ požiadal o náhradu vo výške 13.431,03 Eur, ktorá bola
určená v znaleckom posudku č. 15/2013 vypracovanom znalcom U.. J. K., Zvolen dňa 13.09.2013.
Medzi účastníkmi konania nebola sporná výška uplatnenej náhrady. Sporná bola skutočnosť, či odporca
na základe skutkových okolností vyvodil správny právny záver, keď žiadosť o úhradu náhrady za

obmedzenie bežného obhospodarovania na predmetných lesných pozemkoch zamietol s poukazom na
§ 61 ods. 8 písm. i/ zák. č. 543/2002 Z. z. a navrhovateľovi nárok na úhradu náhrady za obmedzenie
bežného obhospodarovania lesov v JPRL XXX, XXX a XXX na LHC J., LC J. nepriznal z dôvodu, že
uvedené JPRL je lesom ochranným, z ktorých dôvodov došlo k zániku nároku podľa § 61 ods. 8 písm.
i/ zák. č. 543/2002 Z. z. bez ohľadu na skutočnosť, z akého dôvodu bolo bežné obhospodarovanie

na dotknutých pozemkoch obmedzené. Uvedený spor vznikol z rozdielneho výkladu znenia ust. § 61
ods. 8 písm. i/ veta prvá pred bodkočiarkou zák. č. 534/2002 Z. z. Odporca vykladá cit. ustanovenie
v zmysle gramatického výkladu tak, že nárok na náhradu zaniká, ak ide o ochranný les vždy, resp.
len s výnimkou uvedenou vo vete za bodkočiarkou. Odporca v tejto súvislosti poukázal na znenie ust.
§ 61 ods. 8 písm. i/ zák. č. 543/2002 Z. z., v zmysle ktorého nárok na náhradu podľa § 61 ods. 1

zaniká, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch 93a) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou
lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody; 93b) nárok
nezaniká v prípade, ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky
alebo rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami a tým obmedzí postup vlastníka pozemku
podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných

škôd v lesoch 93c). Poukázal súčasne na znenie § 61 ods. 8 písm. i/ zákona platného v čase od
01.07.2004 do 31.10.2005, ako aj na ust. § 61 ods. 8 písm. i/ novelizované zák. č. 479/2005 Z. z.
účinným od 01.11.2005, ktorých znenie porovnal a súčasne poukázal na zák. č. 364/2004 Z. z., ktorý
v Čl. V. novelizoval § 61 ods. 8 zák. č. 543/2002 Z. z. tak, že toto ustanovenie doplnil o písm. f/ až i/,
pričom podľa novelizovaného ust. § 61 ods. 8 Zákona o ochrane prírody nárok na náhradu podľa ods.

1 zaniká, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch (§ 93a, § 23 zák. č. 61/1987 Zb. o lesoch vneskorších predpisov) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných
častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody (93b, § 2 ods. 3 písm. e/ vyhl. č. 5/1995 Z. z. o
hospodárskej úprave lesov). Z uvedeného odporca vyvodil, že navrhovateľovi v súlade s § 61 ods. 8

písm. i/ zák. č. 543/2002 Z. z. zaniká nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania,
ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch vyhlásených podľa Zákona o lesoch. Poukázal na
spoločnú správu výborov Národnej rady SR o prerokovaní vládneho návrhu Zákona o vodách a o
zmene zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (tlač 571) č.
278/2004 (571 a), v ktorom sa uvádza: „zmeny sa týkajú ... rozšírenia okruhu prípadov, kedy nárok na

náhradu zaniká napr. v ochranných lesoch, ...“. Na základe uvedeného odporca konštatoval, že úmyslom
zákonodarcu v ust. § 61 ods. 8 písm. i/ Zákona o ochrane prírody, prvá časť vety pred bodkočiarkou
bolo, aby sa nárok na náhradu neposkytoval (zanikol) v prípade ochranných lesov a aby sa náhrada
poskytovala vo vzťahu k lesom osobitného určenia jedine „podkategórii“ lesov osobitného určenia -
„lesom v chránených územiach a iným častiam lesov významným z hľadiska ochrany prírody“. Odporca
ďalej konštatoval, že pri dôsledkom skúmaní textu ust. § 61 ods. 8 písm. i/ cit. zákona podľa novely

účinnej od 01.11.2005, s akcentom na odkazy v ňom a ich umiestnenie v texte tohto ustanovenia, je
zrejmé, že nárok na náhradu zaniká v lesoch ochranných /93a okrem prípadov, ak orgán ochrany
prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo vydá rozhodnutie s určenými
obmedzujúcimi podmienkami a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri
odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch /93c a nárok na

náhradu zaniká v lesoch osobitného určenia okrem prípadov, ak sa jedná o také lesy osobitného určenia,
ktorými sú lesy v chránených územiach a iné časti lesov významných z hľadiska ochrany prírody a
krajiny /93b, ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo
vydá rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami a tým obmedzí postup vlastníka pozemku
podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných

škôd v lesoch /93c. Podľa odporcu z textu § 61 ods. 8 písm. i/ zák. č. 543/2002 Z. z. jednoznačne
vyplýva, že nárok na náhradu za obmedzenie v ochranných lesoch zaniká vždy, okrem prípadu, ak
by nastala situácia, že by bol vlastník pri povinnosti odstrániť následky mimoriadnych okolností a
nepredvídateľných škôd v lesoch, obmedzovaný pri plnení tejto povinnosti orgánom ochrany prírody, a
to nevydaním súhlasu, nepovolením výnimky alebo rozhodnutím s podmienkami. Keďže takáto situácia

u navrhovateľa nenastala, odporca vyvodil záver, že navrhovateľovi nie je možné priznať náhradu v
súvislosti s obmedzením výkonu obnovnej ťažby v ochranných lesoch z dôvodu zániku nároku podľa
§ 61 ods. 8 písm. i/ zák. č. 543/2002 Z. z. bez ohľadu na skutočnosť, z akého dôvodu bolo bežné
obhospodarovanie na dotknutých pozemkoch obmedzené. Odporca teda ust. § 61 ods. 8 písm. i/ veta
pred bodkočiarkou cit. zákona vykladá v zmysle gramatického výkladu tak, že nárok na náhradu zaniká,

ak ide o ochranný les vždy, resp. len v výnimkou uvedenou vo vete za bodkočiarkou. Podľa odporcu
to vyplýva z gramatického výkladu § 61 ods. 8 písm. i/ cit. zákona, keď slová „s výnimkou lesov v
chránených územiach a iných lesov významných z hľadiska ochrany prírody“ nie sú oddelené čiarkou,
a preto sa vzťahujú len k lesom osobitného určenia. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
však neuviedol, akým gramatickým pravidlom sa pri takejto úvahe riadil. Súd sa s vyššie uvedeným

právnym záverom odporcu, na základe ktorého navrhovateľovi ako žiadateľovi nepriznal úhradu náhrady
za obmedzenie bežného obhospodarovania lesa z dôvodu zániku jeho nároku podľa § 61 ods. 8 písm.
i/ cit. zákona nestotožnil a výklad cit. ustanovenia zo strany odporcu považoval za nesprávny.

Z ust. § 61 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. vyplýva povinnosť vlastníka pozemku strpieť obmedzenia a
opatrenia vyplývajúce zo zákonov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto

zákonom alebo na jeho základe. Ust. § 61 ods. 2 písm. a/ až c/ cit. zákona upravuje, čo sa rozumie
pod bežným obhospodarovaním. Podmienky uplatnenia nároku, ako aj definíciu oprávnenej osoby
upravuje ust. § 61 v ods. 4, 5 a 7. V ust. § 61 ods. 8 zákonodarca taxatívnym spôsobom ustanovuje
právne skutočnosti, za splnenia ktorých dochádza k zániku nároku na náhradu za obmedzenie bežného
obhospodarovania. Zo skutkových okolností v prejednávanej veci vyplýva, že pre posúdenie nároku

navrhovateľa je rozhodujúca aplikácia ust. § 61 ods. 8 písm. i/ v znení pred bodkočiarkou zák. č.
543/2002 Z. z., ktorá právna úprava bola vykonaná novelou zák. č. 543/2002 Z. z. zák. č. 364/2002 Z. z.
a bola účinná od 01.07.2014 v podstate v nezmenenej forme až do 31.12.2013, t. j. do účinnosti novely
tohto zákona vykonanej zák. č. 506/2013 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2014. Predpokladom
správnej aplikácie cit. ustanovenia Zákona o ochrane prírody je jeho výklad nielen z gramatického

hľadiska, ale aj z hľadiska účelu Zákona o ochrane prírody, ktorým zákonodarca sledoval naplnenie cieľa
tohto zákona, pričom je potrebné vychádzať z koncepcie účelu tohto zákona ako celku a nie je možnévytrhnutie jednotlivých častí predmetnej právnej úpravy (konkrétne § 61 ods. 8 písm. i/ cit. zákona text
pred bodkočiarkou) z kontextu právnej normy tak, ako to urobil odporca, ktorá skutočnosť je zrejmá
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ako vyplýva z cit. ust. § 61 ods. 8 zák. č. 543/2002 Z. z.

nárok na náhradu podľa § 61 ods. 1 o. i. zaniká, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch a v
lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných
z hľadiska ochrany prírody. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že nárok na náhradu
zaniká v prípade, ak sa uplatňuje v ochranných lesoch alebo lesoch osobitného určenia, pokiaľ by tieto
ochranné lesy a lesy osobitného určenia neboli začlenené alebo neboli súčasťou lesov v chránených

územiach a iných častiach lesov významných z hľadiska ochrany prírody. Z tohto gramatického výkladu
nie je zrejmé, že by sa začlenenie lesov do chránených území a iných častí lesov významných z hľadiska
ochrany prírody vzťahovalo len k lesom osobitného určenia, a nie aj k lesom ochranným. Naopak, z cit.
ustanovenia podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že výnimka lesov v chránených územiach a iných
častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody sa vzťahuje tak k lesom ochranným, ako aj k lesom
osobitného určenia. Podľa názoru súdu ochranné lesy alebo lesy osobitného určenia, pokiaľ by neboli

začlenené a neboli súčasťou chránených území a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany
prírody, nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch podľa
čl. 61 ods. 1 by nezanikol v prípade, ak orgán ochrany prírody vydal rozhodnutie o nevydaní súhlasu,
nepovolení výnimky, alebo rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami, a tým by obmedzil
postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych

okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch. V cit. ust. § 61 ods. 8 písm. i/ Zákona o ochrane prírody sú
vymenované druhy lesov podľa ich kategorizácie stanovenej Lesným zákonom, u ktorých nárok zaniká,
avšak s výnimkou lesov bez uvedenia kategórie, t. j. všetkých kategórií, ktoré sa nachádzajú v územiach
spadajúcich pod územnú ochranu. Výnimka sa teda vzťahuje k všetkým druhom lesov nachádzajúcich
sa na pozemkoch podliehajúcich územnej ochrane. V zmysle uvedeného teda nemožno predmetné

ustanovenie cit. zákona vykladať inak, ako tak, že v prípade, keď sú pozemky zahrnuté do územnej
ochrany, nie je podstatné, aký druh lesa sa na nich nachádza. Naopak, ak nie sú zahrnuté do územnej
ochrany, nárok na poskytnutie náhrady je závislý od toho, o aký druh lesa ide a to tak, že vlastníci
ochranných lesov a lesov osobitného určenia, nemajú nárok na náhradu v zmysle § 61 ods. 1, resp.
tento nárok majú len v prípadoch, keď naplnia podmienky v § 61 ods. 8 písm. i/ veta za bodkočiarkou

(tzn. v prípadoch, ak orgán ochrany prírody zamietol povoliť výnimku alebo vydal rozhodnutie, ktorým
určil obmedzujúce podmienky a tým obmedzil vlastníka ochranného lesa alebo lesa osobitného určenia
pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd na lesoch. Výklad ust.
§ 61 ods. 8 písm. i/ veta pred bodkočiarkou cit. zákona vykonaný odporcom v napadnutom rozhodnutí
preto podľa názoru súdu nie je správny. Úmyslom zákonodarcu bolo nepochybne poskytnutie náhrady

za obmedzenie bežného obhospodarovania (hospodárenia) predovšetkým tým typom ochranných lesov
a lesov osobitného určenia, ktoré sú súčasťou chránených území a iných častí lesov významných z
hľadiska ochrany prírody, a to z toho dôvodu, že už samotným začlenením týchto lesov do chránených
území a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody, sú u týchto lesov priamo zo zákonom
určenéobmedzujúceopatreniaatovrozsahu,ktorýzávisíodpríslušnéhostupňaochrany,pričomrozsah

týchto obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje (§ 11 a nasl. zák. č. 543/2002 Z. z.).

Na základe gramatického výkladu právnej normy ustanovenej v § 61 ods. 8 písm. i/ veta pred
bodkočiarkou zák. č. 543/2002 Z. z. teda predpokladom zániku nároku na náhradu za obmedzenie
bežného hospodárenia (obhospodarovania) je, ak sa náhrada uplatňuje v chránených lesoch a lesoch
osobitného určenia. Z takejto úpravy zákonodarca vyníma zákonnou výnimkou lesy v chránených

územiach a iné časti lesov významných z hľadiska ochrany prírody. Iný gramatický výklad by bol v
rozpore so znením tejto právnej normy, ako aj s účelom Zákona o ochrane prírody, resp. aj v rozpore
s čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy SR. Z uvedených dôvodov súd nemohol prihliadnuť na argumentáciu
odporcu uvedenú v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, že v prípade, ak by zákonodarca
chcel upraviť znenie ust. § 61 ods. 8 písm. i/ cit. zákona tak, aby sa uvedená výnimka vzťahovala aj

na ochranné lesy, použil by pred slovom „výnimkou“ čiarku, ktorá by predmetnú časť vety oddelila od
predchádzajúceho textu, čo by znamenalo, že nadväzuje na celý prechádzajúci text, nielen na skupinu
slov „a v lesoch osobitného určenia“. Takúto argumentáciu súd považoval za neopodstatnenú a v tejto
súvislosti poukazuje na text odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/3/2010 zo dňa
30.03.2011, s ktorým sa stotožnil a v ktorom sa uvádza: „Z gramatického výkladu textu právnej úpravy

ustanovenej v § 68 ods. 8 písm. i/ veta pred bodkočiarkou Zákona o ochrane prírody je zrejmé, že tento
text pozostáva z dvoch viet a to: „nárok na náhradu podľa ods. 1 zaniká“: „ak sa náhrada uplatňuje vchránených lesoch a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných
častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody“. Z gramatického hľadiska čiarka v texte druhej vety
pred slovom „s výnimkou“ nepatrí a to z dôvodu predchádzajúcej úpravy tejto vety, kde zákonodarca

uvádza: „ak sa náhrada uplatňuje v chránených lesoch a v lesoch osobitného určenia“, pričom spojkou
„a“ zákonodarca zdôrazňuje účinnosť uplatňovanej náhrady na kategóriu lesov tak, že uplatnenie sa
súčasne vzťahuje tak na chránené lesy, ako aj na lesy osobitného určenia, a preto aj výnimka sa musí
vzťahovať na obidva prípady kategórie lesov, teda tak na chránené lesy, ako aj na lesy osobitného
určenia. Bolo by v rozpore so Zákonom o ochrane prírody, ako aj ústavou, ak by vlastníkovi chráneného

lesa, ktorý je súčasťou chráneného územia a z toho dôvodu je povinný strpieť obmedzenia, v dôsledku
ktorých dochádza k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, zaniklo právo na náhradu
zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania“.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že odporca vec nesprávne právne posúdil, keď
žiadosti navrhovateľa, ktorý žiadal náhradu za obmedzenie užívania pozemkov nachádzajúcich sa v
chránenom území s V. stupňom ochrany prírody NPR Hradová zamietol len z toho dôvodu, že na

tomto území sa nachádzali ochranné lesy. Navrhovateľ preto správne vo svojom opravnom prostriedku
namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Súd sa
stotožnil s právnou argumentáciou navrhovateľa uvedenou v odvolaní, ktorá vychádzala z právneho
názoru vyplývajúceho z judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky NS SR sp. zn. 6Sžp/3/2010,
sp. zn. 2Sžp/1/2010, 6Sžp/22/2011).

Súd preto rozhodnutie odporcu s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 250q ods. 2
O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že správny orgán je pri novom prejednaní viazaný
právnym názorom súdu (§ 250r O. s. p.).

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pokiaľ odporca v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s výkladom
ust. § 61 ods. 8 písm. i/ zák. č. 543/2002 Z. z. bral zreteľ na odkazy na osobitné predpisy, ktoré sú

súčasťou cit. ustanovenia zákona, je potrebné poukázať na to, že odkaz zákonodarcu uvedený pod
čiarou k príslušnému ustanoveniu zákona, nie je súčasťou právnej normy a má len informačný, nie
záväzný charakter. Navyše, pokiaľ aj je pri ust. § 61 ods. 8 písm. i/ cit. zákona odkaz pod čiarou na § 23
zák. č. 61/1977 Zb. o lesoch / 93a, resp. na § 2 ods. 3 písm. e) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva
SR č. 5/1995 Z. z. / 93b, uvedené odkazy nie je možné použiť, pretože uvedené právne predpisy v

čase vydania preskúmavaného rozhodnutia už neboli účinné, keďže boli zrušené zák. č. 326/2005 Z.
z. o lesoch v znení neskorších predpisov účinného od 01.09.2005. Rovnako nie je možné prihliadnuť
k argumentácii odporcu vo vyjadrení k podanému odvolaniu vo vzťahu k novele zák. č. 543/2002 Z. z.
(zák. č. 506/2013 Z. z.), ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2014, keďže jednak takáto argumentácia sa
v napadnutom rozhodnutí nenachádza a jednak predmetný právny predpis nadobudol účinnosť až po

vydaní napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti zák. č. 543/2002 Z.
z. v znení do 31.12.2013 a vykladať jeho ustanovenia (konkrétne § 61 ods. 8 písm. i/ )vo svetle neskoršie
prijatej právnej úpravy nie je prípustné.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods.
1 O. s. p., podľa ktorého má nárok na náhradu trov konania ten žalobca, ktorý bol v konaní úspešný.

Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom Mgr. Iankom Troiakom, advokátom na základe plnej moci
zo dňa 14.10.2014, ktorý vyčíslil trovy konania podaním doručeným súdu 05.11.2014. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú z odmeny za právne zastupovanie za 2 úkony právnej služby spolu vo výške
268,- Eur (prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na pojednávaní dňa 05.11.2014 - 2 x 134,- Eur)
podľa § 13a ods. 1 písm. a/ a d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), pričom hodnota jedného úkonu právnej služby bola
stanovená v súlade s § 11 ods. 4 vyhlášky, ďalej z náhrady hotových výdavkov vo výške 16,08 Eur (2 x
8,04 Eur v zmysle § 15 písm. a/ a § 16 ods. 3 vyhlášky), náhrady za stratu času v zmysle § 15 písm. b/ a
§ 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 26,80 Eur (cesta zo Zvolena do Banskej Bystrice a späť na pojednávanie
dňa 05.11.2014 - dve začaté polhodiny x 13,40 Eur) a náhrady cestovných nákladov podľa § 15 písm.

a/ a § 16 ods. 4 vyhlášky vo výške 10,- Eur. Vzhľadom na to, že navrhovateľ si vyúčtoval trovy v súlade
s vyššie uvedenými ustanoveniami vyhlášky, súd zaviazal odporcu, aby navrhovateľovi nahradil trovykonania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 320,88 Eur a zaplatil ich tomuto zástupcovi
s poukazom na § 149 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne, dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. Podľa § 250s O.s.p. proti
rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov
uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.