Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. jún 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/57/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113242266

Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113242266.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom: Bratislava, Šoltésovej
14, zast. Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti
odporcovi: E. Y., bytom Y. - P. Y. XXX, o zaplatenie 237,59 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou

Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 20.12.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhal od odporcu zaplatenia sumy 237,59 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi
ním a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom
ktorej bola aj pohľadávka voči odporcovi, ktorému bola právnym predchodcom navrhovateľa vystavená
faktúra na sumu 237,59 eura, ktorú nezaplatil.

Súd vo veci pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu v súlade s § 101 ods.
2 O.s.p..

Odporca na pojednávaní uviedol, že nevie, či bola v zmluve dojednaná zmluvná pokuta, nemá z čoho
dlžnú sumu zaplatiť, je nezamestnaný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením sa s obsahom spisu a to
návrhom, zmluvou o pripojení, faktúrou, vyjadrením navrhovateľa, pokusom o zmier, dokladom o

hodnote zariadenia a zistil tento skutkový a právny stav:

Medzi spoločnosťou T Mobile Slovensko, a.s. a odporcom bola dňa 14.11.2008 uzatvorená Zmluva o
pripojení - služba Rýchly internet, na základe zmluvy bolo odporcovi poskytnuté zariadenie LEADTEK
USB MODEM.

V tabuľke č. 1 Zmluvy o pripojení bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 10.000.-Sk = 331,94 eura
pre prípad porušenia zmluvných povinností .Odporcovi bola vystavená dňa 22.12.2010 faktúra na sumu 331,94 eura titulom zmluvnej pokuty, splatná
dňa 11.1.2011, ktorú odporca nezaplatil. Navrhovateľ si z nej uplatňuje podaným návrhom len sumu
237,59 eura.

Pohľadávka voči odporcovi bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011
postúpená na navrhovateľa.

Navrhovateľ bol súdom vyzývaný výzvou zo dňa 9.4.2014, aby riadne odôvodnil na základe čoho
sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, uviedol dátum, kedy od zmluvy odstúpil z dôvodu porušenia
zmluvnýchpodmienokodporcom, akkodstúpeniuodzmluvydošlo,dátumodkedyprerušilposkytovanie
služieb odporcovi, a aby k svojim tvrdeniam predložil aj listinné dôkazy, výzva bola právnemu zástupcovi

navrhovateľa doručená dňa 19.5.2014, na výzvu reagoval písomným vyjadrením, v ktorom uviedol, že
zmluvná pokuta bola dojednaná v zmluve, zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca
navrhovateľa odporcovi, poskytol mu koncové zariadenie za cenu 1.490.-Sk, pričom štandardná cena
bola 6.290.-Sk, dotácia bola poskytnutá vo výške 4.800.-Sk = 159,33 eura a v takejto výške bola
právnemu predchodcovi navrhovateľa spôsobená škoda a minimálne v takejto výške má nárok na

zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta plní funkciu satisfakčnú, preventívnu, odporca mohol ovplyvniť jej
výšku.

Podľa § 52 ods.1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 51 Občianskeho zákona účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená;
zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 43 ods. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúry za zmluvnú pokutu
na základe uzavretej Zmluvy o pripojení. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v
zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil, že odporca si
neplnil svoju povinnosť a neuhrádzal riadne a včas cenu za poskytované služby, no toto svoje tvrdenie

žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal a teda súd nemal za preukázané, či odporca porušil
nejaké ustanovenia zmluvy a ak áno, tak akým spôsobom a kedy, pričom právny zástupca navrhovateľa
bol vyzvaný súdom, aby uviedol právny dôvod, na základe ktorého sa domáha zaplatenia zmluvnej
pokuty , dátum ,kedy poskytovateľ odstúpil od zmluvy z dôvodu porušenia zmluvných podmienok, ak
k odstúpeniu od zmluvy vôbec došlo, resp. dátum, kedy poskytovateľ prerušil poskytovanie služieb

odporcovi z dôvodu porušenia zmluvných podmienok a aby predložil k svojim tvrdeniam listinné dôkazy.
Výzva mu bola doručená, na ktorú neodpovedal v zmysle výzvy. Súd sa zmluvnou pokutou z hľadiska
posudzovania jej dojednania v spotrebiteľskej zmluve zaoberal až ako druhým dôvodom na zamietnutie
návrhu, pretože návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 237,59
eura považoval za nedôvodný a zamietol ho z toho dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno

a nepreukázal akého porušenia zmluvných povinností sa odporca dopustil a za čo mu bola vystavená
faktúra titulom zmluvnej pokuty, nepreukázal, či k uloženiu zmluvnej pokuty prišlo v zmysle zmluvných
dojednaní a podľa zákona. V zmysle § 120 O.s.p. súd vykoná dôkazy navrhnuté účastníkmi konania
prípadne dôkazy, ktoré považuje za potrebné pre rozhodnutie vo veci. Je na navrhovateľovi, aby
preukázal svoje tvrdenia. V prípade nepredloženia dokladov navrhovateľ znáša nemožnosť preukázania

svojho nároku po hmotnoprávnej stránke neúspechom vo veci samej. Navrhovateľ nepreukázal dôvod
uloženia pokuty, existenciu pohľadávky v čase uloženia pokuty. Zmluva sa prípadným neuhradením
služieb včas automaticky nerušila. Právny predchodca navrhovateľa musel právnym úkonom voči
odporcovi od zmluvy odstúpiť v čase pred skončením doby viazanosti. Až odstúpenie od zmluvy pre
správanie sa odporcu by bolo dôvodom pre uloženie zmluvnej pokuty. Nepreukázaním tohto právneho

úkonu neuniesol navrhovateľ vo veci dôkazné bremeno. Navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja
od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 ods. 2 OZ /. Navrhovateľ ako
dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná

pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ menil len výšku
zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení spolu s Dodatkom je svojim charakterom občianskoprávnou
zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená Je
nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet
jeho podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku zmluve,s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu

prichádza spravidla od dodávateľom, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený
a skúsený. Cieľom právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa § 53 ods.

1,2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 4 písm. k / OZ, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od

spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania
obsiahnuté v Dodatku k Zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť

prísnejšiealebovýlučnesankcionovanýzmluvnoupokutoulenjedenúčastníkzmluvy,atospotrebiteľ.Už
toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje
preto, že dodávateľ nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho
strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase
uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného

dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani
následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou
za nesplnenie povinnosti /§ 53 odst. 4 písm. k/ OZ /. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na
dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje,

aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná
pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí , aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách
bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah
dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Dodatku
k Zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty.

Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k
ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ
nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek
významuto,akúcenuslužiebspotrebiteľnezaplatí. Zmluvnápokutapatrídodávateľovipodľazmluvného
dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý

smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu,
že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných
predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho
zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto
dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné

využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je
neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo
slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych
vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu /viď i systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia

o zabezpečení záväzkov/. /. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že by sa malo jednať o
škodu, pretože pokiaľ ide o samotný vznik škody, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou
škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu (R
55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodenéhonedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať
s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako
rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Za škodu však nemožno považovať to, že

v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu.
Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu
ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi účastníkmi zmluvy. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť
zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,
ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak

nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi súd nepriznal
právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.