Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. máj 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5C/66/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413204029
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5413204029.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: O. Z., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W. G., F. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Jaroslavom Kokavcom, advokátom so sídlom
v Liptovskom Mikuláši, 1. mája 12, proti žalovanej: Mgr. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. G., D. XXXX/
XX-XX, zastúpená JUDr. Jánom Vajdom, advokátom so sídlom v Námestove, Hviezdoslavovo námestie
201, v konaní o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho

zastúpenia vo výške 1.108,82 eura, ktorú je žalobca povinný zaplatiť zástupcovi žalovanej do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajší súd 21.06.2013 sa žalobca prostredníctvom vtedajšieho splnomocneného
zástupcu voči žalovanej domáhal vydania daru, ktorým bola žalovaná obdarovaná: 1/2-icu nehnuteľnosti
dvojizbového bytu č. X na prízemí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX v W. G. a 1/2
spoluvlastníckeho podielu zo 49,72 m2 pozemku (ďalej len „dar“) zapísanom na Katastrálnom úrade
Správy katastra W. G., ako aj náhrady trov konania.
Odôvodnil ju tým, že darovacou zmluvou z 21.02.2002 žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľnosti

daroval žalovanej 1/2-icu dvojizbového bytu č. X na prízemí, vo vchode č. XX bytového domu súp. č.
XXXX v W. G. a 1/11-inu úč. pozemku parc. č. 10/3 - zast.pl. o výmere 547 m2, zapísaného na LV č.
XXXX a spoluvlastníckeho podielu na pozemku v podiele 1/11 na úč. Na spoluvlastnícky podiel pripadá
49,72 m2 pozemku. Dar nadobudol ešte pred uzavretím manželstva a jednalo sa o kúpu holobytu za
sumu 100.000,- Sk. Hodnota daru bola teda 50.000,- Sk, čo je uvedené v darovacej zmluve. Zámerom a
cieľom darovania bolo to, že boli manželia a že sa spoločne budú finančne podieľať na jeho prestavbe a
zariaďovaní.Tosavšaknestaloacelúrekonštrukciuazariaďovaniebytuzrealizovalžalobcazafinančnej

a materiálnej pomoci jeho rodičov.
Počas manželstva uzavretého 04.08.2001 sa najmä v posledných 3 rokoch začali vyskytovať
nedorozumenia, hádky a ich manželstvo prestalo plniť svoje poslanie aj po sexuálnej stránke. Žalovaná
sa s ich dcérou väčšinu času zdržiavala u svojej matky v byte na sídlisku N. v W. G.. Negatívne
ovplyvňovala dcéru D. proti nemu a jeho rodičom, i keď jej títo priebežne poskytovali výdatnú finančnú a
materiálnu pomoc. Hádky, škriepky a vulgárne nadávky na neho a dcéru postupne gradovali a narastali
na intenzite. Žalobca trpel a trápil sa najmä preto, aby nestratil kontakt s dcérou. Bol psychicky na

dne, začal rapídne chudnúť, začala sa mu triasť hlava vplyvom neurózy, musel vyhľadať odbornú
lekársku pomoc, ktorú využíva doposiaľ. Nikomu sa nesťažoval a až jeho dcéra na správanie žalovanej
upozornila jeho rodičov. Dcére nadávala vulgárne do sprostých a jebnutých kráv, svíň a teliat, čím sa
vzťah medzi ňou a žalovanou veľmi narušil. Jeho matke nadávala vulgárne, napriek tomu, že táto jejfinančne neskutočne pomáhala, za čo bola taktiež priestupkovo potrestaná. Vie, že žalovaná mala počas
ich manželstva aj iné intímne vzťahy s mužmi. Ich dcéru mnohokrát nechala u svojej matky W. a ona
so sestrou I. navštevovala nočné zábavné podniky. Na túto skutočnosť ho s odstupom času informovali

jeho známi. Keď chcel riešiť ich problémy kľudne a len za prítomnosti ich dvoch, žalovaná sa odmietla
s ním baviť, zavrela sa do izby a nekomunikovala, prípadne mu nadala vulgárnym spôsobom. V čase
podania žiadosti o rozvod sa začala zvyšovať a stupňovať jej agresivita, a to aj napriek tomu, že od
roku 2011 bola v služobnom pomere príslušníka PZ. Dopustila sa niekoľkých disciplinárnych priestupkov
voči nemu, jeho matke a dokonca aj voči dcére. Najzávažnejší skutok, ktorého sa voči nemu dopustila

bolo to, že ho krivo obvinila pred orgánmi činnými v trestnom konaní, že pohlavne zneužíva ich dcéru.
Na základe nepravdivo vykonštruovaných obvinení vydal Krajský súd v Žiline predbežné opatrenie na
zákaz stretávať sa s dcérou a žalobca mal okamžite vydať dcéru žalovanej. Utrpel obrovskú ujmu na
povesti, stratil zákazníkov ako podnikateľ - živnostník. Jeho rodičia a on museli vysvetľovať známym,
že to nie je pravda, ale manipulácia a ohováranie zo strany žalovanej a jej matky W. Z. pokračuje
doposiaľ. Jeho matka tiež utrpela spoločenskú ujmu, pretože pracovala ako príslušníčka PZ na OR PZ

a KR PZ a v súčasnosti už tretí rok zastáva funkciu starostky obce. Musela vynaložiť veľa úsilia, aby
dokázala, aká je objektívna pravda. Ich dcéra, o ktorú sa staral sám od mesiaca júl 2011, keď žalovaná
nastúpila na základnú policajnú školu do Pezinka, aj on museli absolvovať niekoľko výsluchov na polícii,
na súde a vyšetrení u psychológov, aby sa vyvrátili krivé obvinenia podané žalovanou. Dvakrát ako
policajtka neoprávnene privolala hliadku PZ napríklad preto, že dcéra nechcela ísť s ňou k jej matke

alebo si s hliadkou PZ prišla pre psíka, ktorého predtým darovala dcére. Obvinila ho aj z ublíženia na
zdraví, z čoho ho orgány činné v trestnom konaní vyvinili. Aj pre tieto skutky skončila služobný pomer
v skúšobnej dobe k 01.02.2013. Ich manželstvo bolo rozvedené 22.11.2012 a dcéru súd zveril do jeho
výchovy. Aj napriek dohode o vysporiadaní BSM a podielového spoluvlastníctva k ich dvom bytom,
ktoré vlastní so žalovanou v W. G., došlo zo strany žalovanej v apríli 2013 k zmareniu dohody. Navyše

dňa 08.05.2013 vypovedala plnú moc svojmu právnemu zástupcovi JUDr. D., takže ďalšie konanie je
zastavené. Je nútený takto postupovať, aby jemu a jeho dcére konečne vytvoril priaznivé podmienky
na normálne žitie. Žalovaná totiž navrhuje, že mu vráti polovicu darovaného bytu na ul. F., keď jej on
daruje polovicu bytu na ul. D. Z. v W. G., ktorý si však spoločne rovnakým dielom zakúpili. V konaní sa
preukáže, že došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov značnej intenzity, ako aj dĺžka jej agresívneho

konania proti jeho osobe, ich dcére a proti jeho rodičom zo strany obdarovanej. Žalovaná ho za účelom
získania dcéry D. do svojej opatery a získania vysokého výživného krivo obvinila zo spáchania trestných
skutkov pohlavného zneužívania, ublíženia na zdraví a z tejto traumy sa nevie doposiaľ spamätať. Musí
vynakladať veľké úsilie na to, aby zvládol výchovu dcéry, pretože žalovaná svojim správaním a chovaním
sústavne narušuje ich pokoj a prehlbuje už tak narušené vzťahy medzi jeho a jej rodinou. Má zdravotné

problémy a musí navštevovať odborného lekára. Neustále ho doslova vydiera a žiada, aby jej daroval
polovicu z ďalšieho bytu. Žalovaná hrubo porušila dobré mravy, krivo ho obvinila zo spáchania trestných
činov, poškodila jeho povesť a povesť jeho rodiny v mieste bydliska. Jej konanie a ohováranie malo
negatívny vplyv na ekonomické výsledky v jeho podnikateľskej činnosti. Z týchto dôvodov sa domáha
vrátenia daru.

V podaní z 21.10.2013 doplnil, že keď si žalobca v r. 2002 zriadil záložňu, ktorá je súčasťou bytu
na ul. F. v W. G., rezervné kľúče od trezoru dal žalovanej, ktorá ich mala odložiť u svojej matky na
sídlisku N. pre prípad, že sa originál stratí alebo poškodí. Keď asi po dvoch rokoch pýtal kľúče naspäť
od žalovanej, táto mu uviedla, že tieto niekde založila alebo stratila. Žalobca pravidelne zisťoval pri

finančných inventúrach v záložni rozdiely v jeho neprospech. Keď matka žalobcu žiadala v roku 2012,
aby jej žalovaná vrátila veci, ktoré jej kúpila na oblečenie a aj rôzne doplnky, ako sú kabelky a podobné
veci, medzi vrátenými vecami bola aj kožená kabelka, ktorú jej darovala pred niekoľkými mesiacmi.
Túto kabelku vzápätí darovala pani G. M., manželke poslanca obecného zastupiteľstva v A. a v nej
boli nájdené tie rezervné kľúče od trezoru záložne. Takže žalovaná využívala tieto kľúče 10 rokov na

to, aby mohla nekontrolovateľne odcudzovať firemné financie. V júli 2013 neznámy páchateľ odcudzil
zo záložne 400,- eur. Z tohto skutku je dôvodne podozrivá práve žalovaná, ktorá niekoľko dní predtým
vzala nepozorovane ich dcére D. kľúče od bytu na ul. F., ktoré spolu s čipovacím zariadením zo školy
mala dcéra zavesené na karičke na pútku rifieľ. Týmito kľúčmi sa menovaná dostala do ich bytu, urobila
ešte poznámku na ich domácom poriadku a podľa všetkého tieto peniaze odcudzila. Prípad rieši OO PZ

Dolný Kubín pod č. ČVS-ORP-655/OO-DK-2013 ako krádež podľa § 212. Keď žalovaná odchádzala z
ich spoločnej domácnosti, vzala dcére z jej pokladničky skoro 500,- eur, ktoré jej doteraz nevrátila.Na poslednom pojednávaní terajší zástupca žalobcu uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že správanie
žalovanej k mal. D. nebolo také dobré, ako by malo byť a samotná D. ho charakterizuje ako zlé a táto je
nepochybne v zmysle § 630 OZ členom rodiny žalobcu. K závažnému správaniu a zásahu žalovanej do

psychickéhoamorálnehovývojamal.D.došlo.Nemajúzáujemskúmaťbežnékonfliktymedziúčastníkmi
a preto aj záznamy a fotografie, ktoré boli súdu doposiaľ predkladané, nemajú už pre nich žiadnu
relevanciu.

V záverečnom vyjadrení žiadal určiť, že žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi dar podiel v 1/2-ici k bytu

č. X bytového domu súp. č. XXXX vo vchode č. XX, polovicu spoluvlastníckeho podielu k pozemku k
parc. č. 10/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 547 m2, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností
Obvodného úradu W. G., odbor katastrálny na LV č. XXXX pre obec a k. ú. W. G.. Ďalej, že žalovaná je
povinná vypratať byt č. X vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX v W. G. a pozemok parc. č. 10/3
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 547 m2, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Obvodného
úradu W. G., odbor katastrálny na LV č. XXXX pre obec a k. ú. W. G., to všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Uviedol, že právna prax NS SR vo svojich rozsudkoch pripúšťa úpravu petitu vrátenie
daru v rôznych formách, napr. tak, že je možné žalovať vrátenie daru, žalovať vypratanie darovanej
nehnuteľnosti, resp. domáhať sa určenia vlastníckeho práva k darovanej nehnuteľnosti. Rozhodnutie,
na ktoré sa odvoláva zástupca žalovanej, nie je rozhodnutím NS ČR, ale rozhodnutím Krajského súdu
v Prahe. Žalovaná svojim správaním k žalobcovi, k matke žalobcu a k dcére hrubo porušila dobré

mravy. Žalovaná účelovo, úmyselne a bezdôvodne podala na žalobcu trestné oznámenie o tom, že
mala pristihnúť žalobcu ako pri dcére, ktorú hladkal, onanoval. Toto uviedla minimálne 4-krát. Týmto
spôsobom žalovaná traumatizovala svoju dcéru už len preto, že táto sa musela opakovane podrobiť
rôznym výsluchom, znaleckým vyšetreniam a tiež musela jej byť poskytnutá pomoc psychologičky
formoupsychoterapie.Samotnádcéraúčastníkovmal.D.,ktoráakodieťa,ktorámá10rokov,nemôžeza

vzťah svojich rodičov, sa vyjadrila pred psychologičkou, že nemá matku dostatočne rada a jej konaním
bola zneistená. V danom prípade žalovaná použila svoju dcéru ako nástroj účelovo pre dosiahnutie
svojho cieľa, a to rozvodu ich manželstva. Týmto spôsobom došlo k narušeniu psychického vývinu tohto
dieťaťa. Poukazujem na to, že voči žalovanej boli vedené viaceré priestupkové konania, z ktorých bola
uznaná vinnou. Tiež žalovaná bezdôvodne obvinila matku žalobcu, že si do spoločného bytu vodievala

cudzích chlapov.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení prostredníctvom jej zástupcu z 18.11.2013 žiadala žalobu
v celom rozsahu zamietnuť, namietajúc neurčitosť a nevykonateľnosť žalobného petitu. Ak by súd
žalobe vyhovel, nebol by rozsudok súdu zapísateľný v katastri nehnuteľností. Žalobca v nej a aj v

doplnení žaloby uvádza veci, ktoré sa netýkajú predmetu tohto konania a takým istým spôsobom
žalobca postupuje v iných súdnych konaniach, pričom cieľom žalobcu je predlžovanie súdnych konaní
a manipulovanie jej osoby. Citujúc § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) uviedla, že žalobca
doposiaľ vo svojich podaniach neuviedol, ktoré jej konkrétne konanie pokladá za „hrubé porušenie
dobrých mravov“. Žalobca neurčito uvádza jej údajné konanie v neurčitom čase, ktoré žiadnym

spôsobom nepreukazuje a ani nenavrhuje žiadne hodnoverné dôkazy na jeho preukázanie, hoci
dôkazné bremeno je na ňom a doposiaľ ho neuniesol. Ona sa voči žalobcovi a voči členom jeho rodiny
nedopustila konania, ktoré by sa dalo považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Žalobcovi preto
nevznikol nárok na vrátenie daru. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu na vrátenie
daru. Podľa súdnej judikatúry (R 111/1998) v sporoch o vrátenie daru je treba prihliadať na správanie

darcu voči obdarovanému. Žalobca porušil každé pravidlo spolunažívania a každý dobrý mrav, ktorý
existuje. Ich manželstvo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 4P/120/2011-237
z 22.11.2012, právoplatným 28.11.2012, bolo od začiatku problematické pre zlé správanie žalobcu voči
nej. Od začiatku ich manželstva bývali v byte v W. G. ul. Y. XXXX/X-XX, ktorý patril matke žalobcu a
ona z príjmu učiteľky sama platila nájomné, vodné a stočné a poplatky za elektrickú energiu. Takýto

stav ohľadom platenia nákladov pokračoval aj od jesene 2002, odkedy bývali v byte na ul. F. XXXX/
XX, W. G. a aj od augusta 2009, odkedy bývali v byte D. Z. XXXX/X, W. G.. Žalobca jej nikdy neprispel
žiadnou peňažnou sumou na úhradu nákladov na byt. Žalobca sa vôbec nestaral o chod domácnosti,
nezaujímali ho výdavky na domácnosť, ceny potravín a energií. Žalobca bol pred manželstvom zvyknutý
žiť si svojím vlastným životom a v takomto spôsobe života pokračoval aj počas trvania manželstva.

Iba zriedkavo bol doma, často prespával u svojich kamarátov a u svojej matky Mgr. V. S.. Žalobca
každodenne požíval alkoholické nápoje. Do ich spoločnej domácnosti sa žalobca chodil iba najesť,
preobliecť a vyspať sa. Po narodení mal. D., nar. XX.XX.XXXX a ich príchode z pôrodnice do spoločného
bydliska, celý týždeň nevedela, kde sa žalobca zdržiaval a dodnes nevie, kde bol a čo robil. Žalobca jejnikdy nepomáhal so starostlivosťou o mal. D., o ktorú sa starala sama s pomocou jej matky W. Z. a sestry
Mgr. I. Z.. Žalobca nemal s mal. D. navzájom žiadny vzťah. Mal. D. sa žalobcu bála, pretože na ňu stále
kričal, nadával jej a kritizoval ju. Žalobca sa počas manželstva nezaujímal o ňu a o mal. D., považoval

ich iba za príťaž, ktorá mu bráni v slobode. Žalobca neuznáva spoločný majetok manželov. Všetko
čo zarobil je jeho majetok a pre potreby rodiny slúžili výlučne jej príjmy. Žalobca všetky svoje príjmy
investoval do alkoholu, cigariet, omamných látok, kamarátov, cudzích žien, motocyklov, historických
zbraní a do svojej zábavy. Počas materskej a rodičovskej dovolenky, keď mala nízky príjem, jej žalobca
opakovane nadával do príživníčky, označoval ju za lajdáčku, ktorá je na dovolenke a nič nerobí, iba

sa hrá s dcérou a on musí na nich pracovať. Z jeho príjmov ona a ani mal. D. nemali žiadny osoh.
Žalobca jej až v r. 2011 začal dávať nepravidelne mesačne sumu 100,- eur na vedenie domácnosti.
Žalobca stále uvádza, že mu pomáhali jeho rodičia O. Z. st. a Mgr. V. S., ktorí sú rozvedení už 25
rokov a odvtedy nie sú vo vzájomnom kontakte pre vzájomne zlé vzťahy. Rodičia žalobcu sa nikdy v
ich byte nestretli za účelom finančnej pracovnej alebo materiálnej pomoci pre ňu a žalobcu. Žalobca
neprejavoval záujem o manželstvo a o manželský život. Užíval si iba výhody manželstva - sex, jej

bezplatný servis a jej starostlivosť o žalobcu, peniaze od nej a jej rodiny. Pokladal ju za slúžku, ktorá sa
má o neho starať, všetky práce v domácnosti a aj nakupovanie pokladal za ženské práce a preto všetko
musela robiť ona. Žalobca domov prichádzal až po 23.00 h, resp. nadránom. Veľmi často prichádzal
pod vplyvom alkoholu a drog, vtedy ich budil svojou hlučnosťou a bol voči nej agresívny. Počas trvania
ich manželstva nikdy nebola žalobcovi neverná a nemala intímne styky s inými mužmi. Žalobca jej bol

opakovane neverný s inými ženami. Ako majiteľ záložne v W. G. mal po práci dostatok voľného času a
naviac každý víkend bol mimo miesta trvalého bydliska. Dôkazom jeho nevery sú e-maily. Žalobca cez
víkendy navštevoval zábavy, bary, diskotéky. V týchto podnikoch sa venoval iným ženám a vždy s nimi
odišiel preč. Pri praní jeho oblečenia pravidelne nachádzala lístočky s telefónnymi číslami. Keď na tieto
telefónne čísla zatelefonovala, vždy sa jej ozvala nejaká cudzia žena, ktorá po jej vysvetlení, že žalobca

je jej manžel buď zložila telefón alebo jej oznámila, že žalobca sa jej predstavil ako slobodný muž. Keď
od žalobcu žiadala vysvetlenie, tak jej vulgárne vynadal, dal jej facku alebo buchnát a upozornil ju, aby
sa o neho nestarala, že ide o jeho život, on si bude užívať a ona sa má starať o domácnosť a o dcéru.
Žalobca nikdy nežil v kompletnej rodine, vždy vyrastal v nefunkčných vzťahoch V. S. s inými mužmi, žil v
hádkach, strachu a napätí. Tým vznikli jeho traumy a poruchy osobnosti. Na pojednávaní dňa 22.11.2012

po zmanipulovaní žalobcom a jej advokátom JUDr. A. D. uzavrela so žalobcom rodičovskú dohodu o
zverení mal. D. do osobnej starostlivosti žalobcu. Advokát JUDr. A. D. sa bez jej vedomia a súhlasu
stretával so žalobcom a s JUDr. V. F.. Keď to zistila, ukončila právne zastúpenie JUDr. A. D., čo je
jej právo. Skutočnosť, že žalobca túto skutočnosť opakovane namieta v súdnych konaniach, svedčí o
blízkom vzťahu medzi žalobcom, JUDr. V. F. a JUDr. A. D.. Jej rodičia ju vychovávali podľa kresťanskej

morálky a učenia. Od útleho veku pravidelne chodila do kostola, je pokrstená a konfirmovaná. Chcela
mať cirkevný sobáš, ale žalobca, ktorý je ateista, to odmietol. Žalobca jej opakovane vyčítal jej vieru,
ponižoval ju a vysmieval sa z jej viery. I napriek zákazu žalobcu dcéru dala pokrstiť a v škole ju prihlásila
na náboženstvo. Manželstvo je pre ňu posvätný zväzok muža a ženy a nechcela neustále ustupovať,
až napokon zistila, že nemá kde ustúpiť a musela požiadať o rozvod manželstva so žalobcom. Žalobca

ju bezdôvodne obvinil z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, čo sa nepreukázalo, pretože
žalobca nie je týranou osobou a nikdy nebol týranou osobou. Žalobca sa sťažuje na množstvo výsluchov
na polícii a u psychológov, ale on bol ten, kto podal trestné oznámenie na ňu, že ho údajne týra a
preto musel byť ako „týraná osoba“ vyšetrovaný. Znalecké dokazovanie nepotvrdilo týranie žalobcu.
Žalobca je narcis, je samoľúby, je exhibicionista a bisexuál. Ako neveriaci nemá žiadne zábrany klamať.

Vždy sa spoliehal na kamarátov a známych svojej matky, ktorí mu pomáhali v problémoch, ktoré mal.
Žalobca obľubuje zvrátené sexuálne praktiky a opakovane jej navrhoval sexuálny styk v trojici medzi
ním, ňou a jej sestrou Mgr. I. Z., čo odmietla. Žalobca sa bezdôvodne domáha vrátenia daru a nie je
ochotný jej vrátiť jej investície do daru a ani majetkovú hodnotu, o ktorú sa dar zhodnotil. Nie je pravdivé
tvrdenie žalobcu, že rekonštrukciu tohto bytu realizoval sám, keďže na účely rekonštrukcie bytu si vzali

dňa 29.10.2001 ako manželia mimoriadny medziúver č. XXXXXXXXXX v sume 237.000,- Sk, ktorý sa
zamenilnastavebnýúverč.XXXXXXXXXXvsumecca150.000,-Sk.Onamalanašetrených63.000,-Sk
pred uzavretím manželstva. Tento byt spoločne zrekonštruovali, aby v tomto byte mohli bývať ako rodina.
Žalobca si následne vzal ďalší úver v sume 150.000,- Sk na rekonštrukciu tohto bytu, ale poskytnuté
finančné prostriedky v rozpore s uzavretou zmluvou investoval do záložne, ktorú prevádzkuje v W. G. a

použil ju na kúpu vecí - sejf (trezor), registračná pokladňa a počítač, váha na váženie zlata a na kúpu
tovaru, ktorý predáva v záložni. Jej matka W. Z. jej na prestavbu tohto bytu darovala sumu 100.000,-
Sk a požičala jej sumu 300.000,- Sk od svojej sestry Mgr. G. O., rod. T.. Zariadenie do bytu kupovala
výlučne ona, žalobca nejavil záujem o zariaďovanie ich domácnosti s odôvodnením, že sa musí venovaťzáložni. Byt v W. G., ul. D. Z. XXXX/X, ktorý kúpili počas manželstva, bolo taktiež potrebné zrenovovať.
Na to si zavolala ako pomoc svoju matku W. Z., svoju sestru Mgr. I. Z. a jej kolegu z práce Mgr. F. O..
Žalobca, aby sa nemusel podieľať na rekonštrukčných prácach odišiel na návštevu svojho otca O. Z.

st. do A. N. na 4 dni. Mgr. V. S. sa dostavila do ich bytu, ale nie za účelom pracovnej pomoci, ale za
účelom komandovania a rozkazovania. Mgr. V. S. fyzicky napadla jej sestru Mgr. I. Z. a v útoku prestala
až vtedy, keď jej sestra Mgr. I. Z. povedala, že na ňu podá trestné oznámenie. V tom čase Mgr. V. S.
pracovala ako policajtka. Ďalší deň sa vrátil žalobca z A. N. domov a mal od svojej matky informácie
o tom, čo sa stalo. Medzi dverami ju žalobca začal fackať, kopať, bil ju päsťami do chrbta, do tváre.

Rozbil jej nos a pustila sa jej krv z nosa. Ušla s dcérou k svojej matke, ktorá ju ošetrila. Z tohto útoku
žalobcu sa dlho nevedela spamätať. V decembri 2010 prišiel žalobca domov nadránom opitý, zobudil
ju krikom a výčitkami a vynucoval si pohlavný styk. Keď ho odmietla, surovo ju zbil, vytrhol jej chumáč
vlasov, fackoval ju, vykrúcal jej ruky, aby sa nemohla brániť. Sotil ju do skrine, takže si udrela hlavu a
ruku. Do rána nespala. Naviac sa jej vyhrážal, že ak na neho podá trestné oznámenie, zabije ju ako psa.
Počas manželstva ju žalobca často fyzicky napádal. Najviac ju zbil, keď ho našla nahého na gauči s

mal. D.. Žalobcu odfotografovala a on ju následne fyzicky napadal, fackoval ju, rozbil jej peru, vypadla jej
plomba zo zuba a hodil ju silno do zárubne, takže mala opuch horného viečka a hrču na čele. Celú noc
vracala a na ďalší deň bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení nemocnice v Dolnom Kubíne.
Doposiaľ má z fyzických útokov žalobcu psychickú traumu, bolesti hlavy a bolesti krčnej chrbte. Toto
fyzické napadnutie žalobcom oznámila na Obvodnom oddelení PZ v Dolnom Kubíne. Keď sa to žalobca

dozvedel, smial sa jej a povedal jej, že Mgr. V. S. všetko zariadi. Skutočne sa stalo, že za tento útok na
ňu nebol trestne stíhaný. Doposiaľ o týchto fyzických útokoch žalobcu na jej osobu na pojednávaniach
nerozprávala, pretože sa bála žalobcu a jeho vyhrážok na jej adresu. Ona žalobcovi a ani Mgr. V. S. a ani
O. Z. st. nikdy nenadávala. Žalobca jej opakovane vulgárne nadával, vyhrážal sa jej a bil ju. Dôkazom
toho je zápis v dcérinom denníku, kde ich dcéra uviedla, že jej matke dnes otec nadával, že je krava

sprostá, maminka je dobrá. Žalobca jej počas rodinných osláv pred jej príbuznými nadával do kráv, do
sprostých učiteliek, kritizoval jej vzhľad a jej spôsob obliekania a obviňoval ju zo všetkých problémov vo
svojej rodine a v ich manželstve. Žalobca veľmi často požíval alkoholické nápoje a omamné látky a pod
ich vplyvom sa nevie kontrolovať. Dva roky pred rozvodom, keďže problémy v manželstve sa stupňovali,
začal žalobca od nej požadovať vrátenie daru, ktorý je predmetom tohto konania. Išlo o návrh matky

žalobcu, ktorá prišla počas manželstva viackrát za ňou s tým, že ak žalobcovi nevráti dar, tak zariadi,
aby ju vyhodili z Policajného zboru, príde o maloleté dieťa a skončí pod mostom. Žalobca a Mgr. V. S.
sa jej vyhrážala trestnými oznámeniami, čo aj uskutočnili. Všetky trestné oznámenia na jej osobu z ich
strany boli účelové. Ich jediným účelom bolo použiť ich v súdnom konaní o vrátenie daru. Mgr. V. S. a
žalobca ich použili na to, aby ju očiernili v práci a aby bol s ňou v skúšobnej dobe ukončený služobný

pomer policajta.

V záverečnom vyjadrení zástupca žalovanej v súvislosti s navrhnutou zmenou žaloby prehlásil, že
táto zmena tak ako bola prednesená v záverečnej reči zástupcu žalobcu, nie je možná, pretože v
skutočnosti nejde o zmenu petitu, ale o rozšírenie petitu, keďže žalobca žiada nielen vrátenie daru, ale

žiada aj vypratanie daru, čo nie je možné v tomto štádiu konania, pretože dokazovanie je už skončené.
Nehnuteľnostisúajvtomtozmenenompetiteoznačenévrozporesúdajmikatastranehnuteľností.Podľa
platnej súdnej judikatúry súd nemôže vyhovieť či už pôvodnej žalobe žalobcu alebo zmenenej žalobe
žalobcu a poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1968/2000 zo 07.03.2001
použiteľné aj v SR s ohľadom na totožnosť právnej úpravy darovacej zmluvy s tým, že žalobca mal

žiadať, aby súd určil, že je vlastníkom bytu v podiele 1/1-ina. Taktiež poukázal aj na rozsudok Krajského
súdu v Brne sp. zn. 20Co/72/1995 z 06.02.1996, z ktorého je zrejmé, že ak žalovaná vypratala byt č.
X v W. G. na ul. F., nemá od neho kľúče, nie je možné uložiť jej povinnosť vypratať byt a žalobca sa
mal domáhať určenia vlastníctva k predmetnému bytu, čo neurobil a už ani urobiť nemôže. Žalobca i
napriek rozsiahlemu dokazovaniu neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní. Dôkazy, ktorými chcel

žalobca preukázať skutočnosť, čoho sa žalovaná mala dopustiť vo vzťahu k nemu, vo vzťahu k ich
dcére a matke žalobcu sú buď nezákonné dôkazy alebo dôkazy získané v rozpore s ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku, a teda nemôžu slúžiť ako dôkazy. Žalobca nepreukázal, že žalovaná
sa mala dopustiť hrubého porušenia dobrých mravov vo vzťahu k mal. D.. Od mesiaca apríl 2012 nebýva
žalovaná v spoločnej domácnosti so žalobcom a s maloletou. V tom čase mala maloletá iba 10 rokov a je

všeobecne známe, že deti v takomto veku sú veľmi ľahko ovplyvniteľné. V tomto prípade bola maloletá
ovplyvnená zo strany žalobcu a matky žalobcu. Žalobca nepreukázal, že sa musel liečiť u psychológa a
neurológa v dôsledku údajnej traumy, ktorú mu mala spôsobiť žalovaná údajným nepravdivým trestným
oznámením. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby si od svojho psychológa a neurológa vyžiadal svojezdravotné záznamy, resp. výpisy zo svojej zdravotnej dokumentácie, čo doposiaľ neurobil a ani nezbavil
svojich ošetrujúcich lekárov povinnosti zachovávať lekárske tajomstvo.

Žalobca na pojednávaní 20.11.2013 k dôvodom darovania daru žalovanej vypovedal, že tak urobil preto,
že chcel, aby sa finančne podieľala na prácach spojených s jeho rekonštrukciou a aj preto, lebo mama
žalovanejmusľúbila,žekeďprepíšepolkubytunažalovanú,žeprepíšenanichpozemok,ktorýmalavU.
M., čo sa ale nestalo. Žalovaná mala od začiatku narušený vzťah s jeho otcom a bránila sa kontaktovaniu
s ním a nemala ho od začiatku rada. Keď bola v pôrodnici žalovaná, tak bola pri nej ako psychická

opora jeho mama. Postupom času zistil, že nielen jeho otca, ale aj jeho rodinu žalovaná od začiatku
neakceptovala a obdobne aj jej rodina. Žalovaná má problém aj s jeho mamou napriek tomu, že jeho
mama im všemocne pomáhala. Pomáhala jej s rigoróznou prácou do školy, s domácimi prácami. Tiež
bola s ňou na fyzických testoch, keď chcela ísť k polícii a pripravovala ju na psychotesty. V roku 2005
ju informovala žalovaná, že čaká dieťa, čomu bol rád, lebo chcel, aby mal. D. mala súrodenca, potom
sa už len dozvedel, že bola na potrate, o čom ho vopred neinformovala a nežiadala si k tomu ani len

jeho stanovisko. Z dnešného pohľadu má podozrenie, či vôbec to dieťa bolo jeho. Žalovaná mu bola
viackrát nevernou. V r. 2008 chodila s F. O.. Tiež v r. 2011 mala známosť s G. P., ktorý je ženatý a mala
ho nahovárať, aby sa rozviedol. Tiež mala vzťah s O. C. z D., ktorý je priateľom priateľa jej sestry. Má
podozrenie, že mala vzťahy aj s inými mužmi, okrem tých čo spomenul. Veľmi ťažkým obdobím pre jeho
psychiku a psychiku jeho dcéry bolo obdobie, keď ho obvinila zo sexuálneho násilia voči jeho dcére.

Výrazne sa to prejavilo aj na jeho podnikaní, lebo sa dopočul, že žalovaná papiere týkajúce sa tejto veci
roznášala a ukazovala po nemocnici spolu aj s fotografiami. Zbadal, že mu ubudli zákazníci. Záložňa mu
už v súčasnosti nevynáša tak, aby to bolo na jeho obživu a tak mieni v krátkom čase ukončiť podnikanie.
Žalovaná ho tiež pravidelne a častokrát obťažuje priamo v záložni, kde za ním chodí a vykrikuje mu a
nadáva mu, aj jeho matke, čo je zachytené priemyselnou kamerou. V októbri 2013 podala žalovaná na

neho 7 podaní na ÚPSVaR Dolný Kubín, tiež píše anonymy na VÚC na jeho matku. Z toho, čo prežil pod
vplyvom uvedeného, má zdravotné problémy, chodí pravidelne k psychológovi, má tras hlavy, ktorý sa
prejavujekdekoľvekazačosahanbí.Prvýkrátbolstýmudoktora01.08.2011.Schudolz82na68kg.Má
problémsospaním,ajsozaspaním.Jehotelosivďakatomunedokážedobreoddýchnuť.Asiodzačiatku
r. 2012 má problém aj s močením, predtým ako zaspí, musí ísť aj viackrát na záchod, nevie, či to má

urologický podklad alebo iný podklad až teraz to začína riešiť, pretože nemal na to čas. Pokiaľ v žiadosti
o vrátenie daru uviedol dátum 21.02.2001, pomýlil sa v roku, správne malo byť uvedené 21.02.2002.
Túto žiadosť o vrátenie daru doručil žalovanej niekedy v 10. mesiaci roku 2011 v byte D. Z.. Vtedy,
keď sa to doručovalo, tak prišiel tam aj jeho terajší zástupca (JUDr. F.) s jeho matkou. Vrátenia daru
od žalovanej sa domáha preto, že žalovaná mala nemanželské vzťahy už počas manželstva, aj počas

rozvodu, že jeho aj dcéru krivo obvinila a spôsobila im neskutočné traumy. Tiež ho obvinila z ublíženia na
zdraví, ktoré jej mal spôsobiť on. Žalovaná mu ani teraz nedáva pokoj, neustále ho prepadáva. Udáva
ho kade-tade a posiela ohlasy na sociálku, aby mu spôsobila problémy. Počas ich manželstva až do
jeho rozvodu nebol žalovanej ani raz neverný. Žalovanú miloval.
E-maily pripojené žalovanou k jej vyjadreniu k veci chápe ako útok na jeho osobu. Ide o najabsurdnejší

útok a podľa neho ich má na svedomí žalovaná alebo jej sestra, ktorá ho hlboko neznášala. Malo to
zamiesť jeho podozrenia voči žalovanej, ktoré jej viackrát uviedol, na ktoré sa jej viackrát pýtal a ohľadne
ktorých ho odbila aj tým, že bola voči nemu agresívna a niekedy zobrala dieťa a odišla na N.. Potvrdil, že
v r. 2008 - 2009 používal e-mailovú adresu Z..Y.. Ten e-mail je vymyslený, bohvie odkadiaľ stiahnutý. Na
žalovanú podal viac ako päť trestných oznámení a postupoval tak preto, lebo žalovaná nerešpektovala

vôľu dcéry a brala ju so sebou aj keď s ňou nechcela ísť. Poprel, že by žalovanú fyzicky napadol.
Na poslednom pojednávaní uviedol, že predmetný byt užíva sporadicky on, keď je v W. G.. Na tomto
byte vymenil dve zámky na dverách po tom ako D. zmizli kľúče a žalovaná sa znova vlúpala do tohto
bytu. Teraz od tohto bytu má kľúče len on.

Žalovaná na uvedenom pojednávaní 20.11.2013 o.i. vypovedala, že už pred uzavretím manželstva si
žalobca zvykol vypiť, fajčiť a potom ako bola tehotná, zistila že užíva drogy. V pivnici na okne pestoval
marihuanu. Ona na to upozornila aj svokru a tá aj žalobcovi dohovorila, aby to dali do poriadku, lebo že
im hrozí domová prehliadka. Celé leto bývala sama, aj po narodení dcéry, keď prišla domov, žalobca
nebol týždeň doma. Najprv jej tvrdil, že si hľadá prácu, potom sa buď nemala starať alebo to odôvodňoval

podnikaním. Venoval sa tiež svojim koníčkom. Vie a je presvedčená, že jej bol žalobca počas manželstva
neverný. Častokrát mávala po intímnych stykoch s ním gynekologické problémy na čo jej gynekologička
povedala, že to má riešiť so svojím mužom alebo aby vymenila muža. Žalobca sa však o tomto s
ňou nemienil baviť. Keď išli niekam spolu, čo bolo málokedy, nevedel sa správať ani keď išli v trojicis dcérou, mrzko vulgárne jej nadával. Počas manželstva nebola žalobcovi ani raz neverná. Na také
niečo by ani nemala čas, lebo buď bola v práci alebo sa starala o dcéru. Také niečo by odporovalo aj jej
morálnemu presvedčeniu. Poprela, že by od začiatku mala mať s rodinou žalobcu zlý vzťah. Dokonca s

otcom žalobcu si najlepšie zo všetkých porozumela a vážila si ho pre jeho triezve a nestranné názory.
Mala dobrý vzťah aj s matkou žalobcu, za ktorou viackrát dochádzala na jej chalupu do A., a to hlavne
vtedy, keď cez víkendy nebýval žalobca doma. Všetky problémy aj oznámenia na jej osobu zo strany
rodiny žalobcu a žalobcu začali potom, ako im odmietla vrátiť dar, ktorý je predmetom tohto konania.
Nič z podaných trestných oznámení sa nepreukázalo ako pravdivé, akurát raz bola uznaná vinnou zo

spáchania priestupku, ale aj to bolo na ňu vykonštruované. Žalobca ju upodozrieva z nevery, pritom p.
O. bol kolegom jej sestry v práci, p. P. bol kolega jej otca z práce a sú v priateľskom vzťahu a p. C. je
priateľ priateľa jej sestry, s ktorým ona nemala nijaký vzťah. Nepodáva žiadne anonymy na žalobcu alebo
niekoho z jeho rodiny. Také niečo sa protiví jej presvedčeniu. Aj tie fyzické útoky, ktorých sa dopustil
žalobca voči nej, hoci podala trestné oznámenie, skončili neúspešne, keďže dve blízke osoby žalobcu
pracovali vtedy na polícii. Je pravdou, že pravidelne píše p. R. na ÚPSVaR Dolný Kubín, a to hlavne

v tej súvislosti, že zo strany žalobcu je jej bránené v styku s dcérou tak, ako bol súdom upravený. Ak
žalobca tvrdí, že má mať nejaké zdravotné problémy, tieto súvisia s jeho spôsobom života, keď fajčí a
požíva alkohol. Ona sa snažila udržať manželstvo. Dokonca v roku 2010, kedy ukázala žalobcovi ten e-
mail, ktorý dostala od ženy s tým, aby jej to vysvetlil, žalobca ju odbil, že sa do toho nemá starať a tiež
ju vtedy surovo zbil a označil to za podvrh. Tiež mu vtedy povedala, že sa rozvedie, načo jej povedal,

aby sa neopovážila, že ak to spraví, že príde o dieťa, majetok a prácu. Keď videla to, čo nafotila svojim
mobilom, tak to oznámila polícii. Tak by sa mala správať každá žena a matka. Vtedy už mali vážne
narušené vzťahy. Ona nemá žiadne problémy s alkoholom. Nefajčí, neužíva žiadne antidepresíva ani
žiadne podporné tabletky. Žalobca na jej adresu požíval vulgárne nadávky, keď začala riešiť, že sa túla
a požíva alkohol. Intenzívne to už bolo od r. 2008. Poprela, že by ona, alebo v jej prítomnosti jej mama,

alebo sestra mali nadávať matke žalobcu. Nikdy nehovorila na adresu žalobcovej rodiny, že jeho rodina
je celá psychicky chorá a ani sa žalobcovi ničím nevyhrážala. Tiež poprela, že by v júli 2013 alebo
inokedy odcudzila žalobcovi finančné prostriedky. Nikdy fyzicky žalobcovi neublížila. V živote mu nedala
ani facku a ani mu vulgárne nenadávala.
Na poslednom pojednávaní žalovaná uviedla, že byt, ktorý je predmetom konania, vôbec nevyužíva.

Pokiaľ vie, nevyužíva ho ani žalobca, pretože tento býva aj s dcérou D. pri matke v A.. Od tohto bytu
ani nemá kľúče.

Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom
jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Pod pojmom dobré mravy, ktorý OZ nedefinuje, je možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré sa historicky vyznačujú určitou nemennosťou, vystihujúcich podstatné historické
tendencie zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je také správanie sa obdarovaného,
ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov - spravidla ide o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné, teda nie len
prostánevďačnosťobdarovanéhoaleboinéjehosprávanie,ktorémožnodefinovaťlenakonevhodné.Pri
posudzovanísprávaniaobdarovanéhotrebavychádzaťzprincípuvzájomnostitedahodnotiťajsprávanie

sa darcu, či aj tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho
správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu a členom jeho rodiny.
Prípadnú reakciu obdarovaného, aj keď nevhodnú, by v situácii správania sa samotného darcu v rozpore
s dobrými mravmi, nemožno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov a šlo by v takom prípade
o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným a v takej situácii by za

hrubé porušenie dobrých mravov bolo možno považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré by
bolo v zrejmom nepomere k (nevhodnému) správaniu sa darcu.

K platnosti jednostranného právneho úkonu adresovaného darcom obdarovanému v zmysle § 630 OZ
z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, pre ktoré darca

požaduje vrátenie daru a ktoré z jeho pohľadu predstavujú hrubé porušenie dobrých mravov voči darcovi
alebo členom jeho rodiny. Účinky tohto úkonu nastávajú okamihom doručenia takéhoto jednostranného
úkonu, ktorý môže byť obsiahnutý aj v žalobe, obdarovanému.Predmetom tohto konania, vychádzajúc z jeho upresnenia na poslednom pojednávaní, bolo uloženie
povinnosti žalovanej vydať žalobcovi dar, ktorým bola obdarovaná, špecifikovaný ako podiel 1/2-ice
nehnuteľnosti - dvojizbovému bytu č. X na prízemí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX v W.

G. a 1/2 spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. č. 10/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 547
m2 - 1/2-ice zo 49,72 m2 tohto pozemku zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k. ú. W. G..

V uvedenom žalobnom petite nie je predmet daru (ani po upresnení) špecifikovaný celkom presne
a jednoznačne, keďže petit neobsahuje (aj) vymedzenie podielu priestoru na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu, pričom pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel k pozemku, tento na celý byt
č. X spoluvlastnený oboma účastníkmi v rovnakých podieloch, pripadá (rovnako ako podiel priestoru na
spoločných častiach a zariadeniach domu) v rozsahu 1/11-iny.

V tomto smere zmätočne pôsobí aj navrhovaná zmena žaloby dotýkajúca sa formulácie aj ohľadne
tohto petitu, ktorú v záverečnom prednese zástupca žalobcu vymedzil pokiaľ ide o pozemok (ktorý

žiada žalobca od žalovanej taktiež v rámci daru vrátiť) ako „polovicu spoluvlastníckeho podielu k
pozemku parc. č. 10/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 547 m2, čo by bolo ešte viac ako
pripadá podiel na pozemku k predmetnému bytu (ponechajúc bokom vymedzenie v zmene žaloby
ako katastrálneho orgánu neexistujúceho subjektu „Obvodného“ úradu W. G., odbor katastrálny). Aj
v rámci druhého „novonavrhovaného“ výroku v rámci zmeny žaloby, formulovaného ako vindikačná

žaloba - požadujúceho vypratanie nehnuteľnosti, žalobca žiadal uložiť žalovanej povinnosť vypratať
nielen predmetný byt, ale aj celý pozemok, na ktorom stojí bytový dom s predmetným bytom. Súd
si dosť dobre nevie predstaviť, akým spôsobom by mal byť v danej časti vykonateľný rozsudok súdu
vydaný na podklade takto požadovanej povinnosti, teda ako by malo dôjsť k vymoženiu takto žalobou
vymedzenej povinnosti žalovanej, od ktorej bolo požadované nielen vypratanie bytu, ale popri tom aj

vypratanie ako ďalšieho samostatného predmetu - celého pozemku parc. KN-C č. 10/3 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 547 m2. Zohľadniac uvedené nedostatky vzniknuté zrejme v súvislosti s tým,
že zástupca žalobcu narýchlo ústne formuloval zmenu žaloby až v záverečnom prednese, zohľadniac
aj nesúhlas žalovanej s takto navrhnutou zmenou žaloby, súd túto nepripustil, pretože ak by ju pripustil
a neosvojil si z jej prvého výroku len to, čo bližšie konkretizovalo dovtedajší žalobný petit (označenie

pozemku parcelným číslom, kultúrou a výmerou, uvedenie príslušnej obce a katastrálneho územia, kde
sa darovaná nehnuteľnosť nachádza a listu vlastníctva, na ktorom je zapísaná), spôsobilo by to ešte
viac neurčitosť a nevykonateľnosť takto formulovaného žalobného petitu, ktorému by pre jeho formálne
nedostatky, nad rámec nedostatkov už pôvodnej žaloby, nebolo možné vyhovieť. V tejto súvislosti súd
považuje za potrebné uviesť, že zo strany žaloby šlo navrhovanou zmenou žaloby o „improvizovanie“, o

čom okrem jej samotnej formulácie nasvedčuje fakt, že po prednesení žalobného petitu, ktorý zástupca
žalobcu predniesol len tak mimochodom ako by to, čo v ňom uvádzal, malo byť predmetom tohto konania
aj doposiaľ, ale ktorý s ohľadom na jeho obsah bolo možné považovať len za zmenu žaloby (čo do
jej rozšírenia), žalobca a vzápätí aj žalovaná zhodne potvrdili, že žalovaná v súčasnosti nedisponuje
kľúčmi od predmetného bytu a tento byt už vôbec neužíva (užíva ho len žalobca tvrdiac, že ho užíva

sporadicky), čo samo o sebe svedčí, že sa žalobca domáhal vypratania niečoho, čo už žalovaná dlhší
čas pred vyhlásením tohto rozsudku neužíva a nemá ani prístup do bytu, čiže domáhal sa splnenia od
žalovanej niečoho, čo zo strany žalovanej ani nebolo možné splniť.

Pritom tak ako žalobca už v žalobe formuloval žalobný petit (čo do uloženia povinnosti vrátiť dar), takýto

výrok (prejav vôle), má význam (len) z hľadiska účinkov predpokladaných ust. § 630 OZ, t.j. ak je
takýto jednostranný úkon adresovaný darcom obdarovanému dostatočne určitý, dôvodný (je naplnené
kvalifikovanéporušeniedobrýchmravovpožadovanév§630OZ)adoručenýobdarovanému,spôsobuje
obnovenie vlastníckeho práva darcu ako následku zániku právneho vzťahu z darovania. V prípade, ak
je predmetom daru nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta darcovi darovanú nehnuteľnosť dobrovoľne

vydať a prepísať v katastri nehnuteľností (teda zosúladiť takto novovzniknutý právny stav so stavom
evidovaným v katastri), darca sa musí domáhať žalobou určenia vlastníckeho práva, podľa § 80 písm.
c) O. s. p., pretože až určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva k daru na
darcu. Popri tom by sa mohol domáhať aj prípadného vypratania nehnuteľnosti (za predpokladu, ak
by darca takúto nehnuteľnosť užíval). Teda ak by súd vydal rozsudok na základe takto formulovanej

žaloby smerujúcej na plnenie (uloženie povinnosti vrátiť dar predstavujúci nehnuteľnosti, dokonca len
spoluvlastnícke podiely na nich), nebolo by možné takýto rozsudok vykonať niektorým zo spôsobov
určenýchprenepeňažnéplnenieotoviac,žeakoužbolouvedené,žalovanávčasevyhláseniarozsudku
predmet daru ani neužívala a ani nemala do predmetného bytu prístup (nemala od neho kľúče).Pokiaľ ide o to, že predmetom tohto konania bol ideálny spoluvlastnícky podiel k bytu, v súvislosti so
zástupcom žalovanej prezentovaným rozhodnutím NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1968/2000 zo 07.03.2001,

podľa ktorého záverov v prípade, ak darca, ktorý na obdarovaného previedol jednu ideálnu polovicu
nehnuteľnosti, pričom druhá ideálna polovica zostala vo vlastníctve darcu, sa domáha určenia svojho
práva, obnoveného v dôsledku zrušenia darovacej zmluvy, môže žiadať len určenie, že je vlastníkom
celej veci, pretože ideálny spoluvlastnícky podiel nemožno v rozsudku konkretizovať, súd uvádza, že v
prejednávanom prípade by síce bolo možné (ak by k tomu žaloba smerovala), žiadať určenie vlastníctva

k 1/2-ici predmetného bytu odkazom na zápis v katastri, kde je žalovaná zapísaná ako spoluvlastníčka
tohto podielu na LV č. XXXX k. ú. W. G. pod B 14, ale už takéto vymedzenie by nebolo možné vo
vzťahu k ďalšej súčasti daru, a to podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a k spoluvlastníckemu podielu k pozemku, ktorý je definovaný veľkosťou 1/11-iny k celému
predmetnému bytu. Za tejto situácie v prípade, že žalobca ako darca by sa dôvodne domáhal vrátenia
daru voči žalovanej ako obdarovanej pre hrubé porušenie dobrých mravov jednostranným adresovaným

úkonom, ktorý dar by mu žalovaná odmietla vrátiť, bolo možné ako na to poukazuje vyššie uvedené
rozhodnutie, domáhať sa v rámci súdneho konania len určenia vlastníckeho práva v prospech žalobcu
k celému predmetnému bytu a k tomuto bytu prislúchajúcemu podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu, v ktorom sa nachádza a na pozemku, na ktorom bytový
dom stojí.

Z vyššie uvedených dôvodov pre nesprávne formulovanú žalobu - jej petit, ktorého nedostatky v danom
prípade (ak by aj žaloba bola vecne dôvodná) by spôsobovali nevykonateľnosť rozsudku vydaného na
základe žalobcom formulovaného žalobného petitu, musel súd žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Aj pokiaľ ide o vecnú stránku žaloby, túto súd s ohľadom na vykonané dôkazy považuje za nedôvodnú
z nasledovných dôvodov:

Žalobca sa v danom prípade domáhal vrátenia daru žalobou s ohľadom na list datovaný k 09.12.2011
(č. l. 13), ktorým si mal v zmysle § 630 OZ uplatniť voči žalovanej vrátenie daru. Pritom z vykonaného

dokazovania nevyplynul konkrétny dátum poprípade miesto a spôsob (poštou alebo osobne), kedy by
malo dôjsť k doručeniu tohto podania žalovanej ešte pred podaním samotnej žaloby, keď k žalobe
bola táto žiadosť pripojená bez podpisu žalobcu a až následne bol predložený rovnopis žiadosti s jeho
podpisom.Žalobcatotižtvrdil,žemalbyťdoručenýžalovanejužvmesiaci10/2011ajvjehoprítomnostia
jeho pôvodný zástupca naopak tvrdil, že mala byť doručená žalovanej týmto zástupcom (druhom matky

žalobcu) za prítomnosti matky žalobcu v niektorý deň po 09.12.2011. Naviac obsahové vymedzenie
tejto žiadosti je príliš všeobecné, nekonkrétne pokiaľ ide o konkretizáciu (obsahovú, časovú poprípade
aj určením miesta) konkrétnych konaní žalovanej ako obdarovanej s ich dostatočným opisom, ktorými
mala s ohľadom na okolnosti prípadu svojou vysokou intenzitou poprípade jeho sústavným opakovaním
spôsobiť hrubé porušenie dobrých mravov.

Počas tohto konania však žalobca (jeho zástupca) poukazoval na viaceré konania žalovanej, ktorými
malo dôjsť k porušeniu dobrých mravov žalovanou vo vzťahu k žalobcovi a jeho rodine a predovšetkým
na to, že hrubého porušenia dobrých mravov vo vzťahu k žalobcovi a dcére účastníkov malo dôjsť
podaním trestného oznámenia žalovanou na žalobcu dňa 28.03.2012, v ktorom opísala čo mala vidieť

dňa 24.03.2012 a uvedené dokladovala na polícii aj fotografiou, keď následne dňa 12.04.2012 doplnila
svoje oznámenie a doložila aj ďalší záber žalobcu s ich dcérou, ktorý mala zhotoviť 05.04.2012.

V prejednávanej veci vykonané dôkazy, pokiaľ išlo o výsluchy svedkov, vyznievali v prospech toho
účastníka, ktorého príbuzný vypovedal (v prospech verzie žalovanej vypovedali matka žalovanej W.

Z., sestra žalovanej I. Z., Ing. M. T., G. P., Mgr. F. O., Mgr. F. N.) a naopak v prospech žalobcu jeho
matka Mgr. S. a M. G. (popierajúca intímny vzťah so žalobcom, ktorý tvrdila žalovaná). Z výpovede
O. Ž. (navrhnutého žalujúcou stranou) nevyplynulo nič, čo by preukazovalo akékoľvek porušenie
dobrých mravov zo strany žalovanej vo vzťahu k žalobcovi a jeho rodine, nie to ešte hrubé porušenie.
Najvyhranenejšie z nich boli výpovede sestry žalovanej a matky žalobcu. Sestra žalovanej Mgr. I. Z. sa

vo výpovedi o.i. vyjadrila o nátlaku pôvodného zástupcu žalobcu - druha matky žalobu a aj matky žalobcu
ohľadne vrátenia daru na žalovanú aj prostredníctvom nej s tým, že ak tak žalovaná neurobí, že bude
mať zo života peklo, príde o dieťa a aj prácu, tiež tvrdiacej aj vulgárne nadávky a ponižovanie žalovanej
zo strany žalobcu a aj fyzické útoky z jeho strany, ktoré však priamo nemala vidieť, len videla modriny naviacerých miestach tela žalovanej, opuchy rozbitú peru a vypadnutú plombu, že jej a žalovanej žalobca
opakovane navrhoval sex v trojke, čo vždy odmietla. Ďalej potvrdzovala neveru žalobcu a naopak
vernosť žalovanej počas trvania manželstva účastníkov, pomoc žalovanej matke žalobcu v r. 2011, keď

si zlomila nohu a naopak nespokojnosť, nadávanie a kritiku žalovanej zo strany matky žalobcu. Matka
žalobcu vypovedala, že žalovaná sa o nej nevyjadruje dobre pred inými, stále na ňu špiní, poukázala
na svoju pomoc účastníkom počas ich manželstva, pri pôrode žalovanej, pomoc z jej strany pri štúdiu
žalovanej atď., že neskoro pokrstila mal. D. až ako 4-ročnú, hoci to ona žiadala od nej už skôr, že
žalovaná krivo obvinila žalobcu zo sexuálneho zneužívania, čím ublížila hlavne mal. D., že žalovaná

podhodila na facebookovskú stránku mal. D. obrázok bez vedomia mal. D. so sexuálnym motívom, čím
mala žalovaná chcieť demonštrovať dcérinu pohlavnú vyspelosť. Tvrdila aj to, že žalobca nepodvádzal
žalovanú počas manželstva, že neužíval žiadne drogy a že by si nedovolil mrzko povedať ani teraz na
adresu žalovanej ani jej matky, popierajúc aj to, že by žalobca mal žalovanú biť. Uvedená svedkyňa
mala pred svojou výpoveďou spísané otázky zo strany vtedajšieho zástupcu (č. l. 224). Súd poukazuje
aj na to, že na podporu svojich tvrdení navrhla žalujúca strana vypočuť ako svedkov aj svedkov, ktorí

vypovedali v prospech žalovanej, konkrétne šlo o matku žalovanej W. Z., ďalej G. P., Mgr. F. O. a Ing. O.
Ž., ktorí verziu žalobcu o amorálnom správaní žalovanej voči nemu a jeho matke nepotvrdili a naopak v
zásade boli ich výpovede v súlade s tvrdeniami žalovanej. Z ich výpovedí súd nezistil žiadnu skutočnosť
preukazujúcu konanie zo strany žalovanej proti žalobcovi, resp. členom jeho rodiny majúcej charakter
hrubého porušenia dobrých mravov.

Aj keď súd z dôvodov nemožnosti zabezpečenia výsluchu O.. C. na niektorom z pojednávaní, na ktoré
bol volaný, tohto nevypočul a napokon upustil od jeho výsluchu, z čestného prehlásenia menovaného
(č. l. 288) vyplýva popretie tvrdenia zo strany žalobcu, že mal mať intímny vzťah so žalovanou, keď
výslovne prehlásil, že nikdy nemal so žalovanou intímny vzťah.

Vykonané dôkazy teda nepreukázali žalobcom opakovane tvrdenú dokonca viacnásobnú neveru
žalovanej počas trvania ich manželstva. Na druhej strane nebola bezpečne preukázaná ani nevera
žalobcu, tvrdená žalovanou, ktorej sa mal žalobca podľa nej dopúšťať opakovane.

Z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaná bola rozhodnutím Obvodného úradu Dolný Kubín z
18.07.2012 č. PK-2012/12 uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
spáchaného tým, že dňa 19.01.2012 okolo 18.00 h uviedla pred mal. D. na adresu matky žalobcu slová
„Čo sa staráš, stará krava“, za čo jej bolo uložené pokarhanie.

List mal. D. z č. l. 144 (podľa ktorého 20.12.2010 mal žalobca žalovanej povedať, že je sprostá krava)
svedčí o vulgárnom správaní sa žalobcu voči žalovanej už v r. 2010.

O tom, že žalovaná bola napadnutá a mala byť podľa ňou uvádzaných údajov napadnutá práve
žalobcom, nasvedčujú s ohľadom na charakter zranení aj doklady z č. l. 145 - 150 (prepúšťacia správa

po hospitalizácii žalovanej v období od 06.04.2012 do 12.04.2012, lekárske potvrdenia z 05.04.2012).

Ďalšie trestné oznámenia, ktoré podávali na seba navzájom alebo na príslušníkov ich rodiny žalobca
(ktorý uviedol ich počet viac ako 5) a žalovaná, neskončili meritórnym rozhodnutím. Uvedené svedčí o
výrazne napätých vzájomných vzťahoch medzi účastníkmi a aj medzi ich rodinami.

Za hrubé porušenie dobrých mravov nemožno zo strany žalovanej považovať ani to, keď táto pod
vplyvomtohočovidelaazachytilanapredloženýchfotografiách(naviactvrdiacou,ževidelaajniečoviac,
než čo možno vidieť z fotografií zachytávajúcej ležiaceho nahého žalobcu a ležiacej dcéry účastníkov v
pyžame z 24.03.2012 a na ďalšej fotografii z 05.04.2012 opäť zachytávajúcej nahého žalobcu ležiaceho

pri ich dcére, podala polícii oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Súd poukazuje aj na
to, že žalovaná v trestnom oznámení právne nekvalifikovala konanie žalobcu, ohľadne ktorého podala
trestné oznámenie, keď na jeho základe bolo následne aj začaté uznesením vyšetrovateľa OR PZ Dolný
Kubín pre podozrenie zo zločinu sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona, pri ktorom zákon stanovuje hornú hranicu trestnej sadzby až 12 rokov. Pritom s poukazom na

§ 340 ods. 1 Trestného zákona má povinnosť každý, kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný
spáchal zločin, na ktorý zákon stanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej 10 rokov,
oznámiť taký zločin bez odkladu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, inak
sa dopúšťa trestného činu neoznámenia trestného činu podľa § 340 ods. 1 Trestného zákona, ak niesú u neho dané dôvody uvedené v odseku 2 alebo 3 tohto ustanovenia. V ďalšom bolo vecou OČTK
preveriť obsah skutočností vyplývajúcich z oznámenia žalovanej a tieto v určitom štádiu vyhodnotili
tak, že na základe získaných dôkazov bolo začaté vo veci trestné stíhanie (uznesením zo 17.08.2012),

ktoré bolo následne uznesením zo 16.01.2013 právoplatným 25.01.2013 zastavené. Práve uvedené
konanie žalovanej napokon terajší zástupca žalobcu hodnotil ako to, ktorým žalovaná mala spôsobiť
hrubé porušenie dobrých mravov. Z výpovedí žalovanej v rámci podania trestného oznámenia a aj
z ďalších v rámci preverovania jej oznámenia v konaní vedenom na OR PZ Dolný Kubín pod ČVS:
ORP-184/OVK-DK-2012 nemožno jednoznačne vyvodiť účelovosť postupu žalovanej, jej zlý úmysel

týmto poškodiť žalobcu a získať úmyselným tvrdením nepravdivých skutočností o žalobcovi výhodu v
tom čase prebiehajúcom rozvodovom konaní účastníkov. O to viac nemožno z tohto konania žalovanej
vyvodiť jej snahu spôsobiť nejakú ujmu ich dcére, o ktorú sa dovtedy práve žalovaná prevažne starala
a ktorá má svoju dcéru rada. Na druhej strane je pravdou, že daná udalosť, keď žalovaná takto odfotila
žalobcu a ich dcéru, spôsobila výrazný zlom vo vzájomných vzťahoch žalovanej s dcérou, čo v nie
malej miere pretrváva do súčasnosti. Aj zo záverov znaleckého posudku znalkyne Mgr. H., z odboru

psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých zo dňa 17.10.2012 podanom v rozvodovom
konaní vyplýva, že už v tom čase bol vzťah mal. D. k matke a otcovi silne polarizovaný (otec dobrý
matka zlá), čo vyplynulo z odohranej situácie (fotenie nahého žalobcu pri nej v posteli, reakcia matky
žalovanej)prežívaniecelejatmosféryokolovyšetrovaniaaznaleckéhodokazovaniaspojenéhoshanbou
a ponížením. Znalkyňa v posudku kriticky vo vzťahu k obom rodičom konštatovala, že ani jeden z rodičov

nedokázal vnímať zmeny u mal. D. súvisiace s pubertálnym zrením a psychosexuálnym formovaním.
Na jednej strane to boli fotky nahého žalobcu robené žalovanou ako hanba a poníženie a na strane
druhej žalobcovo správanie (chodí holý po byte, spí nahý v posteli s dcérou) vytárajú u maloletej zmätok
a hodnotila jeho správanie ako správanie nie vhodné vo vzťahu k tej skutočnosti, že mal. D. začína
pohlavne dospievať a toto vývinové obdobie je špecifické „vnímaním hanby a studu“. Znalkyňa tiež

konštatovala u mal. D. prvky manipulatívnosti dospelých, najmä rodičov. K tomuto záveru súd dopĺňa,
že za mierne povedané nevhodné a necitlivé považuje následné konanie žalobcu s ohľadom na vek
dcéry, ak tento sa aj po udalosti z 24.03.2012 zdržiaval minimálne raz v prítomnosti ich dcéry obnažený
v jednej posteli s ňou, o čom svedčí žalovanou zhotovená druhá fotografia z 05.04.2012. Z výpovede
klinickej psychologičky Mgr. F. v rámci tohto konania vyplynulo, že mal. D. bola v čase absolvovania

sedení u tejto psychologičky veľmi zneistená vo vzťahu k žalovanej a mala pocit, že to obvinenie žalobcu
zo strany žalovanej sa dotýkalo bezprostredne aj jej a má základ v tom, že ju žalovaná nemá dostatočne
rada. Z kontaktu so žalovanou zistila, že žalovaná má veľký záujem o kontakt s dcérou, ale že je to veľmi
náročné, lebo mal. D. ju v tom čase dosť veľmi odmietala. Za uvedenej situácie, ak podľa názoru súdu
obaja rodičia majú mal. D. úprimne radi, usilujúc sa o jej čo najširšiu priazeň, ale táto bola konfrontovaná

vzájomnými nezhodami medzi rodičmi a ich rozvodovým konaním (stav tohto dieťaťa - výnimočnú
napätosť zúskostnenosť aj psychologička Mgr. F. dala do súvisu s nepríjemnými zážitkami, ktoré sa
odohrali medzi jeho najbližšími príbuznými, ktorých bola mal. D. svedkom), s ohľadom aj na prioritný
dôvod zamietnutia žaloby súd nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci vykonať výsluch mal. D.
(o to viac, že takýto dôkaz by opäť psychicky dieťa výrazne emočne zaťažil a opäť negatívne zasiahol do

jej psychiky) a ani výsluchy ďalších svedkov, ktorých vykonanie navrhla žalujúca strana (psychológa Dr.
F. a lekára MUDr. C. G.), ktorí sa mohli vyjadriť akurát k zdravotnému stavu žalobcu (o čom žalobca ak
chcel, mohol predložiť ich potvrdenia) a nie aj o konkrétnych konaniach žalovanej, ktorými mala podľa
žalobcu hrubo porušiť dobré mravy, keď ani nebolo žalobcom tvrdené, že by menovaní mali byť priamymi
svedkami nejakých incidentov medzi účastníkmi. Za nadbytočné súd považoval aj vypočutie školskej

psychologičky ZŠ J. Matúšku, a to aj v súvislosti s oboznámenou jej správou z 18.06.2012 (č. l. 287),
ak žalobca súčasne netvrdil konkrétnu pre túto vec relevantnú skutočnosť, ktorá by mala byť takýmto
dôkazom zisťovaná nad rámec výpovednej hodnoty zmienenej správy tejto psychologičky.

Odhliadnuc od dôkazov, ktoré boli získané niektorým z účastníkov nezákonným spôsobom, zohľadniac

však tie, ktoré boli súčasťami iných spisov, predovšetkým vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-184/OVK-
DK-2012, dospel súd k záveru, že nevhodné konanie je prítomné nielen v konaní žalovanej, ale aj
v konaní samotného žalobcu voči žalovanej, ktoré má podobu (nevhodnej) akcie a následne (opäť
nevhodnej)reakcie,resp.vzájomnýchútokovnerešpektujúcichaspoňurčitézákladnémantinely,snažiac
sa veci vidieť a prezentovať čiernobielo (seba opísať ako toho dobrého, bez chýb a trpiaceho a

toho druhého v čo možno najčiernejších farbách). Za uvedenej situácie nemožno hodnotiť konania
žalovanej,naktorépoukazovalaprotistranaaktorýchprevažnáväčšinanebolapreukázanáakopravdivá
(pravdivé bolo preukázané akurát jedno vulgárnejšie vyjadrenie žalovanej na adresu matky žalobcu,
za čo bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku a tiež nebolo sporné, že táto podala na žalobcutrestné oznámenie, ktorá skutočnosť, ako to už bolo uvedené, sama o sebe nemôže preukazovať
hrubé porušenie dobrých mravov), hodnotiť ako konanie napĺňajúce hypotézu ust. § 630 OZ, ktoré
by oprávňovalo žalobcu žiadať vrátenie daru. Súd považuje za potrebné uviesť, že existujúca situácia

vo vzťahoch medzi nimi, prenášajúca sa aj do vzťahov ich príbuzných, nielenže prehlbuje vzájomné
rozpory medzi rodinami účastníkov, ale zanecháva nezahladiteľné stopy v psychike ich dcéry, pričom
si títo neuvedomujú, (dostatočne neuvedomujú), že táto potrebuje oboch rodičov, z ktorých každý má
o ňu záujem. Malo by byť obojstrannou snahou účastníkov (napriek vzájomným rozporom medzi nimi)
nesúperiť o jej priazeň za každú cenu na úkor toho druhého, ale aby sa pred ňou obaja správali tak,

že táto nebude svedkom ich vzájomných osočovaní, necítila podvedomý nátlak zo strany niektorého z
rodičov, aby ich oboch mala v úcte a pociťovala k nim rešpekt. Inak povedané obaja by sa mali snažiť,
aby mal. D. mala dobrý vzťah s nimi oboma a nevytvárať pre takýto vzťah otvorené a ani skryté prekážky.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, predovšetkým z
dôvodu vyššie popísaných nedostatkov žaloby - jej petitu a sekundárne aj z dôvodov nepreukázania

kvalifikovaného konania žalovanej voči žalobcovi (zohľadniac v tomto smere aj správanie žalobcu k
žalovanej), ktoré by žalobcu oprávňovalo domáhať sa vrátenia daru.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že priznal žalovanej majúcej
plný úspech vo veci proti žalobcovi právo na ich náhradu v celkovej výške 1.108,82 eura.

Žalovanej priznané trovy predstavujú dôvodne vzniknuté a súčasne uplatnené trovy právneho
zastúpenia, predstavujúcich odmenu za 9 úkonov právnej služby - 1/ príprava a prevzatie zastúpenia
14.10.2013 - 60,07 eura + režijný paušál 7,81 eura, 2/ písomné vyjadrenie k žalobe z 18.11.2013 - 60,07
eura + režijný paušál 7,81 eura, 3/ účasť na pojednávaní 20.11.2013 (od 12.00 do 15.40 h) - 120,14 eura
+ režijný paušál 7,81 eura, 4/ písomné stanovisko z 19.01.2014 - 61,87 eura + režijný paušál 8,04 eura,

5/ účasť na pojednávaní 20.01.2014 (od 12.00 do 16.15 h) - 123,74 eura + režijný paušál 8,04 eura, 6/
účasť na pojednávaní 05.03.2014, ktoré bolo odročené ešte pred jeho otvorením - 15,47 eura + režijný
paušál 8,04 eura, 7/ účasť na pojednávaní 14.04.2014 (od 8.30 do 11.00 h) - 123,74 eura + režijný paušál
8,04 eura, 8/ písomné vyjadrenie z 18.05.2014 - 61,87 eura + režijný paušál 8,04 eura a 9/ účasť na
pojednávaní 19.05.2014 (od 8.30 do 11.30 h) - 123,74 eura + režijný paušál 8,04 eura. Pri určení výšky

odmeny za 1 úkon súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v aktuálne
účinnom znení (ďalej len „vyhlášky“), nakoľko hodnota nehnuteľností tvoriacich predmet daru v čase
začatia zastupovania žalovanej jej zástupcom (§ 10 ods. 2 vyhlášky) bola pre súd neznáma a v tomto
smere nemožno vychádzať z určenia hodnoty daru v čase darovania pre značný časový odstup.

Ďalej priznané trovy právneho zastúpenia žalovanej pozostávajú z náhrady cestovných výdavkov
vynaložených v súvislosti s účasťou zástupcu žalovanej na pojednávaniach na tunajšom súde (úkony
3/, 5/ až 7/ a 9/) vo výške cestovného autobusom (5 x Námestovo - Dolný Kubín a späť x 4,- eurá).
V rámci účtovaných náhrad súd priznal uplatnenú náhradu za stratu času za 20 polhodín - v súvislosti s
cestou na každé z pojednávaní za 4 polhodiny, z toho 4 x 1 polhodina á 13,01 eura a 16 x 1 polhodina

á 13,40 eura) spolu vo výške 266,44 eura.
Pri vyčíslení priznaných trov právneho zastúpenia žalovanej súd postupoval podľa § 18 ods. 1, 3 v
spojení s § 9, § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c) a d), ods. 4, § 15 a § 16 ods. 3, 4 a §
17 ods. 1 vyhlášky.
Žalovanej priznané trovy je žalobca povinný zaplatiť s poukazom na § 149 ods. 1 O. s. p. zástupcovi

žalovanej, ktorý požiadal o ich poukázanie na svoj účet č.: XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).