Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/167/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113212362
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4113212362.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: F. K., bytom I., I. W. XXX/X, proti odporcovi: V. K., bytom

I., Z. X, o povolenie exhumácie, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 12.4.2013 domáhal, aby súd povolil exhumáciu tela F. K.,
zomr. XX.X.XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že F. K. je pochovaný na Mestskom cintoríne v I. v
hrobovom mieste, ktoré je evidované na odporcu. Bolo to dočasné riešenie, v súčasnosti má záujem,
aby nebohý otec bol preložený, resp. exhumovaný do samostatného hrobového miesta. Odporca s tým
nesúhlasí.

Navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že jeho otec F. K. zomrel v r. XXXX, pochovaný je na Mestskom

cintoríne v I.. Na hrobovom mieste sa dohodla jeho matka s odporcom. Hrobové miesto mal v nájme
odporca aj ho platil. Matka F. K. zomrela XX.X.XXXX, pochovaná je inde ako otec, na jej rodičovskom
hrobe na Mestskom cintoríne v I., chce tam preložiť aj otca. Sú tam pochovaní starí rodičia N. K. a V. K.,
matka a je tam miesto aj pre otca. Mám 6 bratov. Všetci s návrhom a preložením otca súhlasia. Dôvod
je ten, že chce mať matku aj otca pochovaných vedľa seba. Keď zomrela matka, nebola pochovaná k
otcovi, pretože odporca to nechcel dovoliť. Je nájomcom dvojhrobu starých rodičov. Odporca nechce
dovoliť otca preložiť, nevie akú ma na to príčinu. Riešil to aj cez Mestské služby. Odporca sa nechcel

dohodnúť. Tam kde je otec pochovaný, sú pochovaní rodičia odporcu a jeho syn. Na tú stranu, kde
je pochovaný otec, sa nepochovávalo. Mal zaplatenú exhumáciu keď zomrela mama v r. XXXX, vtedy
chcel otca exhumovať, odporca to nechcel dovoliť. Mestské služby mu poplatok vrátili. Nevedel uviesť,
prečo bol otec pochovaný na hrobové miesto č. XXX. Vybavovala to matka a brat V. K.. Hrobové miesto,
na ktorom je pochovaná matka, má v nájme od februára alebo marca 2013. Hrobové miesto XXX mala
v nájme matka, jej súrodenci nesúhlasili, aby sa tam pochoval otec. Oni nesúhlasili, aby sa exhumoval
otec, matka mu to tak hovorila.

Odporca na pojednávaní uviedol, že na hrobovom mieste bol pochovaný jeho syn V. K., zomr.XXXX. Keď

zomrel otec navrhovateľa v r. XXXX prišli za ním bratia navrhovateľa, či môžu na toto hrobové miesto
pochovať otca. Povedal im, že ak sa tam zmestí môžu ho tam dať. Nejednal s ich matkou. Už v tom čase
navrhovateľ mal inú možnosť, pretože mohol otca pochovať na miesto, kde sú pochovaní babka a dedko.
Babkabolapochovanáazomrelavr.XXXXadedkovr.XXXX.Odr.1966tamniktoinýpochovanýnebol.Po otcovi navrhovateľa bol na toto hrobové miesto, pochovaný jeho otec V. K. a to XX.X.XXXX. Aj v tom
čase mohol navrhovateľ využiť túto možnosť a vybrať otca. Na toto miesto bola pochovaná XX.X.XXXX
mama E. K.. V r. XXXX tu bol pochovaný syn V. K., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Rodina navrhovateľa im

komplikovala pohreb, komplikovali im život, preto s návrhom nesúhlasí. Aj z dôvodov, ktoré uvádzal, že
ho mohli pochovať na miesto, kde sú starí rodičia. V roku 2009 hrobové miesto poprerábal. Je tam už
pripravené miesto aj pre neho a manželku. Pokiaľ nezomrela matka navrhovateľa, staral sa aj o dvojhrob
starých rodičov. Navrhovateľ sa so svojimi súrodencami nerozpráva. Dvaja bratia ani neboli na pohrebe
vlastnej matky. Nevie si predstaviť, že by mal navrhovateľovi dovoliť to urobiť, nesúhlasí s tým. Prvýkrát

sa stretol s tým, že chcú preložiť otca, keď zomrela ich matka, dovtedy to nikto nespomínal. Aj keď sa do
tohto hrobu trikrát pochovávalo. V hrobe sú truhly ukladané na seba, otec navrhovateľa je pochovaný
tak, že je podkopaný do boku. Na jeho truhle sú uložené ďalšie tri truhly otec, mama a syn. Všetky by
sa museli vybrať, nesúhlasí s tým.

Svedkyňa O. M. - vedúca správy cintorínov na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ podal žiadosť o
exhumáciu tela svojho otca F. K. v r. XXXX, bola to jeho prvá a jediná žiadosť. Navrhovateľ má právo o

toto žiadať. V tomto prípade je nájomcom hrobového miesta odporca, len on môže o tomto rozhodovať,
pretože tu má pomník a príslušenstvo a to je jeho vlastníctvo. Navrhovateľ podal žiadosť písomne, iné
doklady, ktoré sú potrebné v zmysle zákona nepredložil, ani ich nežiadali, pretože odporca ako nájomca
miesta nedal k exhumácii súhlas a preto žiadosti navrhovateľa nemohli vyhovieť. V hrobovom mieste
navrhovateľa sú 3 pochovania, v r. XXXX, XXXX a XXXX, za toto hrobové miesto platila F. K. - matka

navrhovateľa. Nájomná zmluva bola uzatvorená s ňou. Po jej smrti sa nájomná zmluva uzatvorila s
navrhovateľom. F. K. platila za hrobové miesto od 50-tych rokov. V hrobovom mieste odporcu je 5
pochovaní - v r. XXXX, 2 x XXXX, XXXX a XXXX. Nájomná zmluva je uzatvorená s odporcom od r. 2005.
Tri desaťročia za toto hrobové miesto platí odporca. Realizáciu exhumácie majú na starosti pohrebné
služby. V prípade pochovania otca navrhovateľa, navrhovateľ tvrdil, že ide o dočasné riešenie, to však

trvá už 23 rokov. Hrobové miesto, ktoré platila jeho matka, bolo voľné, platené ešte skôr - od 50-tych
rokov, odporca má hrobové miesto od r. 1979.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne a oboznámením sa s
obsahom spisu a to návrhom, dokladmi z prílohovej obálky - úmrtným listom, listom zo dňa 26.3.2012,
18.4.2012, fotografiami, príjmovým pokladničným dokladom, potvrdenkami, potvrdením Mestských

služieb I., vyjadrením Mestských služieb I., žiadosťou o exhumáciu, dokladmi z Mestských služieb
I., listom o prehliadke mŕtveho, vyjadrením pohrebnej služby Pieta, vyjadrením Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva, vyjadrením pohrebnej služby Okenka, Mirta a zistil tento skutkový a právny
stav:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha, aby súd povolil exhumáciu tela jeho otca F. K., zomr.

XX.X.XXXX, ktorý je pochovaný v hrobovom mieste č. XXX/XI na Mestskom cintoríne v I., pričom
nájomcom hrobového miesta je odporca a ten nechce dať súhlas k exhumácii.

Otec navrhovateľa F. K., nar. X.X.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX a pochovaný bol na Mestskom cintoríne
v I. do hrobového miesta, ktorého nájomcom je odporca. Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádzal, že to
bolo dočasné riešenie, nevedel uviesť, prečo bol jeho otec pochovaný do hrobového miesta odporcu,

následne uviedol, že súrodenci jeho matky nesúhlasili s tým, aby bol jeho otec pochovaný do hrobového
miesta č. XXX/XI, ktoré mali v nájme jeho starí rodičia, následne matka a v súčasnosti sám navrhovateľ.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 26.3.2012 žiadal Mestské služby ako prevádzkovateľa pohrebísk o
vydanie povolenia na exhumáciu tela svojho otca F. K. do samostatného hrobového miesta, nakoľko je
pochovaný v hrobovom mieste, ktoré je evidované na V. K..

Mestské služby I. odpovedali na žiadosť navrhovateľa listom zo dňa 18.4.2012 tak, že bez súhlasu
nájomcu nemôžu do hrobového miesta zasahovať, nájomca nedovolil hrob otvárať a s telom svojho
nebohého syna, ktorý zomrel v roku XXXX, manipulovať. Vzhľadom k tomu, že nájomca nedal súhlas,
považovali žiadosť navrhovateľa za bezpredmetnú.Navrhovateľ je nájomcom hrobového miesta č. XXX/XI na Mestskom cintoríne v I.. Za predmetné
hrobovémiestoboloplatenénepravidelne,zaplatenýprenájombolodroku1959doroku1969,zaplatený
prenájomnebolzaroky1969až1993.Vroku2011bolasmatkounavrhovateľauzatvorenánapredmetné

hrobové miesto nájomná zmluva č. XXXXX/XX a v roku 2012 bola uzatvorená nájomná zmluva s
navrhovateľom č. 11537/12. Na tomto hrobovom mieste boli 3 pochovania - v r. XXXX stará matka
navrhovateľa N. K., v roku XXXX starý otec navrhovateľa V. K. a v roku XXXX matka navrhovateľa F. K..

Odporca je nájomcom hrobového miesta č. XXX/XI na Mestskom cintoríne v I. od roku 1979. Od roku
1979 platí pravidelne prenájom za hrobové miesto. V roku 2007 s ním bola uzatvorená na predmetné
hrobovémiestonájomnázmluvač.1862/07.Natomtohrobovommiestebolo5pochovaní-vr.XXXXsyn

odporcu V. K., v roku XXXX dve pochovania najskôr otec navrhovateľa F. K., ktorý zomrel XX.X.XXXX
a otec odporcu V. K., ktorý zomrel XX.X.XXXX, v roku XXXX tu bola pochovaná matka odporcu E. K.,
ktorá zomrela XX.X.XXXX a v roku XXXX tu bol pochovaný syn odporcu V. K., zomr. XX.XX.XXXX.
V roku 2009 odporca realizoval opravu a úpravu hrobového miesta, svedčí o tom doklad o zaplatení
zálohy na kamenárske práce vo výške 300 eur zo dňa 6.8.2009.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva súhlasil s exhumáciou ľudských ostatkov V. K. zomrelého
XX.XX.XXXX za predpokladu, že k úmrtiu nedošlo v dôsledku nakazenia nebezpečnou chorobou alebo
pokiaľ ľudské ostatky neboli kontaminované rádioaktívnymi látkami. V prípade F. K. sa nejedná o
exhumáciu, ale o vyňatie ľudských ostatkov, pretože v jeho prípade už uplynula tlecia doba.

Súd zisťoval aj prípadné náklady súvisiace s predmetnou exhumáciou, z vyjadrenia pohrebnej služby

OKENKA vyplýva, že predpokladané náklady by mohli byť 600 - 900 eur, z vyjadrenia pohrebnej služby
Mirta vyplýva, že predpokladané náklady by mohli byť 840 eur, z vyjadrenia pohrebnej služby PIETA
vyplýva, že predpokladané náklady by mohli byť 718,12 eura.

Podľa § 2 písmeno af/ zák. č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, exhumácia je vyňatie ľudských ostatkov
z miesta, kde boli pochované.

Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona, ľudské ostatky musia byť uložené v hrobe najmenej do uplynutia
tlecej doby, ktorá podľa zloženia pôdy musí trvať najmenej 10 rokov.

Podľa § 19 ods. 7 písmeno b/ citovaného zákona, ľudské ostatky je možné exhumovať na žiadosť
obstarávateľa pohrebu alebo blízkej osoby, ak obstarávateľ pohrebu už nežije , alebo na žiadosť obce,
ak bola obstarávateľom pohrebu.

Podľa § 19 ods. 8 citovaného zákona, žiadosť o exhumáciu podľa odseku 7 žiadateľ podáva
prevádzkovateľovi pohrebiska, na ktorom sú ľudské ostatky uložené.

Podľa § 19 ods. 9 citovaného zákona, ak prevádzkovateľ pohrebiska žiadosti podľa odseku 8 nevyhovie,
rozhodne o nej súd.

Podľa § 19 ods. 11 citovaného zákona, náklady na exhumáciu uhradí ten, kto o ňu požiadal.

Podľa § 29 písmeno a/ citovaného zákona, regionálny úrad verejného zdravotníctva pri výkone dozoru
na úseku pohrebníctva vydáva vyjadrenie podľa § 19 ods. 8 písm. a/, ak ide o exhumáciu ľudských
ostatkov pred uplynutím tlecej doby.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa domáha exhumácie tela svojho
otca F. K., zomr. XX.X.XXXX, ktorý je pochovaný v inom hrobovom mieste ako jeho matka F. K. a chcedocieliť, aby jeho rodičia boli pochovaní spolu v jednom hrobom mieste. Keďže nájomca hrobového
miesta - odporca nedal k exhumácii súhlas, prevádzkovateľ pohrebiska nemohol žiadosti navrhovateľa
o exhumáciu vyhovieť a preto je o nej oprávnený rozhodovať súd s poukazom na § 19 ods. 9 zákona o

pohrebníctva. V predmetnej veci sa súd zaoberal dôvodmi podaného návrhu ako aj dôvodmi nesúhlasu
odporcu. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že chce mať matku aj otca pochovaných vedľa seba.
Nevedel uviesť, prečo bol otec pochovaný do hrobového miesta odporcu, ktorý má hrobové miesto v
nájme od roku 1979, pričom matka navrhovateľa a jej rodičia mali hrobové miesto v nájme ešte skôr od
roku 1959, neskôr uviedol, že matkini súrodenci nesúhlasili s tým, aby sa tam pochoval otec. Odporca

prežíval celé konanie a pojednávania veľmi emotívne, s podaným návrhom nesúhlasil, pretože tu má
okrem iného pochovaného syna, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, okrem toho navrhovateľ mal v čase úmrtia
svojho otca inú možnosť, pretože mohol otca pochovať na miesto, kde sú pochovaní starí rodičia do
hrobového miesta, kde od roku 1966 pochovávané nebolo. V roku 2009 hrobové miesto poprerábal
a do jeho rekonštrukcie investoval približne 900 eur. Prvýkrát sa stretol s tým, že chcú preložiť otca,
keď zomrela ich matka v roku XXXX, dovtedy to nikto nespomínal. Do jeho hrobového miesta sa po

pochovaní otca navrhovateľa trikrát pochovávalo. V hrobe sú truhly ukladané na seba, všetky tri truhly
by sa museli vybrať. Pri rozhodovaní vo veci súd zvážil argumenty navrhovateľa aj argumenty odporcu
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť. Pri rozhodovaní súd zobral na zreteľ
skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, jednak dôvod na zamietnutie návrhu videl v
tom, že pochovanie F. K. do hrobového miesta odporcu malo byť dočasným riešením, čo uviedol sám

navrhovateľa aj v konaní vypočutá svedkyňa, pričom táto situácia trvá od roku 1990, doteraz teda 23
rokov. V neprospech navrhovateľa svedčí aj to, že už v čase úmrtia svojho otca mal možnosť pochovať
ho do iného hrobového miesta, čo neurobil a nepresvedčivo sa k tejto otázke aj vyjadril, pretože uviedol,
že nevie prečo otec nebol pochovaný do hrobového miesta k starým rodičom a potom uviedol, že s
tým nesúhlasili matkini súrodenci, to je však problém rodiny navrhovateľa, za ktorý by si mali niesť

zodpovednosť. V neprospech navrhovateľa svedčí aj to, že za hrobové miesto navrhovateľa XXX/XI
bolo platené nepravidelne, nebolo zaplatené za roky 1969 až 1993, na rozdiel od odporcu, ktorý za
svoje hrobové miesto platil a platí riadne a pravidelne, aj táto skutočnosť s poukazom na dobré mravy
svedčí o zodpovednejšom prístupe odporcu k celej veci. Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu bolo
aj to, že odporca svoje hrobové miesto v roku 2009 zrekonštruoval, na čo vynaložil nemalé finančné

prostriedky, súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že náklady prípadnej exhumácie by sa pohybovali vo
výške 600-900 eur podľa vyjadrenia pohrebných služieb a tieto by musel znášať navrhovateľ, ktorý
je dôchodca a poberá dôchodok vo výške 213 eur. Všetky vyššie uvádzané skutočnosti sú však len
podpornými argumentmi na zamietnutie návrhu, pretože hlavným dôvodom na zamietnutie návrhu bola
tá skutočnosť, že v hrobovom mieste odporcu bol pochovaný v roku XXXX jeho syn, z ľudského a

morálneho hľadiska a aj s poukazom na dobré mravy súd nedal súhlas k exhumácii, pretože nechcel
ešte viac ublížiť odporcovi, pretože podľa názoru súdu úmrtie dieťaťa je pre rodiča najväčšia trauma akú
si dokáže predstaviť, úmrtie blízkeho zasiahne najbližšiu rodinu, život sa stratou blízkeho raz a navždy
definitívne zmení. Ak zomrie mladý človek je to veľmi ťažké pre všetkých, pre rodiča je obzvlášť ťažké
zvládnuť smrť svojho dieťaťa. Smútenie za mladým človekom môže trvať roky. Vo všetkých veciach má

prednosť spravodlivosť a slušnosť pred prísnym chápaním práva a súd dospel k záveru, že zamietnutie
návrhu navrhovateľa je spravodlivým rozhodnutím. S poukazom na § 3 ods. 1 OZ podľa ktorého, výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, mal súd za to, že
keby podanému návrhu vyhovel, rozhodnutie súdu by bolo v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom

na už vyššie uvádzané dôvody , pretože pod pojmom dobré mravy je potrebné rozumieť pravidlá
morálneho charakteru všeobecné platné v demokratickej spoločnosti ako sú slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie sa, rozhodnutie vo veci, ktorým by súd návrhu vyhovel, by nebolo ohľaduplným
rozhodnutím voči odporcovi.

Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľa

zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi súd
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.