Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. august 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/259/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216966
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312216966.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v
mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
25. júna 2013 č. k. 25C/77/2013-67, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 25. 06. 2013 č. k. 25C/77/2013-67 zamietol návrh žalobcu ohľadne
ním uplatnenej náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 330 eur, pričom
vec právne posúdil s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. (v znení
účinnom do 31. 12. 2012 ako aj v znení účinnom od 01. 01. 2013), § 16 ods. 1, 2 § 17 ods. 1 až 3 a § 19
ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 1, 2 a § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Uplatnený návrh
nepovažoval súd za dôvodný, nakoľko ho pri uplatnenej námietke premlčania považoval za premlčaný.
Ak by mal odvolací súd iný názor na premlčanie, tak súd prvého stupňa uviedol, že poverenie vydal

exekučný súd síce 41 dní od doručenia návrhu, avšak v lehote 8 dní po tom ako súdny exekútor
vykonal opravu ním podaného návrhu v intenciách exekučného súdu. Žalobcom tvrdená majetková
škoda nebola vôbec preukázané, pričom samotné tvrdenie o výške škody obsiahnuté v návrhu nie je
dôkazom o vzniknutej škode. Ohľadne namietaného prieťahu v konaní neprebehlo žiadne disciplinárne
konanie a v tejto súvislosti nerozhodoval Ústavný súd SR, resp. Európsky súd pre ľudské práva.
Rozhodovaciu činnosť súdov nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup, pričom nedodržanie
zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Takisto nebola preukázaná príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Súd mal za preukázané, že v danom
prípade žiadna škoda žalobcovi nevznikla a ak by aj žalobca teoreticky nejakú škodu zdokladoval,
nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie poverenia. Rozhodovaciu činnosť,
ktorá je podstatou výkonu súdnictva nie je možné hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Majetková
ujma v konaní preukázaná nebola a nemajetková ujma nie je automaticky závislá iba od konštatovania
nedodržania zákonnej lehoty. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti
podľa zák. č. 514/2003 Z. z., avšak iba vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo

priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto postupom. O trovách konania rozhodol súd podľa §
142 ods. 1 OSP s tým, že ich náhradu úspešnému žalovanému v konaní nepriznal, pretože mu žiadne
trovy nevznikli, resp. tieto nešpecifikoval.Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok Okresného
súdu Nitra zo dňa 25. 06. 2013 č. k. 25C/77/2013-67 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na opätovne
prejednanie. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., pričom de iure i de facto
došlo k aplikácii princípu priamej retroaktivity, čo nie je prípustné. Nedôveryhodnosť nároku žalobcu
nie je možné odôvodniť nedôveryhodnosťou údajov. Vôbec nebolo odôvodnené stanovisko súdu v tom
smere, prečo účastníkom exekučného konania nemal vzniknúť stav právnej neistoty. Zákonodarca v

danom prípade vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty.
Žalobca pred súdom prvého stupňa uviedol, že zadal vypracovanie znaleckého posudku, pričom ak súd
rozhodol v merite veci bez takéhoto posudku, rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy náležite vo veci konajú, ale
dĺžku konania ovplyvňujú „mimosúdne faktory“, napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. K premlčaniu
práva žalobcu v danom prípade určite nedošlo.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý prvostupňový
rozsudok procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP, dospejúc pritom k záveru, že
podané odvolanie žalobcu s výnimkou namietania nesprávneho posúdenia premlčania je nedôvodné.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Odvolací súd poznamenáva, že na rozdiel od zaujatého právneho záveru prvostupňového súdu ohľadne

posudzovania vznesenej námietky premlčania žalovaným, t. j. že neplatné nároky žalobcu považoval
za premlčané, zdieľa opačný právny záver, v zmysle ktorého uplatnené nároky žalobcu nie je možné
považovať za premlčané, pretože boli uplatnené v rámci trojročnej premlčacej doby zakotvenej v ust. §
101Občianskehozákonníka.Súdprvéhostupňavsúvislostisrozhodovanímopodanomnávrhužalobcu
na zaplatenie ním požadovaných súm, či už titulom náhrady majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy,

zistil vo veci skutkový stav v rozsahu zodpovedajúcom obsahu ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 OSP, ktorý
následne pri dodržaní hodnotenia dôkazov podľa § 132 OSP (t. j. jednotlivo ako aj v ich vzájomnej
súvislosti) správne posúdil aj podľa príslušných ustanovení právnych predpisov (zák. č. 514/2003 Z. z.
a zák. č. 233/1995 Z. z.). S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu
Nitra zo dňa 25. 06. 2013 č. k. 25C/77/2013-67 ako vecne správny, podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil

a v ďalšom (s výnimkou právneho posúdenia premlčania) odvolací súd odkazuje na obsahu a rozsah
odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že u žalobcu v podstate
nemohol vzniknúť ním avizovaný stav právnej neistoty, nakoľko exekučný súd vydal poverenie na
vykonanie exekúcie v danej veci pri dodržaní zákonnej lehoty, t. j. v 8. deň po odstránení nedostatkov

podaného návrhu súdnym exekútorom a v 41. deň po doručení návrhu na exekučný súd. V konaní
žalobca neuniesol dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 OSP) ohľadne preukázania príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, t. j. že by k nesprávnemu úradnému postupu v danej
veci vôbec došlo. Súd začlenený do všeobecného systému súdnictva, t. j. aj okresný aj krajský súd,
nemá oprávnenie rozhodovať, resp. posudzovať prieťah v súdnom konaní. Samostatné nedodržanie

zákonom stanovenej lehoty aj v zmysle konštantnej judikatúry ÚS SR automaticky nepovažuje za
porušenie základného práva účastníka konania, nakoľko je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu.
Pri viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) je
potrebné uviesť, že odvolací súd nepovažoval podané odvolanie za dôvodné v tej časti, v ktorej žalobca
namietal postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, pretože takýto dôvod v

odvolaní špecifikovaný nebol a odvolací súd ho ani nezistil. Takisto ani samotné nevykonanie dôkazu v
intenciách podaného návrhu žalobcu nezakladá postup odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom.
Tvrdenie žalobcu o nesprávnej aplikácii znenia ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. nie je správne,
pretože prvostupňový súd odcitoval znenie tohto ustanovenia, účinné ku dňu 31. 12. 2012 a iba ako
výkladové pravidlo použil aj znenie tohto ustanovenia po 01. 01. 2013. Vzhľadom k tomu, že exekučný

súd nepochybil pri rozhodovaní o vydaní poverenia k vykonaniu exekúcie na základe podanej žiadosti
súdneho exekútora, následne nie je možné konštatovať ani existenciu akéhosi nesprávneho úradného
postupu, od ktorého žalobca odôvodňuje ním uplatnené nároky. Pokiaľ ide o úvahy žalobcu týkajúce sa
dĺžky súdnej lehoty a jej vplyvu na rozhodnutie súdu, tak je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa prirozhodovaní v danej veci aplikoval platné právo, pričom rozhodol vecne správne a zároveň aj v súlade s
aktuálne platnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, zachovajúc právo účastníkov konania
na spravodlivý a v primeranom čase realizovaný súdny proces.

S prihliadnutím na tieto dôvody odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu ako o nedôvodnom rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP
s tým, že v tomto konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie
trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.