Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 11C/151/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509200396
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tvrdá

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2509200396.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudkyňou JUDr. Janou Tvrdou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM

SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava, Panenská č. 7, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska č. 16, IČO: 47
234 547, proti odporcovi: R. Š., W..: XX.XX.XXXX, F. U., L. Č.. XXX/XX, o zaplatenie 660,72 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný navrhovateľovi zaplatiť sumu 590,19 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5% ročne zo sumy 590,19 eura od 01.09.2008 do zaplatenia v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá vo všeobecných podmienkach CETELEM

SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
15.02.2008, bod IV.-3 v znení: „Ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas,
je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky,
s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní. Zmluvná pokuta je splatná ku dňu splatnosti
nasledujúcej mesačnej splátky, pri omeškaní s poslednou splátkou uplynutím 30. dňa omeškania.
Nesplatená úverová istina je ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby. Dojednanie o zmluvnej pokute
nevylučuje možnosť uplatnenia práv z titulu náhrady škody.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania..

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.01.2009 domáhal, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 660,72 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08% denne zo sumy
625,07 eura od 01.09.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Na žiadosť navrhovateľa súdu doručenú dňa 31.10.2013, súd konanie v časti o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 20,70% ročne zo sumy 625,07 eura od 01.09.2008 do zaplatenia uznesením
zastavil. Zároveň zrušil vo veci vydaný platobný rozkaz.

Predmetom konania zostalo zaplatenie istiny v sume 660,72 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5% ročne zo sumy 625,07 eura od 01.09.2008 do zaplatenia a náhrada trov konania.Súd vo veci za použitia § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
„O.s.p.") nenariadil pojednávanie, nakoľko ide o tzv. drobný spor v súlade s § 200ea ods. 1 O.s.p.

Návrh, prílohy a procesné poučenie pre účastníka konania i uznesenie o čiastočnom späťvzatí bolo

odporcovi doručené dňa 25.04.2014, odporca sa nevyjadril.

Súd vo veci za použitia § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
„O.s.p.") nenariadil pojednávanie, nakoľko ide o tzv. drobný spor v súlade s § 200ea ods. 1 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 15.02.2008,
č. 260103769863714 (ďalej len „zmluva"), všeobecnými obchodnými podmienkami CETELEM
SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej len „podmienky"), odstúpením

od úverovej zmluvy zo dňa 08.07.2008, špecifikáciou uplatnenej pohľadávky zo dňa 31.10.2013,
sadzobníkom poplatkov i ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento stav veci:

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa
15.02.2008, č. 260103769863714. Navrhovateľ odporcovi poskytol úver na nákup tovaru v celkovej
výške 590,19 eura. Pri uzatvorení zmluvy odporca nezaplatil nič. Odporca sa zaviazal úver splatiť formou

mesačných splátok v počte 12 v sume po 56,86 eura počnúc dňom 15.03.2008. Dňom 31.08.2008 sa stal
úver splatným a dlh odporcu bol v sume 660,72 eura. Navrhovateľ okrem istiny požadoval od odporcu
aj zaplatenie z omeškania zo sumy 625,07 eura vo výške 8,5% ročne od 01.09.2008 do zaplatenia.

Odporca mal z titulu spotrebiteľského úveru zaplatiť celkom sumu 107,58 eura titulom dlžných
mesačných splátok úveru úverove istiny vrátane úrokov po lehote splatnosti ku dňu účinnosti odstúpenia

od zmluvy), sumu 454,49 eura titulom úverovej istiny splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy,
sumu 35,65 eura titulom zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru. Ročná percentuálna miera
nákladov (RPMN) bola určená ako 31,46%. Odporca nič nezaplatil. Do omeškania sa dostal počnúc
dňom 01.09.2008.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ"), výkon práv a povinností

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 písm. a) OZ ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má
spotrebiteľ splniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom k 01.07.2011 (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1; b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie

(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom k 18.10.2008, Výška úrokov z

omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Právny vzťah účastníkov konania z titulu uzavretej zmluvy zo dňa 15.02.2008 podľa § 497 až § 507
Obchodnéhozákonníkaapodľaustanovenízákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,vrátane
všeobecných obchodných podmienok, považoval súd za nesporný (§ 120 ods. 3 O.s.p.). Vo vzťahu k

predmetu konania súd konštatuje, že navrhovateľ bol oprávnený zmluvu vypovedať v súlade s čl. III.
- 6.-1 všeobecných podmienok. Z dôvodu odstúpenia od zmluvy mal navrhovateľ právo požadovať od
odporcu predčasné splatenie úveru v plnej výške dlžnej sumy, čo do istiny i príslušenstva. Povinnosť
vrátiť poskytnutý úver vo výške istiny a príslušenstva je podstatnou časťou obsahu záväzku odporcu v
zmluve o úvere, vrátane úveru spotrebiteľského. Nakoľko odporca si túto povinnosť nesplnil riadne a

včas (keď v konaní nebol preukázaný opak), je povinný zaplatiť navrhovateľovi uplatnený nárok.

Navrhovateľ si návrhom uplatnil právo na zaplatenie pohľadávky, ktorá pozostáva zo sumy 660,72 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 625,07 eura od 01.09.2008 do zaplatenia
a náhradu trov konania. V prejednávanej veci súd dopel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi
konania je vzťahom spotrebiteľským. Právna povaha úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi

konaniaspĺňapodmienkypredpokladané§1ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Včaseuzavretia
zmluvy, ktorá bola pripravená navrhovateľom (vrátane všeobených obchodných podmienok), ktorých
obsah odporca nemohol ovplyvniť, nesledovala táto zmluva zákonodarcom sledovaný cieľ ochrany
spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva je osobitným zmluvným typom s osobitnou a jedinečnou právnou
úpravou obsiahnutou v zákone o spotrebiteľských úveroch. Možno teda uzavrieť, že právny vzťah

založený medzi účastníkmi konania nie je tzv. absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka. Pri zachovaní možnosti voľby právnej úpravy podľa Obchodného zákonníka,
by takéto dojednanie nepochybne znamenalo podstatné zvýhodnenie veriteľa na úkor spotrebiteľa a
naopak bezdôvodné zhoršenie zmluvného postavenia spotrebiteľa. Voľba Obchodného zákonníka
podľa § 262 Obchodného zákonníka ako právnej normy, ktorou sa majú spravovať právne vzťahy

účastníkov konania, tak bola súdom vyhodnotená ako v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, a preto ako dojednanie je absolútne neplatné. Ako to vyplýva z vyššie
citovaných zákonných ustanovení, podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy je okrem iného aj ročná
percentuálna miera nákladov. Ak nie je uvedená vôbec, ale ak je uvedená v nesprávnej výške v
neprospech spotrebiteľa, treba na úver nazerať ako bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd ďalej zaoberal dôvodnosťou jednotlivých nárokov uplatnených
navrhovateľom. Je nepochybné, že odporca je v omeškaní zo zaplatením istiny. V súvislosti s
uplatňovaním ďalších nárokov súd preskúmal zmluvu a zistil, že ročná percentuálna miera nákladov bolaurčená vo výške 31,46%. Súd prepočítal RPMN za použitia interaktívnej kalkulačky pre výpočet RPMN
(prístupné na www.fininfo.sk ) a zistil, že táto mala byť určená vo výške 28,84%.

Ako to z vyššie uvedeného vyplýva, RPMN je v zmluve uvedená vyššia, ako v skutočnosti pri daných

parametroch zmluvy mala byť, teda zmluvou dojednaná RPMN je v neprospech spotrebiteľa (je vyššia).
Na úver tak treba nazerať ako na bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to je odporca povinný
navrhovateľovi zaplatiť sumu istiny 590,19 eura, so zaplatením ktorej je doposiaľ v omeškaní. Je
preto povinný platiť i úrok z omeškania. So zaplatením istiny je odporca v omeškaní počnúc dňom
01.09.20008, kedy sa úver stal pre nesplácanie predčasne splatným. Pre oblasť občianskoprávnych

vzťahov je výška úroku z omeškania stanonovená kogentne, čo sa hornej hranice týka. Ku dňu
01.09.2008 predstavovala úroková sadzba 8,5% ročne.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala ročnú
percentuálnu mieru nákladov, avšak na túto treba nazerať ako na neuvedenú, keďže nebola určená
správne. Klamlivé alebo nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, nemôže mať za následok splnenie si zákonnej povinnosti uvedenia tohto údaju

v zmysle § 4 ods. 2, písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tiež treba poukázať na
to, že nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, by bolo možné hodnotiť ako klamanie
spotrebiteľa. Ustanovenie § 4 ods. 2, písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. jednoznačne uvádza, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a
ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom v zmysle §

2 písm. d) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumie sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy
tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru, to znamená že ročná percentuálna miera nákladov uvedená v
zmluve v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. musí byť uvedená podľa výpočtu podľa prílohy

tohto zákona, a to v správnej výške. Uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v akejkoľvek inej
výške ako vypočítanej správne v zmysle prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
nemôže mať za následok splnenie si povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001
Z.z. ohľadom uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov, preto v danom prípade treba považovať
poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

Ďalej sa súd zaoberal aj navrhovateľom uplatneným právom na zaplatenie zmluvných pokút.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sú sučasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú navrhovateľ (dodávateľ)
opakovane používal v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Sú súčasťou štandardných podmienok, preto vzniká riziko, že odporca (spotrebiteľ)
nepoukáže na ich neprijateľnosť. Ustanovenia o zmluvnej pokute splývajú s ostatnými ustanoveniami

zmluvných dojednaní zmluvy o úvere a odporca nemá možnosť výberu. Ak by s ustanoveniami
nesúhlasil, znamenalo by to odmientnutie návrhu na uzavretie zmluvy ako celku.

Predmetné ustanovenia o zmluvnej pokute spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,súdvyhodnotilakoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktoráje
v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť nastáva priamo

zo zákona, pôsobí voči všetkým od počiatku, a teda ani spotrebiteľa nezaväzuje.

Súd po oboznámení sa z obsahom obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy o
úvere súd zistil, že obchodné podmienky sú na predtlačenom formulári. Podľa článku IV.-3. obchodných
podmienok odporca súhlasil s tým, že zaplatí navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej
splátky v prípade, že ktorákoľvek mesačná splátka alebo jej časť, s ktorej úhradou bude v omeškaní

viac ako 30 dní. Súd konštatuje, že toto dojednanie je absolútne neplatné ako neprijateľná zmluvná
podmienka v spotrebiteľskej zmluve s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 OZ. Súd v rámci výkladu
(aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2
ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa
práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť

niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobomnemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého
zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania navrhovateľa
nemôžu byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v

prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.

Súd prihliadal na to, že ak je zabezpečenie plnenia totožnej zmluvnej povinnosti dojednané (resp.
ex lege dané) viacerými spôsobmi (úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou), ktoré sú zároveň z
kauzálneho hľadiska obdobnými sankčnými inštitútmi (v kauzálnej rovine nie je rozdielom, či sa
platí „úrok z omeškania" alebo „zmluvná pokuta", platí sa jednoducho určitá peňažná suma), je

potrebné skúmať primeranosť takéhoto zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti.
Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška
zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) ako aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ) absolútne
neplatná.Niejezlúčiteľnésdobrýmimravmi,žepreporušenieprávnejpovinnosti(hoctakejtovýznamnej
vprávnomvzťahu),jedojednanésankčnézabezpečeniepredstavujúce8%znezaplatenejsplátkyúveru.

Vzhľadom na to, že vyčerpané peňažné prostriedky, ktoré navrhovateľ titulom úveru odporcovi poskytol,
tento nevrátil, je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu istiny a úrok z omeškania.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. (v znení po 31.05.2014), súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu
zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto

zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Súd prihliadal na to, že ak je zabezpečenie plnenia totožnej zmluvnej povinnosti dojednané (resp.
ex lege dané) viacerými spôsobmi (úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou), ktoré sú zároveň z
kauzálneho hľadiska obdobnými sankčnými inštitútmi (v kauzálnej rovine nie je rozdielom, či sa

platí „úrok z omeškania" alebo „zmluvná pokuta", platí sa jednoducho určitá peňažná suma), je
potrebné skúmať primeranosť takéhoto zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti.
Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška
zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade pre
rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) ako aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 OZ) absolútne neplatná. Nie je

zlúčiteľné s dobrými mravmi, že pre porušenie právnej povinnosti (i keď významnej v právnom vzťahu)
je dojednané sankčné zabezpečenie zmluvnou pokutou 8%. V komplexe vysloveného právneho názoru
súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
súd dospel k záveru, že dojednanie zmluvným podmienok, od ktorých navrhovateľ odvodzuje uplatnený
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, dosahuje značnú intenzitu nevyváženosti a výskytu neprijateľnej

zmluvnej podmienky. Teda v danom prípade súd v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. vo výroku rozsudku určil,
že určitá podmienka použitá v spotrebiteľskej zmluve dodávateľom je neprijateľná. Na základe týchto
skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodnutí
vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Navrhovateľsinávrhomnazačatiekonaniavočiodporcoviuplatnilprávonazaplateniesumy660,72eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08% denne zo sumy 625,07 eura od 01.09.2008 do zaplatenia.
Súd navrhovateľovi priznal nárok na zaplatenie sumy 590,19 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,5% ročne zo sumy 590,19 eura od 01.09.2008 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol. Prepočtom
ku dňu vyhlásenia rozsudku (v súlade s Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.
apríla 2004, sp.zn.: 1 M Cdo 1/2004) potom súd dospel k záveru, že navrhovateľ si návrhom uplatnil
nárok na zaplatenie spolu 660,72 eura + 1.211,50 eura (úrok z omeškania) = 1.872,22 eura. Súd
navrhovateľovi voči odporcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 590,19 eura + 315,91 eura (úrok z

omeškania) = 906,10 eura. Z uvedeného vyplýva, že úspech účastníkov bol približne rovnaký (súd nárok
v rozsahu sumy 906,10 eura navrhovateľovi priznal, v rozsahu 966,12 eura zamietol), preto žiadny z
nich nemá právo na náhradu trov konania.

Súd lehotu na plnenie podľa tohto rozsudku odporcovi určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.