Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/158/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114210722
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114210722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu spoločnosti PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11
Bratislava proti žalovanému F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. X, XXX XX D., právne zastúpenému
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. Hrdinov č. 163/66, Svidník, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom
Petrovská č. 10, Skalica, IČO: 42 264 154, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom
so sídlom Nám. Josipa Andriča č. 1, 900 25 Chorvátsky Grob, v konaní o zaplatenie 1.526,08 eur s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta,

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 242,18 eur tieto na
účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III.VedľajšiemuúčastníkoviObčianskemuzdruženiuslovenskýchspotrebiteľovAZ náhradutrovkonania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.04.2014 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal
mu zaplatiť sumu vo výške 1.526,08 eur spolu s úrokom z omeškania, zmluvnú pokutu, ako aj trovy
konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že dňa 15.11.2010 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
840 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo
výške 47,69 eur s termínom splatnosti podľa splátkového kalendára. Z dôvodu, že žalovaný porušil svoje
povinnosti, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Dlžnú sumu žalovaný nezaplatil žalobcovi ani
napriek predžalobnej výzve.

Žalovaný sa k žalobnému návrhu žalobcu písomne nevyjadril.

Do konania v písomnom oznámení zo dňa 24.06.2014 vstúpil vedľajší účastník, ktorý súdu podal
písomne vyjadrenie dňa 06.10.2014, v ktorom žalobu žalobcu žiadal v celom rozsahu zamietnuť.
Poukázal na neprimerane vysoké úroky, ktoré považoval za rozpor s dobrými mravmi a v tejto časti

považoval zmluvu o úvere za neplatný právny úkon.Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to žaloby zo dňa 13.02.2014, oznámením
o zosplatnení úveru zo dňa 25.08.2013, výpisom z obchodného registra žalobcu, Zmluvou o poskytnutí
revolvingového úveru zo dňa 15.11.2010, Zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere,

oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, kartou klienta, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo
dňa 06.10.2014, vypočutím žalovaného, ostatným spisovým materiálom a tento skutkový stav:

Dňa 15.11.2010 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o
revolvingovom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver v celkovej výške 840 eur, ktorý
sa žalovaný zaviazal splácať žalobcovi ako veriteľovi v 36 mesačných splátkach vždy k 10. dňu toho

ktorého mesiaca pri mesačnej splátke 47,69 eur. RPMN za úver predstavovala 65,06 %, ročná úroková
sadzba úveru predstavovala 70,02 % a ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %. Neoddeliteľnou
súčasťou tejto zmluvy boli aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia s.r.o.

Z dôvodu, že si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, žalobca oznámením zo dňa
25.08.2013zosplatnilcelýúverzdôvodu,žežalovanýbolvomeškanísosplátkouč.30,31a32.Zároveň

ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy.

Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, na základe Zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX bola žalovanému ako dlžníkovi schválená výška úveru 840 eur, pri splatnosti 36
mesiacov, výška mesačnej splátky 47,69 eur s dátumom prvej splátky dňa 10.01.2011 a poslednej
splátky splatnej dňa 10.12.2013. RPMN úveru predstavovala 65,06 %, ročná úroková sadzba revolvingu

predstavovala 68,44 % a ročná úroková sadzba úveru 70,02 %.

Z karty klienta, ktorú súdu predložil žalobca, ktorá sa nachádza na č. l. 14 súdneho spisu pre súd
vyplynulo, že žalovanému bolo zo strany žalobcu ako veriteľa vrátane revolvingov vyplatená suma
1.120,38 eur, pričom žalovaný ako dlžník zaplatil veriteľovi sumu 1.335,32 eur.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 08.12.2014 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu,

ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili v písomnom podaní, súdu doručenom až dňa 09.12.2014, t.j.
po pojednávaní vo veci samej, kde súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti na
základelistinnýchdôkazov,ktorésúsúčasťousúdnehospisu.Svojuneprítomnosťnasúdomnariadenom
pojednávaníospravedlnilajvedľajšíúčastník,akoajjehoprávnyzástupcaatovpísomnompodaní,súdu
doručenom dňa 06.10.2014, kde súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti na základe listinných

dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.

Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu,
vedľajšieho účastníka, ako aj jeho právneho zástupcu.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že dňa 15.11.2010 uzatvoril so žalobcom Zmluvu o revolvingovom
úvere. Na základe výpisu z účtu, ktorý súdu predložil mu žalobca poukázal na účet iba sumu 715,26 eur.

Úver od žalobcu vzal z dôvodu, že s manželkou potrebovali niečo kúpiť do domácnosti, nedochádzali im
financie. Prostredníctvom príjmových pokladničných dokladov, ktoré súdu predložil, žalobcovi zaplatil
celkovú sumu 1.716,84 eur. Zároveň súdu predložil trestný rozkaz tunajšieho súdu, kde obchodná
zástupkyňa žalobcu W. H., si ponechala poslednú sumu, ktorú zaplatil žalobcovi a to vo výške 405,12
eur. Za tento skutok bola tunajším súdom odsúdená.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiťPodľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška
úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť

použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinnému ku dňu 15.11.2010 ( ďalej len Zákon č. 129/2010 Z.z.), tento zákon
upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. účinnému ku dňu 15.11.2010, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 psím. a), b) Zákona č. 129/2010 Z.z. účinnému ku dňu 15.11.2010, spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. účinnému ku dňu 15.11.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. účinnému ku dňu 15.11.2010, zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a)
druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú
osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta

právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniťreklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo

službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku

5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie

účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za
akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)

veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti

mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného
kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za

predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. účinnému ku dňu 15.11.2010, Poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech

spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bola dňa
15.11.2010 uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
úver vo výške 840 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach vo výške 47,69 eur, vcelkovom počte 36. Ročná percentuálna miera nákladov na úver predstavovala 65,06 %, ročná úroková
sadzba úveru 70,02 % a ročná úroková sadzba revolvingu predstavovala 68,44%.

Úverová zmluva zo dňa 15.11.2010 bola uzatvorená podľa ustanovení § 497 až 507 Obchodného

zákonníka, pričom zároveň súd uvádza, že Zmluva o úvere, ktorá je uzatvorená v súlade s ustanovením
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka. Teda záväzkové vzťahy, ktorá na základe uvedenej zmluvy vznikli, sa spravujú
výlučne Obchodným zákonníkom, bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu.

Právna úprava spotrebiteľských úverov je upravená v zákone č. 129/2010 Z.z. Z.z. a je iba špeciálnou
úpravou Zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Je nepochybné, že Zmluva o úvere, uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 15.11.2010 je úverovou
zmluvou. Zmluva o úvere bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
pričom v tomto právnom vzťahu vystupuje žalovaný nepochybne ako spotrebiteľ, ktorý čerpaním
uvedeného úveru, uspokojuje svoje osobné potreby. Zároveň žalobca vystupuje ako podnikateľ
poskytujúci uvedené služby. Súd je v danom prípade toho názoru, že uvedená zmluva patrí nepochybne

svojimobsahommedzispotrebiteľskézmluvy,vzhľadomktomu,žebolapripravenávopred,naformulári,
vrátanezneniaVšeobecnýchobchodnýchpodmienok,ktorýformulártextuzmluvyajehoobsahuvrátane
Všeobecných obchodných podmienok bol vopred zo strany právneho predchodcu žalobcu pripravený
bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Jedná sa teda o klasickú typovú zmluvu,
bez možnosti žalovaného ako spotrebiteľa zasahovať do znenia tejto zmluvy a do obsahu dopredu

pripravenej úpravy, vzájomných práv a povinností.

Súd je preto v danom prípade toho názoru, že uvedená zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania
je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania, kde žalovaný
vystupuje ako spotrebiteľ vo vzťahu ku službe, t.j. k úveru, ktorý využíva na uspokojovanie svojich
osobných potrieb, žalobca vystupuje ako podnikateľ, poskytujúci uvedenú službu. Spoločným znakom

zavedenej úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku bolo faktické vyrovnanie uvedenej
nerovnosti postavenia spotrebiteľa a podnikateľa, ako profesionála, a to aj za predpokladu obmedzenia
autonómie vôle, v zákonom predpokladaným dôsledkom.

Súd považoval dojednanú výšku úrokov pri úvere vo výške 70,02 % a pri revolvingu 68,44 % za
neprimeranú.

Porovnaním úrokových sadzieb súd zistil, že takýto úrok niekoľkonásobne prevyšuje úrokovú sadzbu,
uplatňovanú bankami. Úroky pri úvere predstavujú odplatu ( odmenu za užívanie) požičanej istiny.
Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy, neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky pri
úvere, pri poskytnutí peňazí. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela iba
na dohode účastníkov zmluvy a nepodliehala žiadnym obmedzeniam.

Súd uvádza, že aj v tomto prípade platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
výkon práva a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Dobrýmimravmi,ktorésúpoužívanéakokritérium,uktorýchjedanýosobitnýzáujemnaichdodržiavaní,
nie sú zákonom definované. V súdnej praxi, sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a

spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolností, za ktorých bol právny úkon
uzatvorený.Ichobsahspočívavuvedenommimoprávnomsúborepravidielchovania,ktorýjevšeobecne
uznávanýmvovzájomnýchvzťahochmedziľuďmiarešpektujeprávneprincípyspoločenskéhoporiadku.
Vrozporesdobrýmimravmijeprávnyúkonvtedy,akodporujetakýmtopravidlámchovania,ktorépovahu
právnych noriem samé osobe nemajú.V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že dohodnuté úroky z úveru sú v rozpore s dobrými mravmi.

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke, koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok, bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere v situácii pre neho

nepriaznivej.

V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez
ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty ( odmeny za užívanie
požičanej istiny), ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je
možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch z úveru,
často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne

uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané, až
úžernícke úroky. Neprimeranou, preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, dojednaná
v zmluve o úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä
s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaných bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek.

Podľa názoru súdu úroky v dojednanej výške sú neprimerane vysoké. Prevyšujú úroky v bankách a to
niekoľkonásobne.

Ak žalovaný ako spotrebiteľ má problém splácať istinu, len ťažko si možno predstaviť, že zvládne
splatenie aj príslušenstva pohľadávky, v násobkoch úveru. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov
nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľko ročný stav splácania dlhu, počas ktorého

je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám.

Súd zároveň považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu,
prevyšujúcu niekoľkonásobne priemernú cenu porovnateľných úverov, poskytovaných bankami, ak
veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie. Aj pri nedbanlivosti
veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom

rozsahu.

Poskytovanie úverov je citlivá agenda, pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny
prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok.

Je dôležité, aby žalovaný ako spotrebiteľ na finančné služby nezanevrel, aby mohol s prehľadom
zvládnuť úverový vzťah, bez jeho extrémneho navýšenia.

Súd vo svetle komparistiky poukazuje na viaceré právne úpravy kde spravidla cena úverov nesmie
prevyšovať 20 %.

Súd konštatuje, že uvedené peňažné plnenie pri úrokovej sadzbe úveru 70,02 % a pri revolvingu 68,44
% je v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda sú absolútne neplatné.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe
nej dostal.Z karty klienta, ktorá sa nachádza na č.l. 14 súdneho spisu je uvedené, že žalovanému zo strany žalobcu
bolo vyplatených vrátane revolvingu suma 1.120,38 eur a žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 1.335,32 eur.

Žalovaný však na súdom nariadenom pojednávaní súdu predložil výpis z účtu, z ktorého mal súd za

preukázané, že mu zo strany žalobcu na jeho účet titulom zmluvy o revolvingovom úvere bola vyplatená
len suma 715,26 eur, z ktorej žalobcovi zaplatil sumu 1.716,84 eur, čo súdu preukázal príjmovými
pokladničnými dokladmi.

Súd uvádza, že aj keď by v tomto prípade vzal do úvahy kartu klienta predloženú žalobcom z ktorej
vyplýva, že žalovaný zaplatil žalobcovi vyššiu sumu, ako mu žalobca celkovo poskytol, bol by návrh
žalobcu v celom rozsahu s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie súdu zamietnutý.

Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol.

Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu odvodzoval od čl.
14 bod 14. 1 prvej vety Zmluvných dojednaní podľa ktorých, v prípade omeškania dlžníka s úhradou
splátky úveru alebo jej časti, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % z
dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty súd v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o

zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

Zákon vyžaduje pre platnosť zmluvnej pokuty písomnú formu. V tomto prípade mal súd za to, že
dojednanie zmluvnej pokuty len vo zmluvných dojednaniach žalobcu je neplatné, nakoľko žalovaný
zmluvné dojednania nepodpísal. V tomto prípade súdu absentuje písomná dohoda účastníkov tohto

konania o zmluvnej pokute, a preto ju súd považoval za neplatnú. Podľa názoru súdu nestačí odkaz
žalobcu vo vzťahu k nemu uplatnenému nároku na zmluvnú pokutu len na zmluvné dojednania. Zmluvná
pokuta bola vopred zo strany žalobcu pripravená vo vopred predtlačenom formulári, bez možnosti
žalovaného ako spotrebiteľa meniť jej text. Pre absenciu písomnej dohody účastníkov konania o
zmluvnej pokute, súd nárok žalobcu aj v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

Súd z tohto dôvodu žalobu žalobcu ako nedôvodnú s poukazom na vyššie uvedené zamietol ako celok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca bol v tomto konaní v celom rozsahu neúspešný, je povinný nahradiť žalovanému trovy konania

spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.

Právny zástupca žalovaného si trovy konania uplatnil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa
09.12.2014, kde žiadal priznať odmenu celkovo za dva úkony právnej pomoci, spolu s hotovými
výdavkami žiadal priznať odmenu vo výške 242,18 eur.Súd rozhodol o trovách právneho zastúpenia postupom podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), d)
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Pri
určovaní odmeny za jeden úkon právnej pomoci súd vychádzal z hodnoty sporu vo výške 1.526,08

eur, kde odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 71,37 eur. Právnemu zástupcovi
žalovaného súd priznal odmenu celkovo za dva úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie
zastúpenia zo dňa 13.10.2014 a účasť na pojednávaní dňa 08.12.2014. Odmena za dva úkony právnej
pomoci predstavuje 142,74 eur ( 2x 71,37 eur). Postupom podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného aj 2x režijný paušál po 8,04 eur, spolu vo výške 16,08 eur.

Postupom podľa § 15 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súd priznal aj náhradu cestovných výdavkov
za cestu na pojednávanie dňa 08.12.2014 zo Svidníka do Prešova a späť vo výške 16,20 eur, pričom
právny zástupca žalovaného si uplatnil iba 1/2 z cestovných výdavkov, ktoré predstavovali sumu 32,40
eur ( 120 km á 0,27 eura/km= 32,40 eur. Postupom podľa 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súd priznal
aj náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 08.12.2014 pri ceste Svidník- Prešov a späť
celkovo za 4 polhodiny vo výške 26,80 eur ( 4 polhodiny á 13,40 eur spolu 53,60 eur), pričom právny

zástupca žalovaného si uplatnil túto náhradu iba vo výške 1. Postupom podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. súd priznal aj 20% DPH vo výške 40,36 eur.

Odmena právneho zástupcu žalovaného, ktorú je žalobca povinný zaplatiť tak predstavuje sumu 242,18
eur ( 142,74 + 16,08+ 16,20+26,80+40,36)

Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Súd vychádza z úvahy, že právnu pomoc má poskytovať samotné združenie, ktoré má vo svojich
radoch členov s právnickým vzdelaním, a preto na tento účel nemusí využívať právnu pomoc advokáta
(splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporoch, do ktorých takéto združenie vstúpilo); pokiaľ tak
urobí, vzniknuté trovy musí znášať zo svojich prostriedkov. Navyše, v predmetnej veci ani nešlo o zložitý
spor a nie je možné, ani spravodlivé očakávať, že súd prizná náhradu trov konania všetkým vedľajším

účastníkom, ktorí vstúpia do konania.

Súd však považuje za potrebné uviesť, že združenia ako vedľajší účastníci opakovane vstupujú
do súdnych sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o akú
konkrétnu vec ide, a či je vôbec potrebné do konanie vstúpiť. Ich vstup do konania aj s poukazom
na vyššie uvedenú rozhodovaciu prax súdov, s uvedením, že súdy prihliadajú na neprijateľné zmluvné

podmienky, súd považuje zastúpenie vedľajšieho účastníka právnym zástupcom za účelové, ktoré samo
o sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa, podľa názoru súdu narúša hospodárnosť konania a je
nadbytočné. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, súd považoval za úkon, ktorý je
zo strany vedľajšieho účastníka paušálny a vedľajší účastník tak postupuje v stovke ďalších prípadov.
Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka, kde poukázal na neprimerane vysoké úroky

v dojednanej zmluve, k tomu súd uvádza, že vedľajším účastníkom, ako aj ich právnym zástupcom
je postup súdu vo veci žalobcu a posudzovania neprimeranosti úroku všeobecne známa, do konania
vstupujú automaticky, pričom podávajú vo veci tie isté vyjadrenia.

Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a
neprekračuje ich medze. Kritérium účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vychádza zo

samotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie
uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne ako aj
procesné) možnosti na obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených
trov právneho zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či
skutočnosť, že sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť, má pre neho význam z hľadiska zlepšenia

jeho možností chrániť svoje práva a záujmy na súde. Ak totiž účastník konania, a v tomto prípade sa to
týka zväčša právnických osôb, disponuje dostatočnými materiálno-technickými predpokladmi a najmä
personálnym obsadením (napríklad má viacero zamestnancov s právnickým vzdelaním), na základe
čoho môže svoje práva plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám, javí sa nadbytočným
nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. V zákonných možnostiach súdu nie je nepripustenie alebo

vylúčenie zastúpenia účastníka právnym zástupcom len z dôvodu neúčelnosti vynaložených trovprávneho zastúpenia. Takýto postup by bol v príkrom rozpore so spomínanou zásadou rovnosti zbraní,
rovnako ako aj so samotným právom každého účastníka (aj vedľajšieho) súdneho konania nechať sa
zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Súd je povinný konať s právnym zástupcom, čo v tomto prípade

súd prvého stupňa aj urobil. Iná je otázka posúdenia účelnosti vynaložených trov konania, ktorá je v
kompetencii súdu a ktorá nezasahuje do práva účastníka na právnu pomoc. Nemožno preto zamieňať
ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie náhrady trov
konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň povinnosť súdu
toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní, avšak nepriznanie náhrady

trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, čo je vo výlučnej
kompetencii súdu.

Súd uzavrel, že vynaložené trovy právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka, neboli účelné.
Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom realizácie kolektívnej ochrany
spotrebiteľa, pričom jedným z nástrojov je aj vstupovanie združenia do konaní v pozícii vedľajšieho
účastníka a zastupovanie poškodených spotrebiteľov na súdoch. Je nesporné, že na to, aby takéto

združeniemohlonapĺňaťsvojecieleavykonávaťsvojučinnosť,musíreálnedisponovaťzodpovedajúcou
materiálnou ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania
základných proklamovaných cieľov.

Z úradnej činnosti súdu je známe, že všetky úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej aj formálnej
stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší účastník využíva

bez väčších obmien aj v iných súdnych konaniach.

Súd z vyššie uvedených dôvodov náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal, považoval
ich ako už bolo vyššie uvedené za nehospodárne a neúčelné.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.