Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/122/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112010826
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112010826.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr.

Magdalény Blažovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci obžalovaného L. F., pre zločin podielnictva
podľa § 231 ods. 1písm. a/, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. g/ Tr.
zák., o odvolaní obžalovaného L.U. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 19.03.2014, sp. zn.
7T/73/2012, na verejnom zasadnutí konanom 03. decembra 2014 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava 1
sp. zn. 7T/73/2012 z 19.03.2014 vo výroku o súhrnnom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný

L. F., nar. XX.XX.XXXX v Q. Q., trvale bytom A. M. XX, S., vo väzbe od 05.04.2012 do 01.10.2013, t.
č. vo výkone trestu odňatia slobody ÚVTOS Košice - Šaca

o d s u d z u j e

podľa § 231 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 41
ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaný sa zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. ruší sa výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 2T/10/2012 z 15.01.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp.

zn. 3To/48/2013 z 01.10.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

V ostatnej časti ostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 19.03.2014 sp. zn. 7T/73/2012 bol obžalovaný L. F. uznaný
za vinného zo zločinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ písm. b/ Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. g/ Trestného zákona, pretože:

presne nezisteného dňa v mesiaci január 2012 kontaktoval osobu S. P., nar. XX.XX.XXXX,
prostredníctvom internetovej sociálnej siete www.badoo.com , pričom po
viacerých opakovaných stretnutiach, bližšom zoznámení sa a citovom zblížení, ju telefonicky ako aj priosobných stretnutiach na rôznych miestach v Q., najmä v Q. - U. v období od presne nezisteného dňa v
polovici mesiaca február 2012 opakovane pod rôznymi nepravdivými zámienkami žiadal o zabezpečenie
finančnej hotovosti vždy minimálne niekoľko tisíc eur, na čo mu S. P. od uvedeného obdobia odovzdávala

finančné čiastky približne od 10 000, Eur do 20 000,- Eur, pričom obvinený mal minimálne odo
dňa23.02.2012 vedomosť o tom, že finančná hotovosť, ktorú mu S. P. dovtedy odovzdala pochádzala
z jej trestnej činnosti, pretože túto spreneverila zo zverenej pokladne ako zamestnankyňa spol. F. P.,
a. s. na pobočke OC J., Q., následne vedomý si tejto skutočnosti a situácie S. P. v zamestnaní ako aj
jej citového naviazania sa na neho, toto obvinený využil a ďalej požadoval od S. P., pod nepravdivými

zámienkami ohľadne nutnej finančnej potreby, finančné prostriedky s tým, že vedel odkiaľ pochádzajú
a ich vrátenie S. P. neustále odďaľoval a podmieňoval zabezpečením ďalších finančných prostriedkov,
čím využíval tieseň S. P. vyvolanú jej protiprávnym konaním a potrebou vrátenie finančných prostriedkov
zamestnávateľovi, ku prevzatiu finančných prostriedkov obvineným od S. P. odchádzalo v Q. - U. a
to na parkovisku na A. ulici XX ako aj v podzemných garážach OC J., Einsteinova XX a to až do
dňa 01.04.2012, pričom obvinený vedel o pôvode prevzatých finančných prostriedkov, na komunikáciu

so S. P. používal obvinený mobilný telefón Iphone 4, IMEI: XXXXX XXX XXXXXX-X, čím obvinený z
trestnej činnosti S. P., ktorá je stíhaná v samostatnom trestnom konaní, získal prospech v celkovej sume
minimálne 123.000,- Eur,

Za to bol prvostupňovým súdom obžalovaný L. F. odsúdený podľa § 231 ods. 3 Tr. zák. za použitia

ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. k
úhrnnému a súhrnnému trestu odňatia slobody na dobu v trvaní 10 /desať/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do Ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň rušil výrok o treste uložený skorším rozhodnutím
Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2T/10/2012 zo dňa 15.01.2013 v spojení s Uznesením Krajského
súdu Bratislava, sp. zn. 3To/48/2013 zo dňa 01.10.2013, právoplatným dňa 01.10.2013, kde bol uznaný
vinným z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. z pokračovacieho

prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a
bol mu za to uložený úhrnný trest odňatia slobody podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 4 Tr.
zák., § 37 písmeno h/ Trestného zákona v trvaní 6 /šesť/ rokov, pričom podľa § 48 odsek 2 písmeno a/
TrestnéhozákonabolnavýkontrestuodňatiaslobodyzaradenýdoÚstavunavýkontrestusminimálnym
stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúcu, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný L.U.. V jeho písomných dôvodoch
prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že v zásade nenamieta skutkové zistenia, avšak v rámci
vyhodnotenia podielu S. P., nebola táto dostatočne vyhodnotená jej spoluúčasť a miera zavinenia

na spáchaní predmetnej trestnej činnosti. Zo spisu vyplýva, že svedkyňa, v rámci sledovania svojho
citového cieľa, bola ochotná pre neho urobiť takmer čokoľvek a v tomto zmysle vytvárala, bez jeho
vedomia a súhlasu pre získanie si jeho priazne a pozornosti, pre neho lákavé finančné zázemie. Jeho
pôvod sa dozvedel až „vo finále“ a preto aj objektívne uznal svoju zodpovednosť za cca 72.000,- euro
spôsobenú škodu.

Vzhľadom k tomu s prihliadnutím, že ide v zásade o osobu netrestanú, v rámci ukladania súhrnného
úhrnného trestu, bolo v podstate možno pristúpiť aj k uloženiu miernejšieho trestu okolo 8 rokov,
čo v rámci generálnej i špeciálnej prevencie, je trest bezpochyby týmto zásadám zodpovedajúci. S
poukazom, že svoje pochybenie v podstate uznal a oľutoval a vyjadril aj vôľu v rámci svojich možností

nahradiť spôsobenú škodu poškodeným, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
nahradiť ho výrokom v súlade s jeho názorom.

Vsúladesustanovením§314Tr.por.bolototoodvolanieobžalovanéhozaslanéprokuratúrenaprípadné
vyjadrenie k nemu, čo však prokuratúra nevyužila.

Samostatným podaním doručeným priamo odvolaciemu súdu 10.11.2014, obžalovaný uviedol, že
vzhľadom na zmenu a skutočnosti v jeho živote, ktoré nastali počas výkonu trestu, by mohli nepriamo
prispieť aj k zníženiu trestu. V danom prípade si neuvedomil, čo svojim konaním a odlúčením odrodiny, blízkych a známych môže spôsobiť a čo sa môže stať. Po troch rokoch výkonu trestu si
uvedomil svojho pochybenia a svoj čin úprimne ľutuje. Poukázal na svoj vzťah s družkou, s ktorou má
spoločnú dcéru, pričom tento vzťah sa pomaly a isto rozpadáva. Vzhľadom na súčasne odpykávaný

výkon trestu v Košiciach a vzhľadom na vzdialenosť od miesta trvalého bydliska svojich blízkych,
komplikuje sa možnosť ich návštev. Poukázal aj na zlý zdravotný stav svojej matky, ktorý sa jej zhoršil
počas jeho výkonu trestu, čo si vyčíta a kladie za vinu. Uviedol, že sa snaží o odpykanie trestu podľa
najlepších možností a schopností, zapája sa do charitatívnych, kultúrno-vzdelávacích aj športových
aktivít a doterajší výkon trestu bol dostatočný, aby si uvedomil svoje konanie a zvážil zároveň možnosti

ako chybu napraviť. Preto požiadal o zníženie už uloženého trestu a po jeho odpykaní sa chce naplno
venovať svojej rodine, blízkym a vynahradiť im stratený čas a v budúcnosti zmeniť svoj spôsob života,
aby neprekročil hranice zákona.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, na ktorom bol oboznámený obsah odvolacím súdom
pripojených spisov Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T/14/2013, sp. zn. 3T/153/13 a sp. zn.

2T/146/13, obhajca obžalovaného v konečnom návrhu uviedol, že odvolanie smeruje výlučne proti
uloženému trestu, ktorý považuje za neprimerane prísny s tým, že je toho názoru, že prevýchovný účel
si splní aj trest v rámci trestnej sadzby kratšieho trvania.

Prokurátorka krajskej prokuratúry vyslovila zásadný nesúhlas so znížením trestu, s poukazom na

okolnosti skutku, keď obžalovaný naviedol na trestnú činnosť osobu od neho závislú a takýto by mal
páchateľ dostať trest o 1 alebo 2 roky prísnejší a preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Obžalovaný L. F. záverom uviedol, že ľutuje, čo sa stalo, chce dokázať, že sa napravil, nahradiť škodu,
venovať sa svojmu dieťaťu a ísť čo najskôr z výkonu trestu von, pričom sa pridržal toho, čo napísal

odvolaciemu súdu a čo uviedol jeho obhajca.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného L.U. je
dôvodné a to aj z iných dôvodov, než ktoré namietal.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaný uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku.
Výnimkou z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie

mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané

na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v
súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na
hlavnom pojednávaní. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupnédôkazy potrebnéprepoznanieskutkovýchokolnostínevyhnutnýchprezákonuzodpovedajúce

a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá na obžalovaného L. F. bola podaná. Dôkazy pritom
vyhodnotil jednotlivo, ako aj v celom ich súhrne, logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo
odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno
nič vytknúť.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v intenciách ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. súd prvého
stupňa podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a napokon tiež, akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny obžalovaného.

Krajský súd si osvojuje skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na

odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že skutok popísaný
v napadnutom rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný spôsobom v ňom popísaným. Nemá preto
pochybnosti, že skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku sú v súlade so
stavom veci a je nimi preukázané, že obžalovaný v kritickej dobe a nezákonným spôsobom, uvedeným
v skutkovej vete napadnutého rozsudku, na seba previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom

spáchaným inou osobu, získal ním pre seba značný prospech a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania a to využitím tiesne a odkázanosti, čím sa dopustil po objektívnej i subjektívnej stránke zločinu
podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
g/ Tr. zák.

Napokon je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný L. F. sa čiastočne doznal k trestnej činnosti a jeho
odvolanie smerovalo len proti vyššie uvedenému nepodmienečnému trestu odňatia slobody s tým, že
žiadal uloženie miernejšieho trestu odňatia slobody, vzhľadom na okolnosti stíhaného skutku a jeho
osobné pomery.

Zločinu podielnictva podľa § 231 ods. 1písm. a/ , ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. sa dopustí
páchateľ, ktorý ukryje, na seba alebo iného prevedie, prenajme alebo prijme ako záloh vec, ktorá bola
získaná trestným činom spáchaným inou osobou a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech,
alebo závažnejším spôsobom konania sa potrestá odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť
rokov, ak spácha čin uvedený v odseku 1 .
Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou
sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca
najmenej päťstonásobok takej sumy.

Podľa § 138 písm. g/ Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti,

Pri preskúmaní výroku o treste, ako aj jeho výmery odvolací súd dospel k záveru, že úhrnný a súhrnný

trestodňatiaslobodyvovýmere10rokov uložený okresnýmsúdomniejeuloženýv súladesozákonom
a je aj neprimeraný.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu

odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,
zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o

jednutretinu;súduložípáchateľovitrestnadjednupolovicutaktourčenejtrestnejsadzbyodňatiaslobody
(viď nižšie nález ÚS SR). Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov
a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno
v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo
súdených trestných činov.

Podľa § 42 ods.1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov
a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest

prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu
nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa§321ods.1písm.d/,písm.e/ Tr.por.odvolacísúdnapadnutýrozsudokzruší,akbolonapadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona a aj ak je uložený trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej
sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje
medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď
možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody,

alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody.

Pri predmetnom zločine podieľnictva podľa § 231 ods. 3 Tr. zák. zákonodarca stanovuje ukladanie
trestu odňatia slobody sedem rokov až dvanásť rokov.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal uvedený zločin (01.04.2012) skôr, ako bolo súdom prvého
stupňa vyhlásené iné odsudzujúce rozhodnutie za iný jeho zločin a prečiny a to v danom prípade
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/10/2012 z 15.01.2013 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/48/2013 z 01.10.2013, ktorým bol obžalovaný L. F. uznanývinným z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., z pokračovacieho
prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2
Tr. zák. a odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením pre výkon

trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a v rámci adhézneho konania aj
zaviazaný poškodeným nahradiť škodu podľa §287 ods. 1 Tr. por., resp. podľa § 288 ods. 2 Tr. por.
boli poškodení so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 1.10 2013, bolo potrebné obžalovanému ukladať súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu ( §41 ods. 2 Tr. zák.).

Vzhľadom na dátum spáchania teraz prejednávaného skutku a vyššie uvedený dátum vyhlásenia
rozsudku Okresným súdom Bratislava IV (15.01.2013) obžalovanému vo vyššie uvedenej veci, je
potrebné konštatovať, že ide o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, pri ktorej bolo treba ukladať obžalovanému
L. F. súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na zásady pre ukladanie úhrnného trestu podľa
§ 41 ods. 2 Tr. zák. V danom prípade najprísnejšie trestným je trestný čin podielnictva podľa § 231 ods.

3 Tr. zák., pri ktorom zákonodarca stanovil trestnú sadzbu odňatia slobody od 7 do 12 rokov, nakoľko
vo vyššie uvedenej trestnej veci Okresným súdom Bratislava IV bol najprísnejším trestom trest zločin
podvodu podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., kde je rozpätie trestnej sadzby odňatia slobody 3 až 10 rokov a
súd mu v tomto konaní ukladal trest podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák., §37
písm. h/ Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák.

Predovšetkým odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že správne okresný súd ukladal obžalovanému
súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 42 ods. 1 Tr. zák. za skutok predmetnej
trestnej činnosti, právne posúdenej ako zločin spáchaný 01.04.2012, ako aj za zločin a dva prečiny
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. §221 ods. 1Tr. zák. na základe

odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/10/2012 z 15.01.2013 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/48/2013 z 01.10.2013, nakoľko tak bolo potrebné
ukladať jeden súhrnný trest podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. a súčasne aj zrušiť všetky ďalšie rozhodnutia
na tieto výroky obsahovo nadväzujúce.

V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje na zrejmú nesprávnosť uvedenú v napadnutom rozsudku,
ktorým pri postupe podľa § 42 odsek 2 Tr. zák. pri rušení výroku o treste uloženého skorším rozhodnutím
Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2T/10/2012 zo dňa 15.01.2013 v spojení s uznesením Krajského
súdu Bratislava, sp. zn. 3To/48/2013 zo dňa 01.10.2013, právoplatným dňa 01.10.2013 nesprávne
uviedol, že bol týmto obžalovaný uznaný vinným z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods.

1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., nakoľko bol uznaný v bode 1./ a 2./ tohto rozsudku z pokračovacieho zločinu
podvodu a len v bodoch 3./ a 4./ z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a v bode 5./ z prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody podľa
§ 221 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písmeno h/ Tr. zák.

V tomto smere je potrebné pritom opätovne zdôrazniť, že prvostupňový súd nesprávne ukladal pri
súhrnnom treste aj trest úhrnný, nakoľko súhrnný trest ukladaný podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. nahrádza
úhrnný trest a preto nie je možné jedným trestom ukladať úhrnný aj súhrnný trest.

Potrebné je pritom uviesť, že nielen okresný súd v napadnutom rozsudku, ale aj Okresný súd Bratislava

IV vo vyššie uvedenom konaní postupovali v rozpore so zákonom, keď konštatovali u obžalovaného
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., že sa dopustil viacerých skutkov a tým dospeli k
záveru o prevahe priťažujúcich okolností a následne postupovali podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., kedy sa
zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v žiadnom prípade nebolo možné obžalovanému priznať ako
priťažujúcu okolnosť § 37 písm. h/ Tr. zák., teda že spáchal viac trestných činov, ako nesprávne
konštatoval okresný súd, nakoľko táto okolnosť už bola zohľadnená pri ukladaní súhrnného trestu a
tak by bolo dva krát prihliadnuté na tú istú okolnosť. Spáchanie druhého ( a viac) trestného činu, ako
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. sa totiž nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného

súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle §
41 od. 2 Tr. zák. Spáchanie druhého trestného činu popri zločine, je totiž okolnosťou podmieňujúcou
použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca
použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanoveníosobitnej časti Trestného zákona (v jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej
častiTrestnéhozákona(§41ods.2,resp.§42ods.1Tr.zák.).Akjepotomtaktopoužitá,jejduplicitnému
použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená

v § 38 ods. 1 Tr. zák.

Pri ukladaní súhrnného trestu odvolací súd preto dôsledne zvažoval všetky vyššie uvedené hľadiská
pre ukladanie druhu trestu a jeho výmery. Obligatórne pritom opätovne zvažoval aj všetky poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. a/-o/ Tr. zák. a priťažujúce okolnosti podľa 37 písm. a/-m/ Tr. zák., pričom

nezistil u neho ani jednu poľahčujúcu a ani priťažujúcu okolnosť. Z hľadiska súdenej trestnej činnosti,
momentu jej spáchania je potrebné uviesť, že na prvé tri odsúdenia a to rozsudkom Okresného súdu
Žiar nad Hronom, sp. zn. 1T/31/2009 z 15.07.2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 2To/284/2009 z 29.10.2009 pre prečin podvodu podľa §221ods. 1 Tr.zák. k penažnému
trestu600,-eur,suloženímnáhradnéhotrestu odňatiaslobodyna6mesiacov,peňažnýtrestobžalovaný
zaplatil a preto sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Rovnako tak sa na neho hľadí, akoby nebol

odsúdený na základe odsúdení trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III z 28.12.2009, sp.
zn. 46T/188/09 pre prečin podvodu podľa §221 ods. 1 Tr.zák., ktorým bol odsúdený k podmienečnému
trestu odňatia slobody na 7 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 2 mesiace do18.11.2011,
nakoľko sa osvedčil podľa § 50ods.5 Tr. zák. a napokon malo byť toto odsúdenie aj zrušené trestným
rozkazom Okresného súdu Martin z 30.09.2013 sp.zn. 30T/49/2013, ktorým bol odsúdený k súhrnnému

podmienečnému trestu odňatia slobody na 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky do 16.10.2016 a
trest uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 46T/188/09 bol zrušený, čo je v rozpore so
zákonom, nakoľko v zmysle § 42 ods. 3 Tr. zák. ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie
odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok
bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie, čo buď jedným alebo druhým súdom bolo

jeho postupom porušené. Posledné z hľadiska posudzovania bolo odsúdenie rozsudkom Okresného
súdu Žilina, sp.zn. 34T/176/2010 zo 04.02.2011 pre prečin podvodu podľa §221ods.1,ods. 2 Tr.zák. k
podmienečnému trestu odňatia slobody 1 rok so skúšobnou dobou na 1 rok do 05.02.2012, v ktorom sa
osvedčil podľa § 50 ods. 5 Tr. zák. a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

Pokiaľ ide o ďalšie odsúdenia L. F. a to rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T/14/13
z 09.12.2013 pre zločin podvodu podľa §221ods.1,ods. 3 písm. a/ Tr.zák., z 15.01.2014, sp. zn.
3T/153/13 pre prečin podvodu podľa §221ods.1,ods.2Tr.zák. a z 11.02.2014, sp.zn. 3T/46/2013 pre
zločin podvodu podľa §221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.zák., bolo nimi upustené od uloženia súhrnného
trestu vzhľadom na odsedenie Okresným súdom Bratislava IV z 15.01.2013, čo je trestná činnosť, ku

ktorej sa ukladal teraz súhrnný trest.

Vzhľadom k uvedenému, pri nerozhodnom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, teda podľa
§ 38 ods. 2 Tr. zák., následne bolo potrebné podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. teda upraviť trestnú sadzbu
aplikáciou tzv. asperačnej zásady a zákonným postupom zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby o jednu

tretinu.

V tejto súvislosti je však potrebné pritom uviesť, že Nálezom ÚS SR publikovaným v Zbierke zákonov
pod č. 428/2012 zo dňa 28.11.2012 bolo vyslovené, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad

jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 41 ods. 2 slová
v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby
odňatia slobody“ zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia
tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej

republikyneuvedietotoustanoveniezákonadosúladusÚstavouSlovenskejrepubliky,strácapošiestich
mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

Z vyššie citovaného výroku nálezu Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že citovaná časť
ustanovenia § 41 ods. 2 veta za bodkočiarkou Tr. zák. je nielen v nesúlade s Ústavou Slovenskej

republiky, ale taktiež dňom publikácie nálezu v Zbierke zákonov stratila účinnosť.

Vzhľadom k tomu vyššie citované zákonné ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák. „súd uloží páchateľovi trest
nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ už nie je platné ustanovenie.Preto ukladanie trestu nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody neprichádzalo
do úvahy, čo vlastne ani neaplikoval okresný súd.

I keď má obžalovaný L. F. osem záznamov v registri trestov, prvé tri z nich má zahladené, resp. platí
zákonná fikcia ich zahladenia, na ďalšie odsúdenia nebolo možné prihliadnuť a jediné odsúdenie, na
ktoré bolo možné prihliadať je vyššie citované odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp.
zn. 2T/10/2012, na ktoré však nemožno prihliadať, nakoľko sa naň už prihliadalo pri teraz ukladaním

súhrnnom treste a ide vlastne o súbeh trestnej činnosti. Na obžalovaného sa preto pri ukladaní trestu
hľadelo, ako by nebol súdne trestaný.

Jediný dôvod, pre ktorý bolo potrebné obžalovanému ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody
bolo ustanovenie § 42 ods. 2, veta druhá, že súhrnný trest nesmie byť miernejší, ako trest uložený
skorším rozsudkom, ktorý bol v danom prípade trest odňatia slobody 6 rokov tak, ako je vyššie

podrobnejšie rozvedené, ktorý trest obžalovaný nastúpil 01.10.2013 a aj doposiaľ vykonával, ako
vyplýva z pripojeného trestného spisu.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že práve vzhľadom na okolnosti prípadu a aj pomery obžalovaného,
okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 10 rokov je neprimerane prísny a to

práve z pohľadu okolností daného prípadu, kedy hlavná páchateľka trestnej činnosti, v danom prípade
obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., bez jej hlavného
konania by k trestnej činnosti obžalovaného nedošlo, bolo potrebné zohľadniť a okolnosti na ktoré
poukázala prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí nebolo možné akceptovať pre ich
neopodstatnenosť, naviac za situácie, kedy práve ňou uvádzané okolnosti, boli obžalovanému pričítané

v samotnom znení skutkovej podstaty jeho trestnej činnosti, ktoré mali aj vplyv na kvalifikované právne
posúdenie trestnej činnosti a to, že čin spáchal závažnejším spôsobom konania, využitím tiesne a
odkázanosti.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že na zabezpečenie

ochrany spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody kratšieho trvania, v rámci zákonom stanovenej
trestnej sadzby a to v trvaní 8 rokov, ktorý bude trestom dostatočným nielen na potrestanie
obžalovaného, ale bude aj trestom primeraným a spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej činnosti a
aj z pohľadu proporcionality.

Senát krajského súdu dodáva, že takto uložený trest je aj v súlade so zásadou, že trest je právnym
následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti
trestu), že je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok

individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Takto uložený trest súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie
obžalovaného (retribúcia) a zahŕňa tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje jeho
morálne odsúdenie spoločnosťou.

Keďže zrušením výroku o treste bolo potrebné zrušiť aj výrok o spôsobe jeho výkonu, v súlade so
zákonom bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia, zodpovedajúci § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pretože
obžalovanývposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímtrestnéhočinunebolvovýkonetrestuodňatia

slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, resp. na jeho odsúdenia platí zákonná fikcia
zahladenia odsúdenia, resp. boli zahladené.

Rovnako tak bolo potrebné podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súčasne zrušiť aj výrok o treste uloženom
obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/10/2012 z 15.01.2013, v spojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/48/2013 z 01.10.2013, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zostal nedotknutý.

Na základe vyššie uvedených úvah a na základe odvolania obžalovaného L. F., odvolací súd rozhodol

spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. mal
krajský súd dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok.