Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. december 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/312/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114225514
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114225514.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: Telervis
PLUS, a.s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alan Strelák,
advokátom so sídlom Na Vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: 1/ H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
3, štátny občan SR,

2/ W. A., nar. X.XX.XXXX, bytom N. 3, štátny občan SR, o zaplatenie 889,27 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi 1/ a 2/ súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.7.2014 domáhal súdneho výroku, v ktorom
by súd v návrhu označeného odporcu 1/ a 2/ zaviazal k povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne istinu
889,27eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 889,27 eur od 29.9.2009 do zaplatenia, a
trovy konania. Návrh skutkovo odôvodnil s tým, že poskytol odporcovi 1/ ako dlžníkovi a odporcovi 2/

ako spoludlžníkovi peňažný úver Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX v sume 700 eur,
za poplatok za správu úveru vo výške 483 eur tj. celkovú čiastku vo výške 1183 eur splatných v 13
mesačných splátkach po 91 eur. Odporca 1/ a 2/ do dňa podania návrhu uhradil časť svojho záväzku
z úverovej zmluvy vo výške 293,73 eur, neuhradené doposiaľ zostalo 889,27 eur (1183 - 293,73).
Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 19.10.2009 vyhlásil úver v jeho zostatku za predčasne splatným
ku dňu 28.9.2009. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na zákonnú sankciu na úrok z omeškania zo

sumy istiny dlhu počnúc dňom nasledujúcom po dni, v ktorom sa zostatok úveru stal splatným v celom
zvyšku, t.j od 29.9.2009.

Odporca 1/ a 2/ sa k podanému návrhu vyjadril, pre nepriaznivú finančnú situáciu žiadal splátky.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci

bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný
spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000,- eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak vpriebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd
na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 18.11.2014.

Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil nasledovný
skutkový stav:

Zo zmluvy o úvere č. 320090635 zo dňa 18.3.2009 uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a
odporcom 1/ ako dlžníkom a 2/ ako spoludlžníkom mal súd preukázané, že veriteľ poskytol odporcovi 1/
a 2/ úver vo výške 700 eur za poplatok za správu úveru vo výške 483 eur tj. celkovú čiastku vo výške
1183 eur splatných v 13 mesačných splátkach po 91 eur. Odporca celkovo uhradil sumu 293,73 eur.

Upomienkou zo dňa 5.8.2009 navrhovateľ vyzval odporcu 1/ a 2/ na úhradu dlžnej čiastky a vzhľadom

k tomu, že bol v omeškaní s úhradou splátok ku dňu 28.9.2009 zosplatnil celý úver a to celkovej dlžnej
sumy 1.049,27 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa
jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania,

povolania alebo zamestnania. Je nepochybné, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu úverovej zmluvy
v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, ktorým sa v celku tento vzťah medzi účastníkmi
aj riadi. Je nepochybné, že ide o spotrebiteľský vzťah, ktorým môže byť vzťah vzniknutý jednak na
základe Občianskeho zákonníka, ale aj v zmysle Obchodného zákonníka. Pod pojmom spotrebiteľské
zmluvy nemožno vidieť osobitné typové označenie zmluvy, ale iba to, že ide o vzťahy, ktoré sa vyznačujú

vlastnosťami v týchto ustanoveniach uvedenými, bez zreteľa na to, ako sú inak typovo označené. Nejde
teda o samostatný typ zmluvy v zmysle ôsmej časti Občianskeho zákonníka.

Vzťah Občianskeho a Obchodného zákonníka vymedzuje § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého právne vzťahy, ktoré nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, sa riešia podľa
občianskeho práva. Pre vzťahy, ktoré sú upravené obchodným zákonníkom, je typické, že ide o vzťahy

podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy vrátane tzv. absolútnych obchodov, čo vymedzuje § 261 ods.
3 Obchodného zákonníka. Úverová zmluva je absolútnym obchodom.Z hľadiska danej otázky je tu potrebné zohľadniť Smernicu rady č. 93/13/EHS o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá sa do právneho poriadku premietla predovšetkým v §
52 nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Z hľadiska posúdenia vzťahu medzi účastníkmi je základnou

otázkou posúdenie premlčania, na ktoré možno nahliadať tak z pohľadu Obchodného zákonníka ako
aj Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že daný zmluvný vzťah je absolútnym obchodnoprávnym
vzťahom, to znamená, že sa riadi Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov a
premlčacia doba je v takomto prípade podľa Obchodného zákonníka 4 roky (§ 397). Ak by sa mala na
postavenie odporcu aplikovať úprava Občianskeho zákonníka, bola by premlčacia doba 3-ročná (§ 101).

Vzniká potom otázka, či ustanovenie o dĺžke premlčacej doby v Občianskom zákonníku je ustanovením,
ktoré smeruje na ochranu spotrebiteľa a ktoré je potrebné na daný záväzkový vzťah aplikovať.

Súd zastáva názor, že ustanovenie Občianskeho zákonníka o dĺžke všeobecnej premlčacej doby nie je
možné použiť. Trojročná premlčacia doba v Občianskom zákonníku nesmeruje na ochranu spotrebiteľa.
Obchodný zákonník zakotvuje všeobecné obmedzenie premlčacej doby. Občiansky zákonník takéto
obmedzenie nezakladá. Obchodný zákonník obsahuje ucelenú úpravu inštitútu premlčania. Odlišnosť

úpravy inštitútu premlčania v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku nemá nič spoločné so
spotrebiteľskou ochranou, ale je iba výsledkom dvoch rôznych legislatívnych procesov, ktoré vyústili
do dvoch rôznych kódexov bez ďalších súvislostí relevantných pre danú problematiku. Ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú inštitút premlčania, nie sú ustanoveniami smerujúcimi k ochrane
spotrebiteľa, a to z hľadiska ich prijatia (cieľom úpravy nebola ochrana spotrebiteľa), ako aj z hľadiska

ich obsahu ako celku (Občiansky zákonník napr. neobsahuje oproti Obchodnému zákonníku všeobecné
obmedzenie premlčacej lehoty).

Podľa súdu vzhľadom na to, že ide o absolútny obchod, je potrebné na daný vzťah uplatňovať
aj premlčaciu lehotu, ktorá sa vzťahuje k danému vzťahu, teda v zmysle Obchodného zákonníka
štvorročnú.

Z Oznámenia o zosplatnení zo dňa 19.10.2009 je zrejmé, že ku dňu 28.9.2009 navrhovateľ zosplatnil
celý úver v celkovej dlžnej sumy 1049,27 eur, pričom žalobný návrh navrhovateľom bol podaný na súd
dňa 29.7.2014. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných
na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon
neustanovuje niečo iné. V danom prípade je premlčacia doba štyri roky (§ 397 Obchodného zákonníka).

Podľa ustanovenia § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov
alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá
udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty
na jeho posledný deň. Lehota na uplatnenie práva v zmysle citovaných ustanovení začala plynúť
29.9.2009 a uplynula dňa 29.9. 2013. V čase začatia konania, t.j. dňa 29.7.2014, bol navrhovateľov

nárok premlčaný. V danom prípade pre počiatok behu premlčacej doby je rozhodujúci deň zosplatnenia
28.9.2009 a teda v danom prípade sa „mohlo“ právo vykonať po prvý raz dňa 29.9.2009, kedy objektívne
začala plynúť premlčacia doba, ktorej koniec uplynul dňa 29.9.2013 a žalobný návrh navrhovateľom bol
podaný na súd až dňa 29.7.2014. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone
na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané a preto súd posúdil

s poukazom na citované zákonné ustanovenia, že nárok je premlčaný. K ustanoveniu § 5b nie je
prechodné ustanovenie a súd je povinný vec posúdiť podľa právneho stavu v čase rozhodovania a preto
návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako premlčaný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.
o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým a konanie
končí.

Odporca1/a2/ akoúspešnýúčastníkkonaniasináhradutrovneuplatnilazospisumutrovynevyplývajú,
preto súd rozhodol tak, že odporcovi 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).