Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/198/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513221213
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7513221213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté deti A.: 1. M.F. nar. X.X.Y., 2. F. nar. XX.X.Y. bývajúcich u matky zastúpených kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: P. A. nar. XX.XX.Y.
bývajúceho v X. Z. R.. V. Č.. Y./XX a E. A. nar. XX.X.Y. bývajúcej v X. Z. R.. V. Č.. Y./XX o zníženie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 14.4.2014 č.k. 13P
116/2013-38 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 13.6.2014 č.k. 13P
116/2013-48 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v spojení s opravným uznesením tak, že znižuje výživné od otca pre maloleté deti
naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 18.4.2012 č.k. 19P 135/2011-47 pre
mal. M. zo 100 € na 60 € mesačne a pre mal. F. zo 100 € na 60 € mesačne od 6.12.2013 do budúcnosti,
ktoré je otec povinný platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že vyhovie jeho návrhu, alternatívne zruší rozsudok a
vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to nesprávnym použitím právneho predpisu a
nedostatočným zistením skutkového stavu. Uviedol, že jeho manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 19P 135/2011 zo dňa 18.4.2012, ktorým bola schválená dohoda o
úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej
starostlivosti matky a on bol zaviazaný prispievať na výživu mal. M. 100 € mesačne a mal. F. 100 €
mesačne. Styk bol upravený bez obmedzenia. V čase tejto úpravy výživného pracoval v Z. a dosahoval
mesačný príjem 900 €. Podaným návrhom na zníženie výživného na 50 € mesačne sa domáhal z toho

dôvodu, že na jeho strane došlo k zásadnej zmene pomerov, pretože v mesiaci august minulého roku
sa vrátil z Z., kde bol zamestnaný a nastúpil do spoločnosti, kde bol zamestnaný pred odchodom do Z.
a v súčasnosti dosahuje priemernú mesačnú mzdu 428 €, pričom pracuje na tri zmeny. Býva u svojej
priateľky v A., kde má náklady nevyhnutné na bývanie, ktoré činia mesačne 350 €. Ostatné výdavky má
na zabezpečenie stravy, ošatenia, kozmetiky, liekov 53 €. Poukázal na to, že matka detí taktiež žije v
spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý má nadpriemerný príjem, ktorý jeho priateľka nemá, pričom má
vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, čo preukazuje, že jeho životné pomery sú zásadne

rozdielneakoživotnépomerymatkydetí.Citovalust.§62ods.2a5Zákonaorodineavytkolkonajúcemusúdu, že rozdielnej životnej úrovni rodičov detí nevenoval žiadnu pozornosť a obmedzuje sa len na
domnienku o tom, že on ako otec sa snaží preniesť celú zodpovednosť za výživu na matku, o čom
dokazovanie nevykonal a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na to, že nespochybňuje potreby

svojich detí a ani svoju vyživovaciu povinnosť voči nim, čoho dôkazom je tá skutočnosť, že so svojimi
deťmi sa stretáva a podľa svojich možností im zakupuje darčeky.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázal na to,
že konajúci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov listinnými dôkazmi, správou o prešetrení
pomerov v rodine maloletých detí a pri určení výšky výživného vychádzal zo schopností, možností a
majetkových pomerov oboch rodičov, pričom prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj tú

skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté deti osobne stará. Na strane matky zohľadnil jej
osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorá svoj podiel na výžive detí plní hodnotou práce vynakladanej
pri ich opatere, pričom otec sa s deťmi stretáva sporadicky. V konaní bolo preukázané, že pomery na
strane otca sa nezmenili a neobstojí jeho tvrdenie, že nesúhlasí s tým, aby polovicu svojho príjmu dával
na výživné maloletým deťom. Výživné je prednostnou pohľadávkou a je povinnosťou otca usmerniť svoje

výdavky tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §

212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, avšak súd prvého stupňa správne zistený skutkový stav nesprávne právne
posúdil, a preto nesprávne rozhodol, ak zamietol návrh na zníženie výživného. Vo vzťahu k odvolacím
námietkam otca odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1. Zákona o rodine sa

rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného,
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú,
nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
rozhodnutie o výživnom. V konaní o zmene výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých
vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania

súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa
použijú zásady, ktoré rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4
a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
súpovinníprispievaťnavýživusvojichdetípodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerova

dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá
bez dôležitého dôvody výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného vyplýva, že súd
pri určení zmeny výživného musí prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie
poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie

nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom
uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym príjmom v domnienke,
že ho potom nemožno postihnúť. Pri určení výživného je preto rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne
mohol dosiahnuť a podstatnou skutočnosťou v tomto prípade je, že otec v čase predchádzajúcej úpravy
výživného pracoval v Z. a dosahoval príjem 900 €, pričom v súčasnosti v mesiaci august 2013 sa

vrátil z Z. a nastúpil do spoločnosti, kde bol zamestnaný pred odchodom do Z. a dosahuje priemernýčistý mesačný príjem 418,08 €. Preto odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom
prvého stupňa po podrobnom a dôslednom porovnaní pomerov v čase predchádzajúcej súdnej úpravy
výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodnutia je toho presvedčenia, že na strane otca

došlo k výraznej zmene pomerov v dôsledku zníženia jeho príjmu, preto rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že od podania návrhu od 6.12.2013 znížil výživné pre mal. M. na 60
€ mesačne a mal. F. na 60 € mesačne a je toho presvedčenia, že toto znížené výživné je primerané
schopnostiam a možnostiam otca v dôsledku výrazného poklesu jeho príjmu od predchádzajúcej úpravy
výživného, čím boli splnené podmienky pre zmenu určenia rozsahu vyživovacej povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.