Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713219534
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7713219534.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov

senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v právnej veci žalobcu: V. F. K., a.s., S. X/A,
C., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: C. & M., s.r.o, G. XX, C., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Z. -
U., s.r.o., M. 1, H. Ves, P.: XX XXX XXX, zastúpený: A.. Z. P., advokátka, D. XXX, N. nad R., o zaplatenie
81.239,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k.
22Cb/20/2014-201 zo dňa 5.5.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 81.239,53 eur s úrokom
z omeškania 5,5 % ročne od 10.11.2013 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania - trovy právneho zastúpenia 712,72

eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi 81.239,53
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 10.11.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania vo výške 6.408,57 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške
4.874,00 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.534,57 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, to
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.

Toto rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že žalobca, ktorého pôvodné obchodné meno
bolo L. F. K., a.s. sa v tomto konaní domáhal zaplatenia 81.239,79 eur za neuhradené leasingové

splátky za prenájom 11 ks nákladných motorových automobilov zn. P. M. XXCXXG, č. karosérie T P. M.
XXCXXG, č. karosérie T P. M. XXCXXG, č. karosérie T P. M. XXCXXG, č. karosérie T P. M. XXCXXG, č.
karosérie T Žalobca uzatvorilv období od 18.8.2006 do 12.10.2006 päť leasingových zmlúv s obchodnou
spoločnosťou L.-DC s.r.o., ktorý neskôr zmenil obchodné meno na P. L. s.r.o., teraz na obchodné
meno K. s.r.o. Následne zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 24.7.2009 obchodná spoločnosť P.
L. s.r.o. ako leasingový nájomca predala časť svojho podniku zmluvou o predaji časti podniku pre
žalovaného. V prílohe č. 1 tejto zmluvy o predaji časti podniku je vymenovaných aj predmetných 5

nákladných motorových vozidiel P. M., ktoré boli predmetom leasingových zmlúv uzatvorených medzi
žalobcom a obchodnou spoločnosťou P. L. s.r.o., ktorá mala v tom čase obchodné meno L.-DC s.r.o.
Pretože obchodná spoločnosť P. L. s.r.o. ako leasingový nájomca neplnila svoje povinnosti vyplývajúce
z týchto piatich leasingových zmlúv a neuhrádzala dohodnuté mesačné leasingové splátky riadne a
včas, žalobca podľa čl. 11 písm. a) bod aa/ obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou leasingových
zmlúv, odstúpil od týchto leasingových zmlúv listom zo dňa 19.11.2009. Výška pohľadávky žalobcu
z týchto leasingových zmlúv ku dňu odstúpenia bola spolu vo výške 81.239,79 eur ako to podrobnevyčíslil žalobca v návrhu aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný v odpore proti
vydanému platobnému rozkazu namietal, že predmetné faktúry, na základe ktorých sa žalobca v tomto
konaní domáhal zaplatenia 81.239,79 eur sa u žalovaného nenachádzajú, žalobca nedoložil dôkaz o

tom kedy tieto faktúry doručil žalovanému a či mu doručil predžalobnú výzvu. Z toho dôvodu namietal
svoju pasívnu legitimáciu v tomto konaní.

Súd prvého stupňa na prejednanie veci vytýčil pojednávanie ne deň 5.5.2014, predvolanie na toto
pojednávanie žalovaný prevzal 11.4.2014, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil, preto
súd prvého stupňa vo veci rozhodol na tomto pojednávaní v neprítomnosti žalovaného. Súd

prvého stupňa mal za preukázané z predložených listinných dôkazov zo strany žalovaného, že jeho
uplatnená pohľadávka je dôvodná a preto vyhovel žalobe v celom rozsahu. Oprávnenosť uplatnenej
pohľadávky žalobcu vyplýva z predložených leasingových zmlúv,
ktoré boli podpísané zmluvnými stranami - žalobcom ako leasingovým prenajímateľom a obchodnou
spoločnosťou L., následne P. L. s.r.o. ako leasingovým nájomcom. Leasingový nájomca potvrdil svoj
súhlas aj s obchodnými podmienkami leasingového prenajímateľa. Žalobca listami z 19.11.2009 oznámil

leasingovému nájomcovi, že odstupuje od leasingových zmlúv č. 1 - 5 a zároveň ho vyzval k odovzdaniu
predmetu leasingu. Toto odstúpenie od leasingových zmlúv bolo leasingovému nájomcovi doručené
poštovou zásielkou dňa 24.11.2009. Z protokolu o finančnom vysporiadaní jednotlivých leasingových
zmlúv, ktoré vystavil žalobca dňa 4.12.2012 vyplýva, že z leasingovej zmluvy č. 1 je nedoplatok zo
strany leasingového nájomcu vo výške 10.937,43 eur, z leasingovej zmluvy č. 2 je nedoplatok zo

strany leasingového nájomcu vo výške 18.862,21 eur, z leasingovej zmluvy č. 3 je nedoplatok zo
strany leasingového nájomcu vo výške 10.388,73 eur, z leasingovej zmluvy č. 4 je nedoplatok zo
strany leasingového nájomcu vo výške 20.158,79 eur, z leasingovej zmluvy č. 5 je nedoplatok zo strany
leasingového nájomcu vo výške 20.892,63 eur.

Ďalejsúdprvéhostupňazistilzozmluvyopredajičastipodnikuuzatvorenejdňa24.7.2009,želeasingový

nájomca - obchodná spoločnosť P. L. s.r.o. ako predávajúci previedol na žalovaného ako kupujúceho
časť podniku - veci práva a iné majetkové hodnoty špecifikované v prílohách č. 1 a 3 tejto zmluvy.
Z prílohy č. 1 vyplýva, že touto zmluvou predávajúci pre žalovaného ako kupujúceho previedol do
jeho vlastníctva aj predmetných 5 motorových vozidiel, nákladných automobilov zn. P. M.. Z výpisu z
obchodného registra súd prvého stupňa zistil, že táto zmluva o predaji časti podniku bola zapísaná do

obchodného registra. Ďalej súd prvého stupňa zistil zo záverečných správ k týmto leasingovým zmluvám
zo dňa 26.5.2012, vyhotovených spoločnosťou X. - F. s.r.o., že predmet leasingu sa nepodarilo žalobcovi
dohliadať a odovzdať žalobcovi.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako
nepomenovanú zmluvu. Ďalej podľa ustanovení §§ 344, 349 a 351 Obchodného zákonníka o odstúpení

od zmluvy, podľa §§ 373 a 379 Obchodného zákonníka o náhrade škody pri porušení
povinnosti zo záväzkového vzťahu, podľa § 369 Obchodného zákonníka o úrokoch z omeškania, podľa
§ 544 Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute a § 302 Obchodného zákonníka o zmluvnej pokute,
ďalej podľa ustanovení § 476 ods. 1, § 477 Obchodného zákonníka o predaji podniku. Súd prvého
stupňa dospel k záveru, že nárok na úhradu uplatnených leasingových splátok, škody a zmluvných

pokút žalobcovi vznikol priamo z uzatvorených leasingových zmlúv a zo zákona, pretože splatnosť
leasingových splátok bola zmluvne dohodnutá a samotné doručovanie faktúr pre leasingového nájomcu
nemá žiaden právny následok na povinnosť platiť leasingové splátky. Preto na povinnosti žalovaného
nemení nič to, či žalovaný eviduje tieto faktúry alebo nie. Žalobca predmetné faktúry adresoval pre
leasingového nájomcu - obchodnú spoločnosť L.., následne pre P. L. s.r.o. Až potom, čo žalobca zistil,

že leasingový nájomca uzatvoril zmluvu o predaji časti podniku dňa 24.7.2009 s kupujúcim - žalovaným,
vyzval žalovaného výzvami z 31.10.2013, ktoré boli žalovanému doručené dňa 6.11.2013 na úhradu
predmetných pohľadávok z piatich leasingových zmlúv. V týchto výzvach žalobca určil lehotu 3 dní
na zaplatenie uplatnenej pohľadávky, teda do 9.11.2013. Keďže žalovaný túto pohľadávku dovtedy
neuhradil, dostal sa od 10.11.2013 do omeškania. Súd prvého stupňa preto vyhovel žalobe a zaviazal

žalovaného na zaplatenie zostatku nesplatených leasingových splátok, zmluvných pokút a úrokov z
omeškania vo výške 5,5 % ročne od 10.11.2013 do zaplatenia. V prevyšujúcej
časti o úrokoch z omeškania súd prvého stupňa žalobcu zamietol.O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech
v prevažnej časti konania, priznal náhradu uplatnených trov konania vo výške 6.408,57 eur, ktoré
pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh 4.874,00 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.534,57

eur. Trovy právneho zastúpenia súd prvého stupňa priznal žalobcovi za 2 úkony právnej pomoci 585,89
eur + 20 % DPH (príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 5.5.2014), 2 x režijný
paušál po 8,04 eur + 20 % DPH, všetko podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), d), § 16 ods. 3,
§ 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a ďalej náhradu hotových výdavkov, ku ktorým patria cestovné
náklady a náhrada za opotrebovanie, ktoré pri použití osobného motorového vozidla právneho zástupcu

žalobcu pri priemernej spotrebe motorového vozidla 5,5 l na 100 km a cene PHM 1,4 eur za jeden liter
pri vzdialenosti Prešov - Michalovce - Prešov - 164 km a náhrada opotrebovania predstavujú pri ceste
na pojednávanie dňa 5.5.2014 sumu 10,55 eur + 20 % DPH a nárok na náhradu straty času pri ceste zo
sídla právneho zástupcu do sídla súdu a späť podľa § 17 vyhlášky 6 x 0,5 hod. á 13,40 eur sumu 80,40
eur + 20 % DPH, spolu suma trov právneho zastúpenia 1 534,57 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti výroku,

ktorým súd vyhovel žalobe a proti výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že toto rozhodnutie
považuje za nesprávne a v rozpore so zákonom, pretože súd prvého stupňa rozhodol na pojednávaní
dňa 5.5.2014 bez účasti žalovaného, ktorý bol v tom čase na akútnom stomatologickom ošetrení,
ktoré nepredpokladal že bude musieť absolvovať. Konateľ žalovaného sa plánoval zúčastniť osobne
pojednávania a túto skutočnosť telefonicky oznámil asistentke, aby zaslala správu súdu so žiadosťou

o odročenie pojednávania, čo sa aj stalo a táto informácia sa dostala do sféry súdu prvého stupňa
zrejme až v priebehu súdneho konania. Súd si túto informáciu mohol zistiť až po skončení pojednávania,
na ktorom vo veci samej rozhodol. Preto, ak súd prvého stupňa nepovažoval kvalifikované vyjadrenie
lekára v súlade s ustanovením § 119 ods. 3 O.s.p., keďže neobsahovalo informáciu, že
stav žalovaného neumožnil zúčastniť sa pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia

zdravotného stavu, že v tomto prípade nešlo o dočasnú práceneschopnosť ale išlo o akútne ošetrenie
u stomatológa. Na prvom pojednávaní vytýčenom na deň 7.4.2014 sa konateľ žalovaného nemohol
zúčastniťzdôvodudočasnejpráceneschopnostiod3.4.2014apretosariadneavčaszneúčastinatomto
pojednávaní 7.4.2014 ospravedlnil. Na takomto jednodňovom akútnom ošetrení bežne lekár neudáva,
že stav žalovaného mu neumožňuje zúčastniť sa pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného

zhoršenia zdravotného stavu. Je možné, že sa správa asistentky žalovaného súdu dostala oneskorene.
Žalovaný je preto toho názoru, že postupom súdu prvého stupňa došlo do zásahu základného práva
žalovaného, zúčastniť sa pojednávania a tým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný sa
neplánoval dať v tomto konaní zastúpiť advokátom, pretože bol toho názoru, že nie je v tomto konaní
vecne pasívne legitimovaný. Tým, že sa žalovaný nedostavil na pojednávanie, nemohol si vypočuť

ani uznesenie, ktorým súd dokazovanie považoval za skončené, teda nemohol predložiť žiaden ďalší
dôkaz na svoju obranu v tejto veci. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca sa v tomto konaní po odstúpení
od predmetných leasingových zmlúv domáha doplatenia všetkých leasingových splátok do riadneho
ukončenia leasingových zmlúv, sankcií neprimerane vysokých vo forme pokút, paušálnych nákladov a
úrokov z omeškania, ako aj vrátenia predmetu nájmu leasingovému prenajímateľovi. Podľa informácií od

leasingového nájomcu - celkovo 11 leasingových zmlúv, ktoré boli uzatvorené so žalobcom na nákladné
motorové vozidlá, asi 6 motorových vozidiel bolo splatených v plnej výške, avšak žalobca ako leasingový
prenajímateľ odmietol poskytnúť leasingovému nájomcovi súčinnosť k riadnemu
ukončeniu splatených leasingových zmlúv a uzatvoriť kúpne zmluvy s nájomcom ako vlastníkom
motorových vozidiel, pretože podmieňoval zaplatenie všetkých leasingových zmlúv, ktoré v tom čase mal

leasingový nájomca s tým, že až po tomto vyplatení leasingový prenajímateľ prevedie predmet leasingu
do vlastníctva leasingového nájomcu. Preto táto leasingová zmluva sa javí ako neplatná pre rozpor so
zákonom a dobrými mravmi.

Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že žalobca mu odstúpenie od leasingových zmlúv nedoručil ani s ním
nejednal ako s leasingovým nájomcom a preto žalovaný nemal možnosť rozporovať o toto odstúpenie od

leasingových zmlúv. Obchodná spoločnosť K. s.r.o. ako leasingový nájomca podala žaloby na Okresnom
súde Bratislava II proti žalobcovi vo februári 2010 a tieto konania sú vedené pod sp. zn. 42Cb/88/2010,
42Cb/87/2010.Žalovaný svoje odvolanie ďalej odôvodnil tým, že bola uzatvorená zmluva o predaji časti podniku dňa
24.7.2009 medzi P. L. s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, do ktorej boli zahrnuté
aj predmetné motorové nákladné vozidlá, ktorých sa leasingové zmluvy týkajú. Avšak na základe

tejto zmluvy o predaji časti podniku žalovaný nenadobudol do svojho vlastníctva motorové vozidlá,
pretože žalobca ich žiadal vydať späť a na príslušnom dopravnom inšpektoráte nebolo prepísané
vlastníctvo týchto motorových vozidiel práve z dôvodu, že v osvedčení o evidencii vozidla je stále
ako vlastník vedený žalobca a žalobca nepredložil listiny potrebné pre prepis týchto motorových
vozidiel na dopravnom inšpektoráte do vlastníctva žalovaného ako kupujúceho. Preto žalovaný nie je

v žiadnom záväzkovo-právnom vzťahu so žalobcom a žalovaný neeviduje voči nemu žiadne záväzky.
Žalovaný uviedol, že práve z týchto dôvodov odstúpil od predmetnej zmluvy o predaji časti
podniku zo dňa 20.9.2012 o čom ako dôkaz v prílohe predkladá kópiu dohody o odstúpení
od zmluvy. Ak žalobca mal nejaké námietky voči zmluve o predaji časti podniku, bol oprávnený podľa §
478 Obchodného zákonníka podať odpor na príslušnom súde do 60 dní odo dňa keď sa o tomto predaji
dozvedel, najneskôr do 6 mesiacov odo dňa keď bol zápis zmluvy uskutočnený do obchodného registra,

aby súd určil, že voči nemu je tento prevod neúčinný. Keďže žalobca túto lehotu do 12.8.2011 nestihol,
svoje právo na súde neuplatnil, od zmluvy o predaji časti podniku bolo odstúpené, nie je preto možné ani
zákonné a spravodlivé, aby si žalobca uplatňoval peňažný nárok z týchto zmlúv voči žalovanému titulom
právneho nástupníctva, pretože žalovaný nie je v tomto spore pasívne legitimovaný. Žalovaný navrhol,
aby odvolací súd zamietol žalobu v celom rozsahu, alebo aby zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec

mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné
a účelové. Za účelové považuje námietku žalovaného, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
aj námietku nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Žalobca spochybnil platnosť a vierohodnosť dohody
o odstúpení od zmluvy o predaji časti podniku, na ktorú žalovaný poukázal v odvolaní, pretože práve

žalovaný sa podaním návrhu o určení vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zo dňa 18.3.2011
domáhal na súde voči žalobcovi určenia, že žalovaný je vlastníkom, okrem iného aj predmetných
motorových vozidiel, ktorých sa týka tento spor. Vec bola vedená na Okresnom súde Bratislava II
pod sp. zn. 25Cb/123/2011 a žaloba bola zamietnutá, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.8.2013.
V tomto konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II žalovaný nikdy neuviedol, že došlo k

odstúpeniu od zmluvy o predaji časti podniku, pretože v tomto prípade by došlo k strate jeho aktívnej
legitimácie v tomto konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, preto žalobca z toho dôvodu
považuje dohodu o odstúpení od zmluvy o predaji časti podniku za účelový a neplatný právny úkon a
preto je žalovaný v tomto konaní vecne pasívne legitimovaný. Žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

712,72 eur.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia §
212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože nejde o také odvolanie vo veci samej podľa § 214
ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konštatuje správnosť napadnutého
rozhodnutia a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie odôvodnenia
napadnutého rozsudku a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že podané odvolanie odôvodňuje odvolacím dôvodom podľa

§ 205 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, a to že v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože účastníkovi
konania - žalovanému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. O vadu, ktorá je z hľadiska
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ významná, ide len v tom prípade, ak išlo o postup nesprávny z hľadiska

zachovania postupu súdu určeného zákonom a ak sa tento postup súdu prejavil v priebehu konania.
O takéto odňatie možnosti konať pred súdom však nejde v prípade, že súd prvého stupňa rozhodne
vo veci na nariadenom pojednávaní za neprítomnosti riadne predvolaného účastníka konania podľa §
115 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda ak mu bolo predvolanie doručené najmenej 5 dní pred
dňom konania pojednávania a účastník svoju neúčasť neospravedlní včas, aspoň 3 dni pred konaním

pojednávania a to z dôležitých dôvodov.

Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný potom ako mu bol doručený vydaný platobný rozkaz, v
odpore proti tomuto platobnému rozkazu z 30.1.2014 namietal iba to, že v jeho účtovníctve sa
nenachádzajú neuhradené mesačné leasingové splátky špecifikované v návrhu na začatie
konania, žalobca nepredložil dôkaz o tom, že kedy doručil žalovanému predmetné faktúry, o ktoré opiera
svoj nárok, čo je hlavným predpokladom úspešného domáhania sa platby za dodaný tovar, resp. služby,

nedoručil mu ani žiadnu predžalobnú výzvu na úhradu dlhu, preto žalovaný namietal svoju pasívnu
legitimáciu v tomto konaní.

Odvolací súd k tomuto tvrdeniu žalovaného, ktoré bolo jediným tvrdením žalovaného k uplatnenej
pohľadávke udáva, že faktúra nie je dôkazom o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi dlh a to z
akéhokoľvekprávnehovzťahu.Faktúrajeibaúčtovnýmdokladom,dôkazomopovinnostidlžníkazaplatiť

veriteľovi dlh môže byť aj samotná zmluva, z ktorej táto pohľadávka vyplýva, tak ako na to správne
poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd ďalej z obsahu spisu
zistil, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vytýčené súdom prvého stupňa na deň 7.4.2014, aj
keď predvolanie na toto pojednávanie prevzal 19.3.2014. Spolu s predvolaním na toto pojednávanie
súd prvého stupňa zaslal žalovanému aj poučenie účastníka konania v občianskom súdnom konaní

a to podľa viacerých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vrátane ustanovenia § 119 O.s.p.,
t.j. o možnosti súdu odročiť pojednávanie len z dôležitých dôvodov a to čo má obsahovať
ospravedlnenie účastníka konania na pojednávaní. Taktiež súd prvého stupňa poučil žalovaného podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr

pred odvolacím súdom môže súd prihliadať len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p., teda že ich
účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Znamená to, že súd prvého stupňa poučil účastníka konania - žalovaného podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
skôr než vo veci skončil dokazovanie na druhom nariadenom pojednávaní dňa 5.5.2014, na ktorom
vyhlásil napadnutý rozsudok. To, že účastník konania - žalovaný na tomto ďalšom pojednávaní dňa

5.5.2014 nebol prítomný a nevypočul si toto ústne poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p., podľa ustálenej
súdnej praxe a rozhodovacej činnosti súdov aj poučenie účastníka v písomnej forme podľa § 120 ods.
4 O.s.p. je postačujúce preto, aby účastník konania najneskôr do vyhlásenia dokazovania za ukončené
predložil a označil všetky dôkazy, ktoré navrhuje vo veci vykonať. Aj napriek tomu, že súd prvého stupňa
poučil žalovaného písomne podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a toto písomné poučenie prevzal dňa 19.3.2014

a nedostavil sa na pojednávanie dňa 7.4.2014, ani neskôr, neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré
navrhuje vo veci vykonať. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 7.4.2014 písomne
ospravedlnildňa4.4.2014zdôvodudočasnejpráceneschopnostikonateľažalovaného,očomakodôkaz
predložilpotvrdenieodočasnejpráceneschopnostiodK.poisťovnepreQ.E.-konateľažalovaného.Súd
prvého stupňa odročil toto pojednávanie napriek tomu, že toto ospravedlnenie žalovaného z neúčasti

na pojednávaní dňa 7.4.2014 nebolo urobené v súlade s ustanovením §
119 O.s.p., ktorého obsah súd prvého stupňa žalovanému oznámil v poučení a teda žalovanému bol
známy spôsob ako je potrebné ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov. Súd
prvého stupňa následne vytýčil ďalší termín pojednávania na deň 5.5.2014 a priamo v tomto predvolaní
poučil účastníkov konania podľa § 120 O.s.p. opätovne. Predvolanie na toto ďalšie

pojednávanie žalovaný prevzal 11.4.2014. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní žalovaný ospravedlnil
faxovým podaním z 5.5.2014. Priamo z tohto faxového podania vyplýva, že bolo podané dňa 5.5.2014 o
16.33 hod., teda nebolo urobené do začatia pojednávania dňa 5.5.2014 o 10.00 hod. Preto súd prvého
stupňa nemohol na toto ospravedlnenie prihliadať, ak nebolo súdu prvého stupňa doručené do začiatku
pojednávania. Navyše opätovne toto ospravedlnenie nebolo v súlade s ustanovením § 119O.s.p., pretože k tomuto faxovému ospravedlneniu žalovaný predložil iba priepustku E. Q. z 5.5.2014,
aby mohol opustiť pracovisko za účelom stomatologického vyšetrenia a to na celý deň.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa tým, že rozhodol na druhom nariadenom

pojednávaní vo veci dňa 5.5.2014 bez prítomnosti žalovaného, neporušil ústavné právo žalovaného na
prejednanie veci v jeho neprítomnosti, pretože žalovaný 2 x porušil ustanovenie §119 ods. 2 O.s.p., ak
sa nedostavil na dve nariadené pojednávania bez riadneho ospravedlnenia s vyjadrením ošetrujúceho
lekára, že zdravotný stav konateľa žalovanému neumožňuje zúčastniť sa na pojednávaní bez ohrozenia
života, alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Žalovaný mal možnosť konať pred súdom,

pretože okrem účasti na pojednávaní mohol predložiť alebo označiť listinné dôkazy svedčiace o tom, že
uplatnená pohľadávka žalobcu nie je dôvodná. Žalovaný žiadny takýto dôkaz nepredložil ani neoznačil,
až k odvolaniu doložil písomnú dohodu o odstúpení od zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 20.9.2012.
Znamená to, že túto zmluvu mohol predložiť najneskôr do skončenia pojednávania konaného dňa
5.5.2014. Žalovaný z obsahu žaloby, ktorá mu bola doručená vedel čo je predmetom tohto konania,
pretože žalobca veľmi podrobne na piatich stranách žaloby špecifikoval predmet sporu, poukázal na

to, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o predaji podniku medzi žalovaným ako kupujúcim a obchodnou
spoločnosťou P. L. s.r.o. ako predávajúcim a preto žalobca žaluje žalovaného. To, že žalovaný odstúpil
od zmluvy od predaja časti podniku neoznámil súdu prvého stupňa do skončenia dokazovania a do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa dal možnosť žalovanému zúčastniť sa na
dvoch pojednávaniach, predkladať dôkazy, žalovaný však toto svoje právo nevyužil a nepreukázal

vážne dôvody, pre ktoré by bolo nutné odročiť dve pojednávania nariadené vo veci. Preto nebolo
porušené právo žalovaného garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom a
taktiež nebolo porušené jeho právo podľa § 115 O.s.p. na prejednanie veci na nariadenom pojednávaní,
ktoré bolo žalovanému oznámené aspoň 5 dní pred pojednávaním a žalovaný svoju neúčasť na týchto

pojednávaniach riadne neospravedlnil.

Odvolací súd preto považoval procesný postup súdu prvého stupňa vo veci za správny, ak vykonal
pojednávanie dňa 5.5.2014 v neprítomnosti žalovaného, pretože súd prvého stupňa má dbať o to, aby
ochrana práv všetkých účastníkov konania bola rýchla, účinná a aby o žalobe žalobcu bolo
rozhodnuté v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov. Žalobca tak isto ako žalovaný má v tomto

súdnom konaní ústavné právo na prejednanie veci vo svojej prítomnosti a v primeranej lehote.

Odvolací súd k jedinému listinnému dôkazu, ktorý žalovaný predložil v tomto konaní spolu s odvolaním a
to písomná dohoda o odstúpení od zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 20.9.2012 uzatvorenej medzi
obchodnou spoločnosťou K. s.r.o. Snina ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, že od zmluvy o
predaji podniku, resp. časti podniku podľa § 486 ods. 2, 4 Obchodného zákonníka možno odstúpiť len za

určitých podmienok. Účastníci tejto dohody však neodstúpili jednostranne od zmluvy ale dohodli sa na
odstúpení od zmluvy o predaji časti podniku. Zákon následnú dohodu o odstúpení od zmluvy o predaji
časti podniku v §§ 476 až 488 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zmluvu o predaji časti
podniku nepozná. Takýto inštitút zákon neumožňuje, pretože s uzatvorením zmluvy o predaji podniku sú
spojené rozsiahle právne následky týkajúce sa predávaného podniku, jeho práv, záväzkov, majetku a

má rozsiahly dopad na majetkovú sféru obchodných partnerov predávajúceho aj kupujúceho zo zmluvy
o predaji časti podniku. Preto odvolací súd nepovažuje predloženú dohodu o odstúpení od zmluvy o
predaji časti podniku za taký dôkaz, z ktorého by mohol vyvodiť, že žalovaný ako kupujúci časti podniku
nie je v tomto konaní vecne pasívne legitimovaný.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutom výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť uhradiť
žalobcovi 81.239,53 eur s úrokom z omeškania a vo výroku o trovách konania ako vecne správny. Trovy
konania súd prvého stupňa podrobne špecifikoval a riadne odôvodnil.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v
spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov tohto

odvolacieho konania 712,72 eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia žalobcu za jeden úkonprávnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 23.6.2014 a to tarifná odmena 585,89 eur zo
základu predmetu odvolacieho konania 81.239,79 eur podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a režijný paušál 8,04 eur podľa

§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, čo spolu predstavuje 593,93 eur a 20 % DPH z tejto sumy 118,79 eur
podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky. Na náhradu týchto trov odvolacieho konania 712,72 eur odvolací
súd zaviazal neúspešného žalovaného a povinnosť tieto uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu
podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.