Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/435/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113234944
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113234944.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľky: E. U., rod.

Ď., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, štátna občianka SR, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr.
Róbert Grell, s. r. o., Jilemnického 2, Trenčín, IČO: 47 244 569 proti odporcom: 1/ U. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom X. XXX, štátny občan SR, 2/ U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, štátna občianka SR, obaja
právne zastúpení: JUDr. Marek Doktor, advokát, Piaristická 273/21, Trenčín, v konaní o určenie, že
spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcom 1/, 2/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
167,74 Eur, do rúk právneho zástupcu odporcov 1/ 2/, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti - pozemok parc. č. KN C XXX záhrady o výmere
196 m2 a pozemok parc. č. KN C XXX trvalé trávne porasty o výmere 143 m2, zapísané na LV č. XXX,
k.ú. X., v podiele 25/160-ín, patria do dedičstva po nebohej Y. Ď., rod. P., zomrelej dňa 31.05.2001.

V návrhu uviedla, že dňa 09.05.1938 uzavrela matka navrhovateľky Y. Ď., rod. P. ako kupujúca kúpno-
predajnú zmluvu, na základe ktorej získala od predávajúcej O. S. nehnuteľnosti v obci X. uvedené v
bode 1. tejto kúpno-predajnej zmluvy, okrem iného aj nehnuteľnosť - parcelu č. XXX v pozemno-knižnej
vložke č. XXX. Podľa výpisu z pozemno-knižnej vložky č. XXX bola Y. Ď., rod. P. zapísaná ako podielová
spoluvlastníčka parcely č. XXX pod č. XX, titulom kúpy č.d. XXXX/XXXX v 20/160-inách. Titulom dedenia

po P. P., rod. S., č.d. XXXX/XXXX nadobudla Y. Ď., rod. P. podľa výpisu z pozemno-knižnej vložky
č. XXX podiel 5/160-ín na vyššie uvedenej parcele č. XXX. V dedičskom konaní 5D 906/01 po Y. Ď.,
rod. P., zomretej 31.05.2001 dedili ako dedičia v I. skupine v rovnakom podiele deti poručiteľky: O. U.,
rod. Ď., Š. Ď., Q. P., rod. Ď., Y. U., rod. Ď., a navrhovateľka, no predmetom aktív dedičstva nebola
parcela č. XXX zapísaná v pozemno-knižnej vložke č. XXX k.ú. X.. Podľa identifikácie parciel Správy
katastra v Trenčíne zo dňa 12.7.1996, ktorú si dala navrhovateľka vyhotoviť, je ohľadom parcely č. XXX
- záhrady v pozemno-knižnej vložke č. XXX v k.ú. X. založený LV č. XXX. Podľa názoru navrhovateľky,

pôvodná parcela č. XXX, zapísaná v pozemno-knižnej vložke č. XXX, k.ú. X., zodpovedá v súčasnej
dobe nehnuteľnostiam - pozemku parc. č. KN C XXX záhrady o výmere 196 m2 a pozemku parc. č. KN
C XXX trvalé trávne porasty o výmere 143 m2, zapísaným na LV č. XXX, k.ú. X., ktorých sú odporcovia
bezpodielovými spoluvlastníkmi v 1/1. Navrhovateľka mala podozrenie, Správa katastra Trenčín pri
zápise vlastníctva v prospech odporcov pochybila, obrátila sa preto písomne na Správu katastra Trenčín
listom zo dňa 15.11.2009 so žiadosťou o prešetrenie zápisu a k žiadosti priložila doklady o vlastníckom
podiele. Správa katastra Trenčín odpovedala navrhovateľke listom zo dňa 18.01.2010, v ktorom uviedla,že vlastníctvo evidované v liste vlastníctva č. XXX, bolo zapísané na základe osvedčenia o vydržaní
C-19/2007, podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho
zástupcu oslovila odporcov so žiadosťou o vyjadrenie zo dňa 14.03.2011 k spôsobu nadobudnutia

vlastníckeho práva, na čo reagoval odporca 1/ tak, že žiadal právneho zástupcu navrhovateľky o
zaslanie kópie kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 09.05.1938, s čím však navrhovateľka nesúhlasila. Dňa
28.10.2011 podala navrhovateľka na Okresný súd Trenčín proti odporcom určovaciu žalobu, ktorá bola
vedená pod sp. zn. 19C/232/2011, ktorú však navrhovateľka pred začatím pojednávania zobrala v celom
rozsahu späť dňa 20.03.2013, a to z dôvodu dohody účastníkov konania o ukončení sporu, a preto

okresný súd konanie zastavil. Keďže odporca 1/ nesplnil voči navrhovateľke obsah dohody, pre ktorú
navrhovateľka zobrala svoj návrh dňa 20.03.2013 späť, rozhodla sa preto navrhovateľka pre podanie
tohto určovacieho návrhu.

Podľa navrhovateľky nemohli odporcovia nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom parc. č. KN C XXX a
XXX k.ú. X. na základe vydržania. E. nemohli byť oprávnenými držiteľmi predmetných nehnuteľností,
keďže pri oprávnenej držbe musí existovať dobromyselnosť držiteľa veci alebo vykonávateľa práva, že

mu vec alebo vykonávanie práva patria. Odporcovia si však museli byť vedomí pri normálnej opatrnosti,
ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od nich požadovať, že podľa listín
nachádzajúcich sa na Správe katastra S., patria uvedené nehnuteľnosti Y. P., rod. P., resp. jej právnym
nástupcom. Keďže Správa katastra S. vykonala zápis vlastníckeho práva v prospech odporcov na
základe osvedčenia o vydržaní, má navrhovateľka na určovacom návrhu naliehavý právny záujem podľa

§ 80 písm. c) O.s.p., pretože len takýmto spôsobom možno dosiahnuť zmenu postavenia účastníkov
konania ohľadne vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Odporcovia sa k návrhu písomne nevyjadrili.

Vec bola prejednaná a rozhodnutá podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporkyne 2/, ktorá s tým
súhlasila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu 1/, oboznámením nižšie uvedených
listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 9.5.1938, č.d. XXXX/XX a výpisu z pozemno-knižnej vložky č. XXX
k.ú. X. bolo zistené, že na základe uvedenej zmluvy, ktorú uzavrela Y. P., rod. P. ako kupujúca s O. S. ako
predávajúcou, bola Y. P., rod. P. zapísaná v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX k.ú. X. ako vlastníčka

pozemku parc. č. XXX v podiele XX/XXX-in.

ZospisuOkresnéhosúduS.spis.zn.5DXXX/XXvyplýva,ževtomtokonanísaprednotáromP..Y.X.ako
súdnymkomisárom,sosídlomvS.podspis.zn.Dnot102/2001prejednávalozákladnédedičskékonanie
po Y. P., rod. P., zomretej XX.XX.XXXX. Predmetom aktív dedičstva nebola parcela č. XXX zapísaná v
pozemno-knižnej vložke č. XXX k.ú. X.. Ako dedičia zo zákona v I. skupine prichádzali do úvahy deti

poručiteľky: O. U., rod. P., Q. P., Q. P., rod. P., Y. U., rod. P., a navrhovateľka. T. dedičské konanie po
menovanej nebohej bolo prejednané a rozhodnuté na Okresnom súde S. pod spis. zn. 16D/1398/2008,
7D not 118/2009, no zo spisu vyplýva, že novoobjaveným majetkom neboli nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom tohto súdneho konania, pričom ako dedičia zo zákona v I. skupine do úvahy prichádzali deti
poručiteľky Q. P., rod. P., Y. U., rod. P., navrhovateľka, a právni nástupcovia po nebohej dcére poručiteľky

O. U., rod. Ďuračiovej - P. P., rod. U., Q. U..

Z identifikácie parciel vyhotovenej Správou katastra v S. dňa XX.X.XXXX vyplýva, že ohľadom pozemku
parc. č. XXX záhrady, zapísaného v pozemno-knižnej vložke č. XXX v k.ú. X. je založený list vlastníctva
č. XXX k.ú. X..

Podľa výpisu z LV č. XXX k.ú. X. sú na uvedenom LV zapísané nehnuteľnosti: parcely registra „C“, a

to parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 562 m2, parc. č. XXX záhrady o výmere XXXm2, parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere
XXX m2 a parc. č. XXX orná pôda o výmere 1118 m2. Ako vlastníci sú tam zapísaní odporcovia 1/, 2/
v podiele 1/1 a ako titul nadobudnutia je uvedený Z XXXX/XXXX- ROEP k.ú. X., rozhodnutie č. C-XX/

XXXX zo dňa 31.10.2007 o vydržaní podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.

Zo žiadosti navrhovateľky zo dňa 15.11.2009 adresovanej Správe katastra S. a listu Správy katastra S.
zo dňa 18.1.2010 boli potvrdené tvrdenia navrhovateľky o tom, že žiadala prešetriť zápis rozhodnutia
č. C-19/2007 podľa § 11 zákona č. XXX/XXXX Z.z. na LV č. XXX k.ú. X. ako aj obsah odpovede
menovaného úradu.

Navrhovateľka žiadosťou o vyjadrenie zo dňa 14.03.2011 vyzvala odporcu 1/ na písomné vyjadrenie sa

k spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva odporcov k predmetným pozemkom a k ochote odporcov
rokovať o riešení vzniknutého stavu. Odporca 1/ v nedatovanom liste žiadal právneho zástupcu
navrhovateľky o zaslanie kópie kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 09.05.1938.

Totožného nároku sa navrhovateľka domáhala proti odporcom 1/, 2/ v konaní vedenom na Okresnom
súde S. pod spis. zn. 19C/232/2011. Navrhovateľka vzala návrh späť písomným podaním zo dňa

20.3.2013 z dôvodu mimosúdnej dohody účastníkov o vyriešení sporu. Preto súd uznesením č.k.
19C/232/2011-70 zo dňa 21.3.2013 konanie zastavil.

Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu. Má za to, že predmetné nehnuteľnosti jej
patria, o čom doložila do spisu listinné doklady. Dedičia po Y. P. sú s navrhovateľkou dohodnutí, že
nehnuteľnostijejprenechajú.Uviedla,žededičkaO.U.užnežije,jejdedičovnavrhovateľkapozná,nežije

už ani Q. P., ktorý zomrel ako bezdetný a slobodný, ostatní dedičia Q. P., Y. U. žijú. Predchádzajúci návrh
na určenie do dedičstva vzala navrhovateľka päť, pretože jej odporca prisľúbil, že jej vyplatí peňažnú
čiastku za predmetné nehnuteľnosti, avšak nevyplatil a navrhovateľka čakala, kým skončí ešte ďalší
súdny spor, ktorý s nim vedie a keďže tento nie je stále skončený, rozhodla sa, že podá tento návrh
na súd.

Odporca 1/ na pojednávaní nesúhlasil s návrhom. Uviedol, že od narodenia býva v rodinnom dome,
ktorý je postavený vedľa predmetných pozemkov, ide o rodičovský dom. Odkedy si odporca 1/ pamätá,
predmetné pozemky boli ohradené plotom. Odporca 1/ bol v tom, že všetky nehnuteľnosti patria jeho
matke, pretože mu to sama hovorila. Tvrdila mu, že pozemky pod domom ale aj záhrada vedľa sú
vysporiadané. V roku 1995 sa odporca oženil a naďalej v dobrej viere dom aj s pozemkami užíval.

Až po prvom súdnom konaní v roku 2008 odporcu 1/ oslovila navrhovateľka, s tým že časť pozemku
vedľa domu patrí jej. Dovtedy bol odporca 1/ v tom, že ide o vlastníctvo jeho rodičov, následne po
smrti matky o jeho vlastníctvo. Potom ako sa odporca 1/ v roku 1995 oženil, zistil, že jeho rodičia na
predmetnénehnuteľnostimajúzmluvy,ktorýminehnuteľnostinadobudli,aletietozmluvynebolizapísané
v katastri nehnuteľností. Preto začal odporca 1/ obchádzať ľudí za účelom vyriešenia danej veci, aby

v zmysle zmlúv bolo zapísané vlastníctvo i v katastri nehnuteľností. To sa týkalo aj iných parciel, než
tých, ktoré sú predmetnom tohto konania. Pozemky, ktoré žaluje navrhovateľka užíval odporca 1/ spolu
s manželkou tak, že ich kosili, a rovnako ich užívali aj právni predchodcovia odporcu 1/. Najvyššie
dosiahnuté vzdelanie odporcu 1/ je učňovské a jeho manželky stredná zdravotná škola s maturitou.
Matka odporcu zomrela v roku 2005, pričom predmetné pozemky neboli prededené, vlastníctvo k nim

odporca 1/ spolu s odporkyňou 2/ nadobudol na základe osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva v
rámci konania ROEP v roku 2007.

Navrhovateľka poprela tvrdenie odporcu 1/ o tom, že predmetné nehnuteľnosti dlhé roky užíval výlučne
odporca 1/. Na predmetné pozemky odporca 1/ púšťal Q.J. s rodinou, ktorí si tam chodili zbierať orechy
a dialo sa to dlhé roky až do roku 2007. Odporca 1/ tam kosil iba taký chodník, aby mohli prejsť k

predmetnej časti pozemkov. O týchto skutočnostiach navrhovateľka vie, pretože od jej 12 rokov býva
vo vedľajšom rodinnom dome a bola v tom, keďže ich tam púšťali, že tieto pozemky patria rodine P..
Uvedené by mohla dosvedčiť Y. C., dcéra Q. P..Odporca 1/ potvrdil, že rodina Q. P. chodila na predmetné pozemky približne do roku 1995. Odporca 1/
má vedomosť o tom, že jeho matka mala nejakú dohodu so starou pani P. o tom, že keď sú predmetné
pozemky oplotené, tak ich na ne púšťala, ale odporca 1/ nevie konkrétne, z akých dôvodov ich tam

púšťala.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že odporcovia neboli dobromyseľní, pretože v
konaní vedenom na tunajšom súde pod spis. zn. 19C/232/2011 sa odporca 1/ vyjadril, že pri príprave
podkladov na vydanie rozhodnutia v rámci konania ROEP mal k dispozícii menný zoznam vlastníkov
predmetného pozemku, s niektorými komunikoval, a tí mu dali súhlas, aby bol pozemok napísaný na

odporcov, ale ostatných vlastníkov neoslovil. Oslovil dcéru Q. P., Y. C., ktorej daroval inú nehnuteľnosť za
to, že jej podiel k predmetnému pozemku pripadne odporcom. Právny zástupca navrhovateľky navrhol
doplniť dokazovanie vykonaním identifikácie pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. XXX zapísanej vo
vložke č. XXX k. ú. X. na zistenie, či sa zhoduje z parcelami č. KN C XXX, XXX zapísanými na LV
č. XXX k. ú. X. a vypočuť svedkyňu Y. C., ktorá by sa vedela vyjadriť ku skutočnosti, že jej otec Q.
P. predmetné pozemky užíval až do roku 2007. Na záver uviedol, že odporcovia neboli dobromyseľní

držitelia predmetných nehnuteľnosti. Pokiaľ by poriadne preštudovali pozemno-knižnú vložku č. XXX k.
ú.X.,zistiliby,žeodporcomnemôžepatriťvýlučnévlastníckeprávokpozemkomKNCparc.č.XXX,XXX
k.ú. X.. Ostatní dedičia po zomrelej Y. P. súhlasili s tým, aby navrhovateľka bola sama navrhovateľkou
v tomto súdnom konaní, pričom v dedičskom konaní by podiel k predmetným pozemkom pripadol iba
navrhovateľke.

Právny zástupca odporcu potvrdil, že na tunajšom súde sa vedie konanie pod sp. zn. 12C/190/2008,
v ktorom sa vykonáva znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie na zodpovedanie viacerých
odborných otázok vrátane identifikácie pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. XXX k.ú. X. a preto by
bolo hospodárne vyčkať na výsledok tohto znaleckého dokazovania. Ponechal na zvážení súdu, či
takéto dokazovanie nariadi v tomto súdnom konaní. Identifikácia, ktorú vyhotovila Správa katastra S.

a ktorú doložila do spisu navrhovateľka nemá výpovednú hodnotu v tom smere, aby bolo z nej bez
pochýb zistiteľné, že pozemky parc. č. KN C XXX a XXX k. ú. X. sú totožné s pôvodnou pozemno-
knižnou parcelou č. XXX k. ú. X.. Odporcovia neuznali nárok navrhovateľky. Odporcovia chcú mať
pokoj, majú záujem na tom, aby vec bola konečne vyriešená. Pokiaľ by aj bolo v konaní preukázané,
že predmetné KN C parcely sú totožné z pôvodnou pozemno-knižnou parcelou č. XXX k.ú. X., tak

vzhľadom na spoluvlastnícky podiel 25/160-in by išlo o výmeru cca 52,97 m2 a odporcovia by v
takomto prípade vzhľadom na umiestnenie týchto parciel v susedstve ich ostatných parciel mali záujem
zrušiť a vyporiadať takto súdom vytvorené podielové spoluvlastníctvo účastníkov. Navrhovateľka nemá
naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe. Odporcovia boli dobromyseľní pri začatí užívania
predmetných nehnuteľností ako aj po celú vydržaciu dobu a vlastnícke právo k nim nadobudli na základe

rozhodnutia správneho orgánu o vydržaní. Odporca 1/ má robotnícke povolanie a z toho dôvodu je
možno vykladať ohľadne neho splnenie atribútu normálnej opatrnosti v tom smere, že si vyhľadal v
katastri nehnuteľností príslušný výpis z listu vlastníctva, nemusel skúmať predchádzajúce vlastnícke
vzťahy k predmetným parcelám. Právny zástupca odporcov predložil súdu výpis z listu vlastníctva č.
XXX k.ú. X. zo dňa 14.4.2007, na ktorom sú ako vlastníci pozemkov parc. č. KN C XXX, XXX evidovaní

U. P. a B. M., rod. U.. Na záver uviedol, že navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na
tejto určovacej žalobe. Nepreukázala, že odporcovia neboli dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľností,
pričomdôkaznébremenovtomtosmerespočívalonanej.Odporcoviavychádzajúztoho,žebolisplnené
zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom odporcami , keďže správny
orgán svojím rozhodnutím potvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva odporcami vydržaním.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 91 ods. 1 O.s.p. Ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich
sám za seba.

Podľa § 91 ods. 2 O.s.p. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i preostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Z návrhu navrhovateľky je zrejmé, že podľa § 80 písm. c/ O.s.p. sa domáha určenia, že predmetné
nehnuteľnosti v požadovanom podiele patria do dedičstva po nebohej Y. P., rod. P., zomrelej dňa
XX.XX.XXXX, ktorej dedičkou zo zákona je aj navrhovateľka. Súd v takomto konaní posudzuje, či
poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom veci. Ak je tu viac dedičov a dedičstvo ohľadne spornej veci nebolo
vyporiadané, nemôžu sa dedičia potom domáhať určenia, že sú spoluvlastníkmi veci. V prípade úspechu
takejto žaloby, je tento majetok zahrnutý do dedičstva po poručiteľovi.

Predtým než súd pristúpi k vyhodnoteniu uplatneného nároku po vecnej stránke, súd musí skúmať, či
sú splnené zákonné procesné podmienky konania, vrátane otázky účastníctva. Spor, či určitá vec je
súčasťou dedičstva po poručiteľovi sa prejednáva na základe návrhu dedičov poručiteľa o určenie, že
poručiteľ bol v deň smrti vlastníkom predmetnej veci.

Najvyšší súd SR opakovane judikoval /napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo 222/2010

zo dňa 14.3.2011, spis. zn. 2Cdo 45/2008 zo dňa 31.3.2009/, že v konaní o určenie do dedičstva
musia byť jeho účastníkmi všetci do úvahy prichádzajúci dedičia poručiteľa, pretože majú postavenie
tzv. nerozlučných spoločníkov podľa § 91 ods. 2 O.s.p. a pokiaľ táto podmienka splnená nie je, nie je
možné návrhu pre nedostatok vecnej legitimácie účastníkov vyhovieť.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi dedenia

sú a/ smrť fyzickej osoby, b/ existencia dedičstva, c/ spôsobilý dedič. Ak bolo v konaní o dedičstve
právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné (§ 159 ods. 2 v spojení s §
135 ods. 2 O.s.p.) a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní
iných vecí. K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna
úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného

predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o
dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol
známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva
alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe
od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím

súdu tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto
bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak zanechal
poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého
majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových
práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel

vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie
tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal
viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi vyporiadané ohľadne veci, o ktorú ide v občianskom
súdnom konaní, vedenom s inou osobou, ktorá nie je poručiteľovým dedičom. Za stavu, že v pôvodnom
dedičskomkonaníneboltentomajetokznámy(nebolpredmetomdedičstva)anebolvkonaníodedičstvo

prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov
tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne
a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 91 ods. 2 O.s.p.

V konaní bolo z dedičských spisov preukázané, že poručiteľka Y. P., rod. P. mala viacerých dedičov,
teda navrhovateľka nebola jej jedinou zákonnou dedičkou. Podľa vyjadrenia navrhovateľky dedičia

poručiteľky, jej deti Q. P., Y. U. žijú a právni nástupcovia po zomrelých dedičoch poručiteľky sú
navrhovateľke známi. Všetci žijúci dedičia, právni nástupcovia zomrelých dedičov a navrhovateľka
majú teda v zmysle vyššie uvedených záverov v tomto konaní postavenie nerozlučných procesných
spoločníkov podľa § 91 ods. 2 O.s.p.. Na uvedenom nemení nič ani tvrdenie navrhovateľky, žesa s ostatnými dedičmi dohodla o tom, že spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam
pripadnú v dedičskom konaní iba jej a že ostatní dedičia súhlasili s tým, aby navrhovateľka bola
sama navrhovateľkou v tomto súdnom konaní. Zákonnú úpravu účastníctva v konaní nemožno takýmto

spôsobom obchádzať.

Pretože sa konania o určenie veci do dedičstva po poručiteľke nezúčastnili ako navrhovatelia
alebo odporcovia všetci do úvahy prichádzajúci dedičia poručiteľky, resp. ich právni nástupcovia,
súd musel návrh pre nedostatok vecnej legitimácie účastníkov zamietnuť. Súd zamietol aj návrh
navrhovateľky na vykonanie dokazovania identifikáciou pozemno-knižnej parcely a výsluchu svedkyne

Y. C., pretože vzhľadom na nesplnenie procesnej podmienky účastníctva by tieto dôkazy nemohli
ovplyvniť rozhodnutie súdu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zaviazal neúspešnú
navrhovateľku, aby nahradila úspešným odporcom 1/, 2/ trovy konania, ktoré predstavujú trovy právneho
zastúpenia vo výške 167,74 Eur. Právny zástupca odporcov vykonal dva účelné úkony právnej služby, a
to prevzatie veci a príprava zastúpenia 26.9.2014, účasť na pojednávaní 26.11.2014, za ktoré vzhľadom

na neurčitú hodnotu sporu podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb patrí základná sadzba tarifnej odmeny 61,85
Eur x 2 úkony, režijný paušál 8,04 Eur x 2 úkony. Pretože je právny zástupca odporcov platiteľom DPH,
súd podľa § 18 ods. 3 citov. vyhl. priznal odmenu a náhrady v úhrnnej sume 139,78 Eur zvýšené o 20%
DPH /27,96 Eur/. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil súd navrhovateľke zaplatiť náhradu trov konania do

rúk právneho zástupcu odporcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.