Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/690/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7201899327
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7201899327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu Stavebné bytové družstvo II,
Bardejovská 3, Košice, IČO: XXX XXX, proti žalovanej V. U., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, B., právne
zast. advokátkou T.. B. U., so sídlom Š. XX, B., o zaplatenie 354,21 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27C/809/2001-185 z 15.4.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobu v celom rozsahu zamietol a vyslovil,
že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania, v sume 202,79 eur na účet právnej zástupkyne

žalovanej do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vrozsudkuz15.4.2014uviedol,žežalobcasažaloboudoručenousúdu10.1.1997domáhalodžalovanej
zaplatenia sumy za obdobie od decembra 1993 do novembra 1996 a zároveň sa domáhal úhrady
poplatku z omeškania v sume 22 903,- Sk za obdobie od decembra 1993 do novembra 1996, ako aj
poplatku z omeškania od decembra 1996 do zaplatenia vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň
omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je výlučnou nájomníčkou a členkou SBD II v Košiciach
vo vzťahu k bytu nachádzajúcemu sa v B., M. P. E..

Dôvodil, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná je výlučnou nájomníčkou

družstevného bytu č. X F. B.I. M. E.. P. XX a taktiež nebolo sporné a vyplynulo to aj z pripojeného
spisu, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/1238/1985 bola žalovanej priznaná 15%
zľava z úhrady za užívanie bytu. Pod uvedenou spisovou značkou na Mestskom súde v Košiciach bolo
vedené konanie žalobcu voči žalovanej, predmetom ktorého bola úhrada za užívanie predmetného bytu
za obdobie od januára 1983 do augusta 1985 v sume 1 039,- Kčs a súd žalobu zamietol rozsudkom
zo dňa 26.7.1988, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.9.1988. Dôvodom takéhoto rozhodnutia je,
že žalobkyňa si dňa 30.11.1984 uplatnila u žalobcu nárok na poskytnutie zľavy z úhrady za užívanie

bytu z titulu neodstránených kolaudačných závad, ako aj skrytých závad nahlásených na prevádzke
žalobcu a v konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie I.. J.. V. L., ktorý vo svojom posudku zo dňa
30.6.1987 uviedol, že byt bol daný do užívania so závadami, ktoré možno rozdeliť na závady prakticky
neodstrániteľné a závady odstrániteľné výmenou konštrukčných prvkov a úpravy konštrukčného prvku.
Keďže závady dlhodobo zhoršujú užívanie predmetného bytu súd priznal žalovanej zľavu z úhrady za
užívanie vo výške 15%, čo predstavovalo žalovanú sumu a návrh zamietol.V konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 19C/113/1993 súd rozhodoval o návrhu žalobcu, ktorým
sa voči žalovanej domáhal úhrady sumy 3.540,- Sk za obdobie od 1.4.1987 do 31.3.1990 a súd návrh
v časti zaplatenia istiny zamietol, a konanie v časti o zaplatenie poplatkov z omeškania zastavil, v

dôsledku čiastočného späťvzatia žalobného návrhu v časti príslušenstva, v ňom súd nariadil znalecké
dokazovanie znalcom I.. L. Š., ktorého poveril vypracovaním posudku a určením, či na predmetnom byte
naďalej pretrvávajú vady (aj skryté). Znalec v posudku č. 12/2006 konštatoval, že v porovnaní so stavom
zachytenýmvznaleckomposudkuzroku1987jebytbezakejkoľvekpravidelnejhociajzákladnejúdržby.
Závady neboli odstránené vôbec, ani žalobcom ani žalovanou. V závere posudku znalec uviedol, že

rozsah závad podmienený nedostatočnou údržbou a časovým odstupom takmer 23 rokov spôsobil, že
niektoré vady je jednoduchšie riešiť kompletnou výmenou vadných častí a nie ich lokálnymi čiastkovými
opravami a úpravami. Závady v bytovej jednotke žalovanej nie sú svojim rozsahom poruchami, ktoré
svojim rozsahom, svojou intenzitou a rozsahom priamo ohrozujú bezpečnosť užívania bytu. Poškodenie
v prvom rade znamená zníženie čiastočnej funkčnosti a estetické a interiérové znehodnotenie časti
bytu. Následne súd ustanovil znalca I.. A. F. U.., znalca z odboru stavebníctva, odvetvie poruchy stavieb

na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku a jeho úlohou bolo posúdiť, či znaleckým posudkom
č. 12/2006 znalcom I.. L. Š. bola správne splnená súdom uložená úloha. V tomto posudku znalec
I.. F. uviedol, že znalec I.. Š.B. svojim odborným posudkom č. 12/2006 správne splnil úlohu uloženú
uzneseniami súdu. Po uplynulej dobe sa stav bytu č. X M. P. XX F. B. podstatne nezmenil a naďalej platí
záver z odborného posudku č. 12/2006.

Súd zistil, že v stanovách SBD II, ktoré predložil v konaní žalobca, ktoré boli prijaté na zhromaždení
delegátov 4.12.1991, zmeny a doplnky prijaté na zhromaždení delegátov dňa 28.4.1992 a 28.11.1992 je
v čl. 49 ustanovené, že určená výška výpočtu platieb a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu je
zročná v poslednom dni bežného mesiaca. Ak nie je uhradená ani do 5 dní po zročnosti, vzniká platiteľovi
povinnosť zaplatiť družstvu poplatok z omeškania, ktorý je vo výške 5,- Sk od každého dlžného mesiaca

za každý i začatý mesiac omeškania. Výšku výpočtu platieb a úhrad za plnenia poskytované s užívaním
bytu určí družstvo svojim rozhodnutím. Výšku platieb a úhrad môže družstvo meniť za ekonomicky
odôvodnených podmienok. Sťažnosť člena voči tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok.

Krajský súd teda poukázal na to, že 15% zľava bola priznaná z úhrady za nájomné a nebola priznaná
aj z úhrady za služby podľa § 170 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom plnenie a poskytovanie, ktoré

je spojené s užívaním bytu je napr. ústredné vykurovanie, dodávka teplej vody, dodávky z verejných
vodovodov a vodární, odvádzanie odpadových vôd a podobne, pričom zálohy na úhradu za plnenie
spojené s užívaním bytu sa platia preddavkovo, mesačne a po uplynutí uplynulého obdobia sa raz ročne
vyúčtujú. Vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu vykonáva zásadne prenajímateľ a
podmienkou splatnosti nedoplatku je, že vyúčtovanie bolo vykonané riadne a teda v súlade s predpismi,

ktoré ho regulujú a nájomca bol s ním oboznámený. Vyúčtovanie môže privodiť splatnosť nedoplatku
plynúceho z neho vtedy, ak obsahuje všetky predpísané náležitosti a je v ňom uvedená cena za
vykonané služby v správnej výške.

Dňa16.9.2011žalobcadoručilsúdušpecifikáciužalovanejsumypodľajednotlivýchmesiacovzaobdobie
od decembra 1993 do novembra 1996, kde výška predpísaných platieb je uvedená obdobne ako to

bolo v predloženom prehľade platieb, avšak oproti prehľadu platieb v špecifikácii súd zistil odlišnosti
pri evidovaní platieb zo strany žalovanej a to konkrétne v mesiaci december 1994 v prehľade platieb,
ktorý bol pripojený k žalobnému návrhu a obdobne k nasledujúcemu písomnému podaniu žalobcu je
uvedená úhradu zo strany žalovanej v sume 2 882,- Sk, s poznámkou, že táto úhrada zahŕňa preplatok
ústredného kúrenia 1 528,- Sk, pričom v špecifikácii sa nachádza údaj o platbe 1 354,- Sk, t.j. zrejme

údaj bez preplatku, avšak o kolonku nižšie sa nachádza údaj o nedoplatku ústredného kúrenia 707,- Sk
a o riadok nižšie údaj o preplatku ústredného kúrenia 1 410,- Sk, ktoré čiastky nezodpovedajú pôvodne
uvedenejsume1528,-Sk.Ďalšínesúladjeprievidenciiplatbyžalovanejvoktóbri1995,kdevpôvodnom
prehľade platieb je uvedená čiastka 6 826,- Sk a v špecifikácii je uvedená čiastka 5 416,- Sk. Zároveň
súd konštatuje, že v prvom prehľade platieb nie je zaznamenaný údaj o preplatku alebo nedoplatku

ústredného kúrenia a v špecifikácii je uvedený preplatok ústredného kúrenia 2 747,24 Sk. Ďalej v roku
1996 je rozdiel v evidencii platieb žalovanej v mesiaci máj 1996, kedy v pôvodnom prehľade je evidovaná
úhrada 2 040,- Sk a v špecifikácii nie je evidovaná žiadna úhrada t.j. nula.

Súd zistil od žalobcu, že v byte je mesačný zálohový predpis 06/1994 - 11/1996 vo výške 1 576,- Sk,
počet osôb - 3:anuita 216, bežná údržba 85, rezervy na opravu 252, poplatok za výťah 25, poistné 3, odvoz odpadu
25, elektrina spoločných priestorov 20, prevádzková réžia 30, deratizácia 2, príspevok SZBD 1, daň z
nehnuteľnosti 30, náklady na správu 60, vykurovanie 510, TÚV 218 a zároveň oznámil súdu, že štruktúru

mesačného zálohového predpisu v písomnej forme nemá k dispozícii, preto predložil zostavu vytlačenú
z PC a taktiež oznámil súdu, že vyúčtovania za roky 1993, 1994, 1995 a 1996 sa nenachádzajú v
archíve SBD II Košice, rovnako ako ani doklady o doručení predmetných vyúčtovaní. Informácia o výške
vyúčtovania za predmetné roky je zrejmá z prehľadu ročných platieb, ktoré tvoria prílohu listu. Žalobca
uviedol, že vyúčtovanie za rok 1993 činilo preplatok 1 528,- Sk, vyúčtovanie za rok 1994 činilo preplatok

1 410,- Sk, vyúčtovanie za rok 1995 ústredné kúrenie činilo preplatok 2 120,- Sk a v tom istom roku
vyúčtovanie HV činilo preplatok 627,24 Sk, aj v roku 1996 bolo vypracované opravné vyúčtovanie za rok
1994 v sume 707,- Sk ako nedoplatok. Vyúčtovanie za rok 1996 činilo preplatok 1 019,- Sk za ústredné
kúrenie a preplatok 477,19 Sk za HV.

Súd citoval § 685, § 868, § 698 O.z. čl. 43, 50 Stanov SBD II a dôvodil, že v danom prípade sa
žalobca domáhal od žalovanej úhrady istiny 10 671,- Sk titulom dlžného nájomného a služieb spojených

s nájmom bytu za obdobie od 12/1993 do 11/1996 tak, ako je to uvedené v žalobnom návrhu, ako
aj v ďalších písomných vyjadreniach, ktoré žalobca súdu doručoval. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že žalovaná v predmetnom období uhrádzala platby nepravidelne a v čiastkach
odlišných od platieb predpísaných zo strany žalobcu s odôvodnením, že si uplatnila 15% zľavu, ktorá jej
bola priznaná v konaní vedenom na Mestskom súde v Košiciach pod sp. zn. 19C/1238/1985 (3Co365/11

na krajskom súde).

Súd uviedol, že sa stotožnil s názorom žalobcu, že zľava vo výške 15% priznaná rozsudkom
19C/1238/1985 (ktorá tak, ako je to vyššie popísaná je žalovanej priznaná, resp. mala na ňu žalovaná
nárok aj v žalovanom období) je zľavou priznanou z úhrady za užívanie bytu (teraz nájomného) v súlade
s ust. § 698 ods. 1 Občianskeho zákonníka (predtým § 170 ods. 1), avšak nejedná sa o zľavu priznanú

zároveň aj z úhrad za služby poskytovanie ktorých je spojené s užívaním bytu v zmysle ust. § 698 ods.
3 Občianskeho zákonníka.

Na základe uvedeného súd potreboval sa vysporiadať sa s otázkou, ktorá časť zálohového predpisu
je poplatkom za užívanie bytu a ktorá je súčasťou úhrad za služby poskytovanie ktorých je spojené s
užívaním bytu, resp. presne stanoviť z akej časti zálohového predpisu má žalovaná nárok na 15% zľavu

a následne porovnať aká časť platieb bola zo strany žalovanej uhradená, resp. či jej vznikol nedoplatok z
tejto časti. Bolo preto potrebné poznať presné rozčlenenie platieb - úhrad žalovanej tak, aby bolo zrejmé
akú časť žalobca zohľadnil ako zálohovú platbu za služby, ktoré sú predmetom vyúčtovania a následne
na základe nich vypracoval vyúčtovanie za jednotlivé roky.

Súd žalobu zamietol, keď na základe tejto skutočnosti súd dospel k jednoznačnému záveru, že

žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v dôsledku nepredloženia vyššie uvedených listín, nebolo možné
špecifikovať aká časť platieb realizovaných zo strany žalovanej bola započítaná ako úhradu za užívanie
bytu, a aká časť platieb bola potom započítaná na služby poskytovanie ktorých je spojené s užívaním
bytu, nebolo možné zistiť akým spôsobom bolo realizované vyúčtovanie a aká výška zálohových platieb
zo strany žalovanej bola v týchto vyúčtovaniach zohľadnená a teda nebolo možné stanoviť, či žalovanej

vznikol v relevantnom období nejaký nedoplatok.

V neposlednom rade súd poukázal na to, že nebolo možné posúdiť, či vyúčtovania obsahovali všetky
predpísané náležitosti, či ceny boli uvádzané v správnej výšky, či v správnej výške boli zohľadnené
zálohové platby a opakovane súd uvádza, že nebolo možné stanoviť výšku nedoplatku zo strany
žalovanej po zohľadnení prípadných preplatkov za roky 1993-96.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi - žalovanej. Úspešnej náhradu trov konania pozostávajúcej z trov
právneho zastupovania priznal takto: prevzatie a príprava zastupovania, vrátane prvej porady s klientom
- 26.11.2012 - 26,01 eur, vyjadrenie vo veci samej - 28.11.2012 - 26,01 eur, zastupovanie pri pojednávaní

- 12.3.2013 - 26,01 eur, vyjadrenie vo veci samej - 6.5.2013 - 26,01 eur, vyjadrenie vo veci samej
25.6.2013 - 26,01 eur, zastupovanie pri pojednávaní 15.4.2014 - 26,01 eur, režijný paušál 2x7,63 eur,
3x7,81 eur, 1x8,04 eur, spolu v sume 202,79 eur.Súd túto povinnosť uložil žalobcovi splniť na účet právnej zástupkyne žalovanej tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

V podanom odvolaní žiadal žalobca zmeniť rozsudok a priznať žalovanú istinu ako aj trovy konania, to

všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, alebo alternatívne vec zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

V odvolaní namietal, že ide o nesprávne právne posúdenie vo veci a ďalej, že súd na základe dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods.1 písm.d/, f/ O.s.p.). Žalobca síce nepredložil doklady osvedčujúce úhradu
jednotlivých platieb zo strany žalovanej, avšak v listinnej podobe predložil v zostave z PC mesačné

zálohové predpisy za žalované obdobie a súd sa s nimi mal vyporiadať, ktorá časť zálohového predpisu
je poplatkom za užívanie bytu a ktorá nie. O.i. výšku predpísaných mesačných záloh predložil výšku
úhrad zo strany žalovanej (vyúčtovanie za roky 1993 až 1996) a namietal aj to, že s otázkou žalovaného
nároku mohol súd sa vysporiadať aj tak, že nariadi znalecké dokazovanie, na čo žalobca vo výpovediach
poukazoval.

Vo vyjadrení k odvolaniu žiadala žalovaná napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, dôkazné
bremeno bolo na ich strane, jeden z prehľadov mesačných platieb dokonca sám namietal žalobca
(správnosť jednotlivých číselných údajov) a tak nebolo možné zistiť, ktorý prehľad je správny a či
vôbec nejaký nedoplatok vznikol. Čiastkové výsledky vždy hovoria o preplatku, žalobca nepredložil súdu
prvotné účtovné doklady, a preto aj nariadené znalecké dokazovanie by bolo zbytočné. Žalobca za

žalované obdobie nepreukázal, aby jej doručil vyúčtovanie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu v
zmysle Stanov SBD Košice II, ktoré nemohli jej byť doručené, čo sa preukázalo v konaní, vyúčtovanie
úhrad totiž vykonáva zásadne prenajímateľ (vlastník, prípadne správca domu). Vyúčtovanie je dôležité,
lebo môže privodiť splatnosť nedoplatku plynúceho z neho vtedy, ak obsahuje všetky predpísané
náležitosti a je v ňom uvedená cena za vykonané služby v správnej výške. Ak nemá predpísané

náležitosti, nie je riadnym vyúčtovaním v zmysle zákona a nie je spôsobilé vyvolať splatnosť nedoplatku
plynúceho z vyúčtovania.

Odvolací súd podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (lebo v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez
nariadenia pojednávania) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu uvedenom v § 212 ods. 1,
3 O.s.p. a zistil, že rozsudok je vecne správny, odvolací súd sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu

prvého stupňa stotožňuje v celom rozsahu, lebo sú správne a zákonné a so skutočnosťami namietanými
v odvolaní sa vyrovnal už prvostupňový súd (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. a podľa § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok
verejne vyhlásil).

Podľa čl. 152 ods.4 Ústavy, zavedenej zákonom č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, výklad a
uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí

byť v súlade s touto ústavou.

Z ust. čl. 46 ods.1 Ústavy SR vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
SR.

Podľa § 212 ods.3 O.s.p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd, len ak

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami

skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinounesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132

O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli

najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132
až § 135 O. s. p.

Súdvzaldoúvahyibaskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázané,resp.vyšlipočaskonania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický

rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok
hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s.
p., preto tento odvolací dôvod tiež nie je v prejednávanej veci daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.] je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov
ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny
predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia

skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania).

Zákonná úprava obsiahnutá v ust. § 120 O.s.p. rešpektuje zásadné rozdiely medzi sporovým a
nesporovým konaním. Okrem toho akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k žalobcovmu návrhu na
dokazovanie je takýto návrh na znalecké dokazovanie nadbytočný.

Súd prvého stupňa vysvetlil v rozsudku argumenty žalobcu v odvolaní a v podrobnostiach treba
prisvedčiť vyjadreniu žalovanej č.l. 194,195 spisu. O.i. nemožno nariadiť znalecké dokazovanie, ak
žalobca nedisponuje prvotnými účtovnými dokladmi týkajúcimi sa doručenia vyúčtovania.

Odvolací súd podľa § 224 ods.1, § 142 ods.1 (§ 151) O.s.p. nepriznal úspešnej žalovanej trovy
odvolacieho konania, lebo ich nežiadala.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.