Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/86/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508899795
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3508899795.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenáte,zloženomzpredseduJUDr.RomanaHargašaačlenovJUDr.Stanislavy

Markovej a JUDr. Alice Beňovej, v právnej veci navrhovateľky: R. E., bytom U. XX, C., právne zastúpená
Mgr. R. E., advokátom so sídlom v C., S. XX, proti odporcovi: PharmDr. A. U., bytom Z. XX, H. Z. nad N.,
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou A. & E., s.r.o. so sídlom Z. 2, C., o zaplatenie 5.537,81 Eur s
prísl. a o vzájomnom návrhu odporcu o zaplatenie 13.928,40 Eur s príslušenstvom na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 3. februára 2012, č. k. 6C/24/2008-257,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 3. februára 2012, č. k. 6C/24/2008-257,
bolo rozhodnuté nasledovne:
„I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 5.537,81 Eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
II. Vzájomný návrh odporcu sa zamieta.
III. Navrhovateľke sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100 %.“

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom žiadala súd, aby
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 166.832,- Sk a na zaplatenie náhrady trov konania. V návrhu
uviedla, že dňa 31.12.2001 uzavrela s odporcom zmluvu o združení podľa § 829 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka. Účelom združenia bolo zabezpečovanie prevádzky lekárne. S odporcom sa
v rámci uzatvorenej zmluvy o združení dohodli, že prevádzku lekárne budú zabezpečovať spoločne
a nerozdielne vo všetkých veciach a každý je podielovým spoluvlastníkom majetku združenia podľa
podielu, v akom vložil finančné prostriedky v prospech združenia. Pre účely združenia v zmysle

zmluvy malo byť vedené spoločné účtovníctvo týkajúce sa činnosti združenia. Za osobu zodpovednú
za účtovníctvo bol určený odporca a správou majetkových hodnôt boli poverení navrhovateľka a
odporca nerozdielne. Peňažné prostriedky sa mali sústreďovať na bankovom účte číslo XXXXXXXXXX v
Tatrabanke.Bolidohodnutívzmyslezmluvy,žezisksadelívpomere50:50prenavrhovateľkuaodporcu.
Lekáreň mala viacero dodávateľov. V návrhu ďalej poukázala na skutočnosť, že za odber liekov nad
dohodnuté množstvo mala byť odporcovi priznaná zo strany dodávateľov liekov peňažná provízia, ktorú
si však odporca ponechal a navrhovateľke sa polovica tohto zisku nedostala. Takto mal odporca prijať

od spoločnosti U., s.r.o. sumu 23.728,- Sk a sumu 20.947,- Sk a od spoločnosti K. - SR, a.s. províziu
za obdobie 12/2002 - 7/2003 vo výške 288.989,70 Sk. Odporca polovicu tohto zisku, predstavujúcu
žalovanú istinu, navrhovateľke nevyplatil. Preto sa navrhovateľka domáha zaplatenia súdnou cestou.
Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že medzi účastníkmi existovala dohoda, podľa ktorej patriliuvedené provízie odporcovi. Poukazoval na skutočnosť, že provízia vo výške 2%, ktorú mal od firmy
U. spol. s r.o., bola za sprostredkovanie a bola viazaná aj na odbery iných lekární. Keby nedojednal
odbery aj iných lekární, združenie by malo nárok maximálne na 4%-tnú províziu a on by nemal nárok na

žiadnu províziu. Podľa neho bola to však navrhovateľka, ktorá mala výlučný prospech z iných obchodov
lekárne. Prospech navrhovateľky spočíval v tom, že spoločnosti S., s.r.o., v ktorej bola navrhovateľka
spoločníčkou, sa vyplácali provízie z obchodov, ktoré táto spoločnosť lekárni sprostredkovala. Vzhľadom
na to, že žalovaná istina patrila výlučne odporcovi na základe dohody účastníkov združenia, žiadal
odporca návrh zamietnuť. Odporca súčasne uplatnil vzájomný návrh, ktorým sa voči navrhovateľke

domáhal zaplatenia sumy 419.606,90 Sk s príslušenstvom. Vzájomný návrh odôvodňoval skutočnosťou,
že spoločnosti S. s.r.o. bola vyplatená provízia i z takých obchodov, ktoré táto spoločnosť lekárni
nesprostredkovala, a preto na províziu nárok nemala. Tieto prostriedky vyplatila spoločnosti S. s.r.o.
zo spoločných prostriedkov navrhovateľka, pričom prekročila sumu dohodnutú v zmluve o združení,
s ktorou mohol účastník združenia disponovať samostatne bez súhlasu druhého účastníka združenia.
Navrhovateľka týmto konaním spôsobila odporcovi škodu, ktorá predstavuje polovicu takto neoprávnene

vyplatených prostriedkov, teda predmet vzájomného návrhu. Navrhovateľka sa k vzájomnému návrhu
vyjadrila v tom smere, že ňou vyplatené prostriedky boli vyplatené dôvodne a že pri jej činnosti v rámci
združenia robievala finančné operácie vyššieho objemu bežne a odporca to nikdy nenamietal.

Z vykonaných dôkazov okresný súd zistil, že súd zistil, že účastníci uzavreli zmluvu o združení dňa

21.12.2001 podľa § 829 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Účelom združenia bolo spoločné
zabezpečenie prevádzky verejnej lekárne K. v C.. Združenie nemalo samostatnú právnu subjektivitu a
v zmysle čl. 1 zmluvy svoje práva povinnosti voči tretím osobám si malo uplatňovať prostredníctvom
účastníka združenia, fyzickej osoby - odporcu. V zmysle čl. 5 pre účel združenia účastníci mali viesť
spoločné účtovníctvo týkajúce sa činnosti združenia, pričom za osobu zodpovednú za účtovníctvo

bol určený odporca. Správou majetkových hodnôt združenia boli poverení nerozdielne odporca i
navrhovateľka. Peňažné prostriedky nadobudnuté činnosťou v prospech združenia sa mali sústreďovať
na bankovom účte zriadenom v Tatrabanke č. XXXXXXXXXX/XXXX určenom v čl. 5 bod 2 zmluvy.
Príjmy, výdavky, strata alebo zisk zo spoločnej činnosti sa mali uskutočňovať mesačne v termíne
podľa dohody účastníkov zmluvy a zisk nadobudnutý z prevádzky lekárne sa delil medzi účastníkov

združenia na navrhovateľku a odporcu v pomere 50:50. Každý z účastníkov združenia mohol
bez predchádzajúceho súhlasu druhého účastníka jednorázovo disponovať so spoločným majetkom
maximálne do výšky 20.000,- Sk a mesačne maximálne do celkovej výšky 50.000,- Sk. V zmysle
čl. 8 predmetnej zmluvy, každý účastník mal povinnosť vyvíjať podľa svojich schopností a možností
činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu stanoveným spôsobom ako mu ukladá zmluva, zdržať sa

akýchkoľvek činností, ktoré by mohli znemožniť, alebo sťažiť dosiahnutie stanoveného účelu a zachovať
tiež mlčanlivosť o veciach, ktoré sú majetkom združenia.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 08.07.2003 okresný súd zistil, že medzi spoločnosťou U., s.r.o. a odporcom sa
spoločnosťU.,s.r.o.akopredávajúcizaviazalaposkytnúťodporcovivzmyslečl.6ods.3zmluvyfinančný

bonus vo výške 2% z hodnoty objednaného tovaru za splnenia podmienky, že odporca ako kupujúci
objedná tovar v hodnote minimálne 1.000.000,- Sk bez DPH mesačne. Z čl. 3 predmetnej kúpnej zmluvy
je zrejmé, že miestom plnenia dodávok a súčasne miestom odberu boli lekáreň "K.", B., G. XX, C..

Z listu zo dňa 08.09.2003 okresný súd zistil, že týmto listom oznámila spoločnosť U., s.r.o. odporcovi, že

podľauvedenéhoustanoveniakúpnejzmluvyzodňa08.07.2003poukázalanajehoúčetXXXXXXXXXX/
XXXX sumu 20.947,- Sk, čo predstavuje bonus 2% zo sumy 1,047.333,- Sk. Ďalším listom zo dňa
15.10.2003 bolo oznámené poukázanie sumy 23.728,- Sk (2% z 1,186.397,- Sk), a to z rovnakého
dôvodu a na rovnaký účet. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že účet uvedený v tomto liste bol
odlišný od účtu, na ktorom sa v zmysle zmluvy o združení osôb na dosiahnutie dojednaného účelu mali

sústreďovať peňažné prostriedky združenia.

Z kúpnej zmluvy tiež uzatvorenej dňa 08.07.2003 a súčasne uzatvorenej opätovne medzi spoločnosťou
U.l, s.r.o. a odporcom okresný súd zistil, že v súvislosti s dodávaním tovaru bola medzi spoločnosťou
U., s.r.o. a odporcom uzatvorená i táto ďalšia kúpna zmluva, na základe ktorej mal odporca nárok na

finančný bonus, ktorého výška závisela od počtu dní, do koľkých bola uhradená faktúra za dodaný tovar.
Podľa čl. 6 ods. 3 za splnenia podmienky, že kupujúci objedná z ponuky predávajúceho tovar
v hodnote minimálne 1,000.000,- Sk bez DPH, pri úhrade faktúr do 30 dní od vystavenia predávajúci sa
zaviazal poskytnúť kupujúcemu bonus 8% z hodnoty, pri úhrade faktúry do 45 dní odvystavenia bonus 7% z hodnoty, pri úhrade faktúr do 60 dní od vystavenia 6% z hodnoty, pri úhrade
faktúr do 90 dní od vystavenia 5% z hodnoty, pri úhrade faktúr do 120 dní od vystavenia
4% z hodnoty. Rovnako, ako v prípade predchádzajúcej zmluvy, i v tomto prípade bola miestom plnenia

dodávok tovaru Lekáreň "K.", B., G. XX, C..

Z ďalších listov, a to zo dňa 08.09.2003 a 15.10.2003 okresný súd zistil, že spoločnosť U., s.r.o.
poukázala odporcovi sumu 41.893,- Sk (ako 4% z 1,047.333,- Sk) a 47.456,- Sk (ako 4% z 1,186.397,-
Sk), rovnako na iný účet, ako bol účet určený v zmluve o združení pre prostriedky získané činnosťou

v rámci združenia.

Obdobný spôsob výplaty finančného bonusu, teda časť na účet spoločných prostriedkov a časť na
účet výlučných prostriedkov odporcu, bol odporcom ako prevádzkovateľom F. K. dohodnutý aj s ďalším
dodávateľom lekárnického tovaru, so spoločnosťou K. - SR, a.s.. Zo zmluvy o finančnom bonuse za
odber tovaru uzavretej dňa 31.05.2002 medzi spoločnosťou K. - SR, a.s. a odporcom okresný súd zistil,

že v zmysle tejto zmluvy odporcovi bol priznaný nárok na vyplatenie finančného bonusu vo výške 5% z
ceny tovaru za podmienky splnenia minimálneho mesačného odberu produktov od firmy B. v hodnote
100.000,-Sk.PodľazmluvyfinančnýbonusmalbyťpoukazovanýnačísloúčtuXXXXXXXXXX/XXXX,t.j.
účet odlišný od účtu určeného v zmluve o združení pre prostriedky získané činnosťou v rámci združenia
napriek skutočnosti, že odporca predmetnú zmluvu uzatváral ako prevádzkovateľ F. K. so sídlom B.,

G. XX, C.. Na túto zmluvu sa viaže Dodatok č. 1 zo dňa 02.01.2003 uzatvorený medzi odporcom a
spoločnosťou K. - SR, a.s., kde ako kupujúci je uvedený odporca so sídlom zapísaný v živnostenskom
registri, avšak s miestom výkonu F. K.. Ako číslo účtu je uvedené číslo účtu odlišné od účtu určeného v
zmluve o združení pre prostriedky získané činnosťou v rámci združenia. V zmysle uvedeného dodatku
v prípade, že kupujúci bude odoberať tovar v hodnotách podľa tabuľky uvedenej v tomto dodatku, pri

úhrade faktúry do 120 dní od vystavenia faktúry je oprávnený k získaniu finančného bonusu 2% a v
prípade úhrady do 60 dní od vystavenia faktúry je oprávnený k získaniu finančného bonusu vo výške 3%.

Z potvrdenia spoločnosti K. - SR, a.s., okresný súd zistil, že za obdobie, ktoré je predmetom žaloby,
v časti prijatia finančných prostriedkov odporcom od spoločnosti K. - SR, a.s., teda za obdobie od

decembra 2002 do júla 2003 bola spoločnosťou K. - SR, a.s. vyplatený na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX
celkom suma 288.989,70 Sk. Uvedený účet nebol účtom pre spoločné prostriedky účastníkov združenia,
ale účtom výlučných prostriedkov odporcu.

Okresný súd ďalej zistil, že odporca uzavrel so spoločnosťou K. - SR, a.s. i kúpnu zmluvu, pričom

ako miesto výkonu je v tejto zmluve uvedená F. K., ktorá v zmysle kupujúceho môže tiež v zmysle
predmetnej zmluvy objednávať tovar, pričom ako číslo účtu kupujúceho je uvedené číslo účtu združenia
v zmysle predmetnej zmluvy o združení. Na túto zmluvu sa ďalej viaže Dodatok č. 2, Dodatok č. 3,
Dodatok č. 4, všetky dodatky uvedené ako Dodatky o finančnom zvýhodnení k predmetnej kúpnej
zmluve medzi zmluvnými stranami - opätovne odporcom, so sídlom uvedeným takým, ako má zapísané

v živnostenskom registri, avšak s miestom výkonu F. K., ako kupujúcim a spoločnosťou K. - SR,
a.s. ako predávajúcim, pričom číslo účtu kupujúceho je uvedené vo všetkých týchto dodatkoch číslo
totožné ako číslo účtu určeného v zmluve o združení pre prostriedky získané činnosťou v rámci
združenia. Vychádzajúc z výsledkov vykonaných dôkazov, odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní
dňa 31.03.2008 potvrdil, že časť finančného bonusu (provízie) od spoločnosti U., s.r.o. a K. - SR, a.s.

bola poukazovaná na účet spoločných prostriedkov a časť na jeho účet. Odporca uviedol, že províziu
2% poberal výlučne on a netvorila spoločný majetok účastníkov združenia.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na obsah vyjadrenia právnej zástupkyne, ktorá uviedla,
že zo zmlúv založených v súdnom spise a to medzi spoločnosťou U. a odporcom, ako aj medzi

spoločnosťou K. - SR, a.s. a odporcom vyplýva, že s ohľadom na ich obsah sa nejedná o totožné zmluvy.
Zmluva medzi spoločnosťou U. a odporcom, na ktorej bol ako účet uvedený účet združenia, je podľa
svojho obsahu rámcovou kúpnou zmluvou, v ktorej boli dohodnuté podmienky na získanie finančného
bonusu v závislosti od lehoty splatnosti jednotlivých faktúr zo strany združenia K., na druhej strane
kúpna zmluva označením uzavretá medzi spoločnosťou U., s.r.o. a odporcom, v ktorej bol ako účet

uvedený podnikateľský účet odporcu bola podľa obsahu zmluvou o obchodnom zastúpení, pričom táto
skutočnosť vyplýva najmä z faktu, že odplata, t.j. finančný bonus alebo provízia bola určená pevným
percentom v prípade, ak odporca zabezpečí stanovený minimálny odber liekov. Skutočnosť, že medzi
uvedenými zmluvami bol podstatný rozdiel a svojou povahou neboli obe kúpnymi zmluvami, vyplýva i zvyjadrenia konateľa spoločnosti U. poskytnutého do trestného konania listom zo dňa 11.07.2007, ktorý
uvádza, že prvá kúpna zmluva riešila poskytnutie finančného bonusu pri úhrade faktúr pred ich lehotou
splatnosti, zatiaľ čo druhá kúpna zmluva riešila finančný bonus pri dodržaní stanoveného mesačného

odberu. Ďalej poukazovala na to, že obdobne bola táto skutočnosť upravená aj v rámci zmluvných
vzťahov so spoločnosťou K. - SR, kde bola uzavretá zmluva o finančnom bonuse za odber tovaru zo
dňa 31.05.2002, v ktorej bol taktiež nárok na finančný bonus stanovený vo výške pevného percenta
pri dodržaní minimálneho odberu. Na druhej strane podľa nej bola s touto spoločnosťou a združením
K. uzavretá rámcová kúpna zmluva v znení jej dodatkov, z ktorých z čl. 3 nepochybne vyplýva, že

strany sa dohodli na poskytnutí finančného rabatu, a to vo výške a v závislosti od lehoty splatnosti a
jej dodržania zo strany združenia K.. Vyslovila názor, že z obsahu uvedených zmlúv vyplýva, že v
zmluvách, v ktorých je uvedený podnikateľský účet odporcu, sa odporca zaviazal pre tieto spoločnosti
vyvíjať činnosť smerujúcu k zabezpečeniu minimálneho odberu liekov, za čo mal dohodnutú odplatu vo
výške presne stanoveného percenta z tohto odberu, pričom na druhej strane boli rámcové kúpne zmluvy,
kde v prospech združenia K. bola dohodnutá zľava, resp. finančný rabat a finančný bonus v závislosti

od lehoty splatnosti faktúr, čo jednoznačne súviselo s dodacími podmienkami dojednanými v zmluvách.

Pokiaľ ide o tvrdenie právnej zástupkyne odporcu, že zmluva uzavretá medzi spoločnosťou U. a
odporcom je zmluvou o obchodnom zastúpení, čo potvrdzuje podľa nej i list tejto spoločnosti zo dňa
11.07.2007, ktorý uvádza, že prvá kúpna zmluva riešila poskytnutie finančného bonusu pri úhrade faktúr

predichlehotousplatnosti,zatiaľčodruhákúpnazmluvariešilafinančnýbonuspridodržanístanoveného
mesačného odberu a o obdobných zmluvných vzťahoch medzi spoločnosťou K. - SR a odporcom
okresný súd poukázal na znenie ustanovenia § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase
uzatvárania predmetných zmlúv medzi odporcom a uvádzanými spoločnosťami, z ktorých plnenia neboli
poukazované na účet, na ktorom sa mali sústreďovať peňažné prostriedky združenia, podľa ktorého

zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného
vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo dojednávať a uzatvárať obchody v
mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
Predmet záväzku obchodného zástupcu vyplýva z § 654 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzatvárania predmetných zmlúv a je ním vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú

vymedzené v zmluve.

Vychádzajúc z predmetnej kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi spoločnosťou U. a odporcom, z ktorej
finančný bonus 2% bol poukazovaný nie na účet združenia, ale na účet odporcu, nie je podľa názoru
okresného súdu možné konštatovať, že by medzi účastníkmi tejto zmluvy došlo k uzatvoreniu zmluvy

o obchodnom zastúpení. Už z názvu tejto zmluvy vyplýva, že ide o kúpnu zmluvu, avšak posudzujúc
zmluvu i podľa obsahu už z čl. 1 je zrejmé, že predmetom tejto je predaj sortimentu HVLP, ktorý tvoria
prípravky distribuované predávajúcim kupujúcemu za podmienok určených v zmluve. Z čl. 3 predmetnej
zmluvy je zrejmé, kde sa bude tovar dodávať - t.j. že sa bude dodávať do F. K.. Z uvedeného okresný
súd vyvodil, že záujemca, t.j. F. K., bol presne v zmluve vymedzený a teda predmetom činnosti odporcu

nebolo jednoznačne vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov a s ohľadom na túto skutočnosť ani
nemohlo byť. Z dohodnutého miesta plnenia dodávok v zmluve je tiež zrejmé, že ním bola práve F. K.,
ktorej spoločné zabezpečenie prevádzky bolo práve účelom združenia vzniknutého na základe zmluvy
uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom, združenia, ktoré nemalo samostatnú právnu subjektivitu a
ktoré práva a povinnosti v zmysle čl. 1 predmetnej zmluvy o združení osôb uplatňovalo prostredníctvom

odporcu. Opodstatnenosť tvrdenia, že medzi zmluvami uzatvorenými medzi odporcom a spoločnosťou
U. bol podstatný rozdiel a svojou povahou neboli obe kúpnymi zmluvami, podľa názoru okresného súdu
nevyplýva ani z vyjadrenia konateľa spoločnosti U. v liste zo dňa 11.07.2007. Tento i v liste naopak
uvádza, že išlo o kúpne zmluvy, pričom táto skutočnosť vyplýva i z jeho výpovede ako svedka. S
poukazom na predmet sporu nie je relevantné tvrdenie svedka, že obchodným partnerom bol odporca a

nie lekáreň, keď lekáreň ani nemohla mať právnu subjektivitu a nemohla byť účastníkom zmluvy. Práve
preto združenie realizovalo práva a povinnosti prostredníctvom odporcu.

Podľa názoru okresného súdu daný výklad treba aplikovať i na zmluvné vzťahy, do ktorých vstupoval
odporca so spoločnosťou K.. Vychádzajúc z predložených zmlúv o finančnom bonuse za odber

tovaru uzatváral odporca s touto spoločnosťou zmluvu ako prevádzkovateľ F. K. so sídlom B., C.,
pričom je nesporné, že kúpna zmluva a dodatky ním uzatvárané s touto spoločnosťou sa rovnako
týkajú predmetnej lekárne. Podľa názoru okresného súdu je nesporné, že prevádzka F. K. bola,
podľa čl. 1 zmluvy o združení, v zmysle ktorého je potrebné chápať i samotnú zmluvu o finančnombonuse, spoločným cieľom združenia, vytvoreného navrhovateľkou a odporcom, ktoré združenie nemalo
právnu subjektivitu a ktorého práva a povinnosti vo vzťahu k tretím osobám realizoval práve odporca.
Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, spoločnosťou K. - SR, a.s. vrátane potvrdenia

vystaveného spoločnosťou K. - SR, a.s., bonusy, a to i zo zmluvy o finančnom bonuse za odber tovaru,
mali byť vyplatené odberateľovi: K., B., G. XX, C.. Nie je pritom relevantné, že táto spoločnosť v ňou
realizovanej tabuľke už uvádza pri zmluvách o finančnom bonuse číslo účtu odporcu. Podľa záverov
okresného súdu nebolo preukázané, že by sa predmetné zmluvy, o ktorých právna zástupkyňa odporcu
vyslovila právny názor, že sú zmluvami o sprostredkovaní, viazali na iný tovar, dodaný inému subjektu,

či subjektom, ako práve predmetnej lekárni, ktorej prevádzkovanie bolo účelom združenia vytvoreného
účastníkmi.

Okresný súd ďalej poukázal na znenie ustanovenia § 834 Občianskeho zákonníka a na to, že pri
posudzovaní odôvodnenosti návrhu je rozhodujúce posúdenie skutočnosti, či boli provízie nadobudnuté
do dispozície odporcu získané pri výkone spoločnej činnosti. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného

dokazovania, vznik nároku na sporné provízie, poukázané na účet odporcu, závisel od množstva
odobratého tovaru. Množstvo odobratého tovaru s poukazom na všetky zmluvy pritom záviselo od toho,
či F. K. pri svojej prevádzke dané množstvo realizuje na trhu. Podľa názoru okresného súdu je
jednoznačné,žeprevádzkalekárnebolajedinýmúčelomzdruženiaajednoznačnepredmetomspoločnej
činnosti. Preto nemôže byť dôvodný iný záver, ako ten, že množstvo odobraného tovaru záviselo od

spoločnej činnosti účastníkov združenia. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal i na skutočnosť, že
každá jedna zo zmlúv je viazaná práve na F. K.. Provízie, vyplácané za odobraté množstvo tovaru, sú
preto jednoznačne spoluvlastníctvom účastníkov združenia. Tvrdenie odporcu, že predmetné provízie
patrili na základe dohody účastníkov združenia výlučne jemu, nebolo preukázané. Dohodu účastníkov
združenia, podľa ktorej by práve takto získaná časť zisku patrila len jednému z účastníkov, nemožno

síce vylúčiť, no zo zmluvy o združení takýto spôsob delenia zisku nevyplýva a iný dôkaz o existencii
takejto dohody predložený nebol. Odporca bol v tomto smere v dôkaznej núdzi.

Z vykonaného dokazovania okresný súd vyvodil, že v zmysle čl. 5 ods. 3 zmluvy o združení bolo
vyúčtovanie príjmov, výdavkov, strát a zisku dohodnuté v mesačných intervaloch, pričom zisk sa delil

medzi účastníkov združenia rovnakým dielom. Nárok na polovicu zo spoločne nadobudnutého majetku
tak vzhľadom na uvedenú skutočnosť vznikal účastníkom združenia na základe zmluvy každý mesiac
bez toho, aby došlo k zániku účasti na združení alebo k rozpusteniu združenia. Je však nepochybné,
že nárok na polovicu provízií vyplatených odporcovi vznikol navrhovateľke i s poukazom na skutočnosť,
že združenie zaniklo.

S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže provízie vyplácané odporcovi boli získané pri výkone
spoločnej činnosti a zároveň navrhovateľke zo zmluvy o združení vznikol nárok na vyplatenie polovice
takto získaného majetku, okresný súd dospel k záveru, že návrh bol dôvodný a preto priznal
navrhovateľke polovicu z provízií vyplatených odporcovi.

Vzájomný návrh odporcu okresný súd zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane
navrhovateľky. Podľa názoru okresného súdu navrhovateľka nie je nositeľkou povinnosti, ktorú odporca
žiada splniť.

Okresný súd poukázal na to, že odporcom požadovaný nárok bol založený na tom skutkovom základe,
podľa ktorého navrhovateľka vyplatila spoločnosti S., s.r.o. finančné prostriedky, ktoré tejto spoločnosti
nepatrili,pretožezaneneboloposkytnutédohodnutéprotiplnenie.Navrhovateľkouvyplatenéprostriedky
boli vyplatené ako sprostredkovateľská odmena za také obchody pre lekáreň K., ktoré lekárni
táto spoločnosť nesprostredkovala. Vzhľadom na uvedené žiadal odporca vzájomným návrhom od

navrhovateľky, aby takto vyplatené finančné prostriedky vrátila.

Okresný súd vyslovil právny názor, podľa ktorého sprostredkovateľská odmena, vyplatená za obchody,
ktoré neboli sprostredkované, je plnením bez právneho dôvodu, a teda bezdôvodným obohatením (§
451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak k takémuto bezdôvodnému obohateniu došlo, je povinnosťou

ho vydať. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie by však nemal ten, koho konaním k nemu došlo (v
tomto prípade navrhovateľka), ale ten, kto by sa obohatil (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka), teda
spoločnosť S., s.r.o.. Na posúdení vzájomného návrhu ako nároku z bezdôvodného obohatenia nemení
nič ani skutočnosť, že odporca tento nárok právne odôvodnil ako náhradu škody vzniknutej z dôvoduúmyselného konania proti dobrým mravom (§ 424 Občianskeho zákonníka). Pre posúdenie žalobou
uplatneného nároku sú rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých účastník právo odvodzuje a nie jeho
právne posúdenie. Keďže dôvod zamietnutia vzájomného návrhu spočíval v nedostatku pasívnej vecnej

legitimácie navrhovateľka, podľa názoru okresného súdu nebolo pre rozhodnutie potrebné zisťovať, či
k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo. Preto okresný súd nevykonal dôkazy, ktorými odporca
preukazoval nedôvodné vyplatenie sprostredkovateľskej odmeny. S poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania, keď výsluch ďalších navrhovaných svedkov zo strany účastníkov nemohol ovplyvniť
rozhodnutie súdu, súd nevykonal ani ďalšie navrhované dôkazy účastníkmi konania.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
úspešnej navrhovateľke priznal náhradu vo výške 100% ňou uplatnených účelne vynaložených trov
konania. O náhrade trov konania súd rozhodol takouto formou podľa § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho
poriadku. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania okresný súd
samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v časti
vzájomného návrhu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) s odkazom na § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a v časti nároku navrhovateľky z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d)
a f) O.s.p.. V odvolaní odporca poukázal na znenie ustanovení § 97 ods. 1, 3, § 80 písm. b) O.s.p., §

451 ods. 1, 2, § 420 ods. 1, 3 a § 424 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na povinnosť súdu v
zmysle čl. 46 Ústavy Sr s odkazom na § 3, § 4, § 7, a § 153 ods. 1, 2 O.s.p.. Podľa názoru odporcu
zo vzájomného návrhu je nepochybné, že odporca uplatňoval voči navrhovateľke nárok na z titulu
náhrady škody a nie z titulu bezdôvodného obohatenia. Pri uplatňovaní tohto nároku odporca preukázal
porušenie povinnosti navrhovateľky, ako jednej z náležitostí zodpovednosti za škodu. Odporca v konaní

preukazoval nepochybný motív konania navrhovateľky, ktorá bola v rozhodnom čase aj konateľkou
spoločnosti S., pričom musela vedieť, že suma, vyplatená uvedenej spoločnosti nepatrí. Vyplatením
sumy 27.856,79 eur spoločnosti S. navrhovateľka úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi
spôsobila odporcovi škodu. Podľa názoru bezdôvodné obohatenie spoločnosti S. je v prejednávanom
prípade dôvodom samotnej existencie škody, ako jednej z náležitostí zodpovednosti za škodu, keďže

uvedenej spoločnosti nevznikol nárok na výplatu sumy 27.856,79 eur. Preto podľa názoru odporcu
súd bol povinný sa v rámci rozhodovania o zodpovednosti za škodu vysporiadať s existenciou alebo
neexistenciou škody ako s predbežnou otázkou, pričom takúto právnu otázku nemožno „zameniť“ s
právnym titulom. Z uvedeného dôvodu bola postupom okresného súdu odporcovi odňatá možnosť
konať pred súdom a uplatňovať svoje práva. K otázke príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti

navrhovateľky a škodou odporca uviedol, že táto príčinná súvislosť bola v konaní preukázaná s
poukazom na povinnosť navrhovateľky podľa čl. VII. ods. 2 Zmluvy o združení a na porušenie tejto
povinnosti navrhovateľkou vyplatením sumy, prevyšujúcej 20.000,- Sk spoločnosti S.. Z uvedených
dôvodov v tejto časti sporu okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle
§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a svojim postupom odňal odporcovi možnosť konať pred súdom v zmysle

§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p..

V súvislosti s napadnutým výrokom okresného súdu, ktorým bolo vyhovené návrhu navrhovateľky,
odporca poukázal na znenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 642 Obchodného zákonníka a na
závery okresného súdu v odôvodnení rozsudku. Vzhľadom ku skutočnosti, že obsah zmlúv, ktoré boli

uzatvorené v prospech účtu odporcu, podľa názoru odporcu sú tieto zmluvy zmluvami o sprostredkovaní
a zo žiadneho ustanovenia Zmluvy o združení nevyplýva, že by sa účastníkom združenia zakazovala
činnosť v prospech iných osôb. Preto nemožno dospieť k záveru, že by všetky zmluvy mali byť
uzatvorené v prospech účtu združenia K., a teda že by z týchto plnení mal navrhovateľke automaticky
vzniknúť nárok na 1. Zo zmluvy o združení a z účelu združenia vyplýva, že účastníci združenia sa

zaväzujú vykonávať činnosť na zabezpečenie prevádzky združenia a výnosy z takejto činnosti sú
výnosmi združenia. Činnosťou na zabezpečenie prevádzky združenia K. bolo uzatvorenie kúpnych
zmlúv, na základe ktorých združenie odoberalo tovar, za ktorého včasnú úhradu prináležalo združeniu
skonto. Činnosťou na zabezpečenie prevádzky združenia však nie je sprostredkovanie uzatvorenia
kúpnej zmluvy so združením, nakoľko sprostredkovanie uzatvorenia kúpnej zmluvy s takýmto združením

sa vykonáva v prospech záujemcu (U., spol. s r. o., K. -SR, a. s.), ktorý za to vypláca sprostredkovateľovi
províziu a nie v záujme združenia K.. Keďže okresný súd dospel k záveru, že uvedená provízia bola
príjmom združenia K., podľa názoru odporcu okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza aj v tejto časti z nesprávneho právnehoposúdenia veci. Preto odporca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh
navrhovateľky zamietne v celom rozsahu, protinávrhu odporcu vyhovie v celom rozsahu a navrhovateľku
zaviaže k náhrade trov konania odporcu.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania odporcu
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel

k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť
z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania správnosti napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ktorými bolo
vyhovené návrhu navrhovateľky a bolo rozhodnuté o zamietnutí protinávrhu odporcu, odvolací súd
dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci,

dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne
právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj
s právnym posúdením veci v odôvodnení napadnutého rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na dôvody
rozsudku okresného súdu v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré
dôvody odporca prezentoval aj počas konania pred okresným súdom.

Pokiaľ ide o odvolanie odporcu proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo vyhovené návrhu

navrhovateľky, odvolací súd dospel k záveru, že podané odvolanie neobsahuje žiadnu argumentáciu,
ktorá by konkrétne spochybňovala správnosť skutkových zistení okresného súdu. Odporca pritom v
odvolaní nevytýkal okresnému súdu, že by sa v súvislosti s uzatváraním zmlúv odporcom a následným
vyplácaním peňazí v reálnom čase a mieste neodohrali konkrétne udalosti, ktoré z vykonaného
dokazovania vyvodil okresný súd. Odporca v odvolaní vytýkal okresnému súdu to, že neposúdil zmluvy,

uzavreté odporcom v prospech vlastného účtu, ako zmluvy sprostredkovateľské, čo je už právny a nie
skutkový záver.

K právnej argumentácii odporcu vo vzťahu k napadnutému výroku rozsudku, ktorým bolo vyhovené
návrhu, odvolací súd považuje za potrebné dodať nad rámec správnych právnych úvah okresného súdu,

že odporca správne poukázal na znenie § 642 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého podstatou
tohto typu zmluvy je vyvíjať činnosť, smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú
zmluvu s treťou osobou. Ak odporca v prejednávanom prípade pokladá za tretiu osobu združenie K.,
tento jeho záver nepovažuje odvolací súd za správny, lebo združenie K. nemohlo byť v rozhodnej dobe
treťou osobou v zmysle § 642 Obchodného zákonníka, keďže nemalo právnu subjektivitu a teda podľa

platného právneho poriadku Slovenskej republiky nemohlo byť nositeľom práv a povinností, s ktorým by
záujemca (U., spol. s r. o., K. -SR, a. s.) mohol uzavrieť akúkoľvek platnú zmluvu. Aj preto odvolací súd
považovalzaúplnesprávnevyššieuvedenéprávnezáveryokresnéhosúdu,ktoréhoviedlikrozhodnutiu
vyhovieť návrhu navrhovateľky.

Pokiaľ ide o dôvody odvolania odporcu proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bol zamietnutý
protinávrhodporcu,odvolacísúdpovažujezapotrebnédodať,žeskutkovézisteniaokresnéhosúdumajú
úplnú oporu vo vykonaných dôkazoch a podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd sa v odôvodnení
rozsudku riadne vyporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami. Okresný súd správne poukázal na
to, že nie je viazaný právnym posúdením uplatneného nároku účastníkom, ale jeho úlohou je zistiť

skutkové okolnosti, z ktorých účastník odvodzuje uplatnené právo a posúdiť jeho dôvodnosť podľa
platných a účinných zákonných ustanovení.

V súvislosti s argumentáciou odporcu v odvolaní pokiaľ ide o preukázanie vzniku škody v dôsledku
konania navrhovateľky odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že škodu predstavuje

to, o čo sa zmenšil majetok poškodeného v dôsledku škodovej udalosti. Nad rámec správnych úvah
okresného súdu považuje odvolací súd za potrebné dodať, že vyplatením finančných prostriedkov bez
právnehodôvodunedochádzakzmenšeniumajetkuvjehosúhrne,nakoľkovzmysle§451Občianskeho
zákonníka týmto momentom vzniká peniazmi oceniteľné právo na vrátenie takto vyplatených peňazív prospech majetku, z ktorého došlo k výplate. Z tohto dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu
nebolo možné zo skutkových okolností, o ktoré odporca opieral svoj protinávrh, vyvodiť opodstatnenosť
protinávrhu odporcu v zmysle príslušných ustanovení o náhrade škody.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Preto s
poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval v zmysle § 224 ods. 4 v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p.. Keďže v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke preukázateľne nevznikli žiadne trovy,
nebol dôvod priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .