Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/205/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312208176
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8312208176.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej, v právnej veci žalobcu E.. A. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P., H. 2, zastúpená JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom, AK so sídlom Kráľovský Chlmec,
Majlátha 2518/14, proti žalovaným 1/ E. M., na neznámom mieste, 2/ E. C., na neznámom mieste, 3/
I. G., na neznámom mieste, 4/ I. J., na neznámom mieste, 5/ E. H., na neznámom mieste, 6/ I. P.,
na neznámom mieste, 7/ I. E.-B., na neznámom mieste, 8/ I. G. ml., na neznámom mieste, 9/ I. G.,
na neznámom mieste, XX/ D. W., na neznámom mieste, 11/ D. W., na neznámom mieste, XX/ D. H.,
na neznámom mieste, 13/ Z. G., na neznámom mieste, 14/ J. S. - J. H. M. T., T. XX, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného v 14/ rade proti
rozsudku Okresného súdu v Humennom, č.k. 11C/101/2012-122 zo dňa 5.8.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný na účet
právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Andreja Molnára, advokáta v Kráľovskom Chlmci, vo výške 142,82
eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k
nehnuteľnostiam zapísaných na:

- LV č. XXXX, kat. úz. H., obec H., okres U. pozemok parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 1763 m2, ako
parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu

- LV č. XXXX, kat. úz. H., obec H., okres U. pozemok parc. č. XXX orná pôda o výmere 4699 m2, ako
parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu

- LV č. XXXX, kat. úz. H., obec H., okres U. pozemok parc. č. XXX orná pôda o výmere 5977 m2, ako
parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu a toto podielové spoluvlastníctvo sa vyporiada
tak, že nehnuteľnosti v celosti sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobkyne.

Zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej v 1/ rade 158,67 eur, žalovanej v 2/ rade 845,82 eur, žalovanému
v 3/ rade 538,92 eur, žalovanému v 4/ rade 67,36 eur, žalovanému v 5/ rade 67,36 eur, žalovanému v
6/ rade 33,68 eur, žalovanému v 7/ rade 269,46 eur, žalovanému v 8/ rade 28,86 eur, žalovanému v 9/
rade 6,73 eur, žalovanému v 10/ rade 6,73 eur, žalovanému v 11/ rade 6,73 eur, žalovanému 12/ rade
538,92 eur, žalovanému v 13/ rade 85,6 eur, žalovanému v 14/ rade 269,46 eur v lehote do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania bol nárok žalobkyne na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so žalovanými k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX,
XXXX a XXXX kat. úz. H.. Z ustanovení § 142 ods. 1 OZ vyplýva, že ak nedôjde k dohode medzi
spoluvlastníkmi o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorýkoľvek spoluvlastník má
právo podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie takéhoto spoluvlastníctva. Toto právo vyplýva
zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Keďže
žalobkyňa je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom, predmetné nehnuteľnosti využíva jedná sa o
ornú pôdu a účelne využitie poľnohospodárskej pôdy vyžaduje užívanie v celosti neprichádza ani do
úvahy reálna deľba, ktorú v danom prípade sťažil aj fakt, že žalovaný v 1/ až 13/ rade sú neznámi
vlastníci. Žalobkyňa prejavila záujem o prikázanie vecí do svojho výlučného vlastníctva za primeranú
náhradu a rovnako ako nemala záujem na zotrvanie v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými
pričom aj žalovaný v 14/ rade, ktorý zastupuje žalovaných v 1/ až 13/ rade so zrušením podielového
spoluvlastníctva súhlasil. Na základe toho súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníkov konania
a prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne. Sporným v tomto konaní sa stala cena
nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa vychádzal z ceny 0,36 eur za m2 tak, ako to stanovil znalec za
použitia metódy polohovej difereciácie a nevykonal ďalšie znalecké dokazovanie, v ktorom by znalec
určoval hodnotu za použitia porovnávacej metódy. Stanoviť všeobecnú hodnotu sporných nehnuteľností
porovnávacou metódou tak ako to žiadal zástupca žalovaného v 14/ rade nebolo možné vzhľadom
na to, že porovnávacia metóda je akceptovateľná za predpokladu úplnej preskúmateľnosti použitých
údajov a pokladov pre porovnanie. Všeobecná hodnota sa stanovuje porovnávaním cien nehnuteľností
už realizovanými prevodmi, prechodmi nehnuteľnosti v danom mieste a čase pokiaľ sú na to dostupné
doklady. Na porovnanie je potrebné súbor aspoň troch nehnuteľností. Porovnanie pozemku je potrebné
vykonať mernou jednotkou so zohľadnením odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného
pozemku. Podkladom na takéto porovnanie môže byť doklad o prevode alebo prechode nehnuteľností,
kúpna zmluva, rozhodnutie súdu, exekúcie, konkurz a podobne. Dôkazné bremeno zaťažuje účastníkov
konania v danom prípade žalovaný v 14/ rade, ktorý žiadal vykonávať dokazovanie nezabezpečil súbor
troch nehnuteľností spoločne tromi podkladmi na porovnanie v danom mieste a v danom čase kat.
úz. H. za posledné obdobie. Preto súd ani neriadil ani ďalšie znalecké dokazovanie vykonané formou
porovnávacej metódy. Uložil žalobkyni vyplatiť žalovaným v 1/ až 14/ rade primeranú náhradu, ktorá
predstavuje všeobecnú hodnotu nehnuteľností a ktorá bola stanovená v danom prípade znaleckým
posudkom na konkrétnu nehnuteľnosť kat. úz. H. na sumu 0,36 eur na m2.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 14/ rade. Vo svojom
odvolaní uviedol, že žalobkyňa nepreukázala využívanie pozemkov na poľnohospodársky účel. Ďalej je
tiež potrebné vychádzať zo skutočnosti, že žalobkyňa je vlastníčkou susedných parciel, kde sa nachádza
skládka tuhého domového odpadu a zároveň je vlastníčkou okolitých pozemkov nachádzajúcich sa pri
skládke odpadov. Žalobkyňa navrhla podielové spoluvlastníctvo k sporným parcelám zrušiť a vyporiadať
za náhradu, pričom vychádzala z rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C 188/2011, a to z
odhadovej ceny 0,50 eur za m2. Ustanovený znalec v znaleckom posudku o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku určil hodnotu parcely podľa vyhlášky 492/2004 Z.z.. Uviedol, že na základe územného
plánu obce predmetné parcely sú riešené na vyššie využitie než na aké slúžia v súčasnej dobe. Pri svojej
výpovedi pritom uviedol, že predmetné pozemky nemajú slúžiť na výstavbu skládky, ale ma isť o miesto,
ktoré bude slúžiť ako ochranný priestor, kde sa má vybudovať ochrana zelene. Nemožno súhlasiť s
vyjadrením obce, že tieto nehnuteľnosti sú určené na poľnohospodárske využitie, keďže toto nie je v
súlade s územným plánom obce. Túto skutočnosť konštatuje aj znalec v znaleckom posudku, v ktorom
uvádza, že tieto parcely sú riešené na vyššie využitie než na aké slúžia v súčasnej dobe v náväznosti
na lokalitu stavby, skládka domového odpadu. Ako vyplýva aj zo zámerov druhej a tretej etapy skládky
odpadov H., nehnuteľnosti v budúcnosti by mali slúžiť na uzatváranie skládky a nie na poľnohospodárske
účely. Preto nemožno súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že tieto bude žalobkyňa užívať na
poľnohospodárske účely. Súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX O.. D. P.,
čo sa javí tak, že preniesol povinnosť určiť všeobecnú hodnotu spornej parcele na znalca. Nevychádzal
z hodnoty pozemkov zastavanom území obce podľa vyhlášky 492/2004 Z.z., ktorou je 3,32 eur za
m2 pre zastavané územie obce s počtom obyvateľov do 5 000. Aj keď odborná znalecká mienka je
jedným z podkladov pre určenie všeobecnej hodnoty sporných parciel máme za to, že súd nezohľadnil

ani skutočnosť, že podielová spoluvlastníčka nadobudla podiely k sporným nehnuteľnostiam kúpnymi
zmluvami v rokoch 2010 až 2012. Súd prvého stupňa neakceptoval ani návrh žalobkyne v návrhu
na začatie konania, kde žiadala rozhodnúť o prikázaní podielov žalovaných do výlučného vlastníctva
za náhradu 0,50 eur za m2. Rovnako nevychádzal súd prvého stupňa ani z hodnoty porovnateľných
pozemkov v lokalite E., ktorých cena bola stanovená znalcom a ktorých východisková hodnota bola 3,32
eur za m2. Tvrdenia znalca O.. P. k rozdielnej bonite pôdy v tomto prípade považoval žalovaný v 14/
rade za irelevantné, pretože tak, ako východisková hodnota sporných nehnuteľností v kat. úz. E. nebola
rovnaká ako v danom prípade. Z toho vyplýva, že znalec vychádzal z hodnoty stavebného pozemku,
pritom bol znalcom z odboru poľnohospodárstva a nie z bonity poľnohospodárskej pôdy. Tieto pozemky
majú slúžiť ako ochranné pásmo na spevnenie plochy slúžiacej na účely skládky domového odpadu,
teda na účely stavby, nebudú slúžiť na poľnohospodárske účely. Pokiaľ súd prvého stupňa konštatuje,
že žalovaný v 14/ rade nepredlžil dôkazy potrebné na vykonanie znaleckého dokazovania metódou
porovnania tým, že nepredlžil súbor troch nehnuteľností spoločne s tromi podkladmi, poukazuje žalovaná
v 14/ rade na ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. v tom zmysle, že súdu je umožnené, aby vykonávala aj
iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania. Z toho dôvodu je zrejme, že pozemky nebudú slúžiť
na poľnohospodárky účel a konštantnou judikatúrou je možné záverom u viesť, že primeraná náhrada
je hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, ktorý umožňuje podľa miestnych podmienok obstaranie
obdobnej veci akú predstavoval podiel spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.
Určujúcou je cena obvyklá. Obvyklou cenou nehnuteľností sa rozumie cena, ktorá by sa dosiahla pri
predaji podobnej nehnuteľností v podobnej lokalite v rovnakej dobe a v obvyklom obchodnom styku.
Preto sa domnieva, že náhrada za spoluvlastnícke podiely pre žalovaných v 1/ až 14/ rade tak ako ju
určil súd prvého stupňa nezodpovedá v súčasnosti všeobecnej obvyklej cene v podobnej lokalite, ktorá
by sa dosiahla pri predaji podobnej nehnuteľnosti. Preto navrhla zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa
a vrátiť vec na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že jednak účastníci konania boli poučení súdom
prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. s tým, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Napriek tomu
zástupca žalovaných vo veci nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy. Súd prvého stupňa náležím spôsobom
venoval skutkovému stavu dostatočnú pozornosť a vykonal všetky dôkazy v záujem objektívneho
rozhodnutia vo veci. Boli zabezpečené viaceré znalecké posudky tak samotnou žalobkyňou, znalecký
posudok O.. I. P. č. XX/XXXX, kde bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností na 0,24 eur za
m2 kat. úz. H.. V danom prípade išlo o zistenie všeobecnej hodnoty, fakticky susedných pozemkov,
ktoré sú predmetom tohto konania. Vzhľadom k tomu, že zástupca žalovaných žiadal vykonať nové
znalecké dokazovanie, bol ustanovený znalec súdom prvého stupňa, ktorý stanovil hodnotu za 1 m2
0,36 eur v danej lokalite. V znaleckom posudku, ale aj vo svojej výpovedi, sa znalec vyporiadal so
všetkými okolnostiami, ktoré majú vplyv na určenie všeobecnej hodnoty predmetu. Pokiaľ zástupca
žalovaných vo svojom odvolaní uvádza, že tvrdenia, ktoré nie sú preukázané a sú nepravdivé ohľadne
využitia predmetu sporu žalobkyňou, je potrebné konštatovať, že tieto nie sú určené na stavebné
účely ani na skládku odpadu, nakoľko táto už bola vybudovaná na konkrétnych parcelách, ktoré sú
uvedené v stavebnom povolení a do úvahy neprichádza žiadne rozšírenie skládky. Obec H. k tomuto
mal vypracovaný územný plán ešte v roku 2003a tento rozsah sa nijakým spôsobom nemenil. Pozemky,
ktoré sú predmetom sporu evidujú sa na poľnohospodárske využitie a tvrdenie zástupcu žalovaných, že
okolité pozemky na základe zámeru uvedeného na internete v budúcnosti by mali slúžiť na uzavretie
skládky sú nepravdivým a ničím nepreloženým tvrdením. Na uzavretie skládky je už vydaný súhlas
a netýka sa žiadnych pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania. Úvaha zástupcu žalovaných o
všeobecnej hodnote pozemkov v lokalite E. je len voľnou úvahou, keďže ide o lokalitu vzdialenú od
mesta 500 metrov. Mesto U. má 34 620 obyvateľov, pri lokalite je štátna cesta. Na rozdiel od toho v
obci H., ktorý ma 1 016 obyvateľov sú pozemky vzdialené od obce 5 km a od štátnej cesty 2 km a tieto
okolnosti musia mať odraz aj vo všeobecnej hodnote predmetu sporu. Zároveň žalobkyňa poukazuje aj
na kúpnu zmluvu, ktorú uzatvárala na susediace nehnuteľností v kat. úz. H. a nadobudla ich za 0,20 eur
a tiež ďalšiu ornú pôdu, ktorú nadobudla za 0,30 eur za m2, o čom svedčia predložené listinné dôkazy.
Pokiaľ išlo o cenu 0,50 eur za m2 pozemku, ktorú navrhol žalobkyňa v žalobe, vychádzalo sa z iného
súdneho sporu, kde rovnako žalovaná na neznámom mieste zastupoval J. H. M. v T., prijal túto cenu
a túto odsúhlasila len v núdzovej situácii, pretože chcela predísť dlhodobému súdnemu sporu. Preto
navrhoval rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a zaviazať žalovaného v 14/ rade
na úhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci z hodnoty sporu 2 925,3 eur podľa § 10 ods. 1

vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to vyjadrenie k odvolaniu 111,21 eur a 7,81 eur režijný paušál spolu 119,02
eur + 20 % DPH 23,80 eur.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ustanovením §
212 ods. 1, 2, a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovaného
v 14/ rade nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a na základe takto zisteného skutkového
stavu vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania.

V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich
sa v kat. úz. H., LV č. XXXX parc. č. B. XXX/X vo výmere 1763 m2 v podiele 3 k celku. Žalobkyňa
je podielovou spoluvlastníčkou parcely zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. H., parcela č. B. XXX orná
pôda o výmere 4699 m2 bod B2 vo výške 1 podielu a je vedená ako podielová spoluvlastníčka parcely
zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. H., parcela č. B. XXX orná pôda o výmere 5988 m2 pod B22, 23
a 24. Podľa znaleckého posudku O.. I. P. č. XX/XXXX všeobecná hodnota jedného m2 ornej pôdy v
kat. úz. H. bola stanovená na 0,24 eur. Podľa znaleckého posudku Ing. D. P. č. X/XXXX je hodnota
nehnuteľností stanovená metódou polohovej diferenciácie 0,36 eur za m2. Východisková cena bola na
sumu 3,32 eur za m2.

Podľa stanoviska obce H. na sporných pozemkoch nie je plánovaná ďalšia výstavba komunálneho
odpadu alebo iných stavieb a obec neuvažuje so zmenou územného plánu.

Podľa § 136 ods. 1 OZ; Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 136 ods. 2 OZ; Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo
môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 OZ; Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 142 ods. 1 OZ; Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Odvolacie námietky žalovaného v 14/ rade tak ako aj v priebehu celého konania v podstate smerovali
len k cene ktorú mala žalobkyňa zaplatiť ako náhradu za podiely, ku ktorým sa domáhala prikázania
do jej vlastníctva. Žalobkyňa samotná v konaní predložila znalecký posudok, ktorým deklarovala túto
hodnotu vzhľadom na námietky žalovaného v 14/ rade súd prvého stupňa ustanovil v konaní znalca,
ktorý rovnako ustanovil všeobecnú hodnotu týchto pozemkov. Možno súhlasiť so záverom súdu prvého
stupňa, že všeobecná hodnota je vlastne pretavený ekvivalent konkrétnej hodnoty veci v danom čase a
v daných podmienkach, z ktorej je možné vychádzať v obdobnom právnom vzťahu. Rovnako je možné
súhlasiť s tým, že žalovaný v 14/ rade okrem cenovej mapy a dokladov, ktoré predložil ako porovnanie
konkrétne kúpne zmluvy v kat. úz. U., okres J. neboli predložené. Znalec, ktorý bol ustanovený súdom
prvého stupňa, ktorý bol aj na pojednávaní, vzťahom na námietky, vypočutý, dôsledným spôsobom
vysvetlil svoj postup a uviedol z akých dôvodov vychádzala z metódy polohovej diferenciácie. Je možné
konštatovať aj z pripojených listinných dôkazov v tomto znaleckom posudku, že ide o špecifickú lokalitu
obce, ktorá je vzdialená zo sídla konajúceho súdu vzdialená aj polohou od štátnej cesty. Tieto pozemky
toho času sú vedené ako orná pôda, odvolací súd zastáva názor, že samotná charakteristika pozemkov
v správe katastra do katastra nehnuteľností by nebola záväzná dovtedy, ak by sa preukázala podstatná
zmena užívania týchto pozemkov. Samotná konštatácia zistenia v konaní, že tieto pozemky budú

slúžiť na uzavretie, resp. ako spevnená plocha v okolí skládky domáceho komunálneho odpadu neboli
preukázané. Ak budú slúžiť ako ochrana zeleň, potom nemení nič na skutočnosti, že aj keby bolo možné
charakterizovať, že nebudú užívané ako orná pôda na poľnohospodárske účely, na druhej strane nebude
slúžiť tieto predmetné parcely ani ako stavebné pozemky, nepočíta sa s tým v žiadnom relevantnom
právnom doklade, t.z. územnom pláne prípadne inom rozhodnutí o danej lokalite.

Preto sa odvolací súd domnieva, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom vychádzal z
predložených listinných dôkazov a rozhodol sa pre najobjektívnejší variant. Obrana žalovaného v 14/
rade v konaní, ale aj v podanom odvolaní, smeruje k istým faktom, ktoré zohľadnil znalec pribratý
do konania a tento následne zdôvodnil prečo pristúpil k polohovej diferenciácii. Niet pochybnosti o
správnosti takéhoto postupu. Je možné prijať aj ten argument žalovaného v 14/ rade, že znalecký
posudok je len jedným z dôkazov, v konaní boli predložené vo forme listín boli viaceré dôkazy a z tých,
práve znalecký posudok O.. D. P..

Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.,
to znamená v zmysle zásady úspechu v konaní, keďže žalobkyňa mala úspech v odvolacom konaní,
odvolací súd priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia žalobkyne
advokátom.

Trovy konania priznal podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Zb. za jeden úkon, t.j. vyjadrenie k
odvolaniu z hodnoty sporu 2 925,3 eur za jeden úkon právnej pomoci prináležalo žalobkyni 111,21 eur.
K tomu priznal náhradu režijný paušál znamená náhradu hotových výdavkov podľa § 15 ods. písm. a/
vyhlášky č. 655/2004 Zb. a podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Zb. priznal odvolací súd aj 20%
dane z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca žalobkyne preukázal, že je platiteľom DPH. Spolu trovy
odvolacieho konania predstavovali sumu 142,82 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.