Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lea Mária Stovičková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/343/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110229069
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2110229069.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr.
Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci navrhovateľky: Telefónica Slovakia, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Einsteinova 24, IČO: 35 848 863, zastúpenej: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporkyni: Y. P., nar. XX.X.XXXX, bytom C., R. M. A. XXXX/XX,
zastúpenej opatrovníčkou : JUDr. V. M., zamestnankyňa Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 629,25
eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 7. mája 2013
č. k. 12C/106/2011-136, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku I. o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky neplatnou, vo
výroku III. o zamietnutí zvyšku návrhu a vo výroku IV. o trovách konania p o t v r d z u j e.
Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľke 201,26 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 61,66 eur od 18.1.2008 do
zaplatenia, zo sumy 17,31 eur od 13.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 38,64 eur od 12.2.2008 do
zaplatenia, zo sumy 44,93 eur od 18.3.2008 do zaplatenia, zo sumy 13,71 eur od 18.12.2007 do
zaplatenia,zosumy25,01eurod16.4.2008dozaplatenia,tovšetkodo3dníodprávoplatnostirozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamietol, pretože určil, že zmluvné podmienky v Dodatku k zmluve o pripojení
z 5.11.2007 v čl. II. bode 2.3, sú ako neprijateľné neplatné. Zároveň odporkyni nepriznal náhradu trov
konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je
aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností (v súlade s tvrdením navrhovateľky) bola obsiahnutá
v štandardnej zmluve, ktorú mala navrhovateľka vopred pripravenú (formulár) a v ktorej spotrebiteľ
zmluvné podmienky nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú
navrhovateľka žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas
zostáva „účastníkovi“ pri porušení podmienok do konca doby viazanosti, teda bez ohľadu na to, či
dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo na konci doby viazanosti. Okrem toho, že
zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad porušenia povinností, ktoré boli označené dodávateľom len
indikatívne, resp. za porušenie akejkoľvek povinnosti, na druhej strane nebola dohodnutá pre prípad
porušenia povinností dodávateľa. Podmienky, za akých navrhovateľka dohoduje zmluvnú pokutu v
štandardných zmluvách, preto poškodzujú spotrebiteľa. Preto má význam oprávnenie súdu postupovať
podľa § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a rozhodnúť o neplatnosti
zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve bez návrhu účastníka. Vzhľadom na uvedené
súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné. Z neplatnej zmluvnejpodmienky nevzniklo navrhovateľke právo na plnenie a odporkyni povinnosť plniť, preto návrh v časti
o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., po
procesnej stránke bola v konaní úspešnejšia odporkyňa (v rozsahu zamietajúcej časti), má preto nárok
na náhradu trov konania, v konaní si však tento neuplatnila.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že zmluvná pokuta nezabezpečuje
dlh odporkyne, ale zabezpečuje benefity, ktoré navrhovateľka odporkyni poskytla, a to telefón Nokia
N6300 za cenu 0,03 eur s DPH, pričom štandardná cena v čase uzavretia zmluvy bola 248,62
eur. Výška zmluvnej pokuty má povahu paušalizovanej náhrady škody a je potrebné ju posudzovať
vo vzťahu k rozdielu štandardnej a akciovej ceny mobilného telefónu ako i hodnote benefitu, ktorý
odporkyňa na základe zmluvy o pripojení od navrhovateľky dostala. Dohodnutá zmluvná pokuta
nezabezpečuje uhradenie faktúr za poskytnuté telefonické služby. Nesplnením záväzku viazanosti
vznikla navrhovateľke škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou akciového telefónu a poskytnutých
iných výhod a benefitov. Pri hodnotení primeranosti zmluvnej pokuty je potrebné vychádzať z hodnoty
poskytnutých benefitov v čase uzavretia zmluvy. Výška zmluvnej pokuty je závislá hlavne od rizika,
ktoré môže navrhovateľke vzniknúť v prípade, ak odporkyňa získa dotovaný mobilný telefón a nezaplatí
navrhovateľke žiadnu platbu. Odporkyňa mala možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty výberom
zmluvnéhovzťahusnavrhovateľkou,doktoréhovstúpila(tedavzávislostiodvýberuakciovéhotelefónu).
Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 12Co/39/2011 z 15.6.2011, z ktorého
vyplýva, že každý kto vstupuje do zmluvného vzťahu si musí byť vedomý dôsledkov. Poukázala na §
3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého sa za primeranú považuje sankcia do výšky
poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov. Túto úpravu je podľa názoru odvolateľa možné aplikovať aj
pre prípady poskytnutia mobilného zariadenia telekomunikačným operátorom, nakoľko je toto zariadenie
financované navrhovateľkou, ktorý sa jej vráti až prostredníctvom postupných platieb od odporkyne.
Pretože navrhovateľka neuplatnila zmluvnú pokutu ani vo výške podľa § 3a cit. nariadenia vlády SR,
preto zmluvná pokuta nemôže byť neprijateľná. Ak by súd neuznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty,
požaduje vziať do úvahy skutočnú škodu, ktorá bola navrhovateľke spôsobená, a ktorá zodpovedá
hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia v sume 248,59 eur a navrhovateľke priznať
nárok na náhradu škody. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 9Co/31/2012 z
19.3.2013, z ktorého vyplýva možnosť dojednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu
a na uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/385/2011, z ktorého vyplýva, že neprijateľná nie je
zmluvná pokuta, ktorú mohla spotrebiteľka ovplyvniť voľbou mobilného telefónu a volacieho programu.
Navrhovateľka preto navrhla zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrhu v celom rozsahu
vyhovie a uloží odporkyni nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania, resp. ho zrušiť vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne
správne.
Podľa § 153 ods. 3 O. s. p. (účinný od 15.10.2008) súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu
zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka, používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom, je neprijateľná. Podľa § 153 ods. 4 O. s. p. (účinný od 1.3.2010), ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. V zmysle § 372s O. s. p. na
konania začaté do 28.2.2010 sa použijú predpisy účinné od 1.3.2010.
Podľa § 53a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného od 1.3.2010, ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a jeobvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len
časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti
(ods. 2). Týmto ustanovením sa v zmysle § 879l OZ spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 28.2.2010,
avšak vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich uplatnené pred 1.3.2010 sa posudzujú podľa
doterajších predpisov.
Odvolací súd poukazuje na to, že z citovaného § 153 ods. 3 O. s. p. vyplýva, že súd môže o
neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu.
Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom
právny dôvod návrhu skutkovo a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, pričom navrhovateľom
môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo
podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Ods. 4 cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s
hmotnoprávnym § 53a OZ uviedol vo výroku rozsudku znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za
neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takéhoto výroku, ktorý môže byť prijatý aj na návrh aj bez
návrhu účastníka konania - spotrebiteľa je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania
takej podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom.
Tento výrok ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae) pre spory tohto dodávateľa s
inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.
V zmysle § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný
v období od 1.1.2004 do 31.10.2011, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ods. 2 podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej
poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa
služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa nasledovne: - v zák. č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Dňom
1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., ktorý v ostatnom
znení má v § 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
- OZ definoval spotrebiteľské zmluvy v § 52 rozdielne v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne
v období od 1.1.2008
- od. 1.4.2004 do 31.12.2007 OZ v § 52 ods. 1 definoval ako spotrebiteľské zmluvy kúpnu zmluvu,
zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti cit. zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy,
- s účinnosťou od 1.1.2008 OZ v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit.
ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Právny vzťah založený predmetnou zmluvou medzi navrhovateľkou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy
konala v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom v zmysle
§ 52 a nasl. OZ a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č. 610/2003 Z. z. a na druhej strane odporkyňou,
ktorá pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a bola teda spotrebiteľom zmysle § 52 a nasl. OZ a podľa § 43 cit. zák.
č. 610/2003 Z. z. účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom, na ktorý je potrebné aplikovať všetky
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Ajkeď navrhovateľka neoznačila zmluvný typ podľa OZ, časť zmluvy týkajúca sa kúpy telefónu predstavuje
nepochybne kúpnu zmluvu, ktorá je závislou zmluvou k zmluve o pripojení. Existenciu spotrebiteľského
vzťahu napokon nenamietala v odvolaní ani navrhovateľka, preto uvedené zdôvodnenie považuje
odvolací súd za dostatočné.
V zmysle § 53 ods. 1 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust. ods. 1 sa
nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia. V ods. 3 potom zákonodarca
demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za
neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou
od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i
ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 4 cit. § 53 OZ, v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
V zmysle § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované
v OZ v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované
ustanoveniejekogentnéazakotvujezákaz,abysazmluvnépodmienkyvspotrebiteľskejzmluveodchýlili
od OZ takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že v bode 2.3 dodatku k zmluve o pripojení z 5.11.2007 bola
dojednaná zmluvná pokuta v prípade porušenia niektorej z povinností odporkyne uvedenej v dodatku
tak,žeodporkyňasazaväzujeuhradiťzmluvnúpokutuvpevnedojednanejvýške12.893,28Sk.Zmluvná
pokuta je splatná na základe výzvy poskytovateľa (navrhovateľky). Popri zmluvnej pokute je spotrebiteľ
povinný nahradiť i škodu, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty.
Z obsahu zmluvy o pripojení i dodatku vyplýva, že odporkyňa ako spotrebiteľ kúpila od navrhovateľky
ako dodávateľa mobilný telefón za cenu 1 Sk a tiež mala možnosť používať poskytované služby za
zvýhodnenú cenu.
Bod 2.3 dodatku k zmluve o pripojení však vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil zmluvnú pokutu v
stabilnej výške bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti
alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že vzhľadom na symbolickú
kúpnu cenu za mobilný telefón musí byť jeho skutočná cena fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne
v cenách poskytnutých služieb a garantovať tak návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy
telefónu, s prihliadnutím na to, že navrhovateľka ako dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za
účelom vytvárania zisku. Pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je preto ujma na
strane dodávateľa nesporne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej
zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je neprimerané.
Odvolací súd považuje za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie
zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej
sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu aj vtedy, ak bude
dodávateľovi dlžiť aj menej ako 1 euro. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto neprimerané. Spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto ide o
neprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorájeneplatná.Natentozáverpotomlogickynemávplyvanitvrdenie
navrhovateľky,ževýškazmluvnejpokutyboladojednanásohľadomnahodnotubenefitov,ktoréposkytla
odporkyni v čase uzavretia zmluvy (zľava z ceny mobilného telefónu), pretože neprimeranosť zmluvnej
pokuty bola vyslovená s ohľadom na skutočnosť, že jej výška nezohľadňuje skutočný dlh spotrebiteľa.
Zľavu z mobilného telefónu spotrebiteľ reálne spláca v mesačných poplatkoch za poskytované služby
počas doby viazanosti, pričom je dôvodné predpokladať, že na konci obdobia viazanosti je táto celá
splatená a navrhovateľka dosahuje zisk, čo je zrejmé z jej hospodárskych výsledkov.Pre úplnosť je potrebné ešte dodať, že zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného
dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť, nakoľko zníženie zmluvnej pokuty
podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Nároknavrhovateľkynebolomožnépriznaťaniakouplatnenúnáhraduškody,pretožesúdprvéhostupňa
správne poukázal na to, že navrhovateľka nepreukázala základné predpoklady pre priznanie takéhoto
nároku, ktorými sú vznik škody, protiprávne konanie odporkyne a príčinnú súvislosť medzi vznikom
škody a protiprávnym konaním. Výška zmluvnej pokuty sa v žiadnom prípade nemôže rovnať výške
škody, ktorá navrhovateľke vznikla, pretože za škodu sa považuje ujma, vyjadriteľná v peniazoch, o
ktorú sa zmenšil majetok poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Možno preto uzavrieť, že
navrhovateľka dôkazné bremeno neuniesla.
Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch v zmysle §
219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
V odvolacom konaní úspešnej odporkyni v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej navrhovateľke. Keďže v odvolacom
konaní jej žiadne trovy nevznikli, a neuplatnila si ich v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p., nebola jej náhrada
trov odvolacieho konania priznaná.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.