Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/113/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215641
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612215641.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená Fridrich Paľko,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie
13, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na Okresnom súde Lučenec žaloby na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, ktoré boli vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 10C/113/2012, sp.zn. 10C/107/2012,
sp.zn. 10C/111/2012, sp.zn. 10C/114/2012, sp.zn. 10C/112/2012, sp.zn. 10C/110/2012. Uznesením č.k.
10C/113/2012-22 zo dňa 05.09.2013 súd spojil konania na spoločné konania, ktoré je vedené pod sp.zn.
10C/113/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.09.2013.

Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe
registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov.
V súlade s pravidlami riadneho hospodárenia, ako oprávnený subjekt veriteľ zo Zmluvy o úvere
navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu, že zo strany
dlžníka neboli rešpektované zmluvné dojednania a zákonné ustanovenia. Exekúciu žalobca navrhol
vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.
XXXXXXX, kde dlžníkom - povinným bol L. L. (spis Okresného súdu Lučenec sp.zn. 10C/113/2012,

sp.zn. 14Er/45/2004); vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.XXXXXXX, kde dlžníkom - povinným bol
W. X. (spis Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 10C/107/2012, sp.zn. 22Er/142/2004); vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníkom - povinným bola Y. H. (spis Okresného súdu
Lučenec, sp.zn. 10C/111/2012, sp.zn. 22Er/326/2004); vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX,
kde dlžníkom - povinným bol Y. W. (spis Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 10C/114/2012, sp.zn.
14Er/116/2004); vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníkom - povinným bola D. E.
(spis Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 10C/112/2012, sp.zn. 19Er/912/2003); vyplývajúceho zo Zmluvy

o úvere č.XXXXXXX, kde dlžníkom - povinným bola G. I.Ľ. (spis Okresného súdu Lučenec, sp.zn.
10C/110/2012, sp.zn. 13Er/257/2004).Žalobca, ako oprávnený v exekučnom konaní podal podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora, pričom očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne
súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora

rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne
a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom resp. Občianskym súdnym poriadkom, sa
tak nestalo. V exekučnom konaní vedenom podľa ustanovenia § 44 ods. 7 Exekučného poriadku
platného od 01.09.2005 a podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006 je založená
zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30

dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec
ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. V predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene

exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifického obdobia
nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty v ktorej sa
poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva

zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Žalobca v návrhu ďalej poukázal na to, že zmyslom právnej úpravy zmeny súdneho exekútora
obsiahnuté v ustanovení § 44 ods. 8 Exekučného poriadku je zakotvenie možnej zmeny exekútora na
základe žiadosti v snahe o dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti v exekučnom konaní, ako

aj snaha o zabezpečenie ochrany oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora. Žalobca pristúpil
k podaniu návrhu na zmenu súdneho exekútora po strate dôvery k exekútorovi a to najmä pre jeho
neefektívne a neúčinné postupy, ktoré nesmerovali k riadnej a včasnej ochrane oprávnených záujmov
žalobcu.

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:

- majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi

doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a to vo výške 70,- eur (správa
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému ),
40,- eur (udržiavanie a správa informačného systému), 50,- eur (administrácia listín a komunikácia s
pôvodným súdnym exekútorom), 15,- eur (administratívne spracovanie textov, urgencií, adresovaných
exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu,

poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde).Celkovovynaložilžalobcavovecisprávyavymáhaniasvojejpohľadávkyvobdobí,ktorézbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom sumu 175,-
eur, ktorá by nezaťažovala poškodeného, ak by Exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu. Majetková škoda je

tak vo výške spolu 1.050,- € (paušálne uplatnená škoda vo výške 175 € v každom jednom zo 6 konaní
spojených na spoločné konanie)

- nemajetkovú ujma v peniazoch požadujú pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a
práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom
nesústredenej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené zo

zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
a že správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k
efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súduvystavil neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom oprávnené
záujmy žalobcu nasledovným rizikám:

- nastalo riziko zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko
insolvencie povinného.

Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma, ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie
jeho zákonných nárokov. Ďalej žalobca poukázal aj na ďalšie dôvody na podporu jeho žiadosti o

náhradunemajetkovejujmyatoneexistenciaakéhokoľvekúčinnéhovnútroštátnehoprostriedkunápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a zákonných
práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátane strateného času vyvolala u žalobcu resp. u
členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti, úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové
omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej

príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú

požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy.
V ďalšom žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej
výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Žalobca si uplatnil primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania. Žalobca uskutočnil výpočet nároku

alikvotným pomerom 55,32 eura za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu a to práve na
základe aplikácie vyššie uvedených doktrín Ústavného súdu SR, teda 663,88 eura za rok : 12 mesiacov
v roku = 55,32 eura za mesiac. Žalobca napokon uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 Zák.č.
514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody do podania žaloby. Žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval. Nemajetková škoda spolu vo

výške 940,44 Eur spolu v každom jednom zo 6 konaní spojených na spoločné konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k návrhu poukázal na zmätočnosť podania žalobcu, keď v žalobe nie sú uvedené
spisové značky exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje, ako dátumy doručenia podaní na súd,
ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody, keď

odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša sám. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody. Žalobca namieta jednak nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote a zároveň namieta nesprávny úradný postup
v podobe prieťahov. Nie je teda zrejmé na základe akého titulu si žalobca uplatňuje náhradu škody.

Čo sa týka prieťahov v konaní žalobca neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného
prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v
príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti ( t.j
či využil účinné opravné prostriedky nápravy urýchlenia konania). Ministerstvo spravodlivosti SR
adresovalo žalobcovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy

na doplnenie žiadosti, napriek tomu žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody,
o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti, ako orgán príslušný podľa § 4 ods.
1 , písm. a) Zák.č. 514/2003 Z.z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Vo
svojom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú všeobecné

podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá na škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie resp. neprávny úradný postup, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. neprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri podmienky súčasne. K otázke nerozhodnutia o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote je potrebné uviesť, že všeobecným

predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora
spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný
model v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží
túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, vyčíslenie jeho doterajších trov a nazaslanie príslušného exekučného spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu
z ustanovenia § 44 ods. 9 Zák.č. 233/1995 Z.z. Žalovaný zároveň pripustil, že v niektorých prípadoch
mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí

zákonomstanovej30dňovejlehotyoddoručeniatakéhotonávrhu,najmävprípadoch,akpôvodnýsúdny
exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, v takých prípadoch by exekučný súd objektívne
nemohol dodržať zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu tak, aby v tejto lehote
rozhodol zároveň aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému
exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. Žalobcovi však nič nebránilo využiť účinný

prostriedok nápravy a to podanie sťažnosti predsedovi príslušnému súdu proti porušovaniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. Zák.č. 757/2004
Z.z. . Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom stanovenú
lehotu a lehotu v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s
rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie

o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup.

Zároveň žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, podľa
ktorého pôvodný súdny exekútor vykonáva úkon exekučného konania aj do času rozhodnutia súdu o

zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému
exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej
materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky na ktorú
mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované čl. 48 ods.

2 Ústavy SR je pritom kompetentný prerokovať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ústavnou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä
kritériá, ako sú zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade
škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by
to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom

uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Žalovaný nepovažuje za
preukázanú existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní.

Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom, žalobca sa v niektorých prípadoch o škode
musel dozvedieť v období pred dňom 23.04.2009, teda v prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda

práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že okresný súd nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od
prvého dňa po uplynutí lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora a uplynula do
troch rokov od tohto dňa. Vzhľadom na uvedené obdobie vzniesol námietku premlčania pri každom
uplatnenom nároku pri ktorom došlo k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora pred

dňom 23.04.2009 t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie návrhu.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 175,- eur s poukazom na § 17 ods. 1 Zák.č. 514/2003
Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisť, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné

uplatnenie nároku na náhradu škody je o.i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku.
Žalobca vyčíslil výšku škody na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v
administratívnychvyjadreniach,funkčnýchvýdajoch,mzdovýchvýdajoch,výdajochspojenýchsostratou
času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej
sumy uvádza žalobca správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou

informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému a administratívne spracovanie
textov, urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého
zisku má žalovaný za to, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval,
či si uplatnil skutočnú škodu, alebo ušlý zisk, pričom na preukázanie vzniku škody by musel žalobca
produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy

za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a znovu účelové.

Pokiaľ sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške k čiastke 663,88
eura, čo predstavuje pomernú výšku k čiastke 663,88 eura za rok prieťahov (suma ktorú v niektorýchnálezoch priznal Ústavný súd SR) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie, žalovaný vo
svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné
uviesť,žeposkytovaniefinančnéhozadosťučinenianiejeautomatickéapodliehapodrobnémuskúmaniu

prípadu zo strany Ústavného súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej
sumy 663,88 eura, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha. Ústavný súd
prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ žalobca tento prostriedok nevyžil,
je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy. Ďalej je potrebné poznamenať, že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov

spoločnosti v podstate "frustrácia, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom konaní,
keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť, ako právnická osoba. Žalovaný
uvádza aj "zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov" , ale tieto bližšie nekonkretizoval a
tiež neupresnil v čom a ako situácia " ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu".

V ďalšom poukázal žalobca na ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon

práv a povinností vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a teda nemožno dospieť k
záveruopotrebepriznaťžalobcovináhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,anivprípade,akbyinakboli
splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej
činnosti žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje

nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a
negatívnevnímanejpodnikateľskejaktivitežalobcu.Taktiežžalovanýpoukázal naneexistenciupríčinnej
súvislosti medzinesprávnymúradnýmpostupomaprípadnouškodou.Vzťahpríčinyanásledkumusíbyť
pretopriamy,bezprostrednýaneprerušený,nestačíakjeibasprostredkovaný.Vychádzajúczozákladnej
charakteristikypríčinnejsúvislosti,akopriamehoabezprostrednéhovzťahupríčinyanásledku,nemožno

tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Súd určil termín pojednávania na deň 24.11.2014. Na pojednávanie sa nedostavil zástupca žalobcu a
zástupca žalovanej. Doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané.

Žalovaná ospravedlnila neúčasť na pojednávaní, súhlasila s tým, aby súd prejednal vec bez jej
prítomnosti. Poukázala na písomné vyjadrenie, ktoré doručila Okresnému súdu Lučenec v tejto právnej
veci.

Žalobca podal dňa 20.11.2014 návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho

porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a návrh na prerušenie konania. V predmetnom podaní
žalobca opätovne uviedol skutočnosti, ktoré uvádzal aj v podaní zo dňa 05.12.2013.

Súd v tejto súvislosti dodáva, že o návrhu na prerušenie konania v predmetnom konaní už bolo
rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu č.k. 10C/113/2012-55 zo dňa 17.12.2013, ktorým bol zamietnutý

návrh žalobcu na prerušenie konania, pričom toto uznesenie potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici,
ktorý uznesením č.k. 13Co/264/2014 -76 zo dňa 19.08.2014.

Súd je toho názoru, že návrh žalobcu na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho

porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu zo dňa 20.11.2014 nemožno považovať za vznesenú
námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi, nakoľko nemá zákonné náležitosti námietky zaujatosti
podľa § 15a ods. 3 O. s. p. . Podľa § 15a ods. 3 O. s. p. v námietke zaujatosti musí byť uvedené,
proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku
zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd

neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. V prípade, že žalobca namieta
všetkých sudcov rovnako sa na jeho námietku neprihliada s poukazom na § 15a ods. 4 O. s. p. . Podľa §
15a ods. 4 O. s. p. na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak
už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Je zrejmé,
že žalobca len opakuje už uvedené skutočnosti, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté. Súdu teda

nič nebránilo vo veci nariadiť pojednávanie a rozhodnúť.Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo

medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. upravuje prípady, keď je súd obligatórne povinný prerušiť
konanie v prípade, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť ani ako
otázku predbežnú. Ide predovšetkým o otázky uvedené v ustanovení § 135 ods. 1 O. s. p. K prerušeniu
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. súd fakultatívne pristúpi vtedy, ak prebieha iné konanie

alebo ak dal podnet na také konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu a ktorú by si inak mohol predbežne vyriešiť sám (§ 135 ods. 2 O. s. p.).

V danom prípade žalobca návrh na prerušenie konania odôvodnil podaním ústavnej sťažnosti pre
porušeniezákladnéhoprávanasúdnuochranu,keďpodľajehonázorukrajskýsúdnesprávnerozhodolo

nevylúčení sudcov Okresného súdu Lučenec z prejednania predmetnej právnej veci, a preto je potrebné
vyčkať na rozhodnutie ústavného súdu o tejto sťažnosti. Podanie sťažnosti na ústavný súd však žalobca
nijako nepreukázal (napr. dokladom preukazujúcim odoslanie takej sťažnosti, resp. potvrdením o prijatí
takej sťažnosti ústavným súdom), keď iba zo samotnej fotokópie sťažnosti nevyplynulo, že taká sťažnosť
bola skutočne na ústavný súd podaná, pričom je na účastníkovi, ktorý podáva určitý procesný návrh,

aby svoje tvrdenia odôvodňujúce podanie takého návrhu aj riadne a hodnoverne preukázal.

V predmetnej veci žalobca už v podanej žalobe namietal, že sudcovia miestne a vecne príslušného
Okresného súdu Lučenec sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k
veci a k účastníkom konania. O námietke žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté Krajským súdom v

Banskej Bystrici ako súdom nadriadeným postupom podľa § 16 ods. 1 O. s. p.

Súd bol toho názoru, že keďže si žalobca uplatnil svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu a o
jeho námietke už bolo zákonným postupom rozhodnuté, súd nevidel dôvody pre prerušenie konania.

Súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka majúca význam
pre rozhodnutie súdu, keďže v danom prípade ide o otázku procesného charakteru, ktorá nemá priamy
dopad na posúdenie nároku žalobcu, t. j. nemá priamy súvis s vyriešením sporu vo veci samej, a teda
nejde o prejudiciálnu otázku, od ktorej vyriešenia priamo závisí výsledok sporu. Súd preto v danom
prípade, rešpektujúc rozhodnutie krajského súdu ako nadradeného orgánu, má za to, že dôvod na

prerušenie konania podľa vyššie uvedených ustanovení zákona nie je daný.

Ustanovenie § 135 O. s. p. ukladá súdu povinnosť rešpektovať okrem iného aj rozhodnutia ústavného
súdu, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, avšak v uvedenej veci nie je ústavným súdom
doposiaľ o tejto otázke rozhodnuté, pričom sa nejedná o otázku, ktorú by nebol všeobecný súd v zmysle

§ 135 ods. 1 O. s. p. oprávnený riešiť. Naopak, súd je povinný sa touto otázkou zaoberať a v súdenej
veci bola predmetná otázka aj náležite v zmysle príslušných ustanovení O. s. p. posúdená. V týchto
intenciách súd dôvody na prerušenie konania podľa vyššie citovaných ustanovení nepovažoval za dané.

Pretože súd v skutočnostiach uvádzaných žalobcom nevidí dôvod na prerušenie tohto konania či už

podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. alebo § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., nepovažujúc za takýto dôvod
ani sťažnosť žalobcu spojenú s návrhom na odklad vykonateľnosti (a to ani v prípade, ak ju skutočne
žalobca podal na ústavný súd), rozhodol tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a bol zistený
nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 17.12.2003 bol na Exekútorský úrad Mgr. Jozefa Ďuricu doručený návrh na vykonanie exekúcie
oprávneným POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému L. L. na vymoženie sumy 11.440,- Sk s
príslušenstvom, na základe exekučného titulu notárska zápisnica spísaná dňa 16.06.2003 notárom
JUDr. Ondrejom Ďuriačom N 931/2003, NZ 48419/2003. Na základe vyššie uvedeného bola dňa

26.01.2004 tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pod. sp. zn. 14Er/45/2004. Dňa 27.02.2004 pod č. 5606*023107
vydal súd poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na vykonanie exekúcie na základe
vyššie uvedeného vykonateľného rozhodnutia. Dňa 02.11.2009 bol tunajšiemu súdu doručený návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Výzvou zo dňa 04.11.2009 bol súdny exekútor Mgr. Jozef
Ďurica vyzvaný na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie. Súdny exekútor predložil

exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie dňa 23.11.2009. Uznesením zo dňa 28.12.2009 Okresného
súdu Lučenec č.k. 14Er/45/2004-28 súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Jozefom
Ďuricom vyhlásil za neprípustnú a zastavil, pričom zároveň bol zamietnutý návrh na zmenu súdneho
exekútora. Predmetné uznesenie potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici a to uznesením č.k. 16CoE/
46/2010-43 zo dňa 31.03.2010. Návrhom vedeným na Okresnom súde v Lučenci sp.zn. 10C/113/2012

(14Er/45/2004) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,- eur a
zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eura.

Dňa 29.02.2004 bol na Exekútorský úrad Mgr. Jozefa Ďuricu doručený návrh na vykonanie exekúcie
oprávneným POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému W. X. na vymoženie sumy 10.010,- Sk s

príslušenstvom, na základe exekučného titulu notárska zápisnica spísaná dňa 02.10.2005 notárom
JUDr. Ondrejom Ďuriačom N 3945/2003, NZ93834/2003. Na základe vyššie uvedeného bola dňa
02.03.2004 tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pod. sp. zn. 22Er/142/2004. Dňa 04.03.2004 pod č. 5606*024587
vydal súd poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na vykonanie exekúcie na základe

vyššie uvedeného vykonateľného rozhodnutia. Dňa 02.11.2009 bol tunajšiemu súdu doručený návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Výzvou zo dňa 05.11.2009 bol súdny exekútor Mgr. Jozef
Ďurica vyzvaný na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie. Súdny exekútor predložil
exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie dňa 23.11.2009. Uznesením zo dňa 30.11.2009 Okresného
súdu Lučenec č.k. 22Er/142/2004-19 sa oprávnenému udelil súhlas na zmenu súdneho exekútora JUDr.

Jozefa Ďuricu na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý bol zároveň poverený vykonaním
exekúcie. Súd ďalej určil, že doteraz účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 26,37 eura bude
vymáhaťvďalšompriebehukonaniasúdnyexekútorJUDr.RudolfKrutý.Protiuzneseniupodalodvolanie
dňa 28.12.2009 súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica. Krajský súd uznesením č.k. 15CoE/27/2010-38
zo dňa 24.02.2010 zrušil uznesenie Okresného súdu Lučenec vo výroku a určení výšky doteraz

účelne vynaložených trov exekúcie. Uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 22Er/142/2004-41 zo
dňa 19.04.2010 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, pričom súd výšku účelne
vynaložených trov exekúcie neurčil a súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený
sa dňa 13.05.2010 odvolal aj voči tomuto uzneseniu. Krajský súd v Banskej Bystrici o odvolaní rozhodol
uznesením č.k. 15CoE/162/2010 zo dňa 02.08.2010 a to tak, že uznesenie Okresného súdu Lučenec vo

výroku, ktorým súd výšku doteraz účelne vynaložených trov exekúcie vykonávanej pôvodným súdnym
exekútorom neurčil, zmenil tak, že JUDr. Jozefovi Ďuricovi náhradu trov konania nepriznal, ďalej
uznesenie vo výroku, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil potvrdil a vo výroku, ktorým
súd súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie nepriznal, potvrdil a výrok, ktorým
súd náhradu trov exekúcie povinnému nepriznal zrušil. Návrhom vedeným na Okresnom súde v Lučenci

sp.zn. 10C/107/2012 (22Er/142/2004) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody
vo výške 175,- eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 276,60 eura.

Dňa 07.04.2004 bol na Exekútorský úrad Mgr. Jozefa Ďuricu doručený návrh na vykonanie exekúcie
oprávneným POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému Y. H. na vymoženie sumy 17.160,- Sk s

príslušenstvom, na základe exekučného titulu notárska zápisnica spísaná dňa 11.01.2004 notárom
JUDr. Ondrejom Ďuriačom N 107/2004, NZ3918/2004. Na základe vyššie uvedeného bola dňa
21.04.2004 tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pod. sp. zn. 22Er/326/2004. Dňa 23.04.2004 pod č. 5606*02410vydal súd poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na vykonanie exekúcie na základe
vyššie uvedeného vykonateľného rozhodnutia. Dňa 02.11.2009 bol tunajšiemu súdu doručený návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora.. Uznesením č.k. 22Er/326/2004-17 zo dňa 27.01.2010

Okresný súd Lučenec oprávnenému udelil súhlas na zmenu súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu na
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý bol zároveň poverený vykonaním exekúcie. Výzvou
zo dňa 29.01.2010 bol súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica vyzvaný na vyúčtovanie trov exekúcie a
predloženie originálu exekučného spisu. Dňa 18.08.2010 tunajší súd uznesením č.k. 22Er/326/2004-22
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil, pričom oprávnený bol zaviazaný k povinnosti nahradiť

súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 21,72 Eur. Súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie neboli priznané a povinnému sa nepriznala náhrada trov
exekúcie. Proti uzneseniu podal dňa 11.10.2010 oprávnený odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesením č.k. odvolanie dňa 28.12.2009 súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica. Krajský
súd uznesením č.k. 15CoE/356/2011-41 zo dňa 31.01.2012, ktorým potvrdil uznesenie Okresného
súdu Lučenec. Návrhom vedeným na Okresnom súde v Lučenci sp.zn. 10C/111/2012 (22Er/326/2004)

sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,- eur a zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 eura.

Dňa 20.02.2004 bol na Exekútorský úrad Jána Kubinca doručený návrh na vykonanie exekúcie
oprávneným POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému Y.Á. W. na vymoženie príslušenstva, na základe

exekučného titulu notárska zápisnica spísaná dňa 02.10.2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom
N 5119/2003, NZ112031/2003. Na základe vyššie uvedeného bola dňa 01.03.2004 tunajšiemu súdu
doručená žiadosť súdneho exekútora Jána Kubinca na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod.
sp.zn.14Er/116/2004. Dňa03.03.2004podč.5606*023143vydalsúdpovereniepresúdnehoexekútora
Jána Kubinca na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedeného vykonateľného rozhodnutia. Dňa

14.02.2007 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Výzvou
zo dňa 16.02.2007 a opakovane výzvou zo dňa 21.03.2007 bol súdny exekútor Mgr. Juraj Gallo
( náhradník súdneho exekútora Jána Kubinca) vyzvaný na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie
trov exekúcie. Súdny exekútor predložil exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie dňa 27.03.2007.
Uznesením zo dňa 27.04.2007 Okresného súdu Lučenec č.k. 14Er/116/2004-17 sa oprávnenému udelil

súhlas na zmenu súdneho exekútora Jána Kubinca na súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, ktorý
bol zároveň poverený vykonaním exekúcie. Súd výzvou zo dňa 26.07.2007 vyzval Mgr. Juraja Galla
na predloženie exekučného spisu. Dňa 02.11.2009 bol súdu doručený ďalší návrh na zmenu súdneho
exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Výzvou zo dňa 05.11.2009
bol súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica vyzvaný na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov

exekúcie. Dňa 21.12.2009 súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie k
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a zároveň predložil vyúčtovanie trov exekúcie a
exekučný spis. Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 14Er/116/2004-27 zo dňa 28.12.2009 vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pričom zároveň bol zamietnutý návrh na zmenu súdneho
exekútora. Predmetné uznesenie potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici a to uznesením č.k. 14CoE

46/2010-44 zo dňa 12.03.2010. Návrhom vedeným na Okresnom súde v Lučenci sp.zn. 10C/114/2012
(14Er/116/2004) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,- eur
a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eura.

Dňa 05.05.2003 bol na Exekútorský úrad Mgr. Jozefa Ďuricu doručený návrh na vykonanie exekúcie

oprávneným POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému D. E. na vymoženie príslušenstva, na základe
exekučného titulu Platobný rozkaz č.k. 1Rob/996/2002 zo dňa 13.12.2002, ktorý vydal Okresný súd
Lučenec. Dňa 20.06.2003 pod č. 5606*021126 vydal súd poverenie pre súdneho exekútora Mgr.
Jozefa Ďuricu na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedeného vykonateľného rozhodnutia. Dňa
02.11.2009 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Výzvou

zo dňa 05.11.2009 bol súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica vyzvaný na predloženie exekučného spisu a
vyčíslenie trov exekúcie. Súdny exekútor dňa 21.12.2009 predložil vyjadrenie k návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora, exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie. Uznesením zo dňa 05.01.2010
OkresnéhosúduLučenecč.k.19Er/912/2003-11,došlokzmenesúdnehoexekútoraJUDr.JozefaĎuricu
na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý bol zároveň poverený vykonaním exekúcie. Ďalej

súd určil, že doteraz účelne vynaložené trovy exekúcie 28,01 Eur bude vymáhať JUDr. Rudolf Krutý.
Návrhom vedeným na Okresnom súde v Lučenci sp.zn. 10C/112/2012 (19Er/912/2003) sa žalobca
domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,- eur a zaplatenia nemajetkovej
ujmy vo výške 110,64 eura.Dňa 12.03.2004 bol na Exekútorský úrad Mgr. Jozefa Ďuricu doručený návrh na vykonanie
exekúcie oprávneným POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému G. I. na vymoženie sumy 8.580,- Sk s
príslušenstvom, na základe exekučného titulu notárska zápisnica spísaná dňa 06.12.2003 notárom
JUDr. Ondrejom Ďuriačom N 5272/2003, NZ115496/2003. Na základe vyššie uvedeného bola dňa
18.03.2004 tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie pod. sp. zn. 13Er/257/2004. Dňa 25.03.2004 pod č. 5606*022797
vydal súd poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na vykonanie exekúcie na základe
vyššie uvedeného vykonateľného rozhodnutia. Dňa 02.11.2009 bol tunajšiemu súdu doručený návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Výzvou zo dňa 03.12.2009 a 09.12.2009 bol súdny
exekútor vyzvaný na vyjadrenia sa k návrhu na zmenu súdneho exekútora a predloženie vyčíslenia
trov exekúcie a exekučného spisu. Uznesením č.k. 13Er/257/2004-18 zo dňa 23.02.2010 Okresný súd

Lučenec oprávnenému udelil súhlas na zmenu súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu na súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý bol zároveň poverený vykonaním exekúcie a rovnako tak bolo
rozhodnuté, že doteraz účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 24,38 Eur bude vymáhať súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Dňa 09.03.2010 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu odvolanie voči
predmetnému uzneseniu. Krajský súd v Banskej Bystrici o podanom odvolaní rozhodol uznesením

č.k. 15CoE/116/2010-35 zo dňa 20.07.2010, ktorým odvolanie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu
voči výroku, ktorým sa udelil súhlas na zmenu súdneho exekútora a poveril sa nový súdny exekútor
vykonaním exekúcie, odmietol a vo výroku o určení výšky doteraz účelne vynaložených trov exekúcie
potvrdil. Výzvou zo dňa 20.09.2010 bol súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica vyzvaný na vyúčtovanie
trov exekúcie a predloženie originálu exekučného spisu. Dňa 15.10.2010 tunajší súd uznesením č.k.

13Er/257/2004-48 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil, pričom oprávnený bol zaviazaný k
povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 24,38 Eur.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie neboli priznané. Proti uzneseniu podal
dňa 08.11.2010 oprávnený odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
č.k. 13CoE/406/2010-61 zo dňa 20.01.2011, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Lučenec.

Návrhom vedeným na Okresnom súde v Lučenci sp.zn. 10C/110/2012 (13Er/257/2004) sa žalobca
domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,- eur a zaplatenia nemajetkovej
ujmy vo výške 165,96 eura.

Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1, písm. a) bod. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej repliky, ak 1.

škoda vznikla v občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 5 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník

konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.Podľa § 9 ods. 1 a 2 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci urobiť úkon,

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci, pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody , rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutí o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len " žiadosť") s príslušným orgánom podľa §

4 a 11.

Podľa§16ods.1,2 Zák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostiza škoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku, alebo

jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného
orgánu, ktorý koná v mene štátu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú výzvam pre predbežné
prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1 a 2, 3 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a porostredie v ktorom žije a pracuje
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k nej došlo
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 7 Zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") v znení účinnom od 01.septembra
2005 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od

doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Zák.č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") v znení účinnom od 01.decembra
2006 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na

príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod. 3 Zák.č.514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky.

Zákon č. 514/2003 Z.z. má oporu v čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pri jeho aplikácii sa
podporne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je v tomto ohľade všeobecným predpisom.Nárok na náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 v znení neskorších predpisov sa zásadne uplatňujú
na všeobecnom súde. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má povahu
objektívnejzodpovednosti(bezzreteľanazavinenie).Zákonnepoznážiadenliberačnýdôvodnazáklade

ktorého by sa bolo možné zbaviť tejto zodpovednosti.

Štát zodpovedá za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom. Úradným postupom je postup
orgánov štátu súvisiacich s výkonom štátnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností
účastníkov daného konania. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom je tiež príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny
postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Exekučné konanie, ako druhá samostatná fáza civilného procesu je upravená v Exekučnom poriadku.

Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel upravených v Exekučnom poriadku, avšak štát
zodpovedá za škodu len ak je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla
následkom škodovej udalosti, teda, ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti nedošlo by ku škode.
Nesprávny postup súdu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj v prípade, keď nebolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora
v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote podľa § 44 ods. 7, § 44 ods. 8 Exekučného poriadku,
samotné nedodržanie lehoty stanovej v Exekučnom poriadku neznamená automatické prieťahy v
konaní. Exekučným titulom boli notárske zápisnice. Súd musel preskúmať notársku zápisnicu ako

exekučný titul. V jednotlivých exekučných konaniach objektívne posudzoval zákonnosť exekúcie. Dĺžka
exekučných konaní bola primeraná náročnosti veci. Súd považuje za potrebné uviesť, že všeobecný
súd v konaní o náhrade škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní. Túto právomoc má iba
predseda súdu, alebo Ústavný súd Slovenskej republiky.

Podľa názoru súdu žalobca mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej
sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Otázkou, či v konkrétnom
prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup
súdu (I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľa Zák.č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti,
resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní. Opačný výklad by znamenal, že by
existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého

súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť
postup svojho, alebo iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný
záver,keďževšeobecnésúdybypreskúmalipostupinýchvšeobecnýchsúdov,pričomuvedenébymohlo
smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, pri výkone verejnej moci
musia byť splnené všetky tri podmienky uvedené v zákone č. 514/2003 Z.z. a to nezákonné rozhodnutie,
resp. neprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení,
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
nepochybne nie je v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

namietaných žalobcom splnená. Predmetné rozhodnutie okresného súdu nie je možné považovať za
nezákonné a zároveň jeho zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku
správnosti postupu pri rozhodovaní po zamietnutí návrhu na vykonanie poverenia taktiež nie je namieste posudzovať. Ide o namietanie samotného rozhodnutia, preto nie je možné hovoriť o nesprávnom
úradnom postupe.

Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobcavosvojomžalobnomnávrhunamietaprieťahyvkonaní,jepotrebné
poukázať na ustanovenie § 9 ods. 2 Zák.č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je
explicitne uvedené z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 Zák.č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade,
ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavovania sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom

vymáhanej od povinného.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňujú.

Na základe všetkých uvedených skutočností je súd toho názoru, že žalovaný nemôže niesť

zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože
žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené

zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani
to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv oprávnených záujmov iných a nesmie byť v

rozpore s dobrými mravmi.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky

štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu súlad postupu žalobcu s dobrými
mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenia § 17 ods.
3 Zák.č. 514/2003 Z.z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu
(ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti
prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť nemôže

byť žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik,ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou

a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú
potrebnéprepriznanienáhradyškodyvzmysleZák.č.514/2003Z.z.žalobu,akoprávneneopodstatnenú
súd zamietol.

Žalobca navrhol vykonať dokazovanie znaleckým posudkom na preukázanie výšky vzniknutej škody.

Súd je toho názoru, že navrhnutý dôkaz nie je potrebné vykonať s poukazom na zásadu hospodárnosti,
pretože súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu
(súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup - existenciu prieťahov v konaní) ako jeden z
predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
situácie,kedysúdpovažujepodmienkyvznikuzodpovednostizaškoduzanenaplnené,jenehospodárne
vykonávať dokazovanie o výške škody, pretože výsledky takéhoto dokazovania by nemali žiaden vplyv

na rozhodnutie vo veci.

Súd dodáva, že judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument
strany(účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti

Grécku z29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS
209/04). Súd so zreteľom na to, že nie je splnená ani prvá podmienka na priznanie náhrady škody
(nesprávnyúradnýpostup)nepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiargumentmižalobcuadávať

na každý jeden odpoveď v odôvodnení rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný bol v konaní úspešný. Trovy konania voči žalobcovi si nevyčíslil a zrejme žalovanému trovy
konania nevznikli, pretože na termíny pojednávaní sa zástupca žalovaného nedostavoval. Súd preto o
trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi trovy nepriznal.

Záverom súd dodáva, že žalobca žiadal o veci rozhodnúť najprv tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152
ods. 2 O. s. p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O. s. p.,
môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka
konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto
návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,
j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.