Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/256/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112230928
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112230928.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcu Ing. H. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T., Y. L. XX, proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o náhradu škody 5.454 eur, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu v Prešove, č.k. 15C 256/2012-89 z 16.10.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a vyslovil, že o trovách konania rozhodne
v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednania nároku o
náhrade škody už konštatované príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený
zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nie je možné
riešiť ako otázku predbežnú. Podmienkou priznania nároku je teda tá skutočnosť, že nezákonné
rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Z tejto všeobecnej zásady pripúšťa sa výnimka v
tých prípadoch, ak ide o prípade hodné osobitného zreteľa, v prípade ak je možné uplatniť nárok
na náhradu škody, keď je rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. V týchto

prípadoch je nevyhnutné pripustiť možnosť, že dôjde ku škode ešte skôr, ako sa stane rozhodnutie
právoplatným a v prípadoch tzv. ničotného rozhodnutia, čiže rozhodnutia, ktoré je vydané orgánom
nad rámec jeho právomoci. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, môže byť tento akoukoľvek
činnosťou spojenou s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v
súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho
orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľom tejto činnosti. Pretože
úradný postup nie je možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, je potrebné

správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu k dosiahnutiu, ktorého postup štátneho
orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nie len pri úkonoch v rámci činnosti,
pri ktorej štátny orgán rozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Ani vzťah príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon nevysvetľuje. Z právnej teórii sa
týmto vzťahom označuje priama väzba javov, v rámci ktorých jeden jav vyvolá druhý jav. Z vykonaného
dokazovania súd prvého stupňa mal za preukázané, že napadnuté rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava I, č.k. 10C 9/2007-58 a Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8Co 16/2010-94 nie je možné posúdiť

ako rozhodnutie nezákonné. Tieto rozhodnutia neboli zmenené ani zrušené príslušným orgánom.
Nezákonnosť týchto rozhodnutí by musela byť pred začiatkom tohto konania zodpovedne posúdená
kvalifikovaným orgánom, čo sa v danom prípade nestalo. Súdu prvého stupňa nijakým spôsobom
neprináležalo preskúmať právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava I, ktorý už bol preskúmanýodvolacím súdom v rámci odvolacieho konania. Na tento prípad sa nevzťahujú ani výnimky, pretože
sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa, nejedná sa o rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na
jeho právoplatnosť a ani o rozhodnutie ničotné. Z toho dôvodu nemožno dospieť k záveru, že žalobcovi

vznikla škoda titulom nezákonného rozhodnutia. Pokiaľ išlo o náhradu škody titulom nesprávneho
úradného postupu, neuvádzal žalobca o aký neprávny úradný postup súdu prvého stupňa alebo
odvolacieho súdu sa má jednať. Žalobca neuviedol, aké úkony súdy nevykonali, resp. nesprávne
vykonali, prípadne nerešpektovali zákonné lehoty, či zvolili iný nesprávny postup majúci za následok
spôsobenie škody žalobcovi. Žalobcom vytýkané pochybenia súdu prvého stupňa boli obsiahnuté už v

odvolacom konaní a týkali sa právneho posúdenia predmetnej právnej veci. Odvolací súd sa stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, pretože žalobca nesprávne označil pasívne legitimovaný subjekt
v spore, ktorý mal byť nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Vo všeobecnosti úspech žalobcu v spore
závisel od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektívneho
práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v

občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, nie je nositeľom tohto
oprávnenia, o ktoré v konaní ide a nedostatok pasívnej legitimácie je naopak vtedy, ak ten o kom
žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je takýmto nositeľom. Súd žalobe mohol
vyhovieť len vtedy, keď žalobca žaluje nositeľa hmotnoprávnej povinnosti. Keďže žalobca by v konaní

nebol úspešný práve z dôvodu, že nesprávne označil povinný subjekt, odvolací súd sa ďalej nezaoberal
odvolacími dôvodmi žalobcu, týkajúceho sa veci samej. Povinnosťou žalobcu v tomto konaní bolo
preukázať existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, ktorým mu bola
spôsobená škoda. Žalobca uvedené nepreukázal, a preto nebolo dôvodné žalobe vyhovieť, a preto ju
zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil
jeho tvrdenia a ďalšie dôkazy, resp. ich úmyselne vôbec neposúdil, nevyhodnotil, a preto ani nemohol

vydať zákonný rozsudok, čím vlastne súdy naďalej preukazujú svoju nezávislosť na platných zákonoch
v právnom štáte. Podanou žalobou sa domáhal náhrady majetkovej ujmy vo výške 5.454 eur s prísl..
Tento nárok uplatnil voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR podľa § 4
ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb.. Dôvodom pre takýto postup bolo nezákonné rozhodnutie a nesprávny
úradný postup v konaní pred Okresným súdom Bratislava I., pod sp. zn. 10C 9/2007 a Krajského

súdu v Bratislave pod sp. zn. 8Co 16/2010. Požiadal žalovaného aj o predbežné prejednanie nároku,
ktorý ale bol odmietnutý. Rozhodnutia, ktoré boli vydané v označených konaniach súdy porušili zákon
jednak preto, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia vecí a jednak preto,
že postupom súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj súd neumožnil podať
dovolanie. Boli porušené jeho základné ústavné práva, keď ani nezávislé súdy mu nepriznali úplnú

mzdu za vykonanú prácu. Ako uviedol vo svojom podaní vykonával funkciu prednostu Krajského úradu
životného prostredia v Prešove v období od 1.1.2004 do 20.9.2006, pričom počas doby vykonania tejto
funkcie mu nebol vyplácaný služobný plat aj s priznaním príplatku za odbornú prax v zmysle zákona č.
312/2001 Z.z., konkrétne ustanovenia § 159 ods. 2 tohto zákona. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom
z 20.4.2009 v konaní pod sp. zn. 10C 9/2007 zamietol návrh žalobcu. Uviedol, že nárok bol nedôvodný,

nakoľko nemohol v rámci civilného konania žalobcovi nárok priznať z dôvodu, že rozhodnutie o priznaní
funkčného platu sú právoplatné. Nejde o prípad porušenia právnej povinnosti žalovaného v tom smere,
žebyžalobcovinevyplácalfunkčnýplatvovýškepriznanejrozhodnutím.Konštatoval,ževrámcicivilného
konania súd nepreskúmava rozhodnutia správneho orgánu a súd nepostúpil na ďalšie konanie vec
Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie v zmysle V. časti O.s.p., nakoľko sa žalobca žalobou

domáhal doplatku funkčného platu a nie preskúmania jednotlivých rozhodnutí o priznaní funkčného
platu. Krajský súd v Bratislave v konaní 8Co 16/2010 konštatoval, že pasívne vecne legitimovaný na
doplatok zvýšenej platovej tarify za priznanú odbornú prax je štát, ktorým bol žalobca v rozhodnom
období ako štátny zamestnanec vo verejnoprávnom vzťahu a konkrétne Osobným úradom žalobcu.
Žalovaný, a to Osobný úrad žalobcovi plat neurčoval, len predkladal Vláde SR návrhy platov a v tomto

smere vykonával uznesenia prijaté Vládou SR o určení platu. Keďže odvolací súd mal za to, že v konaní
nebolsprávnepasívnevecnelegitimovanýsubjekt,ktorýbolnositeľomhmotnoprávnejpovinnosti,bližšie
sa nezaoberal už otázkami a námietkami žalobcu v tomto konaní. Oba rozsudku boli vydané na základe
nesprávne právne posúdenej veci v zmysel citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.Predmetomkonaniabolnárokvyplývajúcizozákonnýchnoriem.Keďžepríplatokzaodbornúspôsobilosť
bol priznaný aj nástupom do funkcie nastupujúceho prednostu, cíti sa poškodený a diskriminovaný.
Ani jeden zo sudov sa vecnou stránkou veci nezaoberal a nárok neposúdil ani z hľadiska citovaných

noriem zákona č. 312/2001 Z.z.. Na jednej strane súd prvého stupňa neuznal námietku žalovaného
v konaní 10C 9/2007 o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v spore, na druhej strane Krajský
súd síce potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, ale tvrdí opak, teda nedostatok pasívnej legitimácie.
Takéto úvahy súdov nemali oporu v zákone, keďže rozhodnutie má byť rozumne prijateľné, a preto sa
domnieva,žepokiaľajboliúvahysúdovonedostatkuprávomocisprávne,súdymalikonaniebuďzastaviť

alebo postúpiť na konanie v správnom súdnictve a nie žalobu zamietnuť. V tomto smere rozhodnutia
oboch súdov trpia inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Uvedené stanovisko nie je len subjektívnou úvahou žalobcu, ale vychádza z prijatého záveru rozsudku
NS SR, sp. zn. 5Cdo 62/2007. Závery z citovaného rozsudku pre spor, ktorý viedol žalobca svedčia o
tom, že má pravdu žalobcu akurát v tomto konaní išlo o žalobcu na určenie a žalobca uplatnil v spore
žalobu na plnenie. Výslovne je v tomto rozhodnutí uvedené, že pod pracovnými vecami v zmysle § 7

ods. 1 O.s.p. je podrobné rozumieť aj vzťahy upravené zákonom č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe. V
ďalšom odvolaní poukazoval na postup osobného úradu a Vlády SR pri určovaní výšky platu žalobcu.
Okrem toho poukázal na to, že nebolo žalobcovi doručené uznesenie Vlády SR o výške platu, ale len
oznámenie predsedu vlády o zložení platu. Predložil k tomu aj príslušné listiny. Na podnet žalobcu ani
generálna prokuratúra nepodala mimoriadne dovolanie. Preto žiadal, aby sa tomuto prípadu zo strany

súdu venovala patričná pozornosť a našlo sa zákonné riešenie na dosiahnutie cieľa, aby boli žalobcovi
doplatené to, na čo má nárok, ako je uvedené v žalobnom návrhu. Domnieva sa, že súdy pre jeho prípad
doteraznepostupovalinezávisleodzákonovarealityaobraližalobcuopeniazeadôveruvspravodlivosť.
Na základe uvedeného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav dôležité pre rozhodnutie vo veci samej
a na základe takto zisteného skutkového stavu dospel aj k správnemu právnemu záveru. Na týchto
skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolanie konania.

Z doteraz vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že žalobca uplatnil nárok na
náhradu škody vo výške 5.454 eur s prísl. podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Uplatňoval
škodu tak titulom nezákonného rozhodnutia ako aj titulom nesprávneho úradného postupu. Náhradu
škody uplatňoval z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I., 10C 9/2007-58 z 20.4.2009 a rozhodnutia
odvolacieho súdu č.k. 8Co 16/2010-94 zo 16.11.2010. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I.

nadobudlo právoplatnosť po potvrdení rozhodnutia odvolacím súdom dňa 10.12.2010. Predmetom
konania bola žaloba na zaplatenie sumy 145.650,- Sk. Dňa 2.11.2011 požiadala Okresná prokuratúra
Bratislava I. poskytnutie spisového materiálu Okresného súdu Bratislava I. vrátane materiálu týkajúceho
sa odvolacieho konania. Dňa 16.12.2011 bol spisový materiál z Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky v Bratislave vrátený späť.

Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a/, d/ zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa ust. § 6 ods. 1 až 4 zák. č. 514/2003 Z.z., Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť,

možnonároknanáhraduškodyuplatniťajvtedy,aknezákonnérozhodnutiebolozrušenéalebozmenené
na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre
nezákonnosť príslušným orgánom.

Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju

právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku
na náhradu škody.

Podľa ust. § 9 ods. 1 až 4 zák. č. 514/2003 Z.z., Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru povareného

príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej

správy prokurátorom.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, kt
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Odvolacie námietky žalobcu voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa smerovali predovšetkým k tomu, že
vo svojom odvolaní uviedol chronológiu postupu Okresného súdu Bratislava I. v konaní, ktoré pred
ním prebiehalo pod sp. zn. 10C 9/2007 a následne odvolacieho súdu Krajského súdu v Bratislave v
konaní 8Co 16/2010. Poukázal na predmet sporu v tomto konaní, to znamená, že si uplatnil nárok
na doplatok funkčného platu ako prednostu Krajského úradu životného prostredia v Prešove, v rámci

ktorého mu mal byť priznaný príplatok za odbornú prax, ktorý bol priznaný tak jeho predchodcovi,
teda predošlému prednostovi Krajského úradu životného prostredia a následne jeho nástupcovi. O
týchto skutočnostiach predložil dôkaz. Vo svojom odvolaní sa opakovane zaoberal postupom vo vyššie
spomenutých konaniach, v ktorých uplatnil žalobu na plnenie, čiže už špecifikoval konkrétny doplatok,
ktorý žiadal priznať za svoju 22-ročnú odbornú prax z odboru svojej činnosti. J

Je potrebné vychádzať z predmetu v tomto konaní, kde žalobca uplatnil náhradu škody za nezákonné
rozhodnutie a nesprávny úradný postup. V danom prípade pokiaľ išlo o nezákonné rozhodnutie, z
ustanovení § 6 ods. 1až 4 zákona č. 514/2003 Z.z. a ustálenej súdnej praxe je zrejme, že nezákonnýmrozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúce z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je
Slovenská republika viazaná a bolo z tohto dôvodu nezákonnosti zrušené, alebo zmenené príslušným

orgánom. Toto rozhodnutie môže byť vydané, či už v občianskoprávnom, trestnom, alebo správnom
konaní. Otázka, či ide o nezákonné rozhodnutie nemôže byť otázkou v predbežnom konaní o náhradu
škody. Na tieto okolnosti poukázal vo svojom vyjadrení žalovaný a rovnako aj vo svojom rozhodnutí súd
prvého stupňa. Podstatnou úspešnosti nároku žalobcu pri náhrade škody za nezákonného rozhodnutie
bymuselabyťexistenciarozhodnutiapríslušnéhoorgánu,ktorýbykonštatovalnezákonnosťrozhodnutia

Okresného súdu Bratislava I., resp. Krajského súdu v Bratislave v konaní, kde uplatnil svoj nárok na
doplatok mzdy. Takéto rozhodnutie vydané nebolo, žalobca ho nepreložil a ani súd ho nezistil. Z toho
dôvodu pokiaľ išlo o uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia neboli
splnené predpoklady, ktoré sú uvedené priamo v zákone, t.z. uvedené sú predpoklady v ustanovení
§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. To znamená, že súd prvého stupňa ani nemohol iným spôsobom
postupovať v konaní, keďže jeho predmet bol vymedzený podanou žalobou, vymedzený bol tým, že

predbežne titulom náhrady škody voči štátu si žalobca uplatnil prejednanie na príslušnom orgáne,
ktorý štát v konaní zastupoval, teda na Ministerstve spravodlivosti SR a toto ministerstvo v zákonom
stanovenej lehote žalobcovi nárok neuznalo. Z týchto dôvodov sa odvolací súd plne stotožnil so závermi
súdu prvého stupňa, že neboli splnené základné zákonom predpokladané náležitosti uplatnenia náhrady
škody titulom nezákonného rozhodnutia, keďže boli vydané rozhodnutia, ktoré sú právoplatné. Žalobca

využil opravné prostriedky a z obsahu spisu vyplýva, že aj mimoriadne, keďže dal podnet na konanie o
dovolaní prostredníctvom generálnej prokuratúry, ktorá ale toto mimoriadne dovolanie nepodala.
Pokiaľ išlo o nárok na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, v tejto súvislosti je potrebné
konštatovať, že nesprávnym úradným postupom je porušenie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v
konaní, a to najmä ak boli nesprávne vykonané, alebo vykonané bez splnenia zákonných podmienok.

Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Je potrebné súhlasiť so
súdom prvého stupňa, ktorý uvádza, že na rozdiel od náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia,
kde je taxatívne vymedzené, aké sú zákonom stanovené podmienky pre úspešnosť takéhoto nároku,
pri nezákonnom úradnom postupe nie je detailne vymedzené, čo je možné za takýto nezákonný

úradný postup považovať. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že predovšetkým judikatúra má
na mysli otázku buď nevykonania úkonov, nevydania rozhodnutia v lehotách alebo inú nečinnosť
kompetentného orgánu. V danom prípade nemožno vzhľadom na to, že žalobca nešpecifikoval bližšie
túto nezákonnosť úradného postupu a mal námietky k obsahu rozhodnutí súdu prvého stupňa a
odvolaciehosúduvkonaní,ktoréalejeprávoplatneskončenéarozhodnutie,ktoréboloprijatévzákonom

stanovených lehotách, nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Za nesprávnosť úradného
postupu nemožno považovať nesúhlas neúspešného účastníka konania s výsledkom sporu.

To znamená, že oba súdy, tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd riadnym spôsobom odôvodnil
svoje rozhodnutie a na základe toho bola vec skončená aj keď pre žalobcu neúspešne. Z týchto dôvodov

nebolo možné posunúť nárok žalobcu a hodnotiť právoplatne rozhodnutia súdov prvého stupňa za
nesprávny úradný postup žalobcu.

Odvolacísúdrozhodnutiesúduprvéhostupňaakovecnesprávnypotvrdilpodľa§219ods.1O.s.p.mimo
výroku o trovách konania, o ktorom bude rozhodované až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.