Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/148/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212212469
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7212212469.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov JUDr.

Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičíkovej, v právnej veci navrhovateľa: F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v
V., Č. X, proti odporcovi: L. F. H.L. K. V., so sídlom v V., N. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného R..
M. L., advokátom so sídlom v V., S. Č.. X, v konaní o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze
vlastníkov bytov, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 25.11.2013
č.k. 19C 96/2012-51 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 83,89 eur a tieto zaplatiť
k rukám R.. M. L., advokáta do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „ súd prvého stupňa“) zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal,
aby súd vyhlásil uznesenie k bodu 3/ schôdze vlastníkov bytov konanej dňa 25.4.2012 za neplatné a
aby odporcovi zakázal používať vlastné pravidlá pri rozúčtovaní spotreby tepla. Navrhovateľovi uložil
povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 325,82 eur titulom trov právneho zastúpenia, ktoré
uložil zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu, advokátovi R.. M. L. na účet vedený v M. E..L.. č.účtu :
XXXXXXXXXX/XXXX a to v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 6 ods. 1, § 8 ods. 1,
§ 14 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len
„zákon“) a § 39 Obč. zákonníka dospel k záveru, že žaloba navrhovateľa nie je v žiadnej časti oprávnená.
Súd prvého stupňa sa stotožnil so stanoviskom odporcu, ktorý namietal svoju vecnú pasívnu legitimáciu
v spore. Z povahy veci podľa súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že v danom prípade nemôže

byť odporca hmotnoprávne zodpovedný za výsledok hlasovania vlastníkov bytov na schôdzi, hoci ju
zvolal, keďže toto rozhodnutie je spoločným rozhodnutím vlastníkov bytov v príslušnom bytovom dome v
zmysle § 14 zák.č. 182/1993 Z.z. a nie je prejavom výkonu funkcie správcu. Pokiaľ navrhovateľ s prijatým
rozhodnutím vlastníkov bytov nesúhlasil a bol prehlasovaný (čo je zrejmé z tvrdenia navrhovateľa, že
iba on sám na predmetnej schôdzi hlasoval proti navrhnutým pravidlám rozúčtovania tepla), tak potom
v zmysle § 14 ods. 4 zákona mal právo domáhať sa určenia neplatnosti, resp. rozhodnutia na súde vo
vzťahu k ostatným vlastníkom bytov a spoluvlastníkom bytového domu, nie voči správcovi domu.

Pokiaľ navrhovateľ návrhom na začatie konania žiadal, aby súd zakázal odporcovi používať vlastné
pravidlápri rozúčtovanítepla,tentonárokneobstojí.Hlasovanievlastníkovbytovospôsoberozpočítanianákladov na teplo v rámci bytového domu totiž podľa názoru súdu prvého stupňa nemožno v
žiadnom prípade považovať za zmenu energetickej legislatívy štátu, ako naznačoval navrhovateľ.
Pod hlasovaním o energetickej legislatíve štátu alebo jej zmenách treba rozumieť činnosť, ktorou sa

príslušnými štátnymi orgánmi prijímajú právne normy v danej oblasti, resp. novely týchto právnych
noriem, avšak hlasovanie na schôdzi vlastníkov bytov ( o spôsobe rozúčtovania tepla) je iba
autonómnym rozhodovaním vlastníkov bytov o spôsobe nakladania so svojím majetkom a ako také
je iba prejavom ich vlastníckych práv. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal, teda nepredložil súdu žiadne
rozhodnutie, ktoré by vyslovilo neplatnosť uznesenia schôdze vlastníkov bytov (pričom v tomto konaní

súd uzavrel, že o neplatnosť uznesenia vlastníkov bytov žaloval nesprávny subjekt) neostávalo súdu iné,
ako žalobu aj v tejto časti zamietnuť. Súd prvého stupňa tiež podotkol, že hoci navrhovateľ vo svojich
vyjadreniach sa odvolával na rozhodnutie Štátnej energetickej inšpekcie, žiadne nepredložil ako dôkaz
v konaní. Navyše odporca uviedol, že uvedené rozhodnutia boli v rámci správneho súdnictva zrušené,
čo navrhovateľ žiadnym spôsobom ani len nespochybnil. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov
konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, pričom na ich náhradu zaviazal neúspešného
navrhovateľa. Trovy právneho zastúpenia priznal v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18

ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to
za 4 úkony právnej služby po 60,07 eur (prevzatie zastúpenia, písomné podanie z 21.3.2013 a 7.6.2013,
účasť na pojednávaní dňa 25.11.2013), 4x režijný paušál po 7,81 eur a 20% DPH, spolu trovy právneho
zastúpenia priznal vo výške 325,82 eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, podľa jeho obsahu z dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie. V dôvodoch odvolania zdôraznil, že konanie odporcu na
schôdzi vlastníkov dňa 25.4.2012, ktorú zvolal, viedol a navrhol hlasovanie o vlastných diskriminačných

pravidlách rozúčtovania spotreby tepla, bolo v priamom rozpore so znením § 8 ods. 1, § 14 ods. 1
a 3 zákona č. 182/1993 Z.z.. Tento zákon ukladá správcovi vykonávať správu cudzieho majetku len
v súlade so zákonom. Neumožňuje správcovi ani navrhnúť, ani uplatniť vlastné pravidlá rozpočítania
tepla, preto odporca je plne hmotnoprávne zodpovedný za nezákonný postup pri hlasovaní a uplatnení
svojich pravidiel. Poukázal na § 14 zákona č. 182/1993 Z.z., ktorý vymedzuje o čom vlastníci bytov môžu

hlasovaním na schôdzi rozhodovať, a ktorý neumožňuje vlastníkom hlasovaním rozhodovať o zmene
energetickej legislatívy. Dodávané teplo nie je majetkom vlastníkov, ale tovar, ktorý si vlastníci kupujú od
oprávneného predajcu podľa pravidiel určených štátom. S poukazom na článok 21 Charty základných
ľudských práv uviedol, že je zakázané poškodzovanie, znevýhodňovanie, alebo zvýhodňovanie -
diskriminácia. Konanie odporcu je navyše aj v rozpore s článkom 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR. Súčasne

napĺňa aj skutkovú podstatu úmyselného trestného činu podľa § 15 a § 237 Trestného zákona. Svojím
konaním spôsobil odporca a trvale spôsobuje vlastníkom bytov škodu veľkého rozsahu, presahujúcu
sumu 133.333,-eur. Všetky právne úkony, ktoré správca uplatňuje z vlastných pravidiel rozpočítania
tepla sú v zmysle § 39 Obč. zákonníka neplatné, preto žiada, aby správca nahradil aj škodu, ktorú týmito
právnymi úkonmi spôsobil.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil trovy
odvolacieho konania. Poukázal na to, že navrhovateľ v odvolaní len opakuje svoje nesprávne
subjektívne názory a tvrdenia o akomsi neplatnom hlasovaní, ktorého sa riadne zúčastnil spolu s

ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje s
napadnutým rozsudkom, jeho dôvodmi a zotrváva na svojich doterajších stanoviskách. Navrhovateľ
uplatnil svoje zákonné právo proti osobe bez vecnej pasívnej legitimácie v konaní. Pokiaľ navrhovateľ
opiera svoj nárok o rozhodnutie Štátnej energetickej inšpekcie, toto bolo v rámci správneho súdnictva
zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S 372/2012-35 zo dňa 10.10.2013.

KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolanienavrhovateľabeznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p., z hľadískuplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie
je opodstatnené.

Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súd v Košiciach dňa 19.11.2014 o 9, 05 hod. v poj.
miestnosti 227 / II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené
dňa 13.11.2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1,3 O.s.p..

Navrhovateľ namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. t.j. súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým je omyl súdu pri aplikácii práva na správne

zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý
mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne ho vyložil.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho hodnotení

dôkazov bol logický rozpor, prípadne žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §§ 133 až 135 O.s.p., alebo žeby na danú vec aplikoval
nesprávny právny predpis.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné a náležité zistenie
skutkového stavu, svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania
vyplynuli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil
správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.

Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolacísúdvcelomrozsahustotožňujeanatietoodkazuje(§219ods.2O.s.p.).Navrhovateľvodvolaní
iba opakuje skutočnosti, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvého stupňa a ktoré súd prvého stupňa
zohľadnil pri rozhodovaní vo veci samej. Námietky navrhovateľa nie sú preto spôsobilé spochybniť

vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

K odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:Správne súd prvého stupňa uzavrel, že pokiaľ sa navrhovateľ v konaní domáhal vyslovenia neplatnosti

uznesenia schôdze vlastníkov bytov konanej dňa 25.4.2012, návrh z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie na strane odporcu, neobstojí.

Aj keď z textu zákona č. 182/1993 Z.z., a to z ustanovenia § 14 priamo nevyplýva, kto má byť pasívne

legitimovaným pri rozhodovaní o neplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov,zpovahytohtonárokuvyplýva,žeideospormedzijednotlivýmivlastníkmibytovanebytových
priestorov a nie medzi vlastníkom a správcom. Pasívne legitimovaní v konaní o neplatnosť uznesení
vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú preto všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú
oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko sa jedná o nerozdielne
spoločenstvo účastníkov sporu.

Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že pasívne legitimovaným v prípade takejto žaloby o
neplatnosť uznesenia prijatého zhromaždením vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú ostatní
vlastníci bytov a spoluvlastníci nebytových priestorov, avšak nie správca.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o nároku navrhovateľa v zostávajúcej časti, ktorým sa
domáhal uloženia zákazu odporcovi používať vlastné pravidlá pri rozúčtovaní spotreby tepla, pokiaľ
žalobu zamietol.

K dôvodom uvedeným súdom prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje navyše je potrebné
uviesť, že navrhovateľom naformulovaný petit žalobného návrhu v tejto časti je nevykonateľný, čo
zakladá taktiež dôvod pre zamietnutie žaloby.

Petit návrhu v tejto časti je totiž koncipovaný všeobecne, bez uvedenia, čoho konkrétne sa má zákaz
uložený súdom vo vzťahu k odporcovi týkať, teda „používanie akých vlastných pravidiel pri rozúčtovaní
spotreby tepla“ má byť zo strany súdu odporcovi zakázané.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nepatrí náhrada trov
odvolacieho konania. Úspešný odporca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,89 eur,
spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia. Právnemu zástupcovi odporcu patrí odmena v zmysle

§ 11 ods. 1 písm.a/, § 13a ods. 1 písm.c/ za 1 úkon právnej služby, ktorým je vyjadrenie k odvolaniu vo
výške 61,87 eur, režijný paušál vo výške 8,04 eur a 20% DPH vo výške 13,98 eur.

V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia k rukám

právneho zástupcu odporcu R.. M. L., advokáta, tak ako vyplýva z enunciátu tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č.
757/2004 Z.z.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.