Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/133/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7909213449
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7909213449.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v právnej veci žalobcu: D. C. - D., P. P. F. B., Č. X, I.:
XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Františkom Kočkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Stropkovská
48, proti žalovanej: L.. F. L. - F., P. L. U. F. P., L..D..Š. XXX, I.: XXXXXXXX, zastúpenej JUDr. Helenou
Knopovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 11.12.2013 č.k. 15C/25/2010-375 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvého stupňa“) rozsudkom konanie v časti o uloženie povinnosti
žalovanej zdržať sa zásahov do práva na ochranu osobnosti žalobcu a zabezpečiť odstránenie
označených inzerátov z databázy RaallTrans zastavil. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.
Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Heleny Knopovej,
advokátky v Košiciach, trovy konania vo výške 1.485,92 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca zobral žalobu späť v časti o uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa zásahov do práva na
ochranu osobnosti a zabezpečiť odstránenie konkrétne uvedených inzerátov z databázy RaalTrans,
preto súd prvého stupňa po súhlase žalovanej so späťvzatím žaloby v tejto časti konanie v zmysle §
96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 11, § 13
Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že žalovaná prevzala od žalobcu tovar v Taliansku s

tým, že do miesta vykládky ho prevezie pri preclení v Čiernej nad Tisou. Nakoľko sa jej to nepodarilo,
opätovne absolvovala trasu z Čiernej nad Tisou do Talianska, kde tovar preclila a dokončila prepravu
tovaru na Ukrajinu. Medzi účastníkmi konania sa stala spornou skutočnosť, či preclenie tovaru sa malo
uskutočniť pri prvej nakládke tovaru v Taliansku alebo až následne v Čiernej nad Tisou. V tomto smere
účastníci konania zhodne poukazovali na objednávky, ktoré vystavil žalobca, avšak ktoré z hľadiska
tam uvedených pokynov si vysvetľovali rôzne. „Poznámka CMR z IT/ prechod Čierna nad Tisou -
Užhorod, Prepravné dokumenty vybaviť“, žalovaná vysvetľovala tak, že to malo znamenať preclenie

tovaru v Čiernej nad Tisou, naproti tomu žalobca tak, že pokyn znamenal zabezpečenie dokumentov
žalovanou na plynulý prechod štátnou hranicou Čierna nad Tisou - Užhorod. Uvedený rozpor vo výklade
tohto pokynu sa súdu nepodarilo odstrániť ani vykonaným dokazovaním, výsluchom svedkov, kde
zamestnanci žalovanej interpretovali otázku preclenia tovaru tak, že pokyn na preclenie v Čiernej nadTisou mal byť daný telefonicky zo strany V. C., zamestnankyne žalobcu najskôr A. L., zamestnancovi
žalovanej a následne tento mal telefonicky s miestom preclenia oboznámiť vodiča vozidla T. F.. Uvedenú
skutočnosť vo svojej svedeckej výpovedi V. C. poprela. Za tohto stavu súd vychádzal pri posudzovaní

práv a povinností účastníkov konania zo všeobecných ustanovení § 601 a nasl. Obchodného zákonníka
upravujúcich zasielateľskú zmluvu, ako aj z ust. § 24 písm. b/ zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej
doprave a mal za to, že žalovaná ako zasielateľ bola povinná pri vykonávaní prepravy postupovať
s vynaložením odbornej starostlivosti a dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo
najlepšie záujmom príkazcu. Žalovaná bola síce povinná plniť pokyny príkazcu, avšak zároveň bola

povinná i príkazcu upozorniť na zjavnú nesprávnosť jeho pokynov, prípadne na ich nedostatok. Pokiaľ
takéto pokyny žalovaná nemala, bola povinná požiadať príkazcu o ich doplnenie. Vychádzajúc z obsahu
výpovede svedkov A. L. J. T. F., ako aj z obsahu listín súd prvého stupňa ustálil, že prepravu z krajín
Spoločenstva na Ukrajinu vykonávala žalovaná ako svoju ťažiskovú činnosť so znalosťami, ktoré sa
viazali i na preclenie tovaru na uvedenej trase. Ak teda žalovaná mala pochybnosť o prípadných
pokynoch týkajúcich sa preclenia tovaru, bola v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákonov povinná

požiadať žalobcu ako príkazcu o ich doplnenie, resp. poukázať na nedostatky týchto pokynov. Ak teda
žalovaná, resp. jej zamestnanci mali vedomosť o spôsobe preclenia tovaru pri preprave z Talianska na
Ukrajinu, mali uvedeným spôsobom postupovať, resp. bolo potrebné v konaní preukázať, že žalobca
trval na nesprávnych, či neúplných pokynoch i potom, čo ho vyzvali na ich odstránenie, či doplnenie.
V tomto smere však zo strany žalovanej žiadne dôkazy predkladané neboli, teda nepreukázala takýto

postup. Súd mal za to, že žalovanej vznikol nárok na odplatu zmluvne dohodnutú vo výške 2.450,- eur
titulom prepravy, ktorá bola vymedzená faktúrou č. XXX/XXXX, ktorú ani žalobca nečinil spornou. V časti
o zaplatenie sumy 2.000,- eur na základe faktúry č. XXX/XXXX nárok nepovažoval za opodstatnený.
Vyššie spomínaným spôsobom súd prvého stupňa preto posúdil predbežnú otázku (zhodne s názorom
Okresného súdu Košice II vedenom pod sp. zn. 35Cb/60/2010, ktorý doposiaľ nie je právoplatne

ukončený) tak, že žalovaná mala nárok na zaplatenie ceny jednej prepravy tovaru od žalobcu vo výške
2.450,- eur, pričom splatnosť tohto záväzku nastala v zmysle faktúry č.XXX/XXXX R. XX.X.XXXX.
Žalobca túto sumu v lehote splatnosti neuhradil, z čoho je nepochybné, že sa stal dlžníkom žalovanej.
Pokiaľ teda žalovaná uvedenú skutočnosť následne až dňa X.X.XXXX zverejnila na internete v databáze
RaalTrans, zverejnila tak informáciu, ktorá mala právny základ a bola pravdivá, hoci len čiastočne, čo

do výšky ceny.

Súd prvého stupňa uzavrel, že v danom prípade nejde o také správanie žalovanej, ktoré by bolo
neoprávneným zásahom. Informácia žalovanej o žalobcovi ani v jednom vytýkanom inzeráte v databáze
RaalTrans nepriniesla pre čitateľov nepravdivé tvrdenie. Žalovaná v inzerátoch upozornila na to, že

žalobca je neplatič, fakticky išlo o pravdivú informáciu vychádzajúc z toho záveru, že žalobca žalovanej
skutočne nezaplatil cenu za prepravu, teda nevykreslila ho takýmto slovom nedôvodne, ale v súlade so
skutočnosťou, a to aj v časových súvislostiach, keď inzeráty boli zadané dňa X.X.XXXX J. XX.X.XXXX.
Je nesporné, že žalobca zadal žalovanej objednávku na prepravu tovaru, dohodol sa na zaplatení
ceny za prepravu, ale po zrealizovaní prepravy v súlade s jeho pokynmi fakturovanú cenu neuhradil

žalovanej ani v lehote splatnosti a ani doposiaľ, aj keď táto povinnosť mu vznikla. Z toho je logicky
možné považovať správanie žalovaného ako obchodného partnera za nezodpovedné a neseriózne.
Použitie expresívnych slovných spojení, ako pod-vod, ktoré v sebe zahŕňa aj prenesený význam slova:
klamstvo, prípadne finančný podvod, ako sám žalobca použil v oznámení zo dňa X.X.XXXX, prípadne
neserióznosť, nepoctivosť v obchodnom styku, nie je potom po zohľadnení všetkých okolností možné

považovať za neoprávnený zásah do práv žalobcu. Žalovaná ho totiž dôvodne označila za neplatiča,
ktorý sľubuje, vyhovára sa, ale neplatí, pričom aj slovo „SUD“ neznamená automaticky, že už sa
vedie súdne konanie ako následok neplnenia zmluvnej povinnosti, ale aj možnosť, že spor sa ukončí
súdnou cestou. Žalovaná preto pravdivo informovala iných dopravcov s úmyslom vystríhať ich pred
obdobným neplnením zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu, ak stratila k nemu dôveru. Žalovaná tak

urobila primeraným a obvyklým spôsobom, keďže v danej databáze sú uverejňované množstvá ďalších
inzerátov a táto na takýto účel aj slúži. Preto nemožno považovať inzeráty zverejnené žalovanou o
žalobcovi za necitlivé a neprimerané danej situácii. Z toho dôvodu súd prvého stupňa uzavrel, že daným
spôsobom nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu a z toho dôvodu žalobu
v prevyšujúcom rozsahu zamietol.

Pokiaľ ide o skúmanie intenzity zásahu súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca nepreukázal žiadnym
relevantným spôsobom, aby v značnej miere bola znížená dôstojnosť jeho osoby a vážnosť, ľudská
dôstojnosť a jeho meno, alebo aby mu vznikla závažná ujma.O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov
konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za 16 úkonov právnej služby vo výške 1.886,65 eur.

Tie priznal za (prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaniach 23.4.2010, 3.6.2011,
21.9.2011, 9.11.2011, 9.3.2012, 12.6.2013, 25.9.2013 a 11.12.2013, za vyjadrenia zo dňa 17.5.2010,
31.8.2010 a 11.4.2013) po 91,29 eur, okrem vyjadrenia k odvolaniu proti uzneseniu o prerušení konania,
za ktoré patrí odmena vo výške 1/2, t.j. 45,64 eur, rež. paušál 5 x 7,21 eur, 3 x 7,41 eur, 1x 7,63 eur a 4
x 7,81 eur a 20% DPH vo výške 247,65 eur, (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č.

655/2004 Z.z.). Za vyjadrenie zo dňa 9.4.2010 žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal,
keďže tento úkon nepovažoval za účelne vynaložený. Rovnako nepriznal odmenu ani za vyjadrenie zo
dňa 2.9.2010, keďže išlo o duplicitný úkon ako zo dňa 31.8.2010.

Proti tomuto rozsudku, a to len voči výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách
konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/

O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil tak, že v časti, v
ktorej žaloba bola zamietnutá jej v plnom rozsahu vyhovie v zmysle znenia žalobného petitu, žalovanej
uloží povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- eur a prizná žalobcovi
náhradu trov súdneho konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že zverejnením inzerátov obsahujúcich
nepravdivé informácie žalovaná zasiahla do práva na ochranu osobnosti žalobcu takým spôsobom, že

bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, preto v časti, v ktorej bola žaloba
zamietnutá, týkajúcej sa povinnosti žalovanej ospravedlniť sa a zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej
ujmy, na podanom návrhu trvá s tým, že žaloba v tejto časti je opodstatnená. Vzhľadom na použité
výrazy v databáze inzerátov RaallTrans žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, ktorý žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol. Tvrdenia, podľa ktorých je žalobca „neplatič“, „podvodník“, „sľubuje“,

„nespolupracuje“, vyhovára sa“, „naťahuje čas“, „potrebuje čas a potom zmizne“, ale aj varovanie
o súdnom konaní, neboli v čase zverejnenia predmetných inzerátov pravdivé (posledný inzerát bol
zmazanýažR.XX.XX.XXXX).Ohľadomprávanazaplateniefaktúryjemedziúčastníkmikonaniavedené
súdne konanie, ktoré doposiaľ nie je právoplatne ukončené. Žalobca má za to, že žalovaná nemá voči
nemu právo na zaplatenie pohľadávky vyúčtovanej faktúrou č. XXX/XXXX vo výške 2.450,- eur, nakoľko

žalobca prepravu iba sprostredkoval a zaplatiť za jej vykonanie mala ukrajinská spoločnosť, ktorá si
vykonanie objednala. Pokiaľ by aj súd pripustil daný nárok, právo na zaplatenie pohľadávky vo výške
2.450,- eur s prísl. vyúčtovanej touto faktúrou zaniklo započítaním. Faktúru č. XXX/XXXX na sumu
2.450,- eur totiž žalobca vrátil žalovanej a oznámil jej, že túto pohľadávku započítava s pohľadávkou
na zaplatenie ušlého zisku za obdobie od X.X.XXXX R. X.X.XXXX F.o výške 2.999,85 eur, ktorý vznikol

uverejneníminzerátov,ktoréžalovanázverejnilaožalovanomvšpedičnejdatabázeRaallTransvmesiaci
J. XXXX. Započítanie vykonal žalobca úkonom zo dňa X.X.XXXX a už výzvou zo dňa XX.X.XXXX vyzval
žalovanú, aby sa zdržala zásahov do práva na ochranu osobnosti, ktorého sa dopustila zadaním a
zverejnením inzerátov z X.X.XXXX. Dva z predmetných inzerátov boli vložené dňa X.X.XXXX, ostatné
boli zadané XX., XX. J. XX.X.XXXX, pričom posledný bol zmazaný až XX.XX.XXXX. Z toho vyplýva,

že inzeráty s nepravdivým obsahom o žalobcovi boli zadané a zverejnené aj potom, čo žalobca vyzval
žalovanú, aby zverejnené inzeráty stiahla a zdržala sa ďalších zásahov a potom, čo pohľadávka na
zaplatenie 2.450,- eur zanikla započítaním. Jedným z dôvodov, pre ktorý žalobca vrátil faktúru žalovanej
bolo, že k faktúre neboli doložené medzinárodné nákladné listy CMR, ani ďalšie doklady potvrdzujúce
vykonanie prepravy. Žalovaná do dnešného dňa nepredložila žalobcovi čitateľné nákladné listy CMR,

z ktorých by boli zrejmé dátumy naloženia, vyloženia a ani záznamové listy (tachografické kotúče), z
ktorých by vyplývalo, že predmetnú prepravu vykonala. Tieto dôkazy žalobca navrhol vykonať, avšak
súd ich nevykonal. Ani tvrdenia o žalobcovi, že sľubuje, nespolupracuje a vyhovára sa, nie sú pravdivé.
V čase zverejnenia inzerátov nebolo pravdou ani to, že voči žalobcovi vedie žalovaná súdne konanie,
keďže návrh podala až 1.12.2009. Žalobca odmietol, aby bol označovaný za podvodníka. Ani v prípade,

ak by bol žalovanej povinný zaplatiť za predmetnú prepravu, nedopustil by sa trestného činu. Poukázal
na výpoveď svedka A. L.Á., konajúceho za žalovanú a v tej súvislosti uviedol, že skutočnosť, že v
predmetnej databáze sú uverejňované viaceré inzeráty s obdobným obsahom neznamená, že údaje
o žalobcovi zverejnené žalovanou boli pravdivé a že tieto nie sú spôsobilé privodiť mu ujmu. Zníženie
dôstojnostinastranežalobcubolopreukázanévýpoveďou žalobcu,svedkyneV.C.,W.L.J.F.B..Vdobe

elektronizácie spoločnosti a obchodných vzťahov reklama, ale aj antireklama, zasahovanie do dobrej
povesti prostredníctvom webu, sú najpodstatnejšie prostriedky. Navyše druh podnikania žalobcu sa v
zásade realizuje len týmto spôsobom a na tento účel mal zakúpený osobitný software, ktorý využívali
dopravcovianazískavanieobjednávok,resp.sprostredkovaniedopravy.Žalobcamázato,žeinformácieuvedené žalovanou v inzerátoch nie sú pravdivé, zasiahli do práva na ochranu jeho osobnosti, pričom
jeho dôstojnosť a vážnosť bola znížená do takej miery, že mu vzniklo aj právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch.

Žalovanávovyjadreníkodvolaniunavrhlapotvrdiťrozsudokvnapadnutýchvýrokochakovecnesprávny.
Je nepochybné, že žalobca sa stal dlžníkom žalovanej, následne preto dňa X.X.XXXX zverejnila na
interneteinformáciu,ktorámalaprávnyzákladabolapravdivá.Ztohodôvodunedošlokneoprávnenému
zásahu do osobnostných práv žalobcu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle ust.
§ 212 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.11.2014 o 9.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
zverejnené dňa 12.11.2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1,3
O.s.p..

Žalobca uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., t.j. súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky
navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z

hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných
skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz,
spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy

účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci
bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd
prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len
o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý
mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne ho vyložil.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho hodnotenídôkazov bol logický rozpor, prípadne žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §§ 133 až 135 O.s.p., alebo žeby na danú vec aplikoval
nesprávny právny predpis.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné a náležité zistenie
skutkového stavu, svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania
vyplynuli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil
správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.

Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Žalobca v odvolaní
iba opakuje skutočnosti, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvého stupňa a ohľadne ktorých súd
vykonal potrebné dokazovanie a zohľadnil ich pri rozhodovaní vo veci samej. Námietky žalobcu nie sú
preto spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník v ust. §§ 11 až
16, čím nadväzuje na ústavou garantované práva spojené s ochranou osobnosti. Vychádzajúc z ust.

§ 11 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ak
došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť
tejto osobe ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky na ochranu. K zásahu do práva
na ochranu osobnosti môže dôjsť rôznym konaním, či prejavmi. Niektoré prejavy nemožno považovať

za neoprávnený zásah. Vždy treba skúmať, za akých okolností a v súvislosti s plnením akých práv, či
povinností ku konaniu, či prejavu došlo.

Správne súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní uzavrel, že žalovaná zverejnením inzerátov v
databáze RaallTrans nezasiahla do práv žalobcu na ochranu osobnosti. V konaní totiž bolo preukázané,

žeinformáciauvedenávtejtodatabáze,týkajúcasaosobyžalobcu,sazakladánapravdivýchtvrdeniach.

Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že informácie podané zo strany žalovanej o žalobcovi
vychádzali z jej skúseností a chovania žalobcu v obchodných vzťahoch so žalovanou. Dotýkali sa
schopnosti žalobcu plniť si svoje zmluvné záväzky voči žalovanej včas a riadne. Žalovaná cestou

inzerátov podala (len) informáciu o správaní sa žalobcu v obchodných vzťahoch vo vzťahu k nej, opísala
jej skúsenosti so žalobcom, ktoré mali reálny základ vo vzťahu k obchodným kontraktom, uzavretým
so žalobcom.

Pri hodnotení, či zverejnené informácie boli pravdivé, sčasti nepravdivé alebo úplne nepravdivé a či

informácie zverejnené v databáze inzerátov boli spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu súd
prvého stupňa skúmal rozhodujúce skutočnosti, ktorými v danom prípade bolo chovanie žalobcu v
obchodných vzťahoch so žalovanou. Žalovaná v konaní preukázala, že žalobca nesplnil svoje záväzky
voči nej, že vystavené faktúry neuhradil v lehotách splatnosti a tieto následne uhradiť aj odmietol. V
konaní nebolo preukázané, že v čase zverejnenia inzerátov žalobca nemal žiadne finančné záväzky

voči žalovanej a že by išlo o difamujúce výroky spôsobilé zasiahnuť do ochrany jeho dobrej povesti.

Je zrejmé, že v danom prípade zverejnením inzerátov došlo k stretu slobody prejavu s právom
na ochranu osobnosti, avšak v danom prípade žalovaná uniesla dôkazné bremeno o preukázaní
tej skutočnosti, že inzerátmi bola zverejnená pravdivá informácia (čiastočne pravdivá), čo vylučuje

neoprávnenosť zásahu. Za týchto okolností nemožno uprednostniť právo žalobcu na ochranu osobnosti
pred právom žalovanej na zverejňovanie informácií. Žalovaná naviac sledovala legitímny cieľ v dobrej
viere, a to vystríhať ostatných obchodných partnerov, pričom nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že
daná databáza práve k tomuto účelu slúžila.

K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvého stupňa nedoplnil dokazovanie na preukázanie tej
skutočnosti, že k faktúre neboli doložené medzinárodné nákladné listy CMR ani ďalšie odklady
potvrdzujúcevykonanieprepravy,ajnapriektomu,žetietodôkazynavrholvykonať,jepotrebnéžalobcovi
vytknúť, že napriek poučeniu súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa 11.12.2013 v zmysle § 120ods. 4 O.s.p. sa právny zástupca žalobcu vyslovene vyjadril, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania. Za tejto situácie nie je daný odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., keďže
žalobca spomínané dôkazné prostriedky súdom prvého stupňa nenavrhol vykonať. Pokiaľ teda žalobca

v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie vykonať a v danom prípade nemožno v súvislosti s
odvolacími námietkami aplikovať ust. § 205a O.s.p., možno odvolacie námietky žalobcu v tomto smere
považovať taktiež za neopodstatnené.

Pokiaľ žalobca vytkol súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal jeho námietkou započítania vo vzťahu

k faktúre č. XXX/XXXX na sumu 2.450,- eur, ani táto odvolacia námietka nie je opodstatnená. Podľa
vlastných tvrdení žalobcu totiž k započítaniu predmetnej pohľadávky z jeho strany malo dôjsť úkonom
zo dňa X.X.XXXX, teda až po zverejnení prvých inzerátov zo strany žalovanej, ktoré boli vložené na
internetovú stránku dňa X.X.XXXX. Minimálne do X.X.XXXX by preto tvrdenia žalovanej o existencii
pohľadávky boli opodstatnené. Navyše predmetným právnym úkonom zo strany žalobcu malo dôjsť
k započítaniu pohľadávky na zaplatenie ušlého zisku, ktorá mala vzniknúť uverejnením predmetných

inzerátov. Túto pohľadávku však nemožno považovať za opodstatnenú, keďže k neoprávnenému
zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu zo strany žalovanej nedošlo, čím nie je naplnený ani
základný predpoklad prípadných nárokov žalobcu titulom náhrady škody v zmysle § 16 Občianskeho
zákonníka. Preto ani tieto úvahy žalobcu nie sú namieste a nemôžu ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej
v jeho prospech.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. v
napadnutých výrokoch, teda vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku
o trovách konania, ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí
a úspešná žalovaná náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila. Z toho dôvodu odvolací súd rozhodol
tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.