Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/909/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614202354
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7614202354.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

SlávkyZborovjanovejaJUDr.AndrejaŠalatu,vovecižalobcuX.F.,C..J.XX/A,X.A.Q.protižalovanému
Y. W., Q. Č.. XXX, o zaplatenie 176,78 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves, č.k. 10C/15/2014-48 z 14.8.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
176,78 € a nahradiť trovy konania 16,50 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku o. i. uviedol, čoho sa žalobca od žalovaného žalobou z 6.2.2014 domáhal, že
žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním, v ktorom uviedol, že on je vlastníkom motorového

vozidla (ďalej MV) a keď žalobca chcel vrátiť kľúče mal prísť za ním, vrátiť mu peniaze MV a on by
mu vrátil kľúče. Súd poukázal na dokazovanie vykonané výsluchom účastníkov konania a svedkyne -
dcéry žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a priestupkovým spisom OÚ SNV. Na základe
vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca bol a naďalej je vlastníkom MV Škoda Fabia
X. XXX Y., ktoré požičal svojej dcére, aby mohla zabezpečovať odvoz detí do školy. Uviedol, že po
rozvode dcérinho manželstva a po tom, čo žalovaný zobral veci z jeho MV, žiadal ho o vrátenie kľúčov
od uvedeného vozidla, ktoré nevrátil. Poukázal na to, že žalovaný odmietol kľúče vydať z dôvodu,

že sa považoval za vlastníka MV, tvrdiac, že za auto zaplatil, čo nijako nepreukázal. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný zobral po rozvode veci z auta a obavy bývalej manželky o možnosti poškodenia
vozidla a nevrátení kľúčov od vozidla, žalobca nemal inú možnosť ako urýchlene vymeniť kľúče od
vozidla, nakoľko domáhať sa vydania veci by bolo zdĺhavé a spôsobovalo by oprávnené obavy zásahov
žalovaného do vozidla, teda do vlastníckych práv žalobcu. Uviedol, že žalovaný kľúče od motorového
vozidla nevydal, čím porušil vlastnícke právo žalobcu a tým mu vzniká zodpovednostná povinnosť na
náhradu škody. Z predložených dokladov mal za preukázané, že výmena kľúčov podľa predloženej

faktúry stála 176,78 €, čím žalobca preukázal výšku škody. Súd mal preukázané, že žalovaný zapríčinil
vznik uvedenej škody tým, že nevrátil kľúče od motorového vozidla, ktorého vlastníkom je žalobca,
čo mu bolo zrejmé aj z priestupkového spisu. Poukázal na skutočnosť, že súd môže vykonať aj
dôkazy, ktoré strany nenavrhujú, ale v tomto prípade nepovažoval za potrebné vypočuť ako svedka otca
žalovaného, pretože žalovaný na prvom pojednávaní prehlásil, že prítomní pri odovzdávaní peňazí bol
on s manželkou a žalobca s manželkou, teda nie jeho otec. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového
stavu a z § 126 ods.1, 420 ods.1, 442 ods.2, 424 OZ (ich znenie citoval) uzavrel, že žaloba je dôvodná,

a žalovaného zaviazal zaplatiť žalovanú sumu 176,78 € a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1
O.s.p. (jeho znenie citoval) a zaviazal žalovaného, ktorý v konaní nemal úspech nahradiť žalobcovi trovy
konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 16,50 €.Žalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom tvrdil, že súd nesprávne právne
posúdil konkrétny občianskoprávny vzťah a nedôsledne zistil skutkový stav veci. Dovolil si poukázať
na samotné tvrdenie súdu, pričom citoval § 126 ods.1 OZ a opakovane uviedol (ako v prvostupňovom

konaní), že on sa stal držiteľom sporných kľúčov, nie neoprávnene ale so súhlasom žalobcu, pretože
tento sám MV mu dal k dispozícii, resp. jeho manželke, aby ho mohli užívať. Kľúče nezískal protiprávne
a užíval ich oprávnene a až neskôr nastala situácia a to po rozvode, že žalobca domáhal sa vrátenia
vozidla a neskôr aj vrátenia náhradných kľúčov. Poukázal na to, že je potrebné mať na zreteli, že žalobca
mohol vozidlo užívať, veď mal predsa jedny kľúče a druhé kľúče náhradné mu nevracal z dôvodu, že

podľa jeho názoru, vozidlo by nemalo byť vlastníctvom žalobcu, a že tiež žalobca v súvislosti s týmto MV
mu dlhuje finančné prostriedky. Uviedol, že zmysle § 126 OZ mal právo žalobca ho vyzvať na vrátenie
kľúčov a pokiaľ by mu ich nevrátil mal právo domáhať sa ich vydania žalobou na súde a citoval zákon,
že môže sa domáhať vydania veci od toho kto ich neprávom zadržuje. Poukázal na to, že namiesto
zákonného postupu žalobca vymenil kľúče a urobil úkony s tým súvisiace, za ktoré zaplatil žalovanú
sumu a žiada od neho náhradu škody. Uviedol, že on skutočne svojím konaním žiadnu škodu nespôsobil

a navrhol preto zmeniť rozsudok tak, že návrh sa zamietne ako nedôvodný.

K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi uvedenými
v odvolaní a trvá na svojom vyjadrení, ktoré uvádzal a dokladoval v žalobe a pri súdnom pojednávaní.
Poznamenal, že MV nedal k dispozícii obidvom manželom, ako to uvádza žalovaný v odvolaní, ale ho
požičal výlučne svojej dcére, lebo spoločne nadobudnuté auto používal len sám žalovaný na dennú

dopravu do Svitu, pre účely podnikania a nemohol, ani nechcel voziť manželku do zamestnania a deti do
škôl a záujmových krúžkov. Uviedol, že dcéra i on niekoľkokrát žalovaného žiadali o vrátenie náhradných
kľúčov a následne i polícia a on odmietal ich vrátiť. Keď z auta zaparkovaného na školskom dvore, začali
miznúť veci: autorádio a notebook, a to bez známky poškodenia auta, bolo zjavne, že to mohol urobiť
len ten kto má náhradné kľúče. O tom bola upovedomená polícia v SNV a následne žalovaný vrátil rádio

a notebook zatĺka. Jemu ako majiteľovi auta bolo doporučené, aby na aute dal vymeniť zámky a uplatnil
si náhradu škody, lebo žalovaný kľúče nevráti, lebo tvrdí, že auto od neho kúpil. Z toho dôvodu nemohol
súdnou cestou vymáhať vrátenie kľúčov, pretože mal obavy, že počas súdneho prejednávania mohol by
urobiť ďalšie škody a rozhodol sa tak, ako mu odporučila polícia pri vyšetrovaní.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených

v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1, 3 O. s. p. a tento potvrdil podľa § 219 ods.1, 2 O. s. p., lebo je
vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v
zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne.

Aj keď žalovaný v odvolaní výslovne neoznačil odvolacie dôvody, skutočnosti v odvolaní uvedené sa
dajú podradiť pod odvolací dôvod upravený v § 205 ods.2 písm. c) a f) O. s. p.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a

ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Podľa § 120 ods.1 tretia veta O. s. p. súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súdna prax vykladá toto ust. tak, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh
účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované

dôkazy, pričom také vykonanie dôkazov je podmienené ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou
prerozhodnutievoveciaideodôkazy,ktorévyplynúzpriebehukonania.Súdmáibamožnosťvykonaťaj
účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy, ale nie povinnosť a preto iba od neho závisí, aby
v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, akje ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, avšak ak by bol v konaní takýto dôkaz potrebný a
nevyhnutný a súd by o ňom vedel, bez ohľadu na návrhy účastníkov konania by musel výnimočne takýto
dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, lebo je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie

navrhliaabysastaraliosvojepráva.Vtejtosúvislostijepotrebnéuviesť,žezákladnýprincípnezávislosti
súdu je potrebné dôsledne aplikovať aj na jeho postup podľa § 120 ods.1 tretia veta O. s. p. a v každom
štádiu konania zvážiť, ktoré dôkazy - vzhľadom na uplatňovaný petit - treba výnimočne a nevyhnutne
vykonať pre rozhodnutie vo veci. Takýto výklad uvedeného ust. nie je ani v rozpore s uznávanou a
v praxi súdov aplikovanou a nespochybňovanou skutočnosťou, že súd nie je povinný vykonať všetky

dôkazy navrhované účastníkmi konania, keď ich vykonanie (nevykonanie) závisí od jeho hodnotenia s
poukazom na § 132 O. s. p.. Súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy, na základe ktorých spoľahlivo a
úplne zistil skutkový stav veci. Okrem uvedeného žalovaný síce namieta neúplne zistený skutkový stav
ale nenavrhuje vykonať žiadne dôkazy, ktoré navrhoval a tie neboli nejakého dôvodu vykonané a za
podmienky, že by boli spôsobilé preukázať právne významné skutočnosti. Za týchto okolností ďalšie
dokazovanie v prejednávanej veci by bolo nadbytočné.

Odvolací dôvod podľa §205 ods.2 písm. f) spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad

o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

Súd v prejednávanej veci urobil správny právny záver, keď mal za preukázané vlastníctvo žalobcu k veci

(MV) z faktúry o jeho kúpe (č. l. 19) a technického preukazu (č. l. 17) a žalovaný žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázal, že MV od žalobcu kúpil, či už sám alebo spolu s bývalou manželkou.

Podľa § 420 ods.1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Súd správne vyhodnotil, že žalobcovi vznikla škoda podľa § 420 ods.1 OZ tým, že si zabezpečil nové

kľúče od MV, pretože žalovaný mu pôvodné kľúče odmietol vydať. Správne vyhodnotil príčinnú súvislosť
medzi konaním žalovaného (nevydanie kľúčov od MV) a škodou (zabezpečenie nových náhradných
kľúčov od MV) a rovnako správne určil aj výšku spôsobenej škody (cena za nové kľúče podľa vystavenej
faktúry) 176,78 eur, ktorú žalobca uhradil.

Odvolací súd dodáva, že žalovaným uvádzaný názor, keď žalobca mal žalobou žiadať o vydanie veci

je nedôvodný s prihliadnutím na zistený skutkový stav, lebo žalobca sa pokúšal získať od žalovaného
vrátenie pôvodných kľúčov, avšak jeho snaha ostala bezvýsledná; preto žalobca podal správne žalobu
o náhradu škody a za daného stavu je dôvodná, keďže jemu skutočne škoda vznikla tým, že si dal
vyhotoviť nové kľúče a v danej chvíli by žaloba na vydanie veci bola neúčelná.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie

konanie.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žalovaný bol v ňom neúspešný a
ani ich nežiadal a žalobca bol síce v odvolacom konaní úspešný ale v súvislosti s týmto konaním mu
žiadne trovy nevznikli.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.