Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112231812
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112231812.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana
Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gröslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, jej menom doc. JUDr. Bratislava Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanej:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu škody, o odvolaní

žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduHumennéč.k.21C/353/2012-88zodňa2.7.2014,jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a nepriznal žalovanej náhrady
trov konania. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca podal dňa 27.9.2012 na Okresný súd
Prešov žaloby, ktoré sa viedli pod sp. zn. 14C/323/2012, 14C/324/2012, 14C/325/2012, 14C/326/2012,
14C/327/2012, 14C/328/2012, 14C/329/2012, 14C/333/2012, 14C/334/2012 a 14C/336/2012. Okresný
súd Prešov tieto konania Uznesením sp.zn.14C/323/2012-7 z 09.10.2012 spojil na spoločné konanie a
rozhodol, že konanie o týchto veciach sa bude viesť pod sp. zn. 14C/323/2012.

Po námietke zaujatosti Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 8NcC/54/2012-14 z 18.10.2012
vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Prešov z prejednávania a rozhodovania danej veci a vec
prikázal Okresnému súdu Humenné.
Na Okresnom súde Humenné sa konanie o týchto spojených veciach vedie pod sp. zn. 21C/353/2012.
Žalobca v dôvodoch návrhu uviedol, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe
registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Ako

oprávnený, navrhol podľa zák. č. 233/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti povinným
dlžníkom. Exekútor následne požiadal Okresný súd Prešov, ako exekučný súd o udelenie poverenia.
Okresný súd Prešov žiadosti prijal na ďalšie konanie, a teda mu vznikla povinnosť sa danou žiadosťou
zaoberať a rozhodnúť o nej v rámci zákonom stanovenej lehoty.
Žalobcapoukázalnazmenuprávnejúpravyprocesnéhopostupuexekučnéhosúduvovecirozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie a to v obdobiach od 1.6.2011, v období od 1.6.2010 do

31.5.2011 a v období od 1.2.2002 do 31.5.2010.
Na základe citácie jednotlivých zákonných ustanovení v týchto obdobiach poukázal na rozdiel medzi
exekučnými titulmi v období od 1.6.2010. Za obdobie od 1.6.2010 do 31.5.2011 povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným
rozhodnutiamrozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.Poukázalnato,žežalobcadisponuje

exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle Zák. č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a nejde tu teda o rozhodnutia rozhodcovskej komisie, alebo o rozsudokrozhodcovského súdu. Podľa jeho tvrdenia, na základe týchto procesných pravidiel je založená
povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, a kde exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie

rozhodcovského súdu.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného a účinného od 1.2.2002 do 31.5.2010, sa nerobil
rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto
žiadosti, a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať,

bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu, alebo exekučným titulom bola
napríklad notárska zápisnica.
Žalobca tvrdil, že hoci prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zaťaženosti a
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatnývplyvnačaspotrebnýkposúdeniuarozhodnutiu,rozhodolsúdožiadostioudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, a to rozhodnutím o zamietnutí tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej

lehoty. Žalobca vyvinul úsilie a podal aj žiadosti o informáciu o stave konania a sťažnosti na prieťahy
konania.
Poukázal na to, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu, ani rovnopisom príslušného
návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu. Tieto listiny doručil
exekučnému súdu prostredníctvom exekútora, spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Exekučné konanie sa pritom začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie, preto žalobca ako dôkaz navrhol pripojiť príslušný exekučný spis Okresného súdu
Prešov, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.
Žalobca nárok odôvodnil nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý je charakterizovaný nevydaním
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a

vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Tým bola žalobcovi spôsobená
materiálna škoda a nemajetková ujma.
Podľa žalobcu, exekučný súd vykonaním postupu podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných
podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej

zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem,
aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo
veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného
titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, prekročil
mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, a porušil tak

fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Ak všeobecný súd v pozícii exekučného súdu
koná tak, že sám rozhoduje vo veci samej, uskutočňuje činnosť, ktorá by mu náležala len vtedy, ak by
konal v pozícii meritórneho súdu odvodzujúceho svoju právomoc od ustanovenia § 40 a nasl. zák. č.
244/2002 Z.z.. Exekučný súd však nie je takým súdom, nekoná o zrušení rozhodcovského rozsudku,
ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, ale v rozsahu uvedenom vo vzájomnej

žalobe.
Exekučný súd týmto svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na
zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne
vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako
oprávneným a dlžníkom ako povinným. Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul -

rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty podľa § 44 Zákona o
rozhodcovskom konaní, a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne
konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny a príslušenstva, pretože existenciou
rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Žalobca hodnotil
postup exekučného súdu ako nesprávny a v rozpore so zákonom. V predmetnom prípade neexistuje

okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po
veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu
nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda

predstavuje podľa žalobcu jeho náklady spojené so správou a vymáhaním pohľadávky za obdobie od
doručenia žiadosti exekútora o vydanie poverenia do rozhodnutia o ňom. Čo sa týka nemajetkovej
ujmy, za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu SR
považuje sumu 55,- eur za každý začatý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu.Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody,
ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil tak, že majetková škoda predstavuje náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania

pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Poškodený vynaložil v tomto období - na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií

adresovaných exekučnému súdu sumou, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,- eur. Celkovo vynaložil poškodený vo veci
správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to výlučne vplyvom nesústredenej
činnosti exekučného súdu márne sumu 125,- eur.
Žalobca požadoval aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie

porušenie práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý
súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote
a včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho

zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o
udelenie poverenia bola zamietnutá. Ako ďalšie dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy žalobca
uviedolneexistenciuakéhokoľvekúčinnéhovnútroštátnehoprostriedkunápravy,spôsobiléhoreštituovať
vzniknutú situáciu a absolútnu nemožnosť súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva. Takáto
situácia vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity

frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie
absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Toto spôsobilo hospodársku stratu na
strane žalobcu a jeho majiteľov. Vzniknutá situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a

spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Žalobca deklaroval, že postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou
žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaná však
do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.
Žalovaná vo svojom vyjadrení na žalobu žalobcu, navrhla túto zamietnuť.

V prvom rade poukázala na zmätočnosť samotného návrhu žalobcu, v ktorom sa vyskytujú viaceré
nedostatky, napr. že žalobca nedokázal uviesť ani len spisovú značku príslušného exekučného konania,
pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátum doručenia podania na súd,
ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody.
Žalobcanepriložilanijedenrelevantnýdôkaz,ktorýbypreukazovalexistenciupredmetnéhoexekučného

konania, protiprávne konanie, respektíve nekonanie a nezákonné rozhodnutie, či nesprávny úradný
postup, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť. Žalobca síce uviedol časť
dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd
napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať on sám.
Žalovaná poukázala na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca uvádza

rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť
ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca
uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého
titulu si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného

postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, alebo z
dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní v prvom rade poznamenal, že žalobca neuvádza kroky, ktoré
podnikolnaodstránenieneželanéhostavu.Neuviedol,anipovyžiadanejsúčinnostivrámcipredbežného
prerokovaniazostranyžalovanej,čivyužilmožnosťpodaniasťažnostinazbytočnéprieťahyvpríslušnom

konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Judikatúra Ústavného
súdu SR, konkrétne v náleze z 3.5.2011 č. k. III.ÚS69/2011-25, taktiež poukazuje na skutočnosť, že
sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sum. To, že tak
žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom rade, má za to, že všeobecný súd v konaní onáhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR.
Žalovaná uviedla, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody zo dňa 23.4.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu
doručená predmetná žaloba vo veci, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty,
ale skôr.
Ďalej žalovaný poukázal v tejto súvislosti na príslušné ustanovenie zákona č.514/2003 Z.z. a na
podmienky za akých vzniká zodpovednosť štátu za škodu, ďalej na znenie ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011, v súvislosti s posúdením toho, či došlo, alebo nedošlo
k porušeniu práva na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp.zn. I.ÚS16/02 a I.ÚS63/00, z ktorých vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že zo samotnej
dikcie§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyplýva,želehota15dnísanevzťahujenavydanierozhodnutiav
podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Táto lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora

vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa
logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania
žiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,návrhunavykonanieexekúcieaexekučnéhotitulu.
Pokiaľ žalobca poukázal na tú skutočnosť, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal
„opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu“ žalovaná poukázala na uznesenie Ústavného

súdu SR z 3.3.2011 č. k. IV. ÚS 60/2011-13 a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10. 2011 sp.
zn. 3Cdo/146/2011, ďalej 3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010, podľa ktorých
vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
nekalú povahu rozhodcovskej doložky, ďalej povinnosť preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne

procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vo svojom návrhu namieta prieťahy v konaní, žalovaná odkázala
na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č.412/2012 Z.z., kde je explicitne
uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania žalobcu, poukázala na to, že žalobca nepreukázal existenciu
materiálnej škody, ani to, žeby tu boli podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pokiaľ
išlo o príčinnú súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu poukázala na to, že
vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Z dôvodu

nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., považovala návrh žalobcu za neopodstatnený.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením exekučných spisov Okresného súdu Prešov
sp.zn. 12ER/580/2010, 14Er/59/2009, 13Er/916/2010, 8Er/580/2010, 23Er/765/2008, 23Er/842/2008,
8Er/2/2009, 25Er/235/2010, 8Er/668/2010, 38Er/3747/2010, ďalej sa oboznámil so znaleckým

posudkom č.1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave, so znaleckým posudkom Doc. JUDr. PhDr.
T. U., PhD., ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvorili súčasť spisu. Z exekučných spisov
Okresného súdu Prešov súd zistil a to vo veci sp.zn. 12Er/580/2010, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 10.9.2010, pričom súd zamietol žiadosť o
udelenie poverenia uznesením zo dňa 14.10.2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.12.2010.

Uznesením z 13.8.2012, právoplatným a vykonateľným 4.9.2012 exekúcia bola zastavená. Vo veci
sp.zn. 14Er/59/2009, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd
27.8.2009, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 24.2.2011. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 16.3.2011 a exekúcia bola zastavená dňa 28.6.2011. Zo spisu sp.zn.
13Er/916/2010 zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd

13.12.2010, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 28.2.2011. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 1.4.2011 a exekúcia bol zastavená 15.12.2011. Zo spisu sp.zn. 8Er/580/2010
zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 10.9.2010, pričom
súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 25.5.2011. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 9.7.2011 a exekúcia zastavená 18.3.2011. Vo veci sp.zn. 23Er/765/2008, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 20.3.2008, súd zamietol žiadosť o
udelenie poverenia uznesením z 21.01.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.3.2011. Vo
veci sp.zn. 23Er/842/2008, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd
4.4.2008, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 21.1.2011. Uzneseniebolo právoplatné 23.7.2012 a exekúcia bola zastavená 7.11.2012. Vo veci sp.zn. 8Er/2/2009, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 6.8.2009, súd zamietol žiadosť o
udelenie poverenia uznesením zo dňa 29.7.2011 a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.9.2011.

Exekúcia bola zastavená 11.5.2012. Vo veci sp. zn. 38Er/374/2010, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 21.6.2010, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia
uznesením zo dňa 13.7.2010. Odvolací súd uznesením z 18.11.2010 uznesenie zrušil a Okresný súd
Prešov žiadosť znova zamietol 27.11.2013 s tým, že táto vec je na odvolacom súde. Vo veci sp.zn.
25Er/235/2010, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 30.4.2010,

súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 26.1.2011. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.2.2011 a exekúcia bola zastavená 11.8.2011. Vo veci sp.zn. 8Er/668/2010, žiadosť
oudeleniepoverenianavykonanieexekúciebolapodanánasúd5.10.2010,pričomsúdzamietolžiadosť
o udelenie poverenia uznesením zo dňa 25.5.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.7.2011.
Ďalej súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah znaleckých posudkov doc. JUDr. PhDr. T.
U., PhD. a tiež na znalecký posudok Ekonomickej univerzity v Bratislave. Vychádzajúc z vykonaného

dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu je treba zamietnuť, pretože žalobca nepreukázal splnenie
zákonom stanovených podmienok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.
Ďalej citoval čl. 46 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ustanovenie § 3 ods. 1, ustanovenie § 4 ods. 1 písm.
a), ustanovenie § 5 ods. 1, ustanovenie § 6 ods. 1, ustanovenie § 9 ods. 1, 2, ustanovenie § 15 ods.
1, ustanovenie § 17 ods. 1 až 3, ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ďalej ustanovenie

§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného k 01.06.2011, ďalej ustanovenie § 44 ods. 1, 2
Exekučného poriadku, ustanovenie § 243 ods. 1 Exekučného poriadku a v tejto súvislosti konštatoval,
že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu tým,
že Okresný súd Prešov podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zákonnej lehote nepoveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie, resp. neskoro rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

súdnemu exekútorovi.
V súvislosti s procesnou námietkou žalovanej o zmätočnosti podania žalobcu podľa názoru súdu,
podanie žalobu má náležitosti v zmysle § 42 a § 79 O.s.p., pretože z petitu je zrejmý uplatnený nárok.
Žalovaná vzniesla aj námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15
dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009.

Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania pričom dospel k záveru, že právo žalobcu nie je
premlčané, okrem prípadov sp.zn.14C/326/2012 - 23Er/765/2008 (žiadosť o vydanie poverenia na súde
20.3.2008) a vo veci sp.zn. 14C/324/2012 - 23Er/842/2008, kde žiadosť o vydanie poverenia na súde
bola podaná 4.4.2008. V ostatných prípadoch považoval súd návrh žalobcu za nedôvodný.
Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci

musia byť splnené všetky tri podmienky uvedené v zákone č. 514/2003 Z.z., a to nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vo svojom návrhu namieta prieťahy v konaní, súd poukázal na
ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení k 27.9.2012, kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne

je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných
prieťahoch v konaní.
Podľa odseku 1 tohto ustanovenia, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon,alebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné
poverenie exekútora na vykonanie exekúcie, s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d) Exekučného poriadku.

Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností,
či neexistuje rozpor žiadosti, alebo návrhu, alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je
oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.
Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte

zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý v zmysle § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona, umožňuje zastaviť výkon
rozhodcovského rozsudku, alebo exekučné konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
§ 45 ods. 1 písm. b), alebo c), teda ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 ods.
a) a b) - rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovskéhokonania, alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol
súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Dôležitou okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený
na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku, alebo exekučného konania aj bez návrhu v prípade
zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) Zákona o rozhodcovskom konaní.
V tejto súvislosti súd konštatoval, že vo všetkých preskúmavaných veciach súd prvého stupňa zastavil
exekučné konanie z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a v tomto

kontexte po vykonaní tohto materiálneho prieskumu súladnosti exekučného titulu so zákonom, rozhodol
o zastavení exekučného konania a nebol teda viazaný lehotou 15 dní, ktorá platí pre prípad, ak by došlo
k povereniu exekútora na vykonanie exekúcie.
Konštatoval, že pri potrebe materiálneho prieskumu súladnosti exekučného titulu so zákonom je
15 dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie problematickým činiteľom, a práve
preto zákon nestanovuje žiadnu lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, alebo na zastavenie exekučného konania, tak ako sa to stalo v predmetných preskúmavaných
veciach. Súd prvého stupňa ďalej uzavrel, že žalobca objektívne nepreukázal tvrdenú majetkovú škodu,
neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní existencie škody a jej výšky. Žalobcom tvrdená majetková
škoda nebola nijako preukázaná a svoje tvrdenia o škode nijako nedokladoval. Žalobca síce predložil
znalecký posudok, ten sa však netýka uplatňovaného nároku, ale preukazuje náklady na administratívne

činnosti, ktoré podľa jeho tvrdení vznikli v dôsledku komunikácie so súdom, účastníkom, exekútorom a
podobne. Žalobca nepreukázal vynaloženie uplatnených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky,
a nepreukázal, že ide o škodu, pretože tieto náklady mal tak, či tak.
Ďalšou z nevyhnutných podmienok pre priznanie nároku žalobcovi je preukázanie príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Pre naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu

je potrebné preukázať, či nedodržanie zákonnej lehoty malo za následok zníženie, či zánik možnosti
žalobcu získať z titulu vedenej exekúcie plnenie. Toto žalobca nepreukázal, že žalobca na podporu
svojich tvrdení nepredložil, ani neoznačil žiaden dôkaz, a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
Z hľadiska príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a postupom príslušného
súdu, ktorý žalobca považuje za nesprávny, nemožno ustáliť, že následkom takého postupu súdu vznikla

žalobcovi škoda, spočívajúca v rozdiele medzi reálne a hypoteticky vymoženou sumou.
Žalobca tiež uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu, a tu zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na túto
náhradu je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením.
Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že
bysamalaposkytovaťjejnáhradavpeniazoch.Žalobcanepreukázaldôvodyprepriznanienemajetkovej

ujmy, ani jeden z dôvodov ničím nepodložil, nepreukázal, a preto nemožno akceptovať ako dôvod
pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom mohlo dôjsť k zániku
povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinnými, alebo k insolvencii povinného,
prípadne, že táto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a
príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného

podloženia a preukázania. Z tohto dôvodu súd podanú žalobu zamietol aj v časti, v ktorej žalobca žiadal
o priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., s tým, že hoci žalovaná bola v konaní
úspešná, trovy konania si neuplatnila, a preto jej priznané neboli.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 O.s.p. t.j., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ďalej
súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, a súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a v konečnom

dôsledku rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ
ide o odvolacie námietky poukázal na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. účinný k 1.1.2013. Ďalšia námietka sa týkala otázky trvania stavu právnej neistoty, ďalej úvah o
dĺžke a dodržania zákonných lehôt súdom, ďalej žalobca namietal nedostatočné vykonanie dokazovania
predloženými znaleckými posudkami a nerešpektovania návrhu na prerušenie konania.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa
odvolateľ domáhal jej preskúmania, a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.Odvolací súd to zdôrazňuje z tohto dôvodu, že odvolacie námietky sa vlastne netýkajú dôvodov, pre
ktoré súd prvého stupňa žalobu zamietol. Pokiaľ ide o aplikáciu novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z., tak k tejto aplikácii zo strany súdu prvého stupňa vôbec nedošlo. Takisto súd prvého

stupňa neargumentoval neexistenciou stavu právnej neistoty a pokiaľ ide o týkajúcu sa zachovania
zákonnej lehoty v zmysle § 44 ods.2 treba povedať, že súd prvého stupňa tu rozhodol v súlade s týmto
ustanovením, keďže treba súhlasiť s tým, že uvedená 15 dňová lehota platí len v prípade ak súd písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, avšak táto lehota neplatí ak súd zistí rozpor žiadosti, alebo
návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Z tohto pohľadu preto súd prvého stupňa správne rozhodol, ak návrh žalobcu
zamietol, keďže tento svoj návrh odôvodnil práve tým, že v uvedených exekučných veciach súd nevydal
v stanovenej lehote poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie. Taktiež ani ďalšie odvolacie námietky
nesúvisia s dôvodmi, pre ktoré súd návrh žalobcu zamietol.
Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa mohol a mal na daný prípad
aplikovať ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2003, podľa ktorého pri

posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon,
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejne moci, alebo
zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy,
žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Totiž v danom prípade
nejde o pravú retroaktivitu, ale o nepravú retroaktivitu, pri ktorej zákonodarca uznáva právne skutočnosti,

na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov.
O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tom, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom
zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny, aj tých práv, alebo povinností, ktoré vznikli za
platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou
vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy, a meniť ich

režim. Za prípustné sa považuje pokiaľ nová právna úprava uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté
podľa skoršieho právneho predpisu zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru)
uplatnenia týchto práv, alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa
účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita
do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej platnej právnej úpravy, tento stav ale

rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. Teda nová právna úprava neneguje účinky nesprávneho
úradného postupu v zmysle § 9 ods.1, akceptuje tento stav avšak tento stav rieši až v čase účinnosti
novej právnej úpravy a zavádza nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv, respektíve právam
nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový
obsah.

V tejto súvislosti je potom dôležité to, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v

súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Tieto podmienky uvedené v ust. § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. však naplnené neboli, ale za ich splnenia by bolo možné prijať záver, že došlo k

nesprávnemu úradnému postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon, alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.
Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak trovy konania mu nevznikli, preto mu ich náhrada

priznaná nebola.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.