Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112227556
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112227556.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. BBH advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Gorkého 3, Bratislava, proti žalovaným: 1/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. B. XX, V.,
t. č. na neznámom mieste, 2/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. B. XX, V., t. č. na neznámom
mieste, obaja žalovaní zastúpení opatrovníčkou U. X., súdnou tajomníčkou Okresného súdu O. o
zaplatenie 4.979,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 14C/62/2013-132 zo dňa 17.01.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a súvisiacom výroku o trovách konania.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne sumu 950,73 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 01.06.2012 do zaplatenia,
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti zamietol žalobu.

Vyslovil, že účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 2 písm. a), b); 4 ods. 1, 2, 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, §§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, §§ 53 ods. 1;
54 ods. 1; 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Konštatoval, že v prejednávanej veci je nesporné, že sa jedná o typovo spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú
sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) vyplýva, že
zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len RPMN). V prípade, ak táto nie je
uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový.

V prejednávanej veci v časti I Predmet zmluvy nie je uvedené RPMN.

V časti IV Úročenie úveru je v bode 5 tejto časti uvedené, že dlžník a veriteľ sa dohodli, že RPMN je
6,26%, pričom RPMN je vypočítaná z hodnoty celkových nákladov dlžníka spojených s úverom a výšky
poskytnutého úveru.Súd prvého stupňa považoval za absurdné, aby sa dlžník a veriteľ mali „dohadovať“ na výške RPMN,
keďže toto tvorí fixný údaj, ktorý má pravdivo uviesť veriteľ, a ktorý má dlžníkovi pomôcť zorientovať sa

na úverovom trhu. Zároveň je úplne absurdné aj to, že „dohodnutá“ výška RPMN 6,26%, je nižšia ako
úroková sadzba t.j. 10,10 % a už z toho je nepochybné, že výška RPMN nezodpovedá realite.

Takto zavádzajúce určenie RPMN súd prvého stupňa vyhodnotil s poukazom na ustanovenie § 4 ods.
2 písm. g) citovaného zákona tak, že RPMN nebola uvedená, a preto sa spotrebiteľský úver považuje

za bezúročný a bezpoplatkový.

Súdprvéhostupňaďalejkonštatoval,žeustanoveniečastiIVbod5považujezaneplatné,atosohľadom
na výšku RPMN, ktorá je nepochopiteľne nižšia ako je výška úrokovej sadzby a taktiež aj s ohľadom na
skutočnosť, že sa má jednať o „dohodnutú“ RPMN, pričom je nepochybné, že sa jedná o údaj, ktorý nie
je možné účastníkmi dohodnúť, ale jedná sa o údaj, ktorý musí veriteľ uviesť v zmluve o úvere úplne

jednoznačne a v správnej výške.

V súvislosti so zakomponovaním RPMN v zmluve je prinajmenšom nevhodné a zavádzajúce, pokiaľ
tento údaj nie je uvedený pri podstatných náležitostiach zmluvy v časti I označenej ako Predmet
zmluvy, ale že RPMN je zakomponovaná v časti IV Úročenie úveru, a tento údaj nie je nijako oddelený

resp. zvýraznený, pričom splýva s ostatným textom zmluvy a pre bežného spotrebiteľa je tento údaj
prehliadnuteľný, čo možno vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku.

Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že žalovaní doposiaľ uhradili celkovo sumu 4.028,36 eur a žalobca im
poskytol sumu 4.979,09 eur, čo predstavuje rozdiel 950,73 eur, na zaplatenie ktorého súd prvého stupňa

vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne.

V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd prvého stupňa priznal žalobcovi uvedenú sumu aj s príslušným úrokom z omeškania konštatujúc,

že nejde nad petit žaloby, a to od 01.06.2012, keďže v tom čase už boli žalovaní nepochybne v omeškaní
s plnením svojich zmluvných povinností s poukazom na skutočnosť, že konečná splatnosť úveru bola
k 20.03.2012.

Zároveň priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 8 % ročne tak ako to požadoval žalobca, aj keď

zákonná sadzba k 01.06.2012 predstavovala 9 % ročne.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 2 v spojení s
ustanovením § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Konštatoval, že pomerne neúspešnejší žalobca nemá právo na náhradu trov konania a keďže pomerne
úspešnejší žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili, rozhodol o trovách konania tak, že ich náhradu
účastníkom nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní nesúhlasil so

záverom prvostupňového súdu, že v zmluve nie je uvedené ročná percentuálna miera nákladov a že
„dohodnutá“ výška RPMN 6,26 % je nižšia ako úroková sadzba, t. j. 10,10 % a už z toho je nepochybné,
že výška RPMN nezodpovedá realite.

Takto zavádzajúce určenie RPMN súd vyhodnotil s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona

o spotrebiteľských úveroch tak, že RPMN ani nebola uvedená. Preto sa spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

Ročná percentuálna miera nákladov v zmluve o úvere je stanovená v súlade s právnymi predpismi
platnými v čase uzavretia zmluvy a jej výška zodpovedá skutočnosti. V uvedenom období bol právnymi

predpismi stanovený spôsob výpočtu RPMN tak, že výsledná RPMN bola nižšia ako úroková sadzba
daného úveru. Tvrdenie o dohode zmluvných strán na výške RPMN je odôvodnené skutočnosťou, že
RPMN je určená okrem iného v závislosti od výšky poskytnutého úveru, ktorú si zmluvné strany dohodli,
ako aj dohodnutého obdobia, počas ktorého mal byť úver splácaný, preto je RPMN určená v závislostiod dohody žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade. Zo skutočnosti, že žalobca v zmluve o úvere uviedol,
že zmluvné strany sa dohodli na výške RPMN, nemožno vyvodzovať neplatnosť ustanovenia zmluvy o
úvere, v ktorom je uvedená RPMN.

Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 zákona č. 258/2001
Z. z. z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom vrátane úroku a
poplatkov a výšky poskytnutého úveru.

Žalobca uviedol v odvolaní základnú rovnicu pre výpočet RPMN s významom symbolov a ďalej uviedol,
že RPMN je v zmluve o úvere uvedená jasne a zreteľne v časti venujúcej sa úročeniu úveru, t. j. v časti
IV, a vzhľadom na jej predmetné zaradenie, ako aj na rozsah zmluvy o úvere je údaj o RPMN uvedený
dostatočne zreteľne, určito a jasne, v súlade s platnými právnymi predpismi.

Žalobca ďalej namietal vylúčenie aplikácie Obchodného zákonníka na zmluvný vzťah založený zmluvou

o úvere a aplikáciu Občianskeho zákonníka. Argumentoval tým, že predmetná zmluva o úvere sa riadi
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorý jediný komplexne upravuje zmluvu o úvere
ako takú. Ide o absolútny obchod a obsahuje všetky náležitosti v súlade so zákonom o spotrebiteľských
úveroch. Vzhľadom na povahu úverového vzťahu je vo vzťahu k zákonu o spotrebiteľských úveroch
lex generalis Obchodný zákonník. Zmluva je uzavretá podľa ustanovení §§ 497 až 507 Obchodného

zákonníka.

Poukazujúc na rozhodnutia súdov SR žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil, keď žalobu v časti zamietol. Súd tak urobil napriek tomu, že zo skutkového
stavu jasne vyplýva existencia pohľadávky žalobcu ako aj výška uplatnenej pohľadávky 4.129,04 eur.

Na výzvu konajúceho súdu predložil vyjadrenie zo dňa 04.12.2013 a vyjadrenie zo dňa 03.01.2013, v
ktorých presne špecifikoval žalovanú sumu a podrobne zodpovedal jednotlivé požiadavky uvedené vo
výzvach I. a II. konajúceho súdu. Predložil listinné dôkazy - výpis z úveru č. 0503339188 za obdobie
od 07.03.2005 do 31.12.2008, výpis II. z úveru za obdobie od 01.01.2009 do 15.10.2011, prehľad na
transakciách na úverovom účte za obdobie od 19.10.2011 do 19.11.2013, ktoré preukazujúc jednotlivé

žalovanými uskutočňované bankové operácie. Zároveň žalobca vo vyjadreniach I. a II. jasne, určito,
zreteľneapodrobnešpecifikoval uplatnenúvýškuistiny,úrokovzomeškaniaariadnychúrokov.Konajúci
súd napriek tomu, že žalobca preukázal ním tvrdené skutočnosti uvedené v žalobe, a to z akých položiek
žalovaná suma pozostáva, návrh zamietol. Záver prvostupňového súdu, že žalovaní doposiaľ uhradili
celkovo sumu 4.028,36 eur a žalobca im poskytol sumu 4.979,09 eur, čo predstavuje sumu 950,73 eur, je

nesprávny. Súd prvého stupňa bez relevantného vysvetlenia, bez použitia údajov o neustálom meškaní
žalovaných so splácaním, a teda pripočítania úrokov z omeškania a dohodnutej úrokovej sadzby a
dohodnutého spôsobu započítania dospel k záveru. že nakoľko žalovaní skutočne uhradili sumu vo
výške 4.028,36 eur, pri poskytnutom úvere žalobcom vo výške 4.979,09 eur má žalobca nárok na sumu
950,73 eur.

Takýto záver prvostupňového súdu je neopodstatnený, neodôvodnený a arbitrárny, nakoľko žalovaní
boli v súlade s dohodou zmluvných strán povinní platiť mesačne, t. j. vždy posledný deň kalendárneho
mesiaca riadny úrok z príslušnej dlžnej sumy v pevnej výške 10,10 %, pričom táto úroková sadzba
je porovnateľná so sadzbou uplatňovanou inými bankami v danom období. Ak by žalovaní riadne a

včas plnili svoju povinnosť splácať úver a riadne uhrádzali splátky, bola by výška celkovej dlžnej sumy
oveľa nižšia. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov jasne vyplýva výška debetného zostatku
na úverovom účte žalovaných. Žalobca súdu riadne preukázal ním uplatnený nárok. Počas celého
zmluvného vzťahu žalobca započítal žalovaným uskutočnené jednotlivé platby v súlade so zmluvou
o úvere a jej neoddeliteľnými súčasťami, s ktorých znením vyslovili žalovaní súhlas a so všeobecne

záväznými právnymi predpismi. Je vylúčené, aby boli žalovaní napriek tomu, že si riadne a včas neplnili
svoje povinnosti, zvýhodnení oproti žalobcovi.

Pokiaľ ide o vyčíslený úrok z omeškania, žalobca poukázal na ustanovenie bodu 7.4.4. VOP a na
ustanovenia §§ 369 ods. 1, 497 a 502 Obchodného zákonníka.

Podľa žalobcu súd prvého stupňa nerešpektoval základnú zásadu súkromného práva, a to rovnosť
procesných strán a nedôvodne zvýhodnil žalovaných, ktorí nikdy nespochybnili existenciu nároku
žalobcu, jeho výšku ani právny dôvod jeho vzniku.Napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej
veci prichádzajú do úvahy. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku neuviedol, v čom spočíva

nesprávnosť údaja o RPMN, resp. v akej správnej výške mala byť v danom prípade určená. Neuviedol,
akýmiúvahamisaprihodnotenídôkazov riadil.Zamietnutiečastižalobnéhonávrhujenepreskúmateľné,
nepresvedčivé a protiústavné.

Odvolanie žalobcu smerovalo aj proti výroku o trovách konania.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zmenil tak, že
uloží žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4.979,06 eur s 8 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 4.961,12 eur od 01.06.2012 do zaplatenia a s riadnym úrokom vo výške
10,10 % ročne zo sumy 4.129,04 eur od 01.06.2012 do zaplatenia a trovy konania celkom vo výške
305,- eur, resp. aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Opatrovníčka žalovaných sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia §

10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie
pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 22.10.2014 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolaním nebol napadnutý výrok o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne sumu 950,73 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania od 01.06.2012 do zaplatenia v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku, preto sa rozsudok stal v tejto časti právoplatným (§ 206 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku).

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a
posúdenísaničnezmeniloanivštádiuodvolaciehokonania.Odvolacísúdsaplnestotožňujesozáverom
súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd na doplnenie konštatuje:

Spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a/ zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch).

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná (§ 4 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch).

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c/ cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d/ identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f/ meno a adresu spotrebiteľa,g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h/ podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady.
Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad (§ 4 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch).

Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch).

Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch,

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje (§ 23a ods. 1 zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).

Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu (§ 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).

Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy)
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Neprijateľné podmienky upravené spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka).

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní (§ 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho
zákonníka).

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistení skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

K odvolacej námietke žalobcu, že zmluva medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade bola uzavretá
podľa ust.§§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a Obchodný zákonník je lex generalis k zákonu o
spotrebiteľských úveroch, odvolací súd konštatuje, že tzv. úver ako absolútny obchod nie je žiadnou
prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ust. § 52
a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúce zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. Zároveň

je potrebné vychádzať práve zo zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý upravuje spotrebiteľské zmluvy, a ktorý
v ustanoveniach §§ 2 a 3 vymedzuje, čo je spotrebiteľskou zmluvou.

Právnu úpravu Obchodného zákonníka v tomto prípade aplikovať pre vyššie uvedené nemožno.

Súd prvého stupňa správne posúdil zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú
zmluvu.Na základe takéhoto správneho posúdenia predmetnej zmluvy vyvodil správny právny záver, pokiaľ ide
o vyhodnotenie ročnej percentuálnej miery nákladov.

Prvostupňový súd správne zistil, že v zmluve o splátkovom úvere č. 0503339188, a to v jej časti I.
Predmet zmluvy, nie je uvedené RPMN.

V tejto súvislosti správne konštatoval, že považuje za prinajmenšom nevhodné a zavádzajúce, pokiaľ
údaj o RPMN nie je uvedený pri podstatných náležitostiach zmluvy v časti I. označenej ako Predmet

zmluvy, ale že RPMN je zakomponovaná v časti IV. Úročenie úveru, a tento údaj nie je nijako oddelený
resp. zvýraznený, pričom splýva s ostatným textom zmluvy a pre bežného spotrebiteľa je tento údaj
prehliadnuteľný, čo možno vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku.

V časti IV. Úročenie úveru bod 5. je uvedené, že dlžník a veriteľ sa dohodli, že RPMN je 6,26%, pričom
je vypočítaná z hodnoty celkových nákladov dlžníka spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru.

Súd prvého stupňa správne vylúčil, aby sa dlžník a veriteľ mali „dohadovať“ na výške RPMN, keďže
tento údaj tvorí fixný údaj, ktorý má pravdivo uviesť veriteľ, a ktorý má dlžníkovi pomôcť zorientovať sa
na úverovom trhu.

Zároveň súd prvého stupňa správne konštatoval, že „dohodnutá“ výška RPMN 6,26% je nižšia ako
úroková sadzba t.j. 10,10% a už z toho je nepochybné, že výška RPMN nezodpovedá realite.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa správne takto zavádzajúce určenie RPMN vyhodnotil s
poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch tak, že RPMN v

zmluve nebola uvedená a v zmysle tohto ustanovenia sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

Súd prvého stupňa taktiež správne poukázal na to, že ustanovenie časti IV. bod 5. je potrebné považovať
za neplatné s ohľadom na výšku RPMN, ktorá je nepochopiteľne nižšia ako je výška úrokovej sadzby a

taktiež aj s ohľadom na skutočnosť, že sa má jednať o „dohodnutú“ RPMN, pričom je nepochybné, že
sa jedná o údaj, ktorý nie je možné účastníkmi dohodnúť, ale jedná sa o údaj, ktorý musí veriteľ uviesť
v zmluve o úvere úplne jednoznačne a v správnej výške.

Odvolací súd konštatuje, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je údajom o skutočných

vlastnostiach úveru, je to údaj, ktorý má byť vypočítaný spôsobom stanoveným podľa prílohy 1 zákona
č. 258/2001 Z.z., a ktorý bezpochyby reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s
poskytovaním úveru. Je jedným z hlavných údajov o úvere.

Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol základnú rovnicu pre výpočet RPMN a tvrdil, že ide o rovnicu v

zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd konštatuje, že žalobcom uvedená rovnica nie
je rovnicou pre výpočet RPMN podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch platného ku dňu uzavretia
zmluvymedzižalobcomažalovanými.t.j.kudňu07.03.2005,keďžepodľaPrílohy-VÝPOČETROČNEJ
PERCENTUÁLNEJ MIERY NÁKLADOV PRI SPOTREBITEĽSKÝCH ÚVEROCH sa RPMN vypočítala
podľa rovnice uvedenej v tejto prílohe takto:

E
r = T-tá odmocnina --- - 1
P

Význam symbolov:

r - neznáma, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa § 2 písm. c),
F - budúca hodnota podľa § 2 písm. c),
P - súčasná hodnota, t.j. nominálna hodnota poskytnutého spotrebiteľského úveru,

T - časové obdobie splácania spotrebiteľského úveru.

Bez ohľadu na nesprávne deklarovaný spôsob výpočtu RPMN žalobcom však nie je spochybnený
správny záver prvostupňového súdu, že pri spotrebiteľskom úvere nemôže byť RPMN nižšia ako jeúverová sadzba úveru, to znamená, že nie je možné, aby RPMN bola v danom prípade „dohodnutá“ vo
výške 6,26 % pri základnej úrokovej sadzbe vo výške 10,10 % ročne.

RPMN sa neurčuje na základe dohody účastníkov, ale vypočítava sa podľa konkrétnych vstupných
údajov z predmetného úveru.

Žalobca v zmluve o úvere nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako bola úroková sadzba (10,10%),
keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver, ktorých úrok je len jednou jeho časťou. RPMN musí

byť teda logicky vyššia ako je úroková sadzba.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere
uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný
tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo
zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní.

Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov tak, ako ho formuloval žalobca v zmluve o úvere č.
0503339188 uzavretej so žalovanými dňa 07.03.2005 nie je v súlade so zákonom o spotrebiteľských
úveroch a Občianskym zákonníkom.

Predmetná zmluva, na základe ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, nie je v súlade s ustanovením
§ 4 ods. 1 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, aj keď formálne obsahuje údaj o RPMN.
Táto RPMN nie je správne uvedená, preto tento spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

V zmysle uvedeného preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď nepriznal žalobcovi nárok na
zaplatenie sumy presahujúcej sumu 950,73 eur, pretože na zvyšok uplatneného nároku nemá žalobca
zákonný nárok vzhľadom na správny záver o tom, že v dôsledku nedostatku v údaji o RPMN sa zmluva
považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

Kodvolacejnámietkežalobcu,ženapadnutérozhodnutieniejeriadneodôvodnenéaarbitrárne,odvolací
súd považuje takto odvolacie námietky za nedôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa je v súlade so základnou požiadavkou na jeho preskúmateľnosť. Súd prvého stupňa dostatočne

jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, z akých skutočností pri
svojom rozhodovaní vychádzal a akými úvahami sa pri dokazovaní riadil a ako vec právne posúdil. Z
rozhodnutia je poznateľný správny právny základ vytvorený použitím príslušných právnych noriem, pod
ktoré súd prvého stupňa správne subsumoval zistený skutkový stav a zároveň poskytol taký výklad,
ktorý bezpochyby potvrdzuje aplikovateľnosť použitých právnych predpisov.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca neuviedol v odvolaní takú relevantnú
okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie rozhodnutia v jeho napadnutej časti.

Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvého stupňa správne postupoval podľa ust. § 142 ods. 1 v
spojení s ust. § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Žalobcovi,ktorýsiuplatnilnároknazaplateniesumy4.979,06eur,bolpriznanýnároknazaplateniesumy

950,73 eur. Žalobca bol voči úspešnejším žalovaným neúspešnejší, preto súd prvého stupňa správne
postupoval, keď aplikujúc ustanovenia §§ 142 ods. 1 a 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
vyslovil, že žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov konania.

Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti a v súvisiacom výroku o trovách konania v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho
poriadku ako vecne správny potvrdil.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.