Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114215422
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114215422.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci navrhovateľa: A. Č.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Ď. XX, XXX XX A., právne zastúpeného: JUDr. Martin Kirňak, advokát, so
sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov proti odporcovi: A. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, H..Č..
N.Á. XX, XXX XX A., o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Odporca A. Č., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý počnúc dňom 02.06.2014 platiť na výživu navrhovateľa
A.Č.,nar.X.XX.XXXXsumu300€mesačnevopredvždydo25.dňatoho-ktoréhokalendárnehomesiaca
a to tak, že sumu 170 € bude platiť k rukám navrhovateľa a sumu 130 € ako tvorbu úspor na účet v
peňažnom ústave, ktorý oznámi navrhovateľ odporcovi v lehote 3 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku.

Zameškané výživné za čas od 2.6.2014 do 30.11.2014 vo výške 1.790 € je odporca p o v i n

n ý zaplatiť navrhovateľovi do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 9C/380/2001-24 zo dňa 23.1.2002 v časti
týkajúcej sa výživného na A. Č., nar. X.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 02.06.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom ako jeho plnoleté dieťa
zvýšenia výživného zo sumy 49,79 € mesačne na sumu 300 € mesačne od 02.06.2014.

Žalovaný (otec) sa k návrhu na zvýšenie výživného nevyjadril a súdneho pojednávania sa bez
ospravedlnenia nezúčastnil.

Pokiaľ ide o pri rozhodovaní použité právne predpisy, súd pri hodnotení skutkového stavu uvedeného
nižšie vychádzal z nasledujúceho:

Podľa § 62 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods.4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods.1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods.3 zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval

na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods.1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods.1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 160 ods.1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich spis ako aj pripojený spis zn.
9C/380/2001 a prihliadajúc na tvrdenia účastníkov konania zistil nasledujúce:

Zo spisu OS Prešov zn. 9C/380/2001 súd zistil, že odporca a Š. Č. (matka žalobcu) uzavreli manželstvo

dňa 26.02.1987. Toto manželstvo bolo rozvedené dňa 21.02.2002 a odporca bol povinný platiť na výživu
navrhovateľa sumu 1500,-Sk mesačne.

Matka žalobcu na základe výzvy súdu vyčíslila priemerné mesačné náklady na živobytie navrhovateľa
a to v sume 635 €, zložené z nasledujúcich položiek: inkaso - 220 €, strava - 200 €, výdavky na školu -
30 € , oblečenie - 50 €, telefón - 10 €, úrazové poistenie - 25 €, šport - 50 €, hygienické potreby - 50 €.Z potvrdenia o príjme predloženého matkou navrhovateľa súd zistil, že tento príjem za obdobie 01/2014
- 05/2014 predstavuje cca 490 € netto.

Na pojednávaní matka uviedla, že s úhradou nákladov na živobytie jej pomáha jej priateľ.

Z potvrdenia Technickej univerzity v Košiciach vyplynulo, že navrhovateľ je študentom denného štúdia.

Z rozhodnutia ÚPSVaR Prešov zo dňa 06.10.2009 vyplynulo, že navrhovateľovi sa poskytuje peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie.

Z rozhodnutia ÚPSVaR Prešov zo dňa 30.09.2009 vyplynulo, že miera funkčnej poruchy navrhovateľa
je 60% a považuje sa za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím z dôvodu celiakie a diabetes mellitus.

Z rozhodnutia TÚ Košice zo dňa 21.10.2014 vyplynulo, že navrhovateľovi bolo priznané sociálne

štipendium vo výške 140 € od 01.09.2014 do 30.06.2015.

Z výpisu zo Živnostenského registra vyplynulo, že odporca je živnostníkom v oblasti kúrenárstvo,
vodoinštalatérstvo, maloobchod, sprostredkovanie obchodu a služieb a podnikateľského poradenstva.

Zo Zápisnice napísanej na OS Prešov dňa 07.05.2014 vyplynulo, že odporca je živnostníkom a jeho
mesačný príjem má byť 500 €.

Zo Zápisnice spísanej OO PZ SR Sabinov dňa 12.12.2013 vyplynulo, že odporca je SZČO a jeho čistý
mesačný príjem má byť 1000 €.

Vychádzajúc z vyššie vyčíslených nákladov navrhovateľa súd uzatvára, že jeho oprávnené priemerné
náklady na živobytie sú cca 450 € mesačne. Súd krátil položku inkaso na 1 (podľa počtu spolužijúcich
osôb). Ďalej do oprávnených výdavkov nepatrí ani úrazové poistenie. Vzhľadom na zvýšené náklady na

stravovanie, prihliadajúc aj na rôzne náhodilé výdavky, ktoré nie je možné vopred presne špecifikovať
ako aj na cenové relácie oblečenia, hygieny a podobne, považuje súd sumu uvedenú v prvej vete tohto
odseku za sumu potrebnú oprávnene na výživu navrhovateľa.

Pokiaľ ide o samotné výživné pojem výživné zákonom o rodine nie je výslovne definovaný.

Literatúra a súdna prax považujú výživné za zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávnych

vzťahov, teda pod výživným nerozumejú iba uhradzovanie výživy v užšom slova zmysle ale aj
uspokojovanie ostatných hmotných potrieb.

Výživné môže byť plnené zásadne poskytovaním pravidelne sa opakujúcich peňažných dávok, môže ale
spočívať aj v poskytovaní určitých naturálnych plnení, napríklad bývania a najmä tiež zabezpečovania
osobnej starostlivosti o oprávneného a o spoločnú domácnosť.

Zaistenie výživy detí v intenciách zákona o rodine teda nie je len zaistením výživy detí v užšom
slova zmysle, ale zaistením všetkých nevyhnutých potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Z
tohto hľadiska je potrebné na náležité plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom poskytovanie
dostatočných prostriedkov (prípadne in natura) rodičmi na vytváranie takej hmotnej základne, z ktorej sú
uspokojované vlastne všetky osobné potreby dieťaťa (a to ako každodenné, pravidelne sa opakujúce,

tak aj dlhodobé alebo náhodilo sa vyskytujúce). Teda výživa ako taká zahŕňa okrem výživy v užšom
slova zmysle aj všetky ostatné hmotné potreby (šatstvo, bielizeň, obuv, bývanie a podobne) a ďalšiepotreby dôležité na úspešnú výchovu dieťaťa (potreby na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania, na
rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a
podobne).

Hlavnou úlohou súdov, ktoré rozhodujú o výžive dieťaťa je správne určenie rozsahu vyživovacej
povinnosti rodičov k dieťaťu. Aj pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vychádzajú
súdy zo zásady, ktorá ovláda každé rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu, že totiž
rozhoduje záujem dieťaťa zvažovaný v súlade s prospechom spoločnosti.

Pri určovaní vyživovacej povinnosti je potrebné predovšetkým vyriešiť otázku odôvodnených potrieb
dieťaťa, ktorému sa má výživné poskytnúť a otázku schopnosti a možnosti povinného rodiča. Pri

tom, aj keď je výživné v peňažnej forme určené iba rodičovi, ktorému deti neboli zverené do osobnej
starostlivosti, je potrebné zisťovať aj možnosti a schopnosti druhého rodiča, teda rodiča, ktorý poskytuje
výživu dieťaťu in natura.

Zároveň je potrebné prihliadať aj na to, že zákon o rodine neumožňuje poskytnutie príspevku na akési
náhodilé potreby dieťaťa vo forme jednorázovej platby určenej súdom, preto je potrebné pri rozhodovaní

o výživnom prihliadnuť aj na tieto náhodilo sa vyskytujúce výdavky.

Odôvodnenými potrebami dieťaťa, ktoré ovplyvňujú určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k
dieťaťu sú teda všetky nevyhnuté potreby nutné pre život kultúrneho človeka. Ich miera je rôzna podľa
okolností konkrétneho prípadu; predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej
vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie a

na celkové uplatnenie v spoločenskom živote, prípadne podľa vlastných zárobkových možností dieťaťa a
podobne. Niet pochýb napríklad o tom, že odôvodnené potreby mal. dieťaťa útleho veku sa líšia výrazne
od odôvodnených potrieb mal. dieťaťa školského veku alebo od odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré je
v období prudkého telesného a duševného rozvoja a prípravy na zvolené povolanie v čase dospievania.

Odôvodnené potreby dieťaťa nie sú však dané iba týmito okolnosťami, týkajúcimi sa samotného dieťaťa;

sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov na výživu dieťaťa. Ak sú tieto schopnosti a
možnosti rodičov veľmi obmedzené sú odôvodnené iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru, všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka; ak sú tieto
schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnené aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré vzhľadom
na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, schopnosti, náklonnosti a spôsob prípravy na budúce povolanie a

celkové uplatnenie v spoločenskom živote nie sú síce celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému
vývoju jeho osobnosti.

V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je teda potrebné vyjadriť zásadu
úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov.

Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti rodičov platí zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové (a

majetkové) pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové (a majetkové) možnosti. Z tejto zásady plynie
zároveň to, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy svojich
detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja. Zároveň je nutné zohľadniť to, že na roveň
poskytovania prostriedkov na výživu mal. dieťaťa vo forme finančných prostriedkov je postavená osobná
starostlivosť o dieťa, to znamená, že rodič, ktorý sa osobne stará o dieťa (predovšetkým maloleté) plní

týmto spôsobom čiastočne alebo celkom svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Výška výživného
rodiča, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti sa potom určuje aj s ohľadom na mieru osobnej
starostlivosti o dieťa vykonávané rodičom (napr. varenie, pranie šatstva a pod.), ktorý vychováva mal.
dieťa.

Súdna prax vytvorila niekoľko časových úsekov, ktoré možno ohraničiť určitým množstvom oprávnených

potrieb dieťaťa. Tak sa rozlišujea) najútlejší dojčenský vek,

b) prechod od dojčenského do predškolského veku,

c) začiatok povinnej školskej dochádzky,

d) pubertálny vek a dospievajúci vek dieťaťa,

e) dospelosť spojená so štúdiom na vysokej škole (prejednávaná vec).

Vek uvedený v písmene e) prináša so sebou vyššie náklady na výživu a ošatenie v súvislosti s rýchle
sa meniacim fyzickým vzrastom dieťaťa, ďalej s jeho prípravou na budúce povolanie, s výraznejším
uplatňovaním a rozvíjaním jeho talentu a ostatnej záujmovej činnosti, nevynímajúc z toho náklady na
kultúrne vyžitie, šport, zábavu, rekreáciu a podobne. V tomto období teda dochádza k podstatnému

narastaniu odôvodnených potrieb dieťaťa.

Ustanovenie § 78 zákona o rodine umožňuje zmeniť dohody resp. súdne rozhodnutia o výživnom ak sa
zmenia pomery. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby teda súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť,
je zmena pomerov. Zákon o rodine neupravuje o akú zmenu pomerov má ísť. V zmysle judikatúry je
potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, tieto však môžu

byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže
byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane
oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane oprávneného sú takýmito
okolnosťami napr. prechod na vyšší stupeň školskej dochádzky, zdravotné problémy a podobne, na

strane povinného môže byť takou zmenou napr. strata zamestnania alebo opačne majetkový prírastok
a podobne.

Z uvedeného vyplýva, že pri rozhodovaní o zmene výživného je nutné vykonať porovnanie okolností
dôležitých pre určovanie výživného ako v dobe skoršieho tak aj v dobe nového rozhodovania.

Na základe vykonaného dokazovania súd uzatvára, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane

osoby výživou oprávnenej ako aj na strane osoby výživou povinnej.

V čase rozhodovania vo veci sp. zn. 9C/380/2001 mal navrhovateľ 9 rokov a navštevoval základnú školu.
V terajšom konaní má navrhovateľ už 22 rokov a je študentom vysokej školy, pričom bola u neho zistená
závažná porucha zdravia, vyžadujúca zvýšené náklady na diétne stravovanie.

V čase rozhodovania vo veci sp. zn. 9C/380/2001 mal odporca priemerný mesačný čistý príjem cca 282

€, teraz má príjem uvedený nižšie.

V prejednávanej veci ide o prípad, kedy odporca ako povinný rodič je živnostníkom, ktorý súdu svoje
príjmy žiadnym spôsobom nepreukázal a pred štátnymi orgánmi o nich vypovedal rozdielne.

Súdtedapriurčovanívýživnéhovychádzaztoho,žeodporcamápríjemvovýške20-násobkuživotného
minima, teda 20 x 198,09 € = 3961,08 €.

Ako je uvedené vyššie, určil súd primerané náklady na výživu navrhovateľa sumou 450 €. Vzhľadom
na príjem matky, táto by mala byť schopná prispievať na výživu svojho syna - navrhovateľa sumou 100
€, štipendium navrhovateľa predstavuje príjem vo výške 140 € a príspevok na výživu je vo výške cca
37 €, spolu teda cca 280 €.Vzhľadom na uvedené zaviazal súd otca na tzv. spotrebné výživné vo výške 170 € mesačne (do sumy
450 €) a vzhľadom na jeho príjem je oprávnená aj tvorba úspor, na ktorú je odporca povinný platiť 130
€ mesačne.

Pokiaľ ide o tvorbu úspor, tak druhá a tretia veta § 63 ods.3 zákona o rodine zvádzajú k výkladu, že
priznať právo tvoriť z výživného úspory možno len maloletému dieťaťu, zákon však vo vete prvej § 63
ods.3 nerozlišuje, či je oprávnené dieťa maloleté alebo plnoleté. Spôsob nakladania s úsporami je však
zákonom daný iba v prípade maloletého dieťaťa (pozri Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 1.
Vydanie. Praha: C.H.Beck, 2011, str. 409,410).

Len na margo súd uvádza, že rovnako (teda bez obmedzenia, či ide o dieťa maloleté alebo plnoleté)

je tvorba úspor upravená aj v ČR (§ 85a ods.2 zákona o rodine č. 94/1963 Zb. - tam, kde to majetkové
pomery povinného rodiča pripúšťajú, možno za odôvodnené potreby dieťaťa považovať aj tvorbu úspor
zabezpečujúcich najmä prípravu na budúce povolanie).

Vzhľadom na to, že súd rozhodoval v čase, keď už malo byť zaplatené výživné za mesiac november
2014 (keďže výživné sa platí mesačne vopred), rozhodol aj o nedoplatku za obdobie od 02.06.2014 do

30.11.2014.

Nedoplatok súd vyčíslil nasledujúco:

: 06/2014 - 300 €/30x29 = 290 €,

: 07/2014 - 11/2014 - 5 x 300 € = 1500 €.

Nedoplatok predstavuje sumu 1790 € a vzhľadom na jeho výšku, určil súd lehotu na jeho zaplatenie

60 dní.

O trovách konania súd nerozhodoval pre nedostatok návrhu zo strany účastníkov konania (§ 151 ods.1
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2

vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.
1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.