Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Bodnárová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/578/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212223237
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7212223237.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.VieryBodnárovej,sudcovJUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Ota Jurča vo veci žalobcu: E. F., nar. X.X.XXXX, L. F., C. XX, proti žalovanému:
E. Š., nar. XX.X.XXXX, L. F., C.Š. XX, o uloženie povinnosti vykonať úpravy na pozemku, o odvolaní
žalobcu, proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 29C/188/2012-85 z 12.6.2013 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému odstrániť presahujúce
konáre cez hranicu pozemku na parc. č. 636, 638, 639, 640/1, 640/3 zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol.
Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobca predmetnou žalobu sa domáhal uloženia povinnosti
žalovanému odstrániť zeminu navezenú k plotu žalobcu na pozemku na C. XX, tak, aby úroveň tejto
zeminy bola 15 centimetrov pod úrovňou plota; odstrániť debnenie nachádzajúce sa na pozemku
žalovaného, ktoré zakrýva okno na dome žalobcu; odstrániť zeminu navezenú k domu žalobcu na
C. XX, tak, aby úroveň tejto zeminy bola o 15 centimetrov nižšie, ako je úroveň rámu okien na dome
žalobcu; uložiť žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi vstup na pozemok žalovaného za účelom
vykonania zvislej izolácie domu žalobcu; uložiť žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi vstup na
pozemok žalovaného za účelom údržby, náteru kovového plota žalobcu;odstrániť konáre po celej dĺžke
spoločného oplotenia presahujúce na nehnuteľnosť žalobcu.
Z výpisu LV č. XXXX, okres F. A., S. F.-Y. S., kat. úz. X. Ú., zistil, že vlastníkom parc. č. 636, parc.
č. 637/1, parc. č. 637/2, parc.č. 638, parc.č. 639, parc.č. 640/1, parc.č. 640/2, parc.č. 640/3, parc.č.
641/1 a parc.č. 641/2, stavieb postavených na parc. č. 641/2 - hospodárska budova súp. č. 2416, domu
postaveného na parc. č. 638, súp. č. 6272 a garáže postavenej na parc. č. 637/2 je H. F., K.. Z., bytom
F., C. XX, titulom nadobudnutia darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 17.6.2008. Z výpisu z LV
č. XXXXX zistil, že vlastníkmi domu postaveného na parc. č. 634/2, súp. č. 2468 sú E. Š. C. X. Š., o
veľkosti podielu 1/1. Vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, okres F. A., S. F. - Y. S., kat.
úz. X. Ú. a to parc. č. 633, parc. č. 634/1, parc. č. 634/2, parc. č. 634/3 a parc. č. 635 sú E. Š. o výške
spoluvlastníckeho podielu 1/2 a X. Š. o výške spoluvlastníckeho podielu 1/2. Z rozhodnutia Okresného
úradu F. A. odboru životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku č. ŽP 192/2001-Pa z 18.6.2001
vyplynulo, že Okresný úrad dodatočne povolil stavbu „oporný múr a terénne úpravy“ na ul. C. v F. na
pozemku parc. č. 633, parc. č. 634, parc. č. 630/3, kat. úz. X. Ú.. Toto dodatočné povolenie stavby bolo
súčasne územným rozhodnutím a stavebným povolením. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia
bola projektová dokumentácia Napokon vychádzal zo zistenia, že žalobca listom z 26.5.2007 žiadal
žalovaného o umožnenie vstupu na pozemok v dňoch 11.6. - 14.6.2007 v čase od 9.00 hod. do 11.00hod. a žalovaný písomne listom zo dňa 30.6.2007 (správne 30.5.2007) uviedol, že súhlasí so vstupom
na pozemok v čase navrhnutom žalobcom.
Vychádzajúc z § 123 OZ, § 126 ods. 1 OZ, § 127 ods. 1 OZ, § 417 ods. 1,2 OZ s prihliadnutím na
výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu na uloženie opatrenia v zmysle
§ 417 ods. 1,2 OZ, nie je dôvodný, pretože v konaní nebola spornou skutočnosť, že žalovaný vykonal
terénne úpravy, na ktoré mu bolo vydané dodatočné stavebné povolenie, pričom žalobca tvrdil, že v
dôsledku týchto terénnych úprav mu bola spôsobená škoda, teda konanie žalovaného spočívajúce v
navezení zeminy už bolo dokonané a zároveň žalobcovi už vznikla škoda na nehnuteľnostiach, pričom
opatrenia v zmysle § 417 ods. 1,2 prichádzajú do úvahy iba vtedy, ak závažná škoda iba hrozí.
V časti o uloženie povinnosti žalovanému odstrániť konáre zasahujúceho do oplotenia po C. XX Y. F.,
prihliadajúc na rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 22C/40/2007 z 11.9.2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť 30.10.2008, mal za to, že o tomto nároku žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté, takže
ide o vec právoplatne rozhodnutú (§ 159 ods. 3 O.s.p.), ktorá nemôže byť opätovne v tom istom rozsahu
predmetom ďalšieho konania. Z uvedeného dôvodu konanie v tejto časti zastavil.
Vychádzajúc z § 126 ods. 1 OZ dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie
žaloby, ktorou by sa domáhal ochrany proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje,
keďže nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá susedí s nehnuteľnosťou žalovaného, keďže vlastníkom
nehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXXX,okr.F.A.,obecF.-Y.S.,kat.úz.X.Ú.jeH.F.,tedaináosobaako
žalobca. Vzhľadom na to, že v danom prípade žalovaný je iba podielovým spoluvlastníkom susedných
nehnuteľností a bezpodielovým spoluvlastníkom domu, pričom podľa názoru súdu prvého stupňa ide o
také spoločné práva a povinnosti, kde na jednej strane musia vystupovať všetci vlastníci nehnuteľnosti,
čo v danom prípade nie je, uzavrel, že žalobca nedostatočne určil okruh pasívne legitimovaných
účastníkov.
Z uvedených dôvodov žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, podľa obsahu žiadal zrušiť rozhodnutie súdu
prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodňoval tým, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je nepreskúmateľné. Opakoval vykonania akých činností vo vzťahu k žalovanému sa
domáha a opätovne uvádzal všetky skutočnosti, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh. Zdôrazňoval,
že konaním žalovaného mu bola spôsobená škoda, ktorú môže vyčísliť iba znalec.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa 212 ods.1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.)
a rozsudok podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.11.2014 o 9.05 hod. v pojednávacej miestnosti č.d. 202/
II.poschodie, pričom čas a miesto vyhlásenia rozhodnutia boli v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. dňa
7.11.2014 uverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach.
Z obsahu spisu vyplýva, že o nároku žalobcu, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému
odstrániť presahujúce konáre cez hranicu pozemku parciel č. 636, 638, 639, 640/1 a 640/3 už bolo
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 22C/40/2007 z 11.9.2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť 30.10.2008. Účastníkmi pôvodného konania boli účastníci tohto konania, je teda zrejmé,
že ide o prekážku veci rozhodnutej, preto správne súd prvého stupňa postupoval, pokiaľ konanie v tejto
časti zastavil.Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo a žalobca v odvolaní ani nenamietal správnosť
konštatovania súdu prvého stupňa, že žalovaný vyhovel jeho žiadosti a umožnil mu vstup na pozemok,
za účelom vykonania zvislej izolácie domu žalobcu a že žalovaného nepožiadal, aby mu umožnil vstup
na jeho pozemok, za účelom údržby - náteru kovového plota na hranici pozemkov.
Je teda zrejmé, že žalovaný umožnil žalobcovi vstup na pozemok za účelom vykonania zvislej izolácie
domu žalobcu, preto správne súd prvého stupňa postupoval, pokiaľ žalobu v tejto časti ako nedôvodnú
zamietol. Žalobu o uloženie povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi vstup na jeho pozemok za účelom
údržby je potrebné považovať za predčasne podanú, keďže žalobca nepožiadal žalovaného, aby mu
vykonanie týchto prác umožnil, pričom z postoja žalovaného vyplýva, že pokiaľ by o to žalobca požiadal,
umožnil by mu vstup na pozemok ako to bolo aj v prípade umožnenia vstupu na pozemok za účelom
vykonania zvislej izolácie. V konaní totiž nebolo preukázané a v podstate to žalobca ani netvrdil, že
žalovaný mu neumožnil vstup na pozemok ( § 127 ods. 3 OZ).
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotný nárok
uplatňovať. Preskúmavania vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu, alebo pasívna existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta.
Preto správne súd prvého stupňa postupoval, pokiaľ skúmal, či žalobca je nositeľom tvrdeného práva, t.j.
práva domáhať sa toho, aby žalobca vykonal úpravy na pozemku, aby neohrozil jeho stavbu a pozemok,
t.j. v danom prípade, či je oprávnený sa domáhať sa toho, aby žalovanému bola uložená povinnosť
odstrániť zeminu, ktorú naviezol k plotu na pozemku žalobcu na C. Č.. XX; odstrániť zeminu, ktorú
žalovaný naviezol k domu žalobcu tak, aby úroveň tejto zeminy bola o 15 cm nižšia ako je úroveň rámu
okien na dome žalobcu a uloženia povinnosti odstrániť debnenie, ktoré sa dotýka domu žalobcu.
Kto je aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku upravuje hmotnoprávna norma, v danom prípade ust.
§ 127 OZ, podľa ktorého vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu, alebo pozemok úpravami pozemku, alebo úpravami stavby na ňom zriadenej, bez toho, že by
urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku.
Vlastník môže ohrozovať aj obťažovať nielen iného vlastníka, ale aj každú inú osobu, ktorá, ako jeho
sused, by mohla byť dotknutá konkrétnym konaním vlastníka veci. Ohrozeným susedom môže byť
fyzická i právnická osoba, môže to byť nájomca, vypožičiavateľ alebo osoba oprávnená z vecného
bremena. V danom prípade vlastníkom nehnuteľností - pozemkov a rodinného domu, ktoré by mali byť
ohrozené úpravami vykonanými žalovaným, ako to vyplýva z listu vlastníctva nie je žalobca, ale H. F. -
manželka žalobcu. Je teda zrejmé, že žalobca nie je vlastníkom vecí, ktoré konaním žalovaného mali
byť ohrozené, nie je ani nájomcom, ani osobou oprávnenou z vecného bremena.
Za takýchto okolností je potrebné mať za to, že žalobca nie je osobou oprávnenou domáhať sa ochrany
uplatneného nároku v zmysle § 127 ods. 1 OZ, teda nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie
žaloby, ktorou by sa domáhal vykonania úprav, ktoré by zabránili vzniku škody na pozemkoch a domu.
Vecne aktívne legitimovaná na podanie takejto žaloby je v danom prípade vlastníčka nehnuteľnosti, t.j.
manželka žalobcu. Táto však žalobu nepodala.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako už bolo vyššie uvedené v
súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Keďže účastníci nežiadali náhradu trov konania vychádzajúc z ust. § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd
nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.