Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/639/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313205672
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6313205672.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa Z. Y., nar.
XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX G., prechodne bytom Z. XX, N. S. nad S., XXX XX J., P.
republika,právnezastúpenéhoJUDr.IvetouHorváthovou,advokátkou,Advokátskakanceláriasosídlom
B. Němcovej 1, 977 01 Brezno, proti odporkyni H. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX
G., právne zastúpenej JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom ČSA
18, 977 01 Brezno, o rozvod manželstva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Brezno
č. k. 6C/223/2013-56 zo dňa 14. 02. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníci konania n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX. XX.
XXXX v G. s odôvodnením, že manželstvo v súčasnosti neplní svoj hospodársky, spoločenský a ani
výchovný účel. Konštatoval, že manželia žijú oddelene približne od roka 2012, keď sa navrhovateľ
prestal vracať z pracovných turnusov pravidelne do miesta trvalého bydliska a našiel si novú známosť, s
ktorou v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ takýto stav nepovažuje len za prechodné
oddelenie či odlúčenie manželov, naopak má za to, že si zariadil nový život a nemieni sa na Slovensko
vrátiť a ani obnoviť manželské spolužitie s odporkyňou. Okresný súd vychádzal aj z tej skutočnosti, že

pre trvalosť úmyslov navrhovateľa zotrvať v Českej republike svedčí aj skutočnosť, že sa spoločne so
súčasnoupartnerkouzaviazalsplácaťhypotekárnyúver,ktorýmbolafinancovanákúpaspoločnéhobytu.
Uviedol, že za príčinu rozvratu manželstva považuje narušenie vzťahov po trestnom čine navrhovateľa,
v dôsledku ktorého došlo k úmrtiu ich spoločného syna a následne v odlúčení z pracovných dôvodov,
počas ktorého sa manželia navzájom odcudzili, keď navrhovateľ v súčasnosti už voči odporkyni
nepociťuje žiadne puto.

O trovách konania rozhodol podľa § 144 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15-dňovej lehote (§204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie

odporkyňa. Uviedla, že „manželstvo účastníkov konania trvá 40 rokov, preto sa nechce rozviesť.“
Poukázala na okolnosti ich spolužitia v minulosti, spočívajúce v úmrtí ich syna a následného odsúdenia
navrhovateľa k trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov, počas ktorej doby navrhovateľa navštevovala,
posielala mu balíky a pod.. Po návrate z výkonu trestu odňatia slobody začal navrhovateľ pracovať vČeskej republike, avšak stále sa vracal do spoločnej domácnosti, do ktorej aj prispieval finančne a pokiaľ
sa zdržiaval doma, venoval sa rodine. K zmene okolností došlo až v roku 2012, keď sa navrhovateľ začal
domov vracať čoraz zriedkavejšie, prestal posielať pravidelne príspevky na domácnosť a odporkyňa

sa dozvedela aj o novej známosti navrhovateľa, v dôsledku čoho si podala sama návrh na výživné
na manželku, aby nemusela čakať, či nová známosť navrhovateľa pošle nejaké finančné prostriedky,
prípadne v akej sume. Napriek tomu má za to, že v súčasnej dobe ide u navrhovateľa len o „ošiaľ, ktorý
pominie“, ona mu odpustí, a preto návrh na rozvod manželstva nie je dôvodný. Navrhla, aby odvolací
súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil a návrh na rozvod manželstva zamietol.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že s tvrdeniami uvedenými
odporkyňou v odvolaní nesúhlasí. Zotrval na tom, že manželstvo je trvalo rozvrátené, a to najmenej od
roku 2006, kedy sa vrátil z výkonu trestu a bol požiadaný samotnou odporkyňou, „aby sa živil sám a
tiež naučil žiť sám“. Už v tom čase odporkyňa nemala záujem o spoločný rodinný život, o čom svedčí
aj tá skutočnosť, že byt, ktorý v tom čase vlastnili spoločne, predali a odporkyňa nadobudla nový byt,
a to do jej výlučného vlastníctva, o čom navrhovateľa ani neinformovala. Práve z týchto dôvodov si

navrhovateľ našiel prácu cez pracovnú agentúru v Českej republike, približne 3 roky už na Slovensku
nebol a s odporkyňou sa vôbec nekontaktoval, posielal jej len peniaze. V súčasnej dobe si našiel v
Českejrepublikeznámosť,žijespriateľkouspoluvjednejdomácnostiaporozvodemávúmysleuzavrieť
manželstvo. Tvrdenie odporkyne, že sa z jeho strany jedná o „ošiaľ, ktorý pominie“ poprel. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, nakoľko účastníci

konania nežijú dlhodobo v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a rovnakú dobu spolu ani
intímne nežijú. Zdôraznil, že od neho nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, nakoľko
manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa

ust. § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým manželstvo účastníkov konania
rozviedol (v poradí prvý) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (v poradí druhý) podľa § 219
ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vyššie uvedené citované zákonné ust. § 219 O. s. p. umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie
súdu prvého stupňa, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1), pričom odvolací súd konštatuje, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je nielen vo výroku, ale aj pokiaľ ide o jeho odôvodnenie presvedčivé a

správne. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami
uplatňovanými odporkyňou v priebehu prvostupňového konania, z ktorého dôvodu by odôvodnenie
odvolacieho súdu bolo iba kopírovaním vecne správnych dôvodov. Na základe týchto skutočností
odvolací súd pristúpil podľa § 219 ods. 2 O. s. p. k vypracovaniu tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia, pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu

prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky
požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné:

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových

zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým
spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Aj odvolací súd má za preukázané, že
návrh na rozvod manželstva bol v plnom rozsahu dôvodný, nakoľko manželstvo si neplní svoj účel,
vyplývajúci z ustanovenia §-u 23 ods. 1 Zákona o rodine. Okresný súd dôsledne preskúmal a následneprávne vyhodnotil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, trvalo rozvrátené, v dôsledku čoho
vyvodil správny právny záver, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia.

Odvolanie odporkyne potvrdzuje správne právne závery okresného súdu, ak samotná odporkyňa
potvrdila, že najneskôr od roku 2012 sa navrhovateľ začal domov vracať čoraz zriedkavejšie, prestal
zasielať domov príspevky pravidelne a naopak boli posielané treťou osobou, v dôsledku čoho musela
podať návrh na výživné na manželku, čím taktiež potvrdila, že manželstvo si neplnilo ani hospodársku
funkciu. Súčasne potvrdila i vedomosť o známosti navrhovateľa, ktorú po uplynutí dvoch rokov a

skutočnosti, že navrhovateľ s ňou začal žiť a z ich strany došlo ku kúpe bytu, v ktorom v súčasnej dobe
spolu žijú, nemožno považovať za známosť prechodnú, prípadne že by išlo o prechodné rozdelenie
manželského spolužitia. Naopak, práve navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žije
naďalej v spoločnej domácnosti s priateľkou v Českej republike a po rozvode má úmysel uzavrieť s ňou
manželstvo. Poprel teda tvrdenie odporkyne, že by sa z jeho strany malo jednať o „ošiaľ, ktorý pominie“.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že v danom prípade boli splnené

všetky hmotno-právne podmienky ustanovené pre rozvod manželstva účastníkov konania, ak účastníci
konania nežijú v spoločnej domácnosti najneskôr od roku 2012, spoločne nehospodária, navrhovateľ
odmieta obnoviť spolužitie a má známosť, s ktorou má záujem uzavrieť manželstvo, v dôsledku čoho je
možné konštatovať, že manželstvo v súčasnej dobe už neplní žiadnu zo svojich funkcií.

Okresný súd sa správne zameral i na konštatovanie príčin rozvratu manželstva, za ktoré považoval

jednak narušenie vzťahov po trestnom čine navrhovateľa, v dôsledku ktorého došlo k úmrtiu ich
spoločného syna, ktoré skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli ani sporné a v následnom odlúčení
manželov z pracovných dôvodov, počas ktorého sa manželia navzájom odcudzili a navrhovateľ začal
žiť v spoločnej domácnosti s priateľkou. Okresný súd sa teda správne v odôvodnení rozhodnutia
zameral na argumenty, ktoré sú z hľadiska súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, stručne

a jasne objasnil skutkový, ako i právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že návrh
navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný.

Okresný súd správne posúdil i otázku náhrady trov konania v zmysle ust. § 144 O. s. p., ktorú skutočnosť
odvolací súd konštatuje napriek tomu, že výrok o trovách konania odvolaním napadnutý nebol, avšak
ide o súvisiaci výrok rozhodnutia.

Vzhľadom na tieto dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa a ktoré nebolo
potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd podľa § 219 ods.
2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, a to v celom rozsahu.

Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§144O.s.p.vspojenísust.§224ods.
1 O. s. p., podľa ktorého účastníci konania nemajú právo na náhradu trov v konaní o rozvod manželstva.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.