Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 5C/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412207586
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412207586.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej

veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug,
Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom v
Bratislave, Karadžičova 8, proti odporcovi L. X., nar. X.X.XXXX, bytom B. O. B., Ž. XX, za účasti
vedľajšiehoúčastníkanastraneodporcuOZprávnapomocspotrebiteľomsosídlomvKošiciach,Sofijská
13, IČO: 42247268, zastúpený advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, so sídlom v Košiciach, Stará
Baštová 2, IČO: 35569298, adresa pre doručovanie Košice, Budapeštianska 8, o návrhu na zaplatenie
sumy 968,35 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 623,95 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne zo sumy 109,01 €, počítaný od 3.5.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne zo sumy 209,76 €, počítaný od 1.3.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne zo sumy 303,19 €, počítaný od 1.4.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne zo sumy 1,99 €, počítaný od 28.6.2008 do zaplatenia, a to v pravidelných 10 € mesačných
splátkach, posielaných vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou, splatnou do 20. dňa v mesiaci,
nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť s tým, že

omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd čo do zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia od odporcu spolu sumy 968,35 € s úrokom z
omeškaniaspoukazomnato,žedňa13.9.2007odporcauzatvorilsprávnympredchodcomnavrhovateľa
na základe žiadosti o uzatvorenie zmluvy o pripojení zmluvný vzťah, na základe ktorého sa Telefónica

s.r.o zaviazala odporcovi poskytnúť služby telefónneho pripojenia v dohodnutom rozsahu a odporca sa
zaviazal platiť odplatu za dohodnuté služby. Navrhovateľ v návrhu poukázal na to, že odporca nezaplatil
platby za poskytnuté služby a vzhľadom k tomu, že porušil zmluvné podmienky, vznikla mu povinnosť
zaplatiť aj zmluvnú pokutu. Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní s tým, že súhlasí, aby súd konal v jeho neprítomnosti, zároveň poukázal na to, že odporca
uznalpísomnečodoprávnehodôvoduajvýškycelýdlh,atovpriebehusúdnehokonaniadňa23.1.2014.
Zároveň konštatoval, že odporca ich požiadal o povolenie splatenia žalovanej sumy v pravidelných

mesačných splátkach vo výške 10 € mesačne pod stratou výhody splátok, s čím oni súhlasili.Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne vykázané, neúčasť neospravedlnil ani
nepožiadaloodročeniepojednávania.Knávrhusapísomnenevyjadril.Odporcazostalvkonanínečinný.
Súd konal v jeho neprítomnosti.

Do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý sa takisto na pojednávanie nedostavil,
doručenie mal riadne vykázané. V písomnom podaní vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol
námietku premlčania s poukazom na to, že navrhovateľ podal žalobný návrh po uplynutí trojročnej
premlčacej lehoty dňa 14.6.2012. Vedľajší účastník zároveň konštatoval, že nárok navrhovateľa, kde sa

domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, je nárokom z neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom poukázal
aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co 19/2012, ktorým bol potvrdený rozsudok
Okresného súdu Humenné, sp. zn. 17C 161/2011 zo dňa 18.11.2011, ktorým zmluvné podmienky,
týkajúce sa zmluvnej pokuty spoločnosti Telefónica O2 Slovakia s.r.o. boli posúdené ako neprijateľné a
neplatné a zdôraznil tú skutočnosť, že súd právoplatne zakázal právnemu predchodcovi navrhovateľa
používať a uplatňovať si túto zmluvnú pokutu, pričom tento zákaz vyplýva aj z ustanovenia § 53a

ods. 1 Občianskeho zákonníka, v spojení s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Zároveň uviedol, že pokiaľ súd
určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo Všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, je dodávateľ povinný
zdržať sa používania takejto podmienky. Zároveň uviedol, že rovnakú povinnosť má aj právny nástupca

navrhovateľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámil sa s podaným návrhom, so žiadosťou o uzavretie
zmluvy o pripojení, s Dodatkom k zmluve o pripojení, s faktúrami, s oznámením o postúpení
pohľadávok, so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných

služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., so zmluvami
o postúpení pohľadávok, s písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka, s uznaním dlhu, s ostatným
spisovým materiálom.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení platnom a účinnom

v čase vzniku právneho vzťahu, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa§43ods.2tohoistéhozákonapodstatnýmičasťamizmluvyopripojenísúdohodnutýdruhverejnej

služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,
platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na
tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ toho istého zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú

službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených
treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje

inak.Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s

prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzavretia

zmluvy, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a
dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických
osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie").

Podľa § 1 ods. 2 toho istého zákona tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb,

ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území
Slovenskej republiky.

Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre

osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,

b) predávajúcim
1. podnikateľ, 1) ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

Podľa § 3 ods. 3 toho istého zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa

primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že aktívna legitimácia pôvodného navrhovateľa
na podanie návrhu vyplynula z uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1623 a Prílohy k zmluve,
uzavretej dňa 28.11.2003 medzi Telefónica Slovakia s.r.o. a pôvodným navrhovateľom. V priebehu

konania pôvodný navrhovateľ uzatvoril s aktuálnym navrhovateľom dňa 31.1.2014 Zmluvu o postúpení
pohľadávok, čím je daná aktívna legitimácia aktuálneho navrhovateľa.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s
odporcom Zmluvu o pripojení na základe žiadosti o uzavretie zmluvy dňa 13.9.2007, pričom v ten istý

deň bol uzavretý aj Dodatok k zmluve o pripojení. V zmysle zmluvy o pripojení právny predchodca
navrhovateľa umožnil odporcovi využívať program služieb Pre mňa 250. Z Dodatku k zmluve o pripojení,
bodu 2.1 vyplynulo, že odporca má záujem kúpiť a právny predchodca navrhovateľa sa zaviazal
zabezpečiť príležitosť kúpiť odporcovi koncové telekomunikačné zariadenie, a to mobilný telefón, a to
typ MT: SE 250 MP 250 za cenu 1,-Sk. Z Dodatku k zmluve o pripojení, z čl. II. bod 2.3 súd zistil, že

záujemca, resp. účastník a poskytovateľ sa dohodli, že ak záujemca, resp. účastník poruší niektorú z
povinností podľa tohto Dodatku, záujemca, resp. účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške
10.375,62 Sk.

Odporca využíval služby navrhovateľa ako spotrebiteľ, navrhovateľ mu za poskytnuté služby fakturoval

príslušnú sumu, avšak odporca za poskytnuté služby navrhovateľovi neplatil riadne a včas. Odporca
nezaplatil faktúru č. 1000491549 zo dňa 15.4.2008, splatná dňa 2.5.2008 za zúčtovacie obdobie od
8.3.2008 do 7.4.2008 vo výške 3.283,90 Sk (109,01 €), nezaplatil faktúru č. 1000326394 zo dňa
13.2.2008, splatná dňa 29.2.2008 za zúčtovacie obdobie od 8.1.2008 do 7.2.2008 vo výške 10.330,30Sk (342,90 €), pričom z tejto faktúry si navrhovateľ uplatňuje sumu 209,76 €. Odporca nezaplatil faktúru
č. 1000397105 zo dňa 14.3.2008, splatná dňa 31.3.2008 za zúčtovacie obdobie od 8.2.2008 do 7.3.2008
vo výške 9.134,-Sk (303,19 €), odporca nezaplatil faktúru č. 1000720979 zo dňa 12.6.2008, splatná

dňa 27.6.2008, za zúčtovacie obdobie od 8.5.2008 do 7.6.2008 vo výške 60,-Sk (1,99 €). V tejto časti
súd návrh navrhovateľa považoval za dôvodný, nakoľko odporca využil služby právneho predchodcu
navrhovateľa a za tieto služby mu riadne a včas nezaplatil.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal navrhovateľovi z priznanej sumy aj úroky z

omeškania vo výške, určenej v zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení, platnom
v čase začatia omeškania. Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Výška úroku predstavuje 8,50 % ročne. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania
počnúc dňom, nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po

31.1.2013 (§ 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.).

Z písomného podania právneho zástupcu navrhovateľa je zrejmé, že súhlasia so žiadosťou odporcu,
aby mohol žalovanú sumu splácať po 10 € mesačne pod stratou výhody splátok. Vzhľadom na uvedené
písomné podanie právneho zástupcu navrhovateľa súd umožnil odporcovi zaplatiť priznanú sumu v

pravidelných 10 € mesačných splátkach, posielaných vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou,
nasledujúcou do 20. dňa v mesiaci, nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej
nadobudne právoplatnosť s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia (§ 160 ods. 1 OSP).

Vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že návrh bol
podaný po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty dňa 14.6.2012. Právny zástupca navrhovateľa predložil
súdu uznanie dlhu, uzavreté medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 23.10.2014. V zmysle uvedeného
uznania dlhu je zrejmé, že odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi peňažný dlh, vzniknutý z
titulu nezaplatených faktúr č. 1000491549, 5100242864, 1000326394, 1000397105 a 1000720979 za

poskytnuté telekomunikačné služby a súvisiace nároky veriteľa, ktoré mu boli vystavené spoločnosťou
TelefónicaSlovakia,s.r.o.nazákladeZmluvyopripojení,uzavretejmedzinímaTelefónicaSlovakias.r.o.
V uvedenom uznaní dlhu je konštatované, že dlh pozostáva zo sumy 1.699,16 €, ktorú tvorí dlžná istina
vo výške 968,35 €, úrok z omeškania vo výške 531,01 €, náklady, spojené s uplatnením pohľadávky v
zmysle § 121 ods. 3 OZ v sume 199,80 €. Zároveň odporca v uvedenom uznaní dlhu uviedol, že mu

bolo oznámené postúpenie vyššie uvedenej pohľadávky prvotným veriteľom. V zmysle bodu 2. uznania
dlhu je zrejmé, že odporca prehlásil, že peňažný dlh, špecifikovaný čo do právneho dôvodu a výšky v
čl. 1 tohto uznania neodvolateľne uznáva a zároveň si je plne vedomý, že dlh, ktorý uznáva, je v čase
uznania premlčaný, pričom je s touto skutočnosťou uzrozumený, nakoľko má záujem svoj dlh novému
veriteľovi zaplatiť. Zároveň je konštatované, že toto písomné uznanie dlhu je prejavom jeho skutočnej,

slobodnej a vážnej vôle a je si plne vedomý právnych následkov s týmto právnym úkonom spojených, čo
potvrdil vlastnoručným podpisom. Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok len, ak ten, kto ho uznal, vedel o jeho premlčaní (§ 558 Občianskeho zákonníka).

Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka, adresovaný veriteľovi, zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre
právne úkony musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, ako aj presne
určená výška pohľadávky a zároveň musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznať možno
aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka má právne účinky vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný.

Ak došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, dlžník sa už nemôže brániť námietkou premlčania,
môže iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípadne že dlh v čase, keď ho uznal, neexistoval.

Zpredloženejlistiny,atouznaniadlhujezrejmé,žeodporcasazaviazalzaplatiťdlhnavrhovateľovi,ktorý
vznikol okrem iného aj titulom nezaplatených faktúr, v zmysle ktorých právny predchodca navrhovateľa

fakturoval odporcovi sumy za nezaplatenie poskytnutých služieb. Predmetom uznania dlhu bol aj dlh,
vzniknutý z faktúr č. 1000491549, 1000326394, 1000397105, ako aj č. 1000720979. Z uvedeného
uznania dlhu jednoznačne vyplýva výška uznanej pohľadávky, ako aj právny dôvod vzniku pohľadávky
a zároveň aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Je pravdou, že splatnosť uvedených faktúr nastala dňa3.5.2008, 29.2.2008, 31.3.2008 a 27.6.2008, pričom plnenia z týchto faktúr sú premlčané s poukazom
na uplynutie trojročnej premlčacej doby, nakoľko právny predchodca navrhovateľa podal návrh na súd
dňa 14.6.2012 (§ 101 Občianskeho zákonníka). Z predloženého uznania dlhu jednoznačne vyplynulo, že

odporca bol si vedomý tej skutočnosti, že uznáva premlčaný dlh, bol s touto skutočnosťou uzrozumený a
prejavil záujem dlh novému veriteľovi zaplatiť, pričom je zrejmé, že si bol vedomý právnych následkov s
týmtoúkonomspojených.Tutrebapoukázaťnato,žekópianávrhuakoajprílohbolaodporcovidoručená
dňa 13.3.2014, pričom odporcovi bolo doručené aj oznámenie vedľajšieho účastníka o jeho vstupe
do konania, a to dňa 14.7.2014 s tým, aby sa odporca vyjadril, či so vstupom vedľajšieho účastníka

súhlasí. Odporca v tomto zostal nečinný. Z predloženého uznania dlhu je zrejmé, že uznanie dlhu
odporca podpísal až dňa 23.10.2014, to znamená keď mu bol známy obsah návrhu, ako aj to, že vedľajší
účastník vstupuje do konania. Boli mu doručené aj prílohy k návrhu, kde okrem iného boli faktúry, ktoré
sú konštatované aj v uznaní dlhu. Odporca sa nedostavil ani na pojednávanie, zostal naďalej nečinný,
nevyjadril sa k návrhu ani písomne, ani k vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd je vzhľadom na
uvedené skutočnosti toho názoru, že návrh navrhovateľa je dôvodný v časti priznanej sumy, a to 623,95

€ spolu s úrokom z omeškania.

Za nedôvodný považoval však súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty,
ktorej výšku upravil v priebehu konania, a to sumou 215,76 €.

Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré
ako typové zmluvy sú uzavreté vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok

vo všetkých zmluvách, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle §
43 Zákona č. 610/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občiansko-právnou
zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah
medzi Občianskym zákonníkom a Zákonom č. 610/2003 Z. z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu
a osobitného predpisu. Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy postupoval ako dodávateľ

s poukazom na predmet podnikania, ktorý je súdu známy a odporca vystupoval ako spotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Vzťahy medzi účastníkmi konania na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika
už transformovala do svojho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení

s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s
ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanoviť zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza
spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený.

Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť,
a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv
je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to
pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v

spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym
zásahom štátu. Zmluvné dojednania v uzavretej zmluve, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej

vzťah aj k úrokom z omeškania, t. j. že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z
omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci
povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti
právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v
neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov

zmluvy. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť
prísnejší alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník konania, a to spotrebiteľ.
Už na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje
preto, že navrhovateľ (právny predchodca navrhovateľa) ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný vsúvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej
pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie
prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti,

ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i
porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná
pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na
dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby
bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná

pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách
bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery
spotrebiteľa k dodávateľovi.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica
Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník

Európskych spoločenstiev L 095,21/4/1993, str. 29 - 34), túto smernicu je nevyhnutné využívať
ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv. Smernica Rady ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými
podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahuje nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6).
Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu bežných ľudí.

V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v predmetnej zmluve, považuje súd za neprimeranú
sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné
podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľov

zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do doby konca viazanosti. V
zmysle predloženého Dodatku k zmluve bola dohodnutá viazanosť odporcu v zmluvnom vzťahu po
dobu 24 mesiacov. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí úhrady za 23 fakturačných
období, zostáva mu už iba jedna úhrada za posledné fakturačné obdobie, a pre jej nezaplatenie
uplatní navrhovateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania spotrebiteľa už hneď na úvod

dvojročného zmluvného vzťahu. Takisto treba uviesť, že uvedená zmluvná pokuta by zaväzovala len
spotrebiteľa v prípade porušenia zmluvných povinností, avšak je tu narušená proporcionalita v tom
zmysle, že dodávateľ nie je sankcionovaný žiadnou zmluvou pokutou za porušenie svojich konkrétnych
povinností.

Už iné súdy právoplatne rozhodli o tom, že zmluvná pokuta v obdobnom spotrebiteľskom spore je
neprijateľná, a teda neplatná (napr. rozsudok Krajského súdu Komárno sp. zn. 8C 93/13 zo dňa
24.6.2013, rozsudok Okresného súdu Košice II., sp. zn. 36C 337/12 zo dňa 30.4.2013, rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co 260/13 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej
Strede sp. zn. 12C 88/12 zo dňa 6.2.2013). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje, alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (§ 53a ods.
1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na to, že už iné súdy rozhodli o neprijateľnosti rovnakej zmluvnej
podmienky, súd na tieto rozhodnutia súdov poukazuje. Napokon niet pochýb o tom, že dodávateľ
mal vedomosť o výsledku aj dôvodoch vyššie uvedených súdnych rozhodnutí v jeho právnej veci,

rozhodnutie vrátane dôvodov je mu známe, a známa mu je aj tá skutočnosť, že už na základe uvedených
rozhodnutímápovinnosťzdržaťsapoužívaniatejtopodmienkyajdobudúcna,pričomrovnakúpovinnosť
má aj právny nástupca dodávateľa. Súd vzhľadom na to, že v zmysle uvedených súdnych rozhodnutí
už bola zmluvná podmienka uvedená v bode 2.3 Dodatku k zmluve, podľa ktorého záujemca, resp.
účastník a poskytovateľ sa dohodli, že ak záujemca, resp. účastník poruší niektorú z povinností podľa

tohto Dodatku, záujemca resp. účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10.375,63 Sk,
vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd na tieto skutočnosti poukazuje a opätovne neurčoval
výrokom neprijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky.Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, a neprimerane
vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako
neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné

právo, upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto
nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ
svojnároknazmluvnúpokutuzneprijateľnejzmluvnejpodmienkyasúdztohtodôvodunepriznávaprávo
navrhovateľovi, súd v zmysle § 153 ods. 4 OSP určil takúto zmluvnú podmienku v každej jednotlivej
zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v tejto

časti návrh navrhovateľa zamietol.

Vzhľadom na to, že účastníci konania mali v konaní úspech len čiastočný, súd rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.