Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/758/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112213456
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112213456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Klaudie Koskovej v právnej veci navrhovateľa: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: H.. H.
L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L., K. X, zastúpená H.. C. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L., K. X,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so
sídlom Zvolen, J. Bánika 2009/2, o zaplatenie 737,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21. 05. 2013 č. k. 13C/171/2012-157, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporkyni
zaplatenia sumy 737,84 Eur s príslušenstvom z titulu poskytnutých finančných prostriedkov na základe
zmluvy zo dňa 03. 05. 2005. Prvostupňový súd považoval za preukázané, že odporkyňa a právny
predchodca navrhovateľa uzavreli Zmluvu o kontokorentnom úvere s úverovým rámcom 30.000,- Sk.
Tieto finančné prostriedky sa odporkyňa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach, súd
považoval za preukázané, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania skončil zrušením tejto zmluvy
dňa 29. 10. 2007. Návrh navrhovateľa, ktorým si uplatnil právo na súde, bol podaný na pošte dňa

24. 05. 2012. Súd prihliadol na námietku premlčania nároku navrhovateľa a dospel k záveru, že
právo uplatnené žalobným návrhom je premlčané, a preto ho nebolo možné priznať. Pokiaľ ide o
navrhovateľom predloženú dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, prvostupňový
súd uviedol, že ide o formulár vopred pripravený veriteľom pre dlžníka, ktorý nemal možnosť žiadnym
spôsobom jeho obsah ovplyvniť. Takto pripravená dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v
splátkach predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej doby formou uznania
dlhu a rozhodcovskou doložkou. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi

kategóriami. Ako neprijateľné sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté v tomto formulári zo dňa 19. 08.
2011, pričom takéto neprijateľné podmienky sú absolútne neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti
premlčania dlhu je včlenené do dohody o splátkach v bode 3.4, pričom správne malo byť začlenené do
časti uznania záväzku v bode 2 tejto dohody. Uzavretie takejto dohody súd považoval aj za odporujúce
dobrým mravom v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keď pri uzatváraní
dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach neboli dodržané princípy dobromyseľnosti,
čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku

spotrebiteľom. Tiež okolnosti, za ktorých navrhovateľ uzatváral s odporkyňou takúto dohodu, považoval
za nekalú obchodnú praktiku a posudzoval ju podľa ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. Súddospel k záveru, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznania záväzku ako nekalá obchodná
praktika je neplatná, a preto bola dôvodne uplatnená námietka premlčania zo strany odporkyne.

Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ. Odvolanie

podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu.
Poukázal na uzavretú dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, konkrétne na článok
3 bod. 3.4 dohody, v ktorej je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené: „dlžník vyhlasuje, že má
vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“. Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany odporcu
ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva je

prerušenie plynutia premlčacej doby. Doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou
a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba priamo zo zákona. Z uvedeného dôvodu sa nemôže
odporca brániť námietkou premlčania. Poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky (3Cz 6/68, 33Cdo 155/2007, 33Odo 934/2005, 33Odo 1039/2004, 33Odo 133/2005). Tvrdí, že
odporca mal možnosť, nakoľko dohodu podpisoval vo svojom bydlisku, túto si v pokoji prečítať, vysloviť
s ňou súhlas, resp. ju odmietnuť a nepodpísať. Takáto forma dohody nie je ničím neobvyklým a vôbec

ju nemožno hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany veriteľa. Nie je zrejmé, ako dospel súd k
záveru, že dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkom je nekalá obchodná praktika. Takýto spôsob
hodnotenia predložených dôkazov súdov považuje za zarážajúci, kedy súd neprihliadol na jednoznačný
dôkaz, že odporca sa s veriteľom dohodol na splátkach a uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi. Takúto
ochranu spotrebiteľa považuje za neodôvodnenú, porušujúcu zásadu rovnosti účastníkov konania.

Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Domáha sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že súd
vyhovie návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu, resp. jeho zrušenia podľa § 221 ods. 1 a 3 O. s. p. a
vrátenia veci na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Súčasne uplatňuje náhradu trov odvolacieho
konania.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uvádza, že v čase, keď podpísala uznanie
dlhu, bol tento dlh premlčaný a ona ho podpísala pod psychickým náporom, pod vplyvom telefonátov s
výhražným charakterom - vyhrážané bolo exekúciou. Nerozumie sume 1.030,- Eur, na ktorú podpísala
danú dohodu, v tom čase nemohla zistiť konečný stav svojho účtu v R. R. z roku 2009, keď aj v
novembri minulého roka (2012) opätovne požiadala R. R. o výpis účtu a táto nebola schopná tieto

informácie poskytnúť s odôvodnením, že tam už účet nemá a tak ďaleko do minulosti v týchto veciach
nezachádzajú. Pokiaľ aj ostal voči R. R. nejaký zvyšok dlhu, určite to nebolo tak veľa. Podľa jej názoru
si spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. pripísala ďalšie úroky, to sa jej nezdá férové a na hranici s
morálkou. Niekoľko mesiacov po podpise zmluvy sa preto rozhodla brániť voči nej, a to písomne, keď
oslovila navrhovateľa, jej námietky však do úvahy neboli zobraté. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na

hranice ochrany spotrebiteľa, argumentuje, že svoje hranice má aj obohacovanie sa na úkor obyčajného
človeka.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Preskúmaním veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O. s. p., pričom svoje rozhodnutie
náležite a podrobne odôvodnil v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p.

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa s poukazom na dôvodne vznesenú námietku premlčania
odporkyňou. Odvolací súd skúmal, či predmetné vznesenie námietky premlčania bolo dôvodné, v

prípade, ak bolo vznesenie námietky premlčania dôvodné, okresnému súdu neostalo iné, ako návrh
navrhovateľa domáhajúceho sa premlčaného práva zamietnuť.

Odvolací súd považuje za správny právny záver okresného súdu, ktorý danú vec posudzoval ako
spotrebiteľský vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou. Pre takúto zmluvu po dni 01. 04. 2004 platiavšeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedených v § 52 až § 54, resp. v § 60
Občianskeho zákonníka. V danej veci zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania skončil zrušením tejto
zmluvy dňa 29. 10. 2007 (ako to uviedol aj samotný navrhovateľ v konaní). Správne potom dospel

prvostupňový súd k záveru, že odporkyňou vznesená námietka premlčania je dôvodná, keďže žaloba
bola na súd podaná až dňa 24. 05. 2012, a to aj v prípade, že v danej veci sa otázka premlčania nárokov
z úverovej spotrebiteľskej zmluvy riadi právnym režimom Obchodného zákonníka, platí teda 4-ročná
premlčacia doba.

Odvolací súd súhlasí s právnym záverom prvostupňového súdu v otázke prípadného predĺženia

premlčacej doby v dôsledku uzavretej dohody o splátkach a uznaní dlhu medzi navrhovateľom a
odporkyňou dňa 19. 08. 2011. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym záverom okresného súdu
spočívajúcom v tom, že v prípade uvedenej dohody ide o nekalú obchodnú praktiku. Uznanie dlhu je
inštitút zabezpečenia záväzku, ide o inštitút legálny a zákonom aprobovaný. V preskúmavanej veci ide
predovšetkým o otázku, akým spôsobom tento úkon dlžníka - spotrebiteľa vznikol. Pokiaľ by vznikol zo
slobodnej vôle spotrebiteľa, tak aj napriek jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa by súd voči jeho platnosti

nemohol namietať. V predmetnej veci bol to práve navrhovateľ, ktorý si u odporkyni vynútil návštevu a
dal jej podpísať vopred pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody
o splátkach, ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil aj pre odporkyňu zjavne nevýhodný jednostranný
úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore

s dobrými mravmi. Pre účely tohto zákona sa konaním v rozpore s dobrými mravmi rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné známky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo ktoré môže
privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä
omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a/ je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b/ podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje
alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil,
pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do
omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.

Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci

skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

V danom prípade by súd konanie odporkyne aproboval, pokiaľ by podnet na takéto konanie vyšiel z

jej strany, prípadne by vyšiel zo strany spotrebiteľa, ale zároveň s poučením o následkoch uznania
záväzku. Preskúmavaný prípade je však iný, k takémuto dobrovoľnému rozhodnutiu so znalosťou veci
zo strany odporkyne nedošlo. Navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie spočívajúce v nepodaní
návrhu včas a vyhnúť sa v možnej námietke premlčania pomocou osôb v jeho záujme konajúcich
obchádzať dlžníkov a pod zámienkou nátlaku výhodnosti podpísania splátkového kalendára ako listiny

a taktiež nátlaku na tieto osoby (v danom prípade uvádzanou hrozbou exekúcie), do takejto
listiny inkorporuje vyhlásenie o uznaní dlhu dlžníkom bez podania vysvetlenia dlžníkovi. Spotrebiteľsa vopred nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje postavenie.
Vychádzajúc potom z podstaty práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré je založené na tom, že spotrebiteľ
z dôvodu svojej neskúsenosti alebo neznalosti nie je schopný konkurovať v obratnosti vyškoleným

a skúseným profesionálom znalým práva a techník moderného obchodu, nemožno spôsobu, ktorý
zvolil navrhovateľ, poskytnúť ochranu. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že samotná navrhovateľom
vypracovaná dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je pre bežného spotrebiteľa
v dôsledku nejednotnej terminológie mätúca, obsahujúca pojem uznanie záväzku, ale v článku 3 v
bode 1 deklaruje, že dlžníci majú vedomosť o premlčaní dlhu. Spotrebiteľ nemusí vedieť, že pojem

záväzok v právnej terminológii môže znamenať záväzkový vzťah ako taký alebo jednotlivú povinnosť
zo záväzkového vzťahu alebo záväzok v zmysle dlhu. Podľa názoru odvolacieho súdu súladného so
záverom okresného súdu je dohoda, z ktorej navrhovateľ odvodzuje nepremlčanosť svojho nároku, v
zmysle § 37 Občianskeho zákonníka neplatná. Takáto dohoda spôsobuje vzhľadom na vyššie uvedené
okolnosti značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a preto je neplatná aj podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené odvolací súd

rozhodnutie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne stotožniac sa
zároveň s dôvodmi prvostupňového súdu, ktoré považuje za dostatočne jasné, zrozumiteľné a správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 224
ods. 1 O. s. p., keď úspešnou v odvolacom konaní bola odporkyňa. Pretože náhradu trov odvolacieho
konania si neuplatnila a ani zo spisu súd nezistil, že by v odvolacom konaní nejaké trovy vynaložila,

rozhodol odvolací súd tak, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.