Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413218211
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jančovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1413218211.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, rozhodol v právnej veci navrhovateľa: J.. W. O., bytom U., F. XXXX/X,

zastúpeného Mgr. Petrom Arendackým, advokátom, Bratislava, Čapkova 2, proti odporcovi: Q. Q. a Z.,
U., D. D. II č. XA, Z.: XX XXX XXX, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom listom odporcu zo dňa 23. 09.
2013, ktorý bol navrhovateľovi doručený dňa 24. 09. 2013, je neplatný a pracovný pomer trvá.

Odporca je povinný v lehote troch dní zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume 9 420,24 eura s
úrokmi z omeškania 9,5% ročne zo sumy 170,65 eura od 15. 10. 2013 do zaplatenia, 9,25% ročne zo
súm 785,01 eura od 15. 11. 2013 do zaplatenia, 682,64 eura od 15. 12. 2013 do zaplatenia, 648,49
eura od 15. 01. 2014 do zaplatenia, 716,75 eura od 15. 02. 2014 do zaplatenia, 682,24 eura od 15.

03. 2014 do zaplatenia, 716,75 eura od 15. 04. 2014 do zaplatenia, 682,62 eura od 15. 05. 2014 do
zaplatenia, 9,15% ročne zo súm 682,62 eura od 15. 06. 2014 do zaplatenia, 716,75 eura od 15. 07.
2014 do zaplatenia, 785,01 eura od 15. 08. 2014 do zaplatenia, 9,05% ročne zo súm 682,62 eura od
15. 09. 2014 do zaplatenia, 682,62 eura od 16. 10. 2014 do zaplatenia, 785,01 eura od 15. 11. 2014 do
zaplatenia, 238,91 eura od 12. 11. 2014 do zaplatenia.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 26. 09. 2013 žiadal navrhovateľ súd, aby určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru navrhovateľa zo dňa 23. 09. 2013, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 24. 09. 2013, je

neplatné a pracovný pomer trvá. Zároveň uplatnil mzdové nároky od 24. 09. 2013 do rozhodnutia súdu,
ktoré špecifikoval sumou 9 420,24 eura s príslušenstvom.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, hoci doručenie predvolania mal riadne
vykázané. Preto súd konal v zmysle § 101 ods. 1 O. s. p. v neprítomnosti odporcu.

Súdvykonaldokazovanieazpracovnejzmluvyzodňa10.04.2012zistil,ženavrhovateľbolzamestnaný
u odporcu ako sociálny terapeut na dobu neurčitú a mzdové podmienky boli dojednané nasledovne,
základná mzda vo výške 530,- eur brutto mesačne, mzdové zvýhodnenia za prácu nadčas 25%
priemerného hodinového zárobku, nočnú prácu 20% priemerného hodinového zárobku, prácu vo sviatok
50% priemerného hodinového zárobku. Mzda bola splatná pozadu za predošlý mesiac 15. dňa v mesiaci

na osobitný účet zamestnanca. Listom zo dňa 23. 09. 2013 odporca okamžite skončil pracovný pomer
s navrhovateľom na základe § 68 ods. 1, písm. b) ZP, keď dôvodom okamžitého skončenia pracovnéhopomeru bolo závažné porušenie pracovnej zmluvy v čl. IV - povinnosti zamestnanca, bod 4.4. Vynášanie
interných informácií, ktoré by mohli uškodiť spoločnosti alebo zamestnancom alebo iné prípade, ktoré
posudzuje zamestnávateľ. Navrhovateľ listom zo dňa 24. 09. 2013 oznámil odporcovi, že okamžité

skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, nakoľko sa nedopustil porušenia uvedeného
článku pracovnej zmluvy a trvá na tom, aby bol naďalej zamestnávaný. Z výpovede navrhovateľa súd
zistil, že tento si nie je vedomý, že by porušil pracovné povinnosti voči odporcovi, nikto mu nič nevytýkal,
až do dňa 23. 09. 2013, kedy mu bolo nadriadeným Z.. W. X. po nástupe do práce, že má odísť, že
dôvody ukončenia pracovného pomeru mu oznámia dodatočne. Z jeho vyjadrenia vyrozumel, že ešte

nevedel, čo má byť dôvodom ukončenia pracovného pomeru navrhovateľa. Toto bola nedeľa a v utorok
nasledujúci týždeň bolo navrhovateľovi písomne doručené okamžité skončenie pracovného pomeru.
Navrhovateľ sa nevedel vyjadriť, čo mal podľa okamžitého skončenia pracovného pomeru vynášať. Súd
sa oboznámil s vyúčtovaním mzdy za mesiace apríl 2013, máj 2013, jún 2013 a júl 2013 a špecifikáciou
uplatnenej náhrady mzdy a zistil, že navrhovateľ mal v apríli 2013 nárok na hrubú mzdu vo výške 708,65
eura a po odpočítaní náhrady za dovolenku a náhrady za sviatok hrubá mzda predstavovala 637,75

eura, v tomto mesiaci navrhovateľ odpracoval 157,5 hodiny. V máji 2013 mal navrhovateľ nárok na hrubú
mzdu 905,27 eura, po odčítaní náhrady za dovolenku a náhrady za sviatok hrubá mzda bola 763,47
eura, v tomto mesiaci navrhovateľ odpracoval 172,5 hodiny. V mesiaci jún 2013 mal navrhovateľ nárok
na hrubú mzdu 721,20 eura, po odčítaní náhrady za dovolenku a náhrady za sviatok hrubá mzda bola
678,66 eura, v tomto mesiaci navrhovateľ odpracoval 157,5 hodiny. V rozhodnom období hrubá mzda

navrhovateľa predstavovala sumu 2079,88 eura a navrhovateľ odpracoval 487,5 hodín. V rozhodnom
období za jednu hodinu práce navrhovateľ zarobil hrubú mzdu vo výške 4,2664 eura. Navrhovateľ vyčíslil
náhradu mzdy nasledovne: za september 2013 5 pracovných dní, 40 hodín, náhrada mzdy 170,656
eura, za október 2013 23 pracovných dní, 184 hodín, náhrada mzdy 785,0176 eura, za november 2013
20 pracovných dní, 160 hodín, náhrada mzdy 682,624 eura, za december 2013 19 pracovných dní,

152 hodín, náhrada mzdy 648,4928 eura, za január 2014 21 pracovných dní, 168 hodín, náhrada mzdy
716,7552 eura, za február 2014 20 pracovných dní, 160 hodín, náhrada mzdy 682,624 eura, za marec
2014 21 pracovných dní, 168 hodín, náhrada mzdy 716,7552 eura, za apríl 2014 20 pracovných dní,
160 hodín, náhrada mzdy 182,624 eura, za máj 2014 20 pracovných dní, 160 hodín, náhrada mzdy
682,624 eura, za jún 2014 21 pracovných dní, 168 hodín, náhrada mzdy 716,7552 eura, za júl 2014 23

pracovných dní, 184 hodín, náhrada mzdy 785,0176 eura, za august 2014 20 pracovných dní, 160 hodín,
náhrada mzdy 682,624 eura, za september 2014 20 pracovných dní, 160 hodín, náhrada mzdy 682,624
eura, za október 2014 23 pracovných dní, 184 hodín, náhrada mzdy 785,0176 eura, za november 2014
ku dňu 11. 11. 2014 21 náhrada mzdy 238,9184 eura. Odporca sa k návrhu nevyjadril.

V zmysle § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer

ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

V zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr
však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatkoch plynutí mesačnej lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 3, 4.

V zmysle § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.
Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

V zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď

alebo s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite a ak zamestnanec oznámi zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí s výnimkou ak súd
rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať aby zamestnanca ďalej zamestnával.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi
v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom

zamestnávaní a až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne
o skončení pracovného pomeru.Ustanovenie § 68 ods. 1, písm. b) ZP nedefinuje pojem závažného porušenia pracovnej disciplíny,
preto je nutné ho posudzovať individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu. Okamžité skončenie
pracovného pomeru treba považovať za mimoriadne skončenie pracovného pomeru, ktoré prichádza

do úvahy iba výnimočne.

V zmysle § 134 ods. 1, 2, 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovno-právne účely zisťuje
zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodnom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok
predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k
prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého

štvrťroka ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový
zárobok. Ak sa podľa pracovno-právnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok postupuje
sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich
v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

V zmysle § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu a od 01. 06. 2014 je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

V danom prípade dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný,
pretože dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom, vynášanie interných
informácií, ktoré by mohli uškodiť spoločnosti alebo zamestnancom a iné prípady, ktoré posudzuje

navrhovateľ, nie je dostatočne konkrétne a vymedzenie porušenia pracovnej disciplíny zo strany
odporcu. Navyše, z výpovede navrhovateľa vyplýva, že dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru s odporcom sa dozvedel až z doručeného listu od odporcu zo dňa 23. 09. 2013. Zároveň
poprel akýkoľvek dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Preto súd vyhovel návrhu a určil,
že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23. 09. 2013, ktoré dal odporca navrhovateľov, je

neplatné a pracovný pomer navrhovateľa naďalej trvá. Navrhovateľ si uplatnil náhradu mzdy za obdobie
od 24. 09. 2013 do rozhodnutia súdu vo veci dňa 11. 11. 2014, sumou 9 420,24 eura, keď vychádzal
zo mzdy za apríl 2013 vo výške 637,75 eura, máj 2013 vo výške 763,47 eura, jún 2013 vo výške
678,66 eura a celkového počtu odpracovaných hodín v týchto mesiacoch 487,5 hodiny je vo výške
priemerného hodinového zárobku 4,26 eura. Súd sa stotožnil s výpočtom navrhovateľa, jej mzdových

nárokov a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Odporca sa dostal do omeškania s
plnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi a to 15. dňom v mesiaci za žalované obdobie, preto
súd navrhovateľovi priznal aj úroky z omeškania za jednotlivé mesačné mzdové nároky navrhovateľa.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods. 1, 2 O. s. p. vzhľadom na to, že navrhovateľovi iné
trovy okrem trov právneho zastúpenia zo spisu nevyplývali a zástupca navrhovateľa tieto trovy nevyčíslil

vlehotetrochpracovnýchdníodvyhláseniarozsudku,súdmunepriznalnáhradutrovkonaniaarozhodol
tak, že navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): .

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

.

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.