Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. november 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114213427
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114213427.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Vallom, v právnej veci

navrhovateľky E. D., K.. L., X.. XX. XX. XXXX, V. L. XXXA L. S. L., U., P. S., Z., R. F. Y. L. C. Í., štátny
občan SR, v konaní právne zastúpená JUDr. Jakubom Kajbom, advokátom, advokátka kancelária, s.r.o.,
so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 47 237 007, proti odporkyni X/ E. F., X.. XX. XX. XXXX,
V. L. J. R. XXXX/X, L. L., S. X/ H. L., X.. XX. XX. XXXX, V. L. J. R.Á. XXXX/X, L. L., o určenie, že
navrhovateľka je dedičkou po poručiteľovi Y. L., X.. XX. XX. XXXX, B. G. XX. XX. XXXX, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že navrhovateľka E. D., X.. XX. XX. XXXX je dedičkou po poručiteľovi Y. L., X.. XX.
XX. XXXX, X. L. J. R. XXXX/X, L. L., B. XX. XX. XXXX.

Odporkyne 1/ a 2/ sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania

pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 Eur a to k rukám navrhovateľky a z
trov právneho zastúpenia v sume 351,62 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, číslo účtu:
XXXXXXXX/XXXX, Y.: XXXXXXX vedený v J. L., C..R.., a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu návrhom doručeným súdu dňa 17. 06. 2014 žiadala,
aby súd určil, že je dedičkou po poručiteľovi Y. L., X.. XX. XX. XXXX, X. L. J. R. XXXX/X, L. L., B. XX.
XX. XXXX. Zároveň žiadala, aby boli odporkyne 1/ a 2/ povinné spoločne a nerozdielne nahradiť trovy
konania a trovy právneho zastúpenia.

Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že je dcérou Y. L., X.. XX. XX. XXXX X. L. J. R. XXXX/X L.
L., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, pričom dedičské konanie po poručiteľovi Y. L. je vedené Okresným
súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 24D/76/2013. V prípade dedenia zo zákona prichádzajú do úvahy
ako dedičia navrhovateľka a odporkyňa 2/. V predmetnom dedičskom konaní bolo zistené, že poručiteľ
zanechal závet, v ktorom za jediného dediča určil odporkyňu 1/. Súčasťou závetu bolo aj vydedenie
navrhovateľky podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že poručiteľ o
navrhovateľke od roku 1973 nič nevie, táto sa s ním nestýka a nejaví o neho záujem. Navrhovateľka

už počas dedičského konania uviedla, že dôvod pre vydedenie nebol daný a z tohto dôvodu svoje
vydedenie ako aj závet v časti, ktorá sa týka zákonného podielu navrhovateľky ako neopomenuteľného
dediča považuje za neplatné. Na základe týchto skutočností Okresný súd Banská Bystrica podľa § 175k
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku uznesením č. k. 24D/76/2013- 67 zo dňa 15. 05. 2014 odkázal
navrhovateľku, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podala na súde žalobu o určenie, že je
dedičkou po poručiteľovi Y. L.. Navrhovateľka ďalej uviedla, že je dcérou, ktorá sa narodila z manželstva
jej matky a Y. L. v roku 1971. V čase kedy Y. L. opustil spoločnú domácnosť a manželstvo s matkounavrhovateľky bolo rozvedené, bola navrhovateľka maloletým dieťaťom vo veku 2 rokov. Aj v tom čase
vzhľadom na prirodzený emocionálny vzťah dieťaťa k rodičovi jej nepochybne otec chýbal, aj keď to
možno nevedela ani verbálne vyjadriť. Ako postupne rástla sa matky na otca pýtala a nevedela pochopiť

prečo odišiel. Rozhodne však v tomto veku objektívne nemohla ovplyvniť, aby otec o nej niečo vedel,
alebo nevedel. Stýkanie s otcom ovplyvniť na základe vlastnej aktivity taktiež v danom čase nemohla.
Naopak,tento stykmoholovplyvniťlenotecatovyužívanímsvojichprávpodľasúdomupravenéhostyku
s navrhovateľkou ako maloletým dieťaťom. Tieto možnosti využíval len zo začiatku a len sporadicky,
aj to prichádzal väčšinou pod vplyvom alkoholu, v dôsledku čoho bol styk obmedzený tak, že sa mal

právo s ňou stretávať len za prítomnosti matky. Následne poručiteľ svoje právo na styk nevyužíval vôbec.
Pokiaľ sa navrhovateľka a otec spolu nestretávali, bolo to výhradne preto, lebo otec sa s ňou odmietal
stretávať a nejavil o ňu žiadny záujem. Otec sa o navrhovateľku nikdy nestaral, ignoroval ju, nikdy od
neho nedostala darček k meninám, narodeninám, ani k Vianociam. Nikdy ju nevzal na žiadny výlet,
dovolenku,aninebolaunehonanávšteve.Nadrámecsúdomurčenejvyživovacejpovinnostijejnikdynič
neposkytol. Istý čas býval blízko základnej školy, do ktorej navrhovateľka chodila, avšak ani raz ju nebol

pozrieť. Starostlivosť sa snažila vynahradiť predovšetkým jej teda S.D. R., s ktorou trávila podstatnú časť
svojho detstva. Po dosiahnutí plnoletosti sa pokúšala so svojím otcom spojiť a dohodnúť si stretnutie.
Streli sa iba raz, keď mu chcela ukázať svojho prvého syna E.. Stretnutie však bolo krátke, pričom o
svojho vnuka nejavil záujem a po chvíli s výhovorkou odišiel. Ani pri inom pokuse o stretnutie, ktoré sa
malo uskutočniť u tety navrhovateľky U. J., tento na dohodnuté stretnutie ani neprišiel, ale zatelefonoval,

aby ho už nekontaktovala, že si s ňou nemá čo povedať a už má iný život. Tiež uviedla, že prejavila svoj
záujem o otca a nadviazanie vzťahov s ním, avšak práve otec nemal o ňu ako dcéru žiadny záujem.
Znemožňoval akýkoľvek kontakt medzi nimi. Rozhodol sa ju natrvalo vylúčiť zo svojho života, pričom
sama mu na to nedala žiadny dôvod.

Odporkyne 1/ a 2/ sa k veci písomne vyjadrili s tým, že žiadali žalobu kategoricky zamietnuť. Odporkyňa

1/ uviedla, že nikdy od nevlastného otca (otčima) Y. L. nepočula, že sa s ním jeho dcéra E. D. chcela
kontaktovať. Počula len o nemožnosti a prekážkach, ktoré jej otčimovi kládla jeho bývalá manželka a
matka navrhovateľky. Pri jeho snahe riešiť tento problém jeden pán E.. G. povedal, aby to nechal tak,
lebo z jeho „bývalou“ sa nedá nič vyriešiť. Otčim teda tento spôsob riešenia zanechal, ale našiel si inú
cestu a to formou svojej mamy a sestry. S tvrdením, že navrhovateľka prejavovala skutočný záujem o

nadviazanie rodinných vzťahov so svojím otcom nesúhlasila.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením
sa s listinným dôkazmi a to návrhom navrhovateľky, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
24D/76/2013-67 zo dňa 15. 05. 2014, Notárskou zápisnicou N 208/01, Nz 203/01 zo dňa 06. 06. 2001,
vyjadrením odporkýň 1/ a 2/ zo dňa 03. 07. 2014, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 24D/76/2013 a zistil tento skutkový stav:

Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení spísanej na Notárskom úrade E.. Y. D., R. R. R. XX, L. L. dňa 28.
02. 2014 s manželkou poručiteľa Y. L., H. L. súd zistil, že poručiteľ Y. L. bol dvakrát ženatý, pričom druhé
manželstvo s H.K. L. uzavrel dňa XX. XX. XXXX.

Zo závetu, ktorého súčasťou je aj listina o vydedení, ktoré boli spísané vo forme notárskej zápisnice

N 208/01, NZ 203/01, súd zistil, že boli spísané na Notárskom úrade JUDr. Pavla Jombíka, notára so
sídlom v Banskej Bystrici dňa 06. 06. 2001. Na základe predmetného závetu Vladimír Beňo celý svoj
hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok, ktorý bude v čase smrti vlastniť zanechal v celosti E. F.S., L. L. L.,
J. R. X. Zároveň v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka vydedil svoju dcéru E. L.,
pričom ako dôvod vydedenia uviedol, že od roku 1973 o svojej dcére nič nevie, táto sa s ním nestýka a

nejaví o neho žiadny záujem. Dôsledky tohto vydedenia sa mali vzťahovať aj na jej deti.

Na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 24D 76/2013-67 zo dňa 15. 05. 2014,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 06. 2014, súd konanie o dedičstve po poručiteľovi Y. L. prerušil
a odkázal účastníčku konania E. D., X.. XX. XX. XXXX, V. L. XXXA L. S. L., U., P. S., Z., N. F., aby v
lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala na Okresnom súde v Banskej Bystrici žalobu

o určenie, že je dedičkou po poručiteľovi Y. L.S., X.. XX. XX. XXXX, X. L. L. L., J. R. XXXX/X, B. G.XX. 01. 2013. V prípade, že v stanovenej lehote žaloba nebude podaná bude súd pokračovať v konaní
bez ohľadu na dedičku E. D., ktorá bola odkázaná na podanie žaloby. V odôvodnení tohto uznesenia
súd konštatoval, že ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy H. L. K.. P. -

manželka poručiteľa v 1-ici a E. D. K.. L.Ň. - dcéra poručiteľa v 1-ici. Ako jediná dedička zo závetu
prrichádzala E. F. K.. F. - bez príbuzenského pomeru v celosti. V ďalšom uviedol, že v priebehu konania
je spornou skutočnosťou otázka, či dôvody vydedenia uvedené poručiteľom Y. L. v notárskej zápisnici
spísanej notárom JUDr. Pavlom Jombíkom, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 16 dňa 06. 06.
2001, pod sp. zn. N 208/2001, NZ 203/2011 sú, resp. nie sú dané u dcéry poručiteľa Jany Gazdíkovej (§

469a OZ). Pretože rozhodnutie o dedičskom práve závisí na zistení spornej skutočnosti, postupoval súd
podľa § 175k ods. 2 O.s.p. a odkázal zákonnú dedičku E. D. ako osobu, ktorej dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, a ktorá má z hľadiska hmotného práva povinnosť dokazovať určité skutočnosti,
aby uplatnila svoje právo žalobou proti dedičkám H. L. C. E. F..

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka je dedičkou po poručiteľovi
Y. L.. Žiadal, aby súd prejudiciálne posúdil otázku týkajúcu sa vydedenia, nakoľko mal za to, že dôvod

vydedenia nie je daný. V rámci vzťahu poručiteľa a navrhovateľky poukázal na skutočnosť, že poručiteľ
nemal o svoju dcéru záujem. Tento stav mu vyhovoval, nakoľko sa nestretávali na jeho vlastnú žiadosť.
Teda stav bol vyvolaný poručiteľom.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že keď sa rodičia rozviedli mala dva roky. Súdom bol upravený
styk otca a ňou ako maloletým dieťaťom každé 2 týždne. Výživné otec platil okolo 400,- Sk mesačne.

Otec mal chodiť k nim na návštevy, ale keďže dosť pil, neskôr súd určil, že sa môže s ňou stretávať len
za prítomnosti matky. Neskôr bola taká dohoda, že keď sa mali stretnúť, tak mala byť u starkej alebo
svojej tety S. R., kde si ju mal prísť otec zobrať, resp. ju navštíviť. Keď mala asi 5 rokov, čakala otca
u svojej tety. Videli ho aj s tetou, že ide smerom k nim popod okná. Mal dosť vypité a nakoniec ku nim
vôbec ani neprišiel. Pýtala sa svojej tety, že prečo neprišiel, ale tá jej len povedala, že sa mu nedá.

Keď mala približne 5 alebo 6 rokov, tak sa s otcom stretli u zubárky, taktiež aj s jej tetou S. R.. Otec
sa vtedy na ňu ani nepozrel. Pýtala sa tety, že prečo sa jej neprihovoril, ale nikdy jej nebolo vysvetlené,
že prečo. Po tomto už nemala s otcom žiadny kontakt a to až do dospelosti. Nijakým spôsobom sa
teda nekontaktovali a prvýkrát po tomto období ho kontaktovala, až keď bola dospelá. Jej matka sa
s otcom nechcela stretávať, nemali spolu žiadny vzťah. Matka si dávala návrh na zvýšenie výživného,

avšak otec sa jej vysmial, keď si dala tento návrh a povedal jej, že on pracuje na súde, tak z tohto
návrhu aj tak nič nebude. Keď mala 18 rokov, tak chodievala do cukrárne, kde robila aj pani L., teda
odporkyňa, ktorá bola v tom čase už manželka jej otca. Často sa jej pýtala na otca, aj jej hovorila, aby
ho pozdravila. Potom si našla na otca telefonický kontakt domov k nemu, a keď ho chcela vidieť, tak
ho telefonicky kontaktovala, avšak otec jej povedal, že je veľmi zaneprázdnený, a že je často v práci.

V roku 1990 mala v septembri svadbu. Na túto svadbu mu zasielala aj svadobné oznámenie, chcela,
aby prišiel, avšak otec neprišiel ani na úrad, ani potom na svadobnú hostinu. V roku 1990 sa jej narodil
syn Jakub. Keď mal osem mesiacov, tak sa s otcom znovu telefonicky spojila, že by bola rada, keby
sa stretli. Chcela mu ukázať jeho vnuka. Otec súhlasil, pričom sa v meste aj stretli, ale toto stretnutie
trvalo veľmi krátko, asi len 5 minút. Otec sa vôbec svojmu vnukovi ani neprihovoril, ani sa bližšie s ňou

neporozprával. V roku 1991 ho znovu telefonicky kontaktovala, či by nemohol prísť na návštevu k jej
tete pani U. J.. Chcela sa s ním stretnúť u nej, nakoľko s mamou nemala ani nemá dobré vzťahy. Otec
súhlasil, takže išla aj s jej synom k tete a čakali tam na otca. Otec však tete telefonicky oznámil, že
má dcére odkázať, že mu má dať už pokoj, aby mu už viackrát nevolala. On má svoju rodinu, a že
oni nie sú jeho rodina, „lebo sú len samé ženy“. Odvtedy sa už viacej s otcom nekontaktovala, ani to

neskúšala, pretože to sám nechcel. O pohrebe otca sa dozvedela len od svojej svokry. Bola v tom čase
v zahraničí. S otcom sa kontaktovala telefonicky a osobne. Písomne sa s ním nekontaktovala. Uviedla,
že dôvody, ktoré sú uvádzané v závete a listine o vydedení, nie sú pravdivé, nakoľko v roku 1973 sa s
ním nemohla kontaktovať, pretože bola ešte maloletá. Nemohla za to, že sa s otec s matkou rozvádzali.

Odporkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že nemá v tejto veci čo povedať. Navrhovateľku prvýkrát stretla

na dedičskom pojednávaní po jej nevlastnom otcovi. Vedela, že jej nevlastný otec má dcéru, a že
je mladšia. Jej nevlastný otec nemal dobré srdce na svoju bývalú manželku. O svojej dcére však nič
nehovoril. Nemala vedomosť o tom, že by sa jej nevlastný otec so svojou dcéru býval v minulosti stretol.
Uviedla, že si pamätá, že raz telefonoval, zrejme s navrhovateľkou, ktorá mu volala, ale jej nehovoril, čobolo predmetom tohto rozhovoru. Kedy to však bolo uviesť nevedela. Ona sa o svoju nevlastnú sestru
nezaujímala. S rodinou jej nevlastného otca sa nekontaktovali z toho dôvodu, že bol veľmi zlý vzťah
jej nevlastného otca so svojou bývalou manželkou a z toho potom vyplynulo aj to, že boli v rodine zlé

vzťahy a že sa nestretávali. Závetom jej zanechal byt v osobnom vlastníctve, ktorý kupovala jej matka
spoločne s nevlastným otcom.

Odporkyňa 2/ vo svojom výpovedi uviedla, že sa v tejto veci nemá k čomu vyjadriť. S Y. L. boli
manželia od roku 1974, pričom robil na súde vyše 40 rokov vodiča. Pokiaľ ide o alkohol, sem tam si
vypil, ale keďže robil vodiča, tak nemohol byť sústavne opitý. Bol poctivý, dával jej peniaze. Vedela,

že z predchádzajúceho manželstva nadával na svoju bývalú manželku a to z dôvodu, že mu nevarila.
S manželom sa vôbec nebavili ani nerozprávali o jeho vzťahu k navrhovateľke, teda k jeho dcére,
Nemala vedomosť o tom, že by ho navrhovateľka niekedy kontaktovala. Pokiaľ išlo o skutočnosť, že
navrhovateľka chodila do cukrárne, kde ona pracovala, a že ho dala cez ňu pozdraviť, na toto si
nepamätá nakoľko je odvtedy veľmi veľa rokov. Manžel jej nikdy, pokiaľ ide o dcéru, o nej nehovoril.
Nemala vedomosť ani o tom, že by sa bol s ňou stretával, alebo, že sa mali stretnúť, dokonca ani o tom,

že mu poslala svadobné oznámenie.

Z výsluchu svedkyne S. R. súd zistil, že navrhovateľka je jej neter. Odporkyňu E. F. prvý krát stretla na
dedičskom pojednávaní u notára, kde sprevádzala navrhovateľku. Odporkyňu H. L. pozná len z videnia,
keď robila na sídlisku v K.. Keď sa matka navrhovateľky rozviedla so svojim manželom, navrhovateľka
bola často u svojej starej matky, alebo priamo u nej, pretože jej bola ako náhradná matka. Potvrdila, že

otec navrhovateľky mal upravený styk so svojou dcérou a to najskôr raz mesačne, neskôr žiadal, aby
sa mohol so svojou dcérou stretávať aspoň dvakrát do mesiaca. Keď mal povolené návštevy, tak buď
neprišiel, alebo občas prišiel aj pod vplyvom alkoholu. Keď mala navrhovateľka asi dva roky, tak bola u
nich v čase, keď sa s ňou mal jej otec stretnúť a prísť za ňou. Ona sedela v obývačke a pozerala sa von
oknom. Otec navrhovateľky prišiel, avšak prešiel popod okná a vôbec sa u nich nezastavil. Keď mala

navrhovateľka približne päť rokov, tak išla s navrhovateľkou k zubárke Zubárka bola jej známa. Keď
boli vnútri v ambulancii, tak niekto zaklopal na dvere. Keď zubárka otvorila dvere, tak za dverami stál otec
navrhovateľky, ktorý tam taktiež prišiel. Keď zbadal, že tam sedia povedal len ahojte a otočil sa k vlastnej
dcére chrbtom. Vôbec sa na ňu ani nepozrel, ani sa jej neprihovoril. Neskôr, keď chodila do školy, tak
potrebovala finančné prostriedky či už na lyžiarsky výcvik, alebo na výlety, avšak jej otec jej nikdy nič

nedal. Aj na Vianoce, pokiaľ išlo o darčeky, tak oni jej kupovali omaľovánku s tým, že to má drobnosť od
svojho otca, avšak nebolo to od neho. Ona hovorila matke navrhovateľky, čiže jej sestre, aby si podala
na súd návrh na zvýšenie výživného. Sestra to aj urobila. Žiadala zvýšiť výživné v tom čase o 50,- Sk.
Keď prišli na súd, na chodbe sa stretli s otcom navrhovateľky. Ten sa ale smial, že čo chcú, že veď on
robí na súde, aby žiadne zvýšenie výživného nečakala. Súd nakoniec rozhodol tak, že výživné nezvýšil.

Odôvodnil to tým, že otec navrhovateľky má novú rodinu. Otec navrhovateľky nemal o ňu vôbec záujem.
Bol nahnevaný na svoju dcéru kvôli svojej bývalej manželke. Navrhovateľka sa chcela viac krát so
svojim otcom kontaktovať telefonicky, ale z domu nemohla volať, pretože jej matka jej to nedovolila. Keď
už bola dospelá, tak sa snažila telefonovať svojmu otcovi buď z automatu, alebo od svojej ďalšej tety.
Takisto ho kontaktovala, keď sa išla vydávať. Bola za ním osobne na súde, avšak nenašla ho tam, resp.

pracovníčka na súde povedala, že nie je momentálne prítomný. Poslala mu aj svadobné oznámenie,
avšak neprišiel ani na úrad, ani jej nekúpil žiadny kvet. Neskôr, keď sa navrhovateľke narodil syn E., to
bolo asi v roku 1990, sa navrhovateľka so svojím otcom stretla niekde na námestí, avšak toto stretnutie
trvalo veľmi krátko. Dohodli sa, že sa stretnú u tety navrhovateľky U. J.. Keď sa malo uskutočniť toto
stretnutie, tak otec navrhovateľky zavolal, že nepríde a povedal vyslovene do telefónu, že nech ho už

nekontaktuje, že oni nie sú rodina, že sú len samé ženy, takže ani na toto stretnutie znova neprišiel.
Neskôr robila v bufete na okresnom súde, otec navrhovateľky tam raz prišiel si sadnúť na kávu, tak mu
povedala, že má jedinú dcéru, aby sa s ňou zblížil. On však povedal, že si s ňou nemá čo povedať.

Z výsluchu svedkyne U. J. súd zistil, že navrhovateľka je jej neter. Veľa informácií ohľadne týchto
skutočností má z počutia a to na základe toho, že keď prišla na návštevu svojej matke, tak tam bola

väčšinou aj navrhovateľka, ktorá o týchto skutočnostiach rozprávala. Navrhovateľka jej v minulosti
povedala, že sa má stretnúť so svojim otcom u nich doma, nakoľko jej matka neumožňovala, aby sa
mohla s otcom stretávať doma. Keď navrhovateľka prišla, tak spoločne čakali na jej otca. Vtedy zvonil
telefón, tak ho išla zodvihnúť a spoznala, že volá navrhovateľkin otec. Podľa hlasu sa jej zdalo, že sapredtým, niečím aj potúžil. Povedal jej, že on nemá záujem sa so svojou dcérou stretávať, že oni nie
sú jeho rodina, že sú len ženy. A tiež aj to, aby mu navrhovateľka dala pokoj, že ju už nechce vidieť.
Navrhovateľke to bolo ľúto. Viackrát sa s ním snažila stretnúť, ale buď nemal čas, alebo sa vyhovoril

na niečo iné. Navrhovateľka jej sama často spomínala a hovorila, že má záujem sa s otcom stretnúť,
lebo ho potrebovala.

Z výsluchu svedkyne Vlasty Lacovej súd zistil, že odporkyňa 2/ je jej švagriná a odporkyňu 1/ považuje
za svoju neter. Uviedla, že je presvedčená o tom, že navrhovateľka nie je dcérou svojho otca, ktorý bol
jej brat, pretože tento od svojej bývalej manželky odišiel koncom roku 1970. Následne na to dostal v

priebehu asi dvoch alebo troch mesiacov od svojej manželky list, v ktorom bolo uvedené, že „ak je v nej
niečo živé, nebude vedieť, kto je jeho otcom.“ S matkou navrhovateľky boli kolegyne. V práci spomínala,
že má mimomanželský vzťah. Neskôr sa brat vrátil naspäť ku svojej manželke z dôvodu, že čakala
dieťa. Navrhovateľku videla asi dvakrát v živote. Raz, keď bola ešte malá, keď začínala chodiť. Neskôr,
keď súd upravil styk maloletej s jej bratom, ktorý na základe takto upraveného styku išiel na návštevu
za maloletou. Osobne vtedy bratovi kupovala hračku pre navrhovateľku, ktorú má dodnes. Ten styk

sa realizoval tak, že matka navrhovateľky ju podávala cez okno, ktoré bolo vysoké asi dva metre. Cez
Vianoce v roku 1972 brat oslovil pani J., tetu navrhovateľky, s ktorou sa vtedy poznal aj on, aj matka
navrhovateľky, že čo má kúpiť svojej maloletej dcére. Matka navrhovateľky mu odkázala, že nech jej nič
nekupuje, lebo to zahodí rovno do kontajnera. Ona osobne zašla na sociálne oddelenie kvôli tomu, aby
sa vyriešili tieto návštevy brata s maloletou. Neskôr išla za riaditeľkou na psychologickú poradňu. Tá jej

uviedla, že takúto situáciu ona riešiť nemôže, že to môže len súd. Povedala jej, že pokiaľ má dieťa z
takýchto návštev stres, tak je lepšie, keď sa nebude s ňou jej otec kontaktovať takýmto spôsobom. Takto
skončilatátokapitolaichživota.Keďbratodišielodmatkynavrhovateľky,takmuselazasiahnuťajpolícia.
Keď sa náhodou stretli s matkou navrhovateľky, aj s navrhovateľkou ešte v čase, keď bola maloletá v
meste, tak matka navrhovateľky na ňu hodila plienku, aby ju nemohli vôbec vidieť. Tieto situácie mali

za následok, že táto rodina bola pre nich potom už tabu. Raz jej brat spomenul navrhovateľku, že bola
za ním, keď chcela niečo vybaviť na súde. Ohľadne používania alkoholu uviedla, že nie jej brat, ale
práve rodina navrhovateľky bola tá, ktorá často pila. Fľaša na stole tu bola každý deň. Na pomaturitnom
stretnutí, ktorého sa zúčastnila bola aj matka navrhovateľky, ktorá sa opila a vykrikovala, že jej bývalý
muž jej platí na cudzie decko, ktoré nie je jeho. Vzťahy s touto rodinou boli veľmi zlé, preto aj jej brat

od nich odišiel. S bratom bola za posledné roky v kontakte. Pamätá si, že 21. 05. 2006, keď mala 60
rokov, tak bol na jej oslave, ale keď videl, v akom stave je ich matka, tak to nezvládol a odišiel preč.
Pred ňou navrhovateľky nikdy nespomínal.

Podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), poručiteľ môže vydediť potomka,
ak:

b) poručiteľ trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Podľa § 469a ods. 2 OZ, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky
vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 OZ.

Podľa § 473 ods. 2 OZ, ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom
jeho deti. Ak nededia ani tieto deti, alebo niektorého z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

Podľa § 175k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ak však rozhodnutie o
dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po párnom pokuse o
zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil
žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez
zreteľa na tohto dediča.

Súd si ako prejudiciálnu vyriešil otázku, že dôvody uvádzané poručiteľom v závete, ktorého súčasťou
bolaajlistinaovydedeníniesúdané.Konkrétnevzmysle§469aods.1písm.b)OZ,žebynavrhovateľka
o poručiteľa trvalo neprejavovala opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať. V tejtosúvislosti súd odkazuje na judikatúru publikovanú pod zn. R23/1998 (Zbierka súdnych rozhodnutí a
stanovísk, vydávaná Najvyšším súdom ČR), podľa ktorého pre posúdenie dôvodov vydedenia podľa
ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) OZ je treba taktiež zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu

možnosť o poručiteľa prejaviť skutočný záujem, ktorý by ako potom mal prejaviť, t. j., či poručiteľ
mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Súd v tejto
súvislosti s prihliadnutím k okolnostiam tohto konkrétneho prípadu mal za to, že nebolo preukázané,
že by navrhovateľka neprejavovala skutočný záujem o poručiteľa. Podľa názoru súdu navrhovateľka
sa dostatočným spôsobom pokúšala udržiavať vzťahy medzi ňou a poručiteľom, avšak vzťah musí byť

vždy dvojstranný, resp. obojstranný a bez kooperácie s druhou stranou ani nemôže existovať. Preto je
pochopiteľné, že zo strany navrhovateľky postupne záujem neustále udržiavať a pokúšať sa udržiavať
kontakt a vzťah vyhasol, z čoho ale nie je možné vyvodiť, že by to mal byť dôvod k jej vydedeniu, resp.
vydedeniu jej potomkov.

Dôvody vydedenia uvádzané poručiteľom v závete, ktorého súčasťou bola aj listina o vydedení musia
existovať v čase spísania listiny. Vo všeobecnosti platí, že poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať

„opravdivého záujmu od svojho potomka“ (navrhovateľky, dcéry), vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by
potomkovi bránil prejavovať o neho záujem. O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle
ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) OZ nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere
vyvolaný samotným poručiteľom. Nemožno potom opomenúť konkrétne možnosti dediča prejavovať
záujem o poručiteľa. V konaní bolo nepochybne preukázané, že už vzťah medzi poručiteľom a matkou

navrhovateľky nebol dobrý, z čoho potom vyplynul aj nezáujem poručiteľa o navrhovateľku (dieťa
poručiteľa).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vzťahy medzi rodičmi navrhovateľky boli zásadným
spôsobom narušené o čom svedčí aj fakt, že súd manželstvo rodičov navrhovateľky rozviedol v
čase, keď navrhovateľka bola ešte maloletým dieťaťom. Zo skutkového stavu nemožno mať za to,

že navrhovateľka zavinila, že sa nevytvoril medzi ňou a poručiteľom vzťah dieťaťa a rodiča. Ak teda
nezáujem potomka o poručiteľa bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom, nemožno mať za
to, že potomok „trvalo neprejavuje opravdivý záujem“. Z výpovedí účastníkov ako aj svedkov vyplynulo,
že matka navrhovateľky mala averzný vzťah s jej otcom z čoho potom vyplynuli aj zlé rodinné vzťahy.
Navrhovateľka v čase maloletosti nemohla ovplyvniť konkrétne stretávanie sa so svojím otcom. Zo

svedeckých výpovedí a tiež výsluchu navrhovateľky si súd vytvoril obraz, že obnovenie vzťahu s
poručiteľom iniciovala práve navrhovateľka, keď nadobudla plnoletosť, keď už nebola odkázaná na to,
aby jej kontakt s otcom sprostredkovala matka, alebo niekto iný z príbuzných. Túto skutočnosť, že
navrhovateľka začala o otca prejavovať záujem či už telefonicky alebo iným spôsobom nepopierala ani
protistrana.Snahanavrhovateľkyvytvoriťsisporučiteľom,akosvojímotcomplnohodnotnývzťahsavšak

nestretla s ozajstným záujmom druhej strany, pričom poručiteľ podľa názoru súdu nemal záujem udržať
vzťah ani na určitej úrovni. Táto snaha navrhovateľky podľa názoru súdu stroskotala najmä na tom, že
otec navrhovateľky mal už svoju druhú rodinu, manželku a nevlastnú dcéru. Teda otec navrhovateľky sa
mohol ocitnúť pod tlakom dvoch strán, pričom sa rozhodol pre svoju druhú rodinu. Otec navrhovateľky
mal možnosť prejavovať o svoje dieťa záujem napríklad písomnou, telefonickou formou, v dospelom

veku tiež formou osobných návštev, prejavenia záujmu a podobne. Súd mal tiež za to, že poručiteľ mal
a mohol prejaviť záujem o navrhovateľku ako svoju dcéru aj v období, keď sa jeho dcére narodil syn
Jakub, teda poručiteľov vnuk. Bola to jednoznačná príležitosť pre poručiteľa, aby vyvinul iniciatívu zlepšiť
vzťahy s dcérou. Možnosť priblížiť sa jej, ako jej novej rodine, keď určite by takouto príležitosťou teda
malo byť narodenie vnuka poručiteľa. Avšak ani takéto prelomové životné udalosti k tomu poručiteľa

neprimäli. Pritom fakt, že o týchto udalostiach poručiteľ vedel mal súd preukázané jednoznačne priamo
zo svedeckých výpovedí, ako aj z vyjadrení navrhovateľky.

Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov, teda mal súd za
preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý má

vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu jednak
v žalobnom návrhu a potom dňa 21. 10. 2014. Trovy konania pozostávajú z trov konania vo výške
zaplateného súdneho poplatku 99,50 Eur a z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v zmysle

VyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb
v znení neskorších predpisov v celkovej výške 351,62 Eur, s tarifnou hodnotou úkonu právnej služby
vo výške 1/13-iny výpočtového základu, nakoľko predmet konania nie je možné oceniť peniazmi a to
za 4 úkony právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom - 60,08
Eur, režijný paušál vo výške 7,81 Eur, 2. písomné podanie na súd - 61,85 Eur, režijný paušál vo výške

8,04 Eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 20. 10. 2014 - 123,70 Eur, režijný paušál vo výške 8,04 Eur, 4.
účasť na verejnom vyhlásení rozhodnutia (1/4 sadzby) dňa 10. 11. 2014 - 15,46 Eur, režijný paušál vo
výške 8,04 Eur + 20 % DPH.

Nakoľko navrhovateľka bola úspešná v celom rozsahu, súd zaviazal odporkyne 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania v plnej výške. Súd považoval takto uplatnené trovy
za účelne vynaložené.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na

Krajský súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo
postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1/ O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/ O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4/ O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.