Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marie Mészárosová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/425/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208764
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214208764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

navrhovateľ: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, zast.: Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka
5, Bratislava proti odporca: Q. A., W.. XX.XX.XXXX, M. F. V. V. XX, XXX XX V. V. o zaplatenie 877,44
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 72,68 eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne od
17.09.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku návrh z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 29.04.2014 domáhal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť sumu 877,44 eur s úrokom z omeškania zo sumy 877,44 eur od 12.03.2014 do

zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 11.03.2014 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a spoločnosťou EOS KSI
Slovensko, s.r.o. postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Návrh ďalej dôvodil tým,
že dňa 24.03.2006 uzatvoril postupca s odporcom Zmluvu č. XXXXXXXXX. Platne uzatvorenou zmluvou
sa odporca zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach
riadne a včas. Odporca si túto zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej
sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných

splátok v celkovej výške 1.061,70 eur. Keďže odporca si svoj záväzok zo zmluvy neplnil riadne a včas,
navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 12.03.2014, t.j. dňom
nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Dlžná suma vo výške 877,44 eur pozostáva z
neuhradenej istiny úveru vo výške 877,44 eur (rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných
platieb započítaných na istinu).

Predmetom konania je nárok navrhovateľa o zaplatenie sumy 877,44 eur a o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 844,77 eur od 12.03.2014 do zaplatenia.

Odporca sa k veci nevyjadril, poštovú zásielku s návrhom neprezval. Súd vec ako drobný spor (do 1000

eur) prejednal bez nariadenia pojednávania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie Žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty Quelle, Obchodnými
podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s. v spolupráci s CFH, a.s.,Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.03.2014 a k nej patriacou prílohou č. 1, výpisom z nákupnej
karty Halens na meno odporcu, cenníkom VÚB banky pre produkty vydávané v spolupráci s Consumer
Finance Holding, a.s., výzvou súdu zo dňa 25.07.2014 a odpoveďou navrhovateľa zo dňa 12.09.2014

a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.03.2014 a k nej patriacou prílohou č. 1 má súd preukázané,
že postupca Všeobecná úverová banka, a.s. postúpil na postupníka EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorý je
navrhovateľom v tomto konaní, pohľadávku voči odporcovi.

Žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty Quelle zo dňa 24.03.2006 súd zistil, že odporca v nej
požiadal o vydanie kreditnej platobnej karty Quelle, navrhol úverový rámec vo výške 30 000 Sk (995,82

eur)amalhosplatiťv30splátkachpo1000eur.Žiadosťneobsahovalaaniúrok,aniRPMN,anipoplatky.
V spodnej časti zmluvy bola bankou vyplnený schvaľovacia klauzula. Prijatím a schválením žiadosti zo
strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stávala Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.
vydávanej v spolupráci s CFH, a.s. uzatvorenou medzi VÚB, a.s. na strane jednej a klientom na strane
druhej podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Odporca v zmluve vyhlásil, že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie
kreditných kariet VUB, a.s., s cenníkom VÚB a súhlasí s nimi.

V Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s. v
spoluprácisCFH,a.s.(ďalejlen„OP")jevčlánkuIIvbode1.uvedené,žežiadateľmôžeprostredníctvom
správcu požiadať banku o vydanie kreditnej karty. Základnou podmienkou pre vydanie kreditnej karty je

poskytnutie úverového rámca žiadateľovi.

Podľa bodu 2 výšku poskytnutého úverového rámca stanovuje správca na základe vyhodnotenia
žiadateľom podanej a vlastnoručne podpísanej žiadosti. Na základe výšky poskytnutého úverového
rámca správca stanoví štandardnú mesačnú splátku úveru.

Podľa bodu 6 ak banka poskytla klientovi úverový rámec, otvorí správca pre klienta kartový účet s

úverovým rámcom ku ktorému vydá kreditnú kartu podľa údajov uvedených v žiadosti.

Podľa bodu 7 schválenú výšku úverového rámca, maximálnu výšku denného limitu a ich zmeny oznámi
správca klientovi písomne. Výšku úverového rámca a maximálnu výšku denného limitu je správca
oprávnený jednostranne meniť.

Podľa článku IV bod 3 poplatky súvisiace so správou a používaním karty sú uvedené v Cenníku VÚB,

a.s.,ktorýjebankaoprávnenájednostrannemeniťaktorýjezverejnenývobchodnýchpriestorochbanky.

Podľa bodu 4 štandardná, sankčná a vkladová úroková sadzba je pohyblivá, jej výška je určená bankou
v zmysle Zásad úrokovej politiky VÚB, a.s. a je zverejnená na výveskách v obchodných priestoroch
banky. Výšku úrokovej sadzby je banka oprávnená jednostranne meniť.

Výpisom z nákupnej karty Halens na meno odporcu súd zistil, že odporca vyčerpal celkom bez

poplatkov sumu 1.437,61 eur a splatil sumu 1.425,95eur. Vo výpise sa nachádzali tiež poplatky a
to poplatok za prvé použitie karty v sume 9,96 eur, poplatky za výber z bankomatu po 1,66 eur,
administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky po 24,90 eur, vyhotovenie a zaslanie výpisu 39,-
Sk, správa kartového účtu 1,30 eur, zmluvná pokuta za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu 33,19 eur,
odporca sa zaviazal platiť poistenie vo výške od 6,50 Sk do 1,94 eur mesačne, čo je spolu od 06/2006

do 08/2013 vo výške 61,02 eur. Navrhovateľ takto dal: 1.437,61 eur, odporca mu vrátil: 1.425,95 eur,
rozdiel predstavuje: 11,66 eur plus záväzok uhradiť poistné vo výške 61,02 eur. Spolu je to 72,68 eur.Súdu bol predložený cenník VÚB banky pre produkty vydávané v spolupráci s Consumer Finance
Holding, a.s. nebolo možné preto cenník priradiť k žiadosti/zmluve a preto súd naň v konaní neprihliadol
a ani prihliadnuť nemohol (neunesenie dôkazného bremena).

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2008 (ďalej len

„Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je

dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 30.6.2006 (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch"), na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov,

ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom
voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov,
ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebokúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na
získanieplatiebnaúhraduspotrebiteľskéhoúveru,plateniaúrokuainýchpoplatkovsvýnimkouprípadov,
keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s

obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad
alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre
profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých
poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo
nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského

úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského
úveru.

Podľa § 2 písm. d) a e) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto

zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky

poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru,

okrem úrokov.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2004 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa§52ods.2,3Občianskehozákonníkavzneníod1.4.2004dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 v znení od 1.4.2004 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 v znení od 1.4.2004 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 87/1995 Z.z. v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je

ustanovená ako dvojnásobok základnej sadzby NBS.Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o poskytnutí pôžičky je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou,
kde na jednej stane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, v súdnom konaní v procesnom postavení
odporca, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej stane zmluvy konala právnická
osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
U pôvodného veriteľa odporcu išlo o dodávateľa, ktorým bola banka, poskytujúca spotrebiteľovi svoje
finančné služby. Charakter spotrebiteľskej zmluvy zostáva zachovaný aj po postúpení pohľadávky
bankou na navrhovateľa a nestráca sa zmenou v súčasnosti aktívne legitimovaného účastníka -

navrhovateľa, pretože tento sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky iba novým veriteľom odporcu,
pričom nebolo pochýb ani o tom, že s postúpenou pohľadávkou prešli aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené. V konaní nebolo spochybnené, že práva zo zmluvy o úvere nadobudol navrhovateľ a
svedčí mu aktívna legitimácia vo veci účastníkov. Súd tu poukazuje na § 524 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Aj pri postúpení pohľadávky pôvodným veriteľom na nového veriteľa dlžníka, ktorý je
spotrebiteľom, je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, ktorú Slovenská republika prebrala do Občianskeho zákonníka už zákonom č. 150/2004
Zz. v rámci zmeny Občianskeho zákonníka, a zo Smernice Rady 93/13/EHS (čl. 1 ods.1, čl.2 písm.
b/,c/ smernice) transponovanej aj do nášho právneho poriadku uvedeným zákonom, ktorým sa menil a
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej stane zmluvy konala právnická
osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

U pôvodného veriteľa odporcu išlo o dodávateľa, ktorým bola banka, poskytujúca spotrebiteľovi svoje
finančné služby. Charakter spotrebiteľskej zmluvy zostáva zachovaný aj po postúpení pohľadávky
bankou na navrhovateľa a nestráca sa zmenou v súčasnosti aktívne legitimovaného účastníka -
navrhovateľa, pretože tento sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky iba novým veriteľom odporcu,
pričom nebolo pochýb ani o tom, že s postúpenou pohľadávkou prešli aj jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené. V konaní nebolo spochybnené, že práva zo zmluvy o úvere nadobudol navrhovateľ a
svedčí mu aktívna legitimácia vo veci účastníkov. Súd tu poukazuje na § 524 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Aj pri postúpení pohľadávky pôvodným veriteľom na nového veriteľa dlžníka, ktorý je
spotrebiteľom, je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorú Slovenská republika prebrala do Občianskeho zákonníka už zákonom č. 150/2004

Zz. v rámci zmeny Občianskeho zákonníka, a zo Smernice Rady 93/13/EHS (čl. 1 ods.1, čl.2 písm.
b/,c/ smernice) transponovanej aj do nášho právneho poriadku uvedeným zákonom, ktorým sa menil
a dopĺňal Občiansky zákonník o časť týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv (súd cituje: „Týmto zákonom
sa preberajú tieto právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie - Smernica Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych

spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 - 34). Uvedenou novelou, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla
2004 (s výnimkou § 60, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2004) na spotrebiteľa dopadá pri typových
zmluvách ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok, premietnutý do ustanovení §
52 ods. 1 až 4 OZ, § 53 ods. 1 až 5 OZ. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu (č. 150/2004
Z.z.) spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete

plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s
tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy (oferent) vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a
stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách
a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho
alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva

v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký stupeň
ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS, a to aj vtedy, keď navrhovateľ už nie je dodávateľom
odporcu, resp. spotrebiteľa, v postavení nového veriteľa odporcu základ jeho pohľadávky voči nemu
zostáva zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere.

Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči

predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že
spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby
mohol ovplyvniť ich obsah. Pre ochranu spotrebiteľa je preto v článku 6 Smernice premietnutý záväzok
pre členské štáty EÚ, ktorý od nich vyžaduje že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce,
tiež podľa článku 7 Smernice stanoviť vo vnútorných právnych poriadkoch a zabezpečiť primerané

a účinné prostriedky, ktoré majú zabrániť súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluváchuzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo a na dodávateľov, ak podľa čl. 3 Smernice,
spôsobujú zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú nekalé, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa, čo je

premietnuté do ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi pôvodným
veriteľom a odporkyňou v nadväznosti na čl. 6 ods. 1 Smernice tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") pod následkom ich neplatnosti
podľa § 53 ods. 5 OZ. Pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 Smernice ten ustanovuje, aby bez toho, aby

boli dotknuté ustanovenia čl. 7, že nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od
ktorej závisí. Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ ( napríklad Rozsudok Európskeho súdneho
dvora vo veci C-243/08 - Pannon GSM Zrt.proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho
súdneho dvora vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd

oprávnený skúmať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, aby sa dosiahla faktická
rovnosť zásahom vonkajším zásahom. V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou
Rady č. 93/13/ EHS a judikatúrou súdneho dvora EÚ sa súd zaoberal otázkou, či spotrebiteľská
zmluva, konkrétne zmluva zo dňa 24.03.2006, ktorej účastníkom je odporca na strane spotrebiteľa,
neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech odporcu (spotrebiteľa), teda či neobsahuje podľa Smernice nekalú podmienku, inak
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka "neprijateľnú podmienku", teda či sú alebo nie sú jednotlivé
ustanovenia zmluvy individuálne vyjednanými zmluvnými podmienkami.

V rámci eurokonformného výkladu sa ochrana spotrebiteľa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez
ohľadu na to, či uzavreli zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu. Podľa č.l. 3 ods.

1 Smernice rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Súd má za to, že vzťah medzi odporcom a navrhovateľom je spotrebiteľský. Je nesporné, že právnym
základom tohto záväzkového vzťahu je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v

konkrétnostiach súdeného prípadu v znení ku dňu uzavretia zmluvy. Nejedná sa iba o právnu úpravu

osobitného typu úverovej zmluvy a teda o absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného

zákonníka, ale ide o právny predpis, upravujúci osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti. Zmluvy o

spotrebiteľských úveroch predstavujú samostatný druh súkromnoprávnych zmlúv, a nie iba jeden

špecifický druh zmluvy. Z úvodných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. je zrejmé, že účelom

spotrebiteľského úveru/pôžičky nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale
naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania (tovarov a služieb) spotrebiteľmi. Spotrebiteľ
je totiž fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel, ako výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 označeného zákona). Vzhľadom na takto zákonom zadefinovanú
povahu jedného z účastníkov, nemožno konštatovať, že by malo ísť o obchodno-právny vzťah. Vzťah

medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru a spotrebiteľom nespadá ani pod žiadnu situáciu,
vymedzenú v ust. § 261 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka. Ako už bolo vyššie uvedené, spotrebiteľský
úver/pôžička nie je špecifickým druhom úveru a preto ani v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného
zákonníka nie je na mieste aplikovať na posudzovaný prípad ustanovenia Obchodného zákonníka. Z
hľadiska posudzovaného prípadu je dôležitý aj legislatívny odkaz použitý v § 5 zák. č. 258/2001 Z.z.,

ktorý pre prípad odstúpenia od zmluvy odkazuje na § 48 Občianskeho zákonníka, teda nie na použitie
ustanovení Obchodného zákonníka a pre všetky uvedené dôvody súd aplikoval na vzťah účastníkov
konania predpisy občianskoprávne, najmä Občiansky zákonník, z neho ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, neplatnosti právnych úkonov a nepoužil na právny vzťah účastníkov predpisy obchodno-
právne, upravené najmä v Obchodnom zákonníku a vzhľadom na platnú úpravu v § 25a ods. 1 zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmenea doplnení niektorých zákonov posúdil právny vzťah zo zmluvy zo dňa 24.03.2006, vzniknutý pred 1.
januárom 2013 podľa zákona č. 258/2001 ZoSÚ, platného a účinného v čase vzniku zmluvy.

Zmluvu, jej náležitosti preto posudzoval nielen podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, ale

pri právnom posúdení veci na zmluvu aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, nielen týkajúce
sa neprijateľných podmienok, ale aj tých, ktoré sú podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné a podľa § 53 ods. 1 až 5
OZ,pretožezmluvajespracovanáakotzv.typovázmluva,podľapredtlače,inakvjudikatúreslovenských
súdov označovanú aj ako formulárovú (súd odkazuje aj na zdôvodnenie v dôvodovej správe k zákonu
č. 150/2004 Z. z., podľa ktorej sa jedná o zmluvu adhéznu) ide aj v predmetnej právnej veci účastníkov.
Vzhľadom k obsahu uzavretej zmluvy medzi účastníkmi súd posúdil podmienky zmluvy a Obchodných
podmienok dodávateľa v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka napriek tomu, že zmluva bola

uzavretá podľa formulára s odkazom na ustanovenia zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v
znení neskorších prepisov. Dohodnuté použitie iba Obchodného zákonníka, opäť formulárových, tak v
prípade zmluvy o úvere znevýhodňuje zmluvnými podmienkami spotrebiteľa a spôsobuje, že podľa §
53 ods. 1 OZ je naplnené, že ide v niektorých častiach zmluvy o ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ustanovením

§ 53 ods. 1 OZ označovaným za neprijateľnú podmienku, ak neboli so spotrebiteľom individuálne
dojednané (§ 53 ods. 2 OZ). V súdenej veci účastníkov sa jedná sa o ustanovenie zmluvy, s ktorým
sa mohol odporca ako spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť obsah
podmienky. Z hľadiska zákonodarcom sledovaného cieľa ochrany spotrebiteľa podľa cit. zákona (OZ)
neexistuje žiadna skutočnosť opodstatňujúca dojednanie alebo vylúčenie právnej úpravy, podľa ktorej sa

má alebo nemá právny úkon posudzovať. Pod pojmom spotrebiteľské úvery možno rozumieť všeobecné
označenie skupiny zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej úprave samotných
zmluvných typov ako sú napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva, použiť
ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti
vymedzené v Zák. č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Keďže sa jedná o spotrebiteľskú

zmluvu o úvere, a právny poriadok SR má duálnu právnu úpravu týkajúcu sa úveru, upravenú vo
viacerých právnych predpisoch, jednak v Obchodnom zákonníku, v čase uzavretia zmluvy o úvere tiež
platil zákon č. 258/2001 Z. z. - ZoSÚ a tiež Občiansky zákonník, tiež ako právny predpis upravuje právny
vzťah, podobajúci sa úveru ako zmluvu o pôžičke, kde možno na rozdiel od právnej úpravy úveru a
Obchodnom zákonníku a ZoSÚ dohodnúť úroky, ktoré na rozdiel od právneho vzťahu vznikajúceho

z úveru podľa § 497 Obchodného zákonníka nie sú tieto podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke,
ZoSÚ s nimi spája nemožnosť ich priznania za určitých podmienok, súd vyhodnotil, že v zmysle § 52
ods. 2 OZ treba použiť na právny vzťah účastníkov, keďže jednou jeho stranou je spotrebiteľ predpisy
občianskoprávne a ZoSÚ, ktoré sú na prospech spotrebiteľa, právna úprava v nich obsiahnutá je pre
neho priaznivejšia.

V čase vzniku zmluvy dňa 24.03.2006 Občiansky zákonník obsahoval ustanovenia týkajúce sa

spotrebiteľských zmlúv. Preto súd na uvedenú zmluvu použil tiež ustanovenia § 52 - 54 Občianskeho
zákonníka. Právny poriadok SR v § 53 ods. 1 veta prvá OZ v rámci ochrany spotrebiteľa zakazuje
dávať do zmluvy uzatváranej so spotrebiteľom ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a takéto podmienky označuje

za neprijateľné (§ 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
kde je premietnuté ustanovenie čl. 3 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS - zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa pod
sankciou ich neplatnosti.

O štandardnú typovú zmluvu, resp. formulárovú ide aj v predmetnej právnej veci účastníkov, kde je
daná súdu pre ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v zmluvnom vzťahu vo vyjednávacejsile povinnosť súdu ex offo skúmať, či zmluva uzavretá so spotrebiteľom neobsahuje neprijateľné
podmienky.

Predmetom konania bola suma vo výške 877,44 eur a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy

877,44 eur od 12.03.2014 do zaplatenia.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten záver, že návrh bol podaný dôvodne iba čiastočne. V

konaní bolo preukázané, že medzi odporcom a navrhovateľom došlo k uzatvoreniu riadnej zmluvy o

vydaní kreditnej karty tak, že odporca spísal žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty Quelle, kde

uviedol výšku úverového rámca a výšku splátok s tým, že navrhovateľ v žiadosti uvedený úverový rámec
ako aj výšku mesačnej splátky schválil. V časti zmluvy Vyhlásenie žiadateľa je uvedené, že prijatím a

schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH, a.s. uzatvorenou medzi VÚB, a.s. na strane
jednejaklientomnastranedruhejpodľa§269ods.2zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonníkvznení
neskorších predpisov. Súd má tak v konaní preukázané, že dňa 24.03.2006 bola uzatvorená Zmluva o
vydaníkreditnejplatobnejkartyQuelle.Predmetnázmluvavšakneobsahujevšetkynáležitostiuvedenév

§4ods.2zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Zmluvaneobsahujetermínysplátokistiny,
úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. a) cit. zákona ani ročnú percentuálnu mieru nákladov
§ 4 ods. 2 písm. g ) cit. zákona a preto sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Zmluva.obsahuje schválený úverový rámec v sume 995,81 eur (30 000 Sk) s pevnou mesačnou splátkou
v sume 1000 Sk. Súd má v konaní z výpisu z nákupnej karty Halens preukázanú výšku prostriedkov,

ktoré odporca čerpal z kreditnej karty a to sumu 1.437,61 eur. Súd nemal pochybnosti o reálnom
poskytnutí tejto sumy odporcovi a ich vyčerpaní, pretože v konaní ani odporca opak netvrdil, ani súd
nezistil, žeby mu reálne finančné prostriedky neboli poskytnuté. Odporca po postúpení pohľadávky
neuhradil navrhovateľovi nič. Celkom tak odporca poskytnutý úver vo výške 1.437,61 eur splatil sumou
1.425,95 eur, pričom nesplatená zostala oprávnená pohľadávka navrhovateľa vo výške 11,66 eur. Z

právneho záväzkového vzťahu, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom
z platne uzavretej zmluvy dlžníkovi (odporcovi) zostala povinnosť splniť svoj záväzok a preto súd
zaviazal odporcu na zaplatenie nesplatenej výšky pohľadávky v sume 11,66 eur. Odporca v žiadosti prijal
komplexný súbor poistenia B, hoci mohol zvoliť alternatívu „odmietam poistenie“. Prijal preto záväzok
platiť mesačné poistné v zmysle Všeobecných poistných podmienok pre poistenie pôžičkových kariet

vydaných VÚB a.s. v spolupráci s CFH a.s. od 06/2006 do 08/2013 vo výške spolu 61,02 eur.

Vzhľadom k tomu, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, nebolo možné priznať

navrhovateľovi ním uplatnený nárok na poplatky a nárok na úroky. Súd určuje ako neprijateľný a neplatný
článok IV bod. 3 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB,
a.s. v spolupráci s CFH, a.s. s účinnosťou od 01.01.2006 v znení „poplatky súvisiace so správou a

používaním karty sú uvedené v Cenníku VÚB, a.s., ktorý je banka oprávnená jednostranne meniť a
ktorý je zverejnený v obchodných priestoroch banky". Spotrebiteľ nie je povinný navštevovať obchodné
priestory banky za účelom zisťovania skutočností ohľadom poplatkov. Uvedené ustanovenie je neurčité,
nakoľko odporca z neho nevie, za aké poplatky a v akej výške mal pôvodnému veriteľovi platiť, poplatky
nie sú uvedené ani v zmluve a preto navrhovateľovi nepatria.

Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 877,44 eur od 12.03.2014 do
zaplatenia. Pokiaľ ide o navrhovateľom žalobným návrhom uplatnený nárok na úrok z

omeškania, súd ho priznal vo výške 8,25 % ročne stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995
Z.z. v znení neskorších predpisov a iba z priznanej výšky istiny a to až odo dňa 17.09.2014 do
zaplatenia a vo zvyšku ho zamietol. V zmluve nebola uvedená konečná splatnosť úveru, ani splatnosť

jednotlivých splátok, preto súd dospel k záveru, že splatnosť navrhovateľovej pohľadávky nastala
až dňom 17.09.2014, nakoľko navrhovateľ odporcovi žiadnu výzvu na zaplatenie s lehotou nezaslal
a ani postupca mu neoznámil postúpenie pohľadávky. Odporca sa o splatnosti pohľadávky moholdozvedieť doručením návrhu súdom. Takáto zásielka sa však súdu dňa 17.09.2014 vrátila neprevzatá
od 17.09.2014. Od 17.09.2014 bol odporca v omeškaní.

Pokiaľ by navrhovateľ súdu predložil uznávací prejav odporcu, rozhodovacia prax je takáto: Aj pre

platnosť dohody o uznaní záväzku sa vyžaduje, keďže je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho
zákonníka,abynebolavrozporesozákonom.Zámernavrhovateľadosiahnuťvymožiteľnosťpohľadávky
podpísaním dohody, súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď

dospel k záveru, že pri podpísaní dohody boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej

praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa a využitie takej obchodnej

praktiky zo strany navrhovateľa, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa odporcu ako

priemerného spotrebiteľa, ktorý v čase uzatvárania dohody nemal vedomosť o tom, koľko navrhovateľovi
dlží a čo znamená premlčanie dlhu. Samotná dohoda je vopred navrhovateľom vypracovaný
štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní

premlčaného dlhu. Súd dohodu vyhodnotil ako neplatný právny úkon, odporujúci dobrým mravom, keď
navrhovateľ resp. jeho zástupca konal voči odporcovi v rozpore so základnými, všeobecne

uznávanými, spoločnosťou rešpektovanými morálnymi zásadami ohľadom vzťahov a konania medzi

ľuďmi a iba v snahe dosiahnuť vymožiteľnosť svojej premlčanej pohľadávky. Súd z výpovede odporcu
vyvodil, že jeho vôľou nebolo uznať premlčaný dlh, podpisom dohody chcel iba dosiahnuť splátky,
pretože sa dostal voči navrhovateľovi do dôkaznej núdze. Bolo na navrhovateľovi, aby konal voči
odporcovi s odbornou starostlivosťou aj pri uzatváraní dohody, pretože má k tomu vytvorený odborný

aparát a vo svojej praxi pri vymáhaní pohľadávok využíva služby osôb znalých práva. Dohoda je
formulárom, ktorý mohol odporca buď ako celok prijať alebo odmietnuť a keďže sa nachádza text o
uznaní záväzku a premlčaní na jednej listine, je iba z tohto dôvodu odporcom podpísané aj uznanie
záväzku a text o tom, že má vedomosť o premlčaní dlhu. Pre nedostatok vôle odporcu, majúci vyvolať
ten účinok, že uznáva aj premlčaný dlh súd považuje za dohodu za absolútne neplatný právny úkon

a celú dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach súd hodnotí ako právny úkon
urobený v rozpore s dobrými mravmi po použití nekalej obchodnej praktiky a preto v konaní na „dohodu"
neprihliadal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov právo, a odporcovi, ktorý mal 92 % úspech v konaní náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko tomu trovy nevznikli. Miera čistého úspechu odporcu bola vo výške 84 % (úspech odporcu 92
% - úspech navrhovateľa 8 %).

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Záverom súd dáva navrhovateľovi do pozornosti obdobný skutkovo i právne kompatibilný právoplatný

rozsudok OS Skalica zo dňa 14.04.2014, sp.zn. 3C/470/2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal nasúde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.